Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-123-2011.pdf
PDF · 163.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-2T/123/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou samosudkyňou JUDr. Máriou Vrtochovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. júla 2012 v Bánovciach nad Bebravou takto
rozhodol:
Podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona z r u š u j e s a výrok o vine pod bodom 3/ rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/10/2011 zo dňa 26.07.2011 týkajúceho sa obžalovaného 2/ I. Z. zo spáchania prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b) Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v predmetnom rozsudku pod bodom 3/ a súčasne s a zrušuje výrok o súhrnnom treste uložený obžalovanému I. Z. týmto rozsudkom podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Tr. zákona vo výmere 24/dvadsaťštyri/ mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia ako i ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
obžalovaný I. Z., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom B. O.,
I. č. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v
L. J. v inej trestnej veci
j e v i n n ý , ž e
1/ od 17.00 hod. dňa 20.01.2011 do 06.15. hod. dňa 21.01.2011 v Bánovciach nad Bebravou, na ulici A. Z. č. XXXX prišiel k predajni V. S. - Q., kde nezisteným spôsobom poškodil vložku zámku na vchodových dverách, odstránil visiaci zámok na vchodových dverách, vošiel do vnútra predajne, kde z priestoru za predajným pultom z registračnej pokladne odcudzil rôzne mince v hodnote 70,- €, následne zo skladu predajne odcudzil 32 kg domácej klobásy v hodnote 96,- € a 22 kg pizzašunky v hodnote 79,20 €, čím poškodenému V. S., trvale bytom V. č. XXX spôsobil škodu na odcudzenom tovare a finančnej hotovosti vo výške 245,20 € a poškodením zámku škodu vo výške 22,48 € a čin spáchal hoci bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 27.03.2009, sp. zn. 1T/29/2009, právoplatným dňa 27.03.2009 odsúdený pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona, spáchaný sčasti spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona
2/ v dobe od 26.01.2011 do 28.01.2011 v Partizánskom na K. ceste XXX/XX po predchádzajúcej vzájomnej dohode už s odsúdeným ml. H. T. z budovy číslo 61 spoločnosti VULKAN, a.s. spoločne odcudzili celkovo 7 dební s obsahom 410 kusov hliníkových špicov na kopytá obuvi vzor 90007A, a to tak, že dňa 26.1.2011 okolo 23.00 hod. prišli k areálu bývalého závodu ZDA, preskočili plot, potom prešli k budove č. 61 spoločnosti VULKAN, a.s. kde prišli ku kovovému požiarnemu schodisku, po tomto schodisku vyšli na 5. poschodie, kde I. Z. prineseným páčidlom vypáčil okno na ľavej strane schodiska, následne ml. H. T. cez toto okno vošiel dnu, prešiel do druhej miestnosti, kde otvoril okno po pravej strane schodiska, cez ktoré vošiel dnu I. Z., potom spolu prešli k dverám vedúcim na hlavné schodisko, na ktorých I. Z. prineseným skrutkovačom vypáčil sklenenú výplň, potom cez tento otvor obaja prešli na schodisko, zišli na 4. poschodie, prišli ku dverám vedúcim do skladovej haly, na ktorých I. Z. páčidlom vylomil visiaci zámok, potom otvorili dvere a obaja vošli do haly, odkiaľ spoločne odcudzili jednu drevenú debnu s obsahom hliníkových špicov, túto spolu následne po schodoch zniesli až na prízemie budovy, kde ju uložili oproti vchodovým dverám, potom prešli k týmto vchodovým plechovým dvojdverám, ktoré I. Z. odistil a obaja odtiaľ odišli, potom sa vrátili a do prinesených plastových debničiek preložili presne nezistené množstvo týchto hliníkových špicov, následne obaja odtiaľ odišli, pričom I. Z. dňa XX.X.XXXX ráno odtiaľ toto presne nezistené množstvo hliníkových špicov o hmotnosti 58 kg odviezol a následne ich odovzdal v čase okolo 8.30 hod. v zberných surovinách Marián Kmeť-KOVEKO vo Veľkých Bieliciach, následne dňa 27.1.2011 v čase okolo 20.30 h. obaja obžalovaní vyššie uvedeným spôsobom cez už vypáčené okno a sklenenú výplň a cez už otvorené dvere prišli do uvedenej haly odkiaľ odcudzili ešte 6 dební s hliníkovými špicmi, ktoré postupne zniesli na prízemie budovy a uložili ich oproti vchodovým plechovým dvojdverám, ktoré I. Z. odistil a obaja odišli, pričom dňa 28.1.2011 ráno obaja obžalovaní odtiaľ týchto 7 dební s hliníkovými špicmi o hmotnosti 325 kg cez vchodové plechové dvojdvere vyniesli, naložili do auta a odviezli do zberných surovín MRC-Union s.r.o. prevádzka Rybany, kde ich odovzdali a zisk si rozdelili, čím svojím konaním spôsobili spoločnosti VULKAN, a.s. Partizánske, Nitrianska cesta 503/60, IČO: 34152024 škodu krádežou vo výške 14.542,- € a poškodením škodu vo výške 15,60, pričom obž. I. Z. čin spáchal hoci bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. 1T 29/2009-471 zo dňa 27.3.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.3.2009 odsúdený za pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b) Tr. zákona spáchaný sčasti spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona
3/ v čase od 22.30 hod. dňa 01.02.2011 do 23.00 hod. dňa 01.02.2011 prišiel v Bánovciach nad Bebravou na ulicu Moyzesovu k novinovému stánku, na ktorom za pomoci pákových klieští vylomil ochrannú kovovú mrežu dverí a následne prestrihol pánty vstupných dverí a vošiel dnu, kde odcudzil cigarety rôznych značiek v hodnote 101,87 €, 5 ks dobíjacich telefónnych O2 kariet v hodnote 50,- € a hotovosť v drobných minciach v hodnote 25,- €, čím poškodenej P. B., trvale bytom V. č. XXX/X, O. nad O. spôsobil škodu na odcudzenom tovare a finančnej hotovosti vo výške 176,87 € a poškodením zámku a dverí škodu vo výške 118,74 € a čin spáchal hoci bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 27.03.2009, sp. zn. 1T/29/2009, právoplatným dňa 27.03.2009 odsúdený pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b) Tr. zákona, spáchaný sčasti spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona
t e d a
v bode 1/ a 3/ samostatne a v bode 2/ spoločným konaním s iným si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním, spôsobil takým činom väčšiu škodu a čin spáchal hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
č í m s p á c h a l
v bode 1/ až 3/ pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b) Tr. zákona , v bode 2/ spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 ods. 3 Tr. zákona, § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, prihliadnutím na § 38 ods. 4 Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, na spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 /tridsať/ mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zároveň z r u š u j e výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 15.02.2011, sp. zn. 2T 78/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.06.2011 sp. zn. 3To 51/2011 ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa u k l a d á trest prepadnutia veci a to: 1 ks kovové pákové kliešte s čiernymi umelohmotnými rukoväťami.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd o d k a z u j e poškodených P. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. nad O., V. č. XXX/X a V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. 217 s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Samosudkyňa okresného súdu vykonala v predmetnej trestnej veci na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného I. Z., svedkov P. Z., A. Z., J. X., Q. W., A. H., H. J., X. Q., svedkyne poškodenej P. B., prečítaním výpovedí svedka poškodeného V. S. a svedkyne Q. B., ako aj oboznámením listinných dôkazov a znaleckých posudkov.
Obžalovaný I. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol ku skutku pod bodom 1 rozsudku, že toho dňa bol doma a asi vo večerných hodinách okolo 22.00 hod. prišiel domov na aute, ktoré mal požičané od J. X. a mal ho odkupovať od S., od ktorého auto prevzal, a ktorý mu dal aj kľúče. Teda večer okolo 22.00 hod. prišiel na aute domov na prechodné bydlisko k jeho matke, čo je Partizánske, Malá Okružná, kde prespal a na druhý deň mal ísť s autom na emisnú, nakoľko už 2 dni bola prepadnutá. Ponúkol sa mu kamarát B. Z., že s autom pôjde na emisnú. Bol s ním dohodnutý, že sa ráno okolo 7.00 hod. stretnú pred barom v Partizánskom, avšak zaspal a zobudil sa na obed. Umyl sa, išiel dole na parkovisko a zistil, že auto sa nenachádzalo tam, kde ho večer zaparkoval. Preto privolal svoju susedu A. H., aby mal svedka, že auto tam nie je, že bolo ukradnuté a chcel, aby zavolala na políciu. Nakoľko poznala majiteľa J. X., zavolala mu, povedala že auto bolo ukradnuté, a aby to ako majiteľ nahlásil na políciu a aby tam prišiel. X. tam za nimi prišiel a následne spísal zápisnicu o odcudzení vozidla. S. obžalovanému povedal, že má len jeden kľúč od vozidla a ten mal obžalovaný. Potom začal po vozidle pátrať, kto ho mohol odcudziť a s úvahami a zisťovaním dospel k záveru, že by to mohol byť X. Q.. Vyústilo to do slovnej hádky a nakoniec povedal, že auto zobral J. a potom mu to isté povedal aj W.. Nevedel uviesť, prečo by mu J. bral vozidlo. S J. sa nepoznajú dlhú dobu. V dome, kde vtedy prespal, boli ako obvykle jeho rodičia a sestra. Predtým, ako prišiel domov cca o 21.00 - 22.00 hod., behal po meste, po Partizánskom, nikde inde celý deň nebol. Čo sa týka krádeže v mäsiarstve, neskôr sa dozvedel od M. W., že J. mal také auto, aké bolo odcudzené a mal v ňom klobásky, ktoré aj W. ponúkal na predaj. Ohľadne vzťahu so svedkyňou H. uviedol, že potom, ako sa odsťahovala zo susedstva od muža, tak mali problém z dôvodu, že mu bola dlžná peniaze a toto pretrvávalo až kým mu nebola obmedzená sloboda. Ten problém trval asi týždeň predtým, ako bol zadržaný toho 01.02.2011. Predtým mali kamarátske susedské vzťahy, lebo sestra obžalovaného jej chodila varovať deti ešte predtým, keď žila s mužom a nebola rozvedená, aj sa navštevovali s obžalovaným a obžalovaný u nej aj prespal. Ku skutku pod bodom 3 rozsudku obžalovaný uviedol, že takisto bol v ten deň na Malej Okružnej, kedy večer mu volala jedna osoba, volá sa W. a táto osoba mu párkrát predala nejaké veci. Nezisťoval presne odkiaľ je, kto to je, vedel len, že je z Trenčína. Večer mu volal, že má pre neho zaujímavý tovar, teda cigarety a že mu ich predá za 600,- eur a má si pre ne prísť do Bánoviec nad Bebravou. Keďže nemal toľko peňazí a ani auto, tak volal bratrancom A. a P. Z., teda lepšie povedané A., či ho môže zaviesť do Bánoviec nad Bebravou, že sa tam má stretnúť s nejakým chalanom, že má pre neho tovar a že potrebuje požičať peniaze, zhruba 200,- eur a že mu ich potom vráti. Ako sa dohodli, prišiel A. pre neho a išli do Bánoviec nad Bebravou, kde mal W. na hlavnej ceste za kruhovým objazdom čakať. Ako prichádzali, obžalovaný ho videl, že tam stojí pri tom parčíku, tak A. povedal, nech zastaví a počkajú a on, že si pozrie tie veci, čo má a nech oni počkajú. Zastavil kúsok ďalej od W. a obžalovaný išiel za ním. To, že tam čakal, videli aj P. a A. Z.. On si potom pozrel tie 2 igelitové vrecia, W. mu uviedol, že by tam malo byť 70 kartónov cigariet, nejaké zapaľovače, plyn do zapaľovačov a také maličkosti, tak povedal dobre a zároveň ho W. požiadal, či môže postrážiť pákové kliešte, lebo že on ide do Trenčína a že ráno si ich príde zobrať pred obžalovaného dom na Malej Okružnej a že ak by sa mu niečo podarilo, tak mu donesie za ochotu. On sa s tým W. spoznal cez A. H., nakoľko bol užívateľom drog a chodil k nej a ona obžalovanému vtedy aj volala, že má také a také veci, či nechce. Tovar zobral a následne vyplatil 600,- eur, z toho si požičal 200,- eur od A. Z., nebolo to celých 200,- eur ale mu sľúbil, že 200,- eur mu vráti. Ostatné peniaze boli jeho. Potom zobral vrecia s tým tovarom a kliešťami, išiel kúsok popri ceste a zbadal auto A. Z. naložil tovar dozadu, a keďže tie kliešte boli celé od snehu, A. mu povedal aby ich očistil a nerobil bordel v aute. Tie kliešte očistil a dal na tie igelitové vrecia. Následne nasadli do auta a išli na benzínku, ktorá bola na pravej strane smerom do Partizánskeho. A. išiel natankovať a on išiel do predajne zaplatiť. Následne ich skontrolovala hliadka polície, doklady totožnosti, a šoférovi povedali, aby otvoril kufor. Ďalej vystúpili z vozidla a policajt sa pýtal, že čo je to za obsah v tých vreciach, on mu hneď povedal, že je to jeho, že to nedávno kúpil. Potom si sadli do auta, aj ten policajt, až kým neprišla druhá hliadka a tá ich následne predviedla na políciu. Potom začali vypočúvať hlavne jeho, lebo sa priznal, že tie veci sú jeho, stále tvrdil, čo sa udialo, nešlo im to do hlavy, chvíľu na to volali na políciu do Partizánskeho, a zisťovali si o jeho osobe, pričom im povedali, že obžalovaný mal pestrú minulosť za rôzne krádeže. Potom prebiehali úkony v rámci vyšetrovania a nevie prečo, tak ako je to zaznamenané v spise, A. a P. Z. vypovedali tak ako vypovedali, teda že nikoho nevideli a taktiež nie je pravdou to, čo mal tvrdiť P. Z., že ich mal navádzať na nejakú výpoveď. Nezaujímal sa, odkiaľ ten tovar je, len ho kúpil, vedel, že sa dá na cigaretách dobre zarobiť, toho človeka nepoznal, i keď je pravdou, že mu to bolo divné, že sa stretli vo večerných hodinách, ale vtedy to nejako neriešil. Vrecia do auta nakladal sám a Z. sedeli v tom čase v aute. A. Z. z vozidla nevystúpil, ale podľa neho mohol vidieť, že kliešte sú od snehu v spätnom zrkadle, nakoľko keď sa otvoril kufor, nebola tam žiadna ochrana, malo to zadné sedadlá, nakoľko to bolo combi a videl to, keď sa otočil alebo cez spätné, nakoľko chcel vedieť, čo obžalovaný nakladá. V tom čase sa teda pri novinovom stánku nenachádzal, aj keď vie, kde to je, asi rok predtým tadiaľ prechádzal. Nevedel vysvetliť, ako je možné, že sa našla zhoda medzi stopami zaistenými na mieste činu a jeho botaskami, teda že úlomky z mreží boli zhodné s materiálom zaisteným na jeho botaskách. Možno to bolo tým, že čistil tie kliešte. Ďalej uviedol, že sa v aute aj bavili o niečom, teda aj o tomto, že je tam 70 kartónov cigariet, a že keď to predá, dá P. na kávu a potom povedal, nech ho zavezú domov do Partizánskeho. V tom čase bol zamestnaný v bare Florida v Diviackej Vsi, časť Ježkova Ves. Tam bol zamestnaný na zmluvu u Q. S.. A. a P. Z. podľa neho vypovedali tak ako vypovedali z dôvodu, že sa báli trestného stíhania, nakoľko A. v tom čase čakal dieťa s družkou a P. bol už vo výkone viackrát trestaný, nemôže povedať, čo sa dialo za dverami polície, avšak keď povedal, že je to jeho, tak to chceli mať rýchlo skončené. W., od ktorého mal kúpiť uvedený tovar, bude A. H. poznať.
Svedkyňa poškodená P. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ku skutku pod bodom 3 rozsudku jej je známe len toľko, že ráno o 03,15 hod. jej zavolala polícia, že má vykradnutý stánok a vylomenú mrežu a dvere. Potom tam čakali mestskí policajti, kým neprišla a následne tam prišli štátni policajti. Keď prišla na miesto, nevidela poriadne nič, nakoľko svietili len lampášom a čakali, kým nepríde kriminálny technik, aby zobral vzorky. Poškodená videla, že dvere sú priložené a mreža je priložená naspať a že vnútri chýbajú cigarety. Mreže boli odstrihnuté z pántov aj dvere a tie boli odstrihnuté z pántov, aj vylomené. Potom následne prišli štátni policajti, ktorí uviedli, že majú páchateľov aj tovar, poškodená následne išla s nimi na políciu, aby zistila, či je to jej tovar a koľko toho je. Zistila, že jej chýbajú skoro všetky cigarety, dobíjacie kupóny do telefónu a drobné mince. Tovar, ktorí polícia zaistila, jej bol vrátený.
Svedok P. Z. na hlavnom pojednávaní ku skutku 3 rozsudku uviedol, že obžalovaný je jeho bratranec. V ten deň, čo bol uvedený v obžalobe, mu volal obžalovaný, že nemá auto a potreboval by zaviesť do Bánoviec nad Bebravou, že si tam ide niečo zobrať od nejakého kamaráta. On mu povedal, že nemá auto, ale že zavolá A. a že on by išiel. Potom volal I., že A. ho zavezie a I. mu povedal, že ešte potrebuje 150,- eur požičať a potrebuje niečo kúpiť od niekoho a že keď sa vrátia do Partizánskeho, tak vráti dlh a dá každému po 100,- eur za odvoz. Potom prišli pre neho, išli do Bánoviec nad Bebravou, pred alebo za kruhovým objazdom ho vyložili, tam bola taká ulička, kde ho mal niekto čakať, obžalovaný povedal, že tam ide za kamarátom niečo kúpiť. On s A. sa potom vozili po Bánovciach nad Bebravou a asi po 15. - 20. minútach mu zavolal obžalovaný, že majú isť pre neho tam, kde ho vysadili. Potom obžalovaný vyšiel, mal pri sebe jednu tašku a jedno vrece, to naložil do auta a išli preč. Potom išli smerom na Partizánske, ešte sa ho A. v aute pýtal, čo to má, na to obžalovaný povedal, aby sa nestaral, že keď prídu do Partizánskeho, vráti dlh a každý dostane po 100,- eur. Ešte A. hovoril, že potrebuje natankovať, že či má peniaze. Išli na pumpu, kde prišli policajti, otvorili kufor a tam boli cigarety a potom ich zobrali. V blízkosti miesta, kde obžalovaného vyložili, si to presne nepamätal, ale bolo tam veľké parkovisko, ale nevedel, či tam boli autobusy. Nevedel, či tam obžalovaného niekto čakal, ale niekto tam bol. Nepamätal si, čo im povedal obžalovaný následne potom, ako prišla hliadka na pumpu a kontrovala ich. V danom prípade v prípravnom konaní vypovedal rozdielne, keď uviedol, že: "V tom si sadol I. do auta a tu nám hneď povedal, že keby niečo, veci v kufri kúpil, a že mu dal A. na to peniaze a dodal, že to kúpil v Trenčíne". K uvedenému rozporu svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že toto v prípravnom konaní neuvádzal, na to si nepamätá. V. neho to obžalovaný nemohol za takú krátku dobu spraviť. Nevidel aké konkrétne veci do auta nakladal obžalovaný, videl len tašku a vrece. O tom, že sa aute nachádzajú cigarety, sa svedok dozvedel až vtedy, keď ich kontrolovala hliadka polície. Zároveň k vzniknutému rozporu, keď v prípravnom konaní uviedol, že: "A. sa ho opýtal, čo tam má, I. uviedol, nestaraj sa až v Partizánskom, neboj dostanete tie peniaze. No vedeli sme, keď tam mal 2 vrecia, že bol asi kradnúť. A. povedal, že to nedopadne dobre, aj mal pravdu.", uviedol, že môže to byť tak, že to uviedol, už si to nepamätá, ale nepovedal, že na 100% bol kradnúť, ale že asi. On nebol s obžalovaným za tým údajným mužom. A ani nebol v uvedený večer pri novinovom stánku v Bánovciach nad Bebravou. Keď obžalovaného brali z Partizánskeho, mal nejakú tašku, bola to malá taška, taká poskladaná. V prípravnom konaní svedok rozdielne uviedol, že: "Mal veľkú Lidl tašku, čo bolo v nej, uviesť neviem, túto tašku mal aj keď sa vrátil s vrecami, kliešte by sa zmestili do tej tašky, koho boli tie kliešte uviesť neviem, ale v kufri boli mimo tej tašky." K tomuto rozporu svedok uviedol, že nevie, ale tá taška bola poskladaná. V ten večer svedok kliešte nevidel, až potom v aute na tej pumpe. Čo sa týka kontroly, táto prebehla tak, že najskôr kontrolovali vodičský od šoféra, následne povedali aby svedok otvoril kufor, že bude prehliadka vozidla, všetci si mali naraz vystúpiť, policajt kufor otvoril a zavrel, potom prišla druhá hliadka a tí ich predviedli na políciu. Ku skutku 1 rozsudku svedok vie len toľko, že obžalovaný mal predávať klobásky, počul to od ľudí z Bielíc a možno to počul aj od obžalovaného a keď chcel aj on kúpiť, povedal, že mu ukradli auto aj so všetkým, že on tieto klobásky len predával. Obžalovaný mu povedal, že ich má z Bánoviec a nevie od koho. Nevedel, či mu obžalovaný hovoril, že sa jedná o kradnuté klobásky. Nevedel, odkiaľ ich obžalovaný má, on má veľa vecí na predaj, lebo za ním chodili aj ľudia, lebo on vedel všetko predať. Klobásky mal predávať niekedy v roku 2011, ale už nevie kedy presne.
Svedok používal vozidlo zn. Favorit krémovej farby, mal ho požičané od A. S.. Svedok nevedel uviesť presne kedy ho mal požičané, kedy ho vrátil, určite ho mal požičané po 01.02.2011. Nikomu ho nepožičiaval, keďže nebolo jeho. Svedok v prípravnom konaní rozdielne uviedol, že: "Majiteľom je J. X., ja ho ale nepoznám, on auto predal A. z Partizánskeho, priezvisko neviem, ten ho mne požičal a ja som ho zase požičal I. Z. s tým, že A. o tom vedel a I. Z. ho mal kúpiť za 100,- eur. Viem, že auto používal I. Z., ktorému ho mali ukradnúť." K uvedenému rozporu svedok uviedol, že to tak mohlo byť, a že si už nepamätá. Rovnako k časti výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že: "A to mne tvrdil, že ich má okolo 80 kg, to že sú odcudzené mne priamo nepovedal, ale ja som si domyslel, že sú isto kradnuté, lebo ich nemal kde inde zobrať a isto ich nemal za čo kúpiť.", svedok uviedol, že to môže byť jeho výpoveď. Svedok uviedol, že pozná osobu A. H.. Svedok si nepamätá, že by s ňou niekedy bavil o predaji klobások a pizza šunky. Vzťah medzi nimi je normálny, povedia si čau/ čau, pričom on teraz býva v Senci. Uvedené vozidlo si už po dni 01.02.2011 nepožičiaval, lebo to auto niekde zmizlo. Nepozná osobu W. z Trenčína. Obžalovaný mu neuviedol meno, za akým kamarátom ide do Bánoviec nad Bebravou.
Svedok A. Z. na hlavnom pojednávaní k skutku 3 rozsudku, že čo si pamätá, vie, že mu volal buď obžalovaný alebo P. Z., aby ich zaviedol do Bánoviec nad Bebravou, pričom obžalovaného vyložil na autobusovej stanici, teda v blízkosti autobusovej stanice. Dal mu finančnú hotovosť 150,- eur a obžalovaný povedal, že za 20 - 30 minút im zavolá, aby prišli pre neho. Potom za tých 20 - 30 minút zavolal a išli ho zobrať na autobusovú stanicu. Keď prišli pre obžalovaného, ten chcel, aby zacúval na autobusovú stanicu, na čo mu povedal, že nie, nakoľko tam bol zákaz vjazdu, tak potiahol do bočnej uličky. Obžalovaný otvoril kufor a hodil mu tam nejaké vrecia. Potom zavrel kufor, nasadol, povedal, že môžeme ísť, ešte išli na pumpu, kde mu za 5,- eur natankoval. Následne prišla hliadka, kontrolovala ich a predviedli ich na oddelenie. Ako mu policajti otvorili kufor, pýtali sa, čo to tam je, koho to je, tak im odpovedal a následne boli vypočúvaní na polícii. Obžalovaný mu nepovedal, prečo chce zaviesť do Bánoviec. Nepamätal si, či mu obžalovaný hovoril, či sa tam má s niekým stretnúť. On nikoho nevidel, že by čakal obžalovaného na stanici. Nevidel, čo obžalovaný do auta nakladá, len videl 2 vrecia, čo bolo v nich videl až potom, keď ich kontrolovali. On sa nepýtal, čo je v tých vreciach. Kliešte videl svedok až na benzínovej pumpe, videl ich pod vrecom. Nevedel, čo ide obžalovaný robiť do Bánoviec. Nevedel, či obžalovaný spomínal nejakého W. z Trenčína, ani nie. V prípravnom konaní svedok uviedol, že: "Nespomínal nikoho, nepoznám žiadneho W. z Trenčína, ani žiadneho W. som v Bánovciach nad Bebravou nevidel. I. Z. nehovoril, prečo ide do Bánoviec, asi kradnúť." K uvedenému rozporu uviedol, že ak je to jeho výpoveď, tak asi to povedal. Čo sa týka priebehu kontroly hliadkou polície, bola to bežná kontrola, vodičský, technický, potom ho policajt požiadal, aby otvoril kufor, on ho otvoril, následne policajt povedal dobre, môžete ho zavrieť, svedok ho aj zavrel, policajt povedal, že v poriadku. Podľa neho policajt videl, čo bolo v kufri. Svedok nevie, akú mal obžalovaný hotovosť pri sebe, keď sa vrátil do auta. Ďalej uviedol, že obžalovaný mu o kliešťoch nehovoril nič, keď ich nakladal do auta. Nie je pravdou, že by kázal obžalovanému, aby ich očistil, on ich videl až na pumpe. Ku skutku 1 rozsudku svedok uviedol, že obžalovaný svedkovi v minulosti neponúkal na predaj nijaké veci. Svedok v tejto časti vypovedal rozdielne v prípravnom konaní, kde uviedol, že: "Áno, asi dva dni pred tým než som ho viezol do Bánoviec nad Bebravou, mi ponúkal, že má klobásy alebo slaninu, niečo také, že má lacné mäso. No nekúpil som nič, lebo potom už nemal, no počul som že ho porozdával po Bieliciach." K uvedenej časti výpovede z prípravného konania svedok uviedol, že to môže byť pravda. Svedok však nevedel uviesť, či mu to hovoril obžalovaný, alebo svedok P. Z.. Svedok si už nepamätá, kto to hovoril. Svedok v neposlednom rade uviedol, že A. H. vôbec nepozná.
Svedok J. X. na hlavnom pojednávaní ku skutku 1 rozsudku uviedol, že vie, čo je predmetom tohto konania, tá krádež v Bánovciach, svedok to vie z polície. Niekedy pred sviatkami v roku 2010 svedok predal svoje auto škoda Favorit kamarátovi A. D. s tým, že sa dohodli, že auto prepíšu až po sviatkoch. Potom mal telefonát od tej A., aby ohlásil krádež auta, že auto zmizlo z pred domu, kde bolo zaparkované, a potom sa na polícii dozvedel, že obžalovaný mal s tým autom vykradnúť nejaký obchod. Potom zisťoval sám, lebo na polícii v Partizánskom sa toho veľa nedozvedel a zistil, že A. D. potom za peniaze požičiaval auto, a to aj obžalovanému, a tak to aj dopadlo. Teraz ani nevie, kde to auto je, bolo mu povedané, že malo byť údajne zošrotované v Chynoranoch a na polícii sa dozvedel, že obžalovaný mal s tým autom spraviť krádež. A. H. mu volala možno týždeň po sviatkoch alebo medzi sviatkami, to už svedok pre odstup času nevie presne, keďže je to už rok dozadu, pričom svedok ma číslo, z ktorého mu volali, uložené doteraz. O tom, že A. D. požičiaval auto za peniaze sa dozvedel od jeho kamarátov, lebo jeho nemohol nájsť, mal odísť do Čiech, teda ako už hovoril, zisťoval si to od druhých, lebo inak by sa nič nedozvedel. O tom, že auto malo byť zošrotované, sa dozvedel od polície, avšak nevie, kým malo byť zošrotované. Čo sa týka A. H., uviedol, že predtým sa s ňou nepoznal, možno ju niekde v meste videl. Potom ako mu volali, bol na chate, tak nechcel čakať do druhého dňa, telefonicky ohlásil krádež auta, na druhý deň ráno išiel na políciu spísať zápisnicu. Potom volal tej A., nevie či sa volá O. a išiel za nimi na Luhy, oni - tá A. a obžalovaný, tam boli spolu a on zisťoval, kde bolo auto. Oni uvádzali, že bolo pred domom a dali svedkovi len kľúč od auta. Podľa svedka bol od auta iba jeden kľúč, ten druhý rezervný nemohol nájsť, aj D. dal len jeden kľúč. Nepozná osoby J. a Q.. Zo záznamu z polície o podaní oznámenia vyplýva, že svedok auto nechal pred domom svojej kamarátky A. H. za účelom návštevy, k čomu svedok uviedol, že toto nevie, k tomuto záznamu sa nevie vyjadriť, nakoľko bol na druhý deň na polícii, bola spísaná zápisnica, a povedal, že auto predal D., teda on ho nemal. Tiež nie je pravda, že A. je jeho kamarátka a určite ak by z auta bral cigarety, bral by aj doklady, ale to auto už nemal, lebo ho predal D.. Svedok to aj telefonicky nahlasoval, že obžalovaný a A. zaparkovali auto pred svojim domom a ešte zisťoval aj číslo domu a vie, že to bolo na Veľkej Okružnej. Nevedel uviesť, odkiaľ mohla mať A. jeho číslo. Obžalovaného a A. spoznal až potom, keď mu volali, že auto bolo ukradnuté. Najprv si myslel, že si niekto robí srandu, keď volal, že auto zmizlo a to že ešte volala aj žena. A taktiež bolo zaujímavé, že mu o tom nevedel nič povedať ani A. D.. Potom ako bol na polícii, išiel hneď za ním, kde je auto, na čo D. povedal, že auto je na Luhoch, pričom svedkovi na jeho otázku, či ho niekomu požičal odpovedal, že áno, ale že je na Luhoch. Svedok D. povedal, že tam nie je a on nevedel, že je ukradnuté, dozvedel sa to až od neho. Preto ho aj naháňal, aby išiel s ním na políciu a povedal, že on si to auto už kúpil. Svedok v prípravnom konaní uviedol, že: "I. Z. mal požičané auto od A. kvôli STK a emisnej, ktoré mal spraviť". V rozpore s tým na hlavnom pojednávaní uviedol, že zistil, že A. D. požičiaval auto za peniaze aj obžalovanému, pričom na tom aute videl veľakrát cudzích ľudí a k tomu rozporu, svedok uviedol, že A. mu povedal že auto niečo stojí a ohľadne obžalovaného mu povedal, že sa s ním stretol, hovoril mu, že na aute končí STK a emisná, načo svedok A. upozornil a obžalovaný mu mal povedať, že mu to vybaví. Svedok X. zároveň na hlavnom pojednávaní uviedol číslo telefónu, z ktorého mu volali H. s obžalovaným, na čo obžalovaný uviedol, že to bolo jeho telefónne číslo.
Svedok Q. W. na hlavnom pojednávaní ku skutku 1 rozsudku uviedol, že vie, čo je predmetom tohto konania. Svedkovi je známe len o treťom skutku rozsudku, a to, keď ho predvolali na políciu, že tam mal byť prítomný a odviesť nejaké veci, ale ako už tam uviedol, bol v tú dobu od 16.00 hod. poobedia do 8.30 hod. rána nasledujúceho dňa v Bratislave. V tom čase, v mesiaci januári 2011, mu nikto neponúkal na predaj nejaký tovar, klobásy, šunky. Svedok pozná osobu menom H. J., je to jeho kamarát. Podľa neho J. používal rôzne motorové vozidlá od otca, mohlo to byť fiat scudo. Nevedel uviesť, aké vozidlo v tom čase používal obžalovaný. Čo sa týka vyjadrenia obžalovaného, že sa dozvedel od W., že J. mal také auto, aké bolo odcudzené a mal v ňom klobásky, ktoré aj W. ponúkal na predaj, toto svedok označil za hlúposť. Rovnako podľa svedka nie je pravdou, to čo tvrdil obžalovaný, že začal po vozidle pátrať, kto ho mohol ukradnúť a úvahami zistil, že to mohol byť Q., vyústilo to do slovnej hádky a nakoniec povedal, že auto zobral J. a potom obžalovanému to isté povedal aj W.. Svedok o tých klobáskach nevedel, a ani nevie, o aké auto ide. Svedok pozná A. H., ale nevie, v akom pomere s ňou bol obžalovaný.
Svedkyňa A. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že k obžalovanému nie je v príbuzenskom pomere, je to bývalý sused. K skutkom rozsudku nič nevedela, len vtedy, keď obžalovaný vykradol to mäsiarstvo, prišiel k nej, teda na druhý deň ráno, kedy sa to malo v tu noc odohrať, a inak o tom svedkyňa vie len z počutia. Žiadne klobásky nevidela. Čo si pamätá je len to, že jej obžalovaný volal ráno, že či môže prísť k nej, že kľúče stratil alebo ich zabudol, že kým sa jeho rodičia zobudia. Mohlo byť asi 5 - 6 hodín ráno. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný môže prísť a viacej nevie nič. Len z počutia sa dozvedela, že vykradol mäsiarstvo a tabak, ale už si nepamätá, odkiaľ sa to dozvedela. Nepamätala si, čo jej hovoril obžalovaný keď k nej prišiel, nakoľko bola rozospatá. Podľa nej o tom skutku nehovoril, ona ho nechala v obývačke spať a ona prešla k deťom do izby. Podľa nej obžalovaný odišiel okolo 12 - tej hodiny doobeda, aspoň si myslí, pričom si nepamätá pre odstup času, či jej obžalovaný niečo nehovoril. Vo výpovedí svedkyne boli rozpory oproti jej výpovede z prípravného konania, k čomu svedkyňa uviedla, že je to jej výpoveď, len si nie je vedomá, že mala povedať, že keby ho neboli vyrušili, bol by zobral viac. Pozná svedka X. Q., nevie, či boli spolu v ten deň, ale myslí si, že spolu telefonovali. Klobásy nevidela, lebo keď išiel obžalovaný dole, to auto s tými klobáskami tam už nebolo. Tie klobásy nikomu neponúkala, nemala ako, keď zmizli. Obžalovaný šiel iba zobrať na ochutnávku tie klobásky, nechcel ich nechať u nej, ale to auto tam už nebolo. Volala v ten deň majiteľovi auta škoda favorit, že to auto zmizlo, zháňala na neho číslo, ktoré jej dala kamarátka. Ale majiteľa toho auta predtým nepoznala. Nepozná ani žiadneho W. z Trenčína. Nie je pravdou to, čo tvrdí obžalovaný, že cigarety mu mal predať nejaký W. z Trenčína a že ho svedkyňa pozná a že ho dokonca mala s obžalovaným zoznámiť. Podľa nej nie je pravdou ani tvrdenie obžalovaného, že v ten deň u svedkyne nespal, ale ju len telefonicky cez obed zavolal, aby mu bola svedkom, že auto zmizlo.K týmto vyjadreniam obžalovaného uviedla, že ona vypovedala pravdu. V súčasnosti nemá konfliktný vzťah s obžalovaným. Tiež nevedela o tom, že by s obžalovaným mala konflikt krátku dobu predtým, ako ho vzali do väzby. Mala však vedomosť o tom, že obžalovaný mal spory s Q., podľa nej to bolo niečo ohľadom toho auta, nevie presne, bola len pritom, ako telefonoval obžalovaný s Q., potom sa stretli a malo sa to vyriešiť a ešte vie, že predtým, ako to auto zmizlo, sa mal Q. vyhrážať, že to auto zmizne. Q. to zas hovoril na J., ale nevedela, či to je pravda. Ďalej uviedla, že predtým, ako to auto zmizlo, nevedela o tom, že by obžalovaný niekomu klobásky ponúkal, len počula potom ako to auto zmizlo, že ich mal J. a Q. ponúkať a kŕmiť s nimi psov.
Svedok H. J. na hlavnom pojednávaní ku skutku 3 rozsudku uviedol, že mu nie je nič známe a o skutku 1 rozsudku mu je známe, že klobásky od obžalovaného nekupoval, svedok kupoval klobásky od X., ktorý je v tomto konaní ako svedok, od Q.. Nevedel presne, kedy mu už volala A. H., že či nechce klobásky, na čo jej on povedal, že si zoberie. Potom prišiel pred tú bytovku, bol tam ten X. Q., on si zobral klobásky, dal mu peniaze a odišiel preč. Q. mu dal klobásky z jedného auta do jeho auta. Podľa neho to bolo auto favorit, ale nevie, čie to bolo auto. On bral klobásky od Q., hoci mu volala H., a to z dôvodu, že prišiel pri bytovku, Q. tam bol a opýtal sa ho, či to chce, nahádzal mu to do auta a on odišiel. S H. sa na žiadnej sume nedohadoval, iba s Q.. Nevedel uviesť, či mu volal aj obžalovaný. Nevedel, či mu H. povedala, odkiaľ ich má, že či od I. Z.. Bol ich však plný kufor. Nemal vedomosť o tom, či obžalovaný s H. podnikajú s mäsom, ani ho to nezaujímalo, veď je normálne, že ľudia robia doma klobásky a on ich aj tak bral od Q.. Pred bytovku však došiel preto, že mu to povedala H. a že ak ich chce, aby prišiel pred bytovku, pričom keď tam prišiel, už tam bol Q., ktorý mu to nahádzal do auta, a on už potom s H. nehovoril. Nevedel, čo sa s tým autom stalo, len naložil klobásky a odišiel preč. On bol pred bytovkou na svojom aute, teda nemal ako odcudziť auto s klobáskami, bol tam s ním ešte jeden chalan, ktorý to môže dosvedčiť. Ďalej vyjadril k výpovedi svedka Q., ktorý uviedol, že: "potom tam prišiel aj H. J., ktorý mal záujem o klobásy, počul som ako A. J. povedala, aby išiel za Z., ktorý spal u A. H., nech sa dohodnú ohľadne ceny za tie klobáse. Ja som potom odišiel domov a ďalej ohľadom tých 30 € uviedol, že to je vymyslené." K tejto výpovedí Q. svedok uviedol, že majú medzi sebou problémy, lebo Q. proti svedkovi vypovedal už dvakrát. Kade chodí, tade kradne. Aj svedok počul že to auto mal dať do kovošrotu on. Svedok v prípravnom konaní rozdielne uviedol, že: "... koncom mesiaca január 2011 mi zavolal I. Z., potom aj A. H., že či nechcem kúpiť klobáse a šunku. Jednalo sa okolo 70kg klobás a 3ks pizza šunky. Ja som mal o tieto potraviny záujem a tak som došiel do Partizánskeho pri bytovku kde býva A. H., tam ma už čakal nejaký X., ktorého asi poslal I. s A. a ja som tomu X. vyplatil sumu 30,- eur, klobáse so šunkou boli v aute zn. Škoda favorit , ja som si ich preložil do auta a išiel som preč. Nevedel som, že tieto klobáse sú kradnuté, A. mi hovorila, že ich doniesol I. Z.."Svedok na daný rozpor uviedol, že si to už presne nepamätá, večer mu volal I. a ráno A..
Svedok X. Q. na hlavnom pojednávaní ku skutku 1 rozsudku uviedol, že ráno mu telefonoval obžalovaný I. Z., aby išiel dole pred svoj dom, tam mal v aute naložené klobáse a veľké šunky, tých klobás mohlo byť okolo 100 kg a povedal, či to nechce kúpiť alebo či to nevie predať. On mu povedal, že to nechce a ani to nevie predať a odišiel preč. Obžalovaný mu povedal, že ich ukradol niekde od Bánoviec a obžalovaný ich mal vo vozidle škoda favorit. Keď sa šli na ne pozrieť, boli tam prítomní iba on a obžalovaný. Nepamätal si, či neskôr niekto neprišiel. V minulosti obžalovaný svedkovi ponúkal veľkú kopírku. Pozná osobu A. H.. Vtedy, keď bol pri klobáskach, sa s ňou nestretol, až potom doobeda, lebo I. Z. k nej išiel potom spať. Čo sa týka H. J., je to jeho kamarát a s ním sa tam vtedy tiež nestretol. Svedok v prípravnom konaní vypovedal rozdielne, čo však odôvodnil tým, že je to jeho výpoveď, avšak pre odstup času si to už presne detailne nepamätá. Čo sa týka vyjadrenia obžalovaného, že favorit mal ukradnúť on, uviedol, že je to zo strany obžalovaného vymyslené. Ďalej uviedol, že H. klame, keď tvrdí, že mu klobásky neukazovala. Rovnako je klamstvo tvrdenie J., že keď prišiel pred bytovku, klobásy mu dal on a J. mu dal aj peniaze. S J. sa nedohadoval na cene klobások. V neposlednom rade uviedol, že motorové vozidlo neukradol, s obžalovaným ohľadom klobások telefonoval a zároveň uviedol, že krivo nevypovedal voči obžalovanému, nakoľko je pod prísahou.
Samosudkyňa v zmysle § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítala za súhlasu zúčastnených strán výpoveď svedkyne Q. B. z prípravného konania ku skutku 1 rozsudku, ktorá uviedla, že pracuje ako vedúca predajne V. S. - Q. v prevádzke v Bánovciach nad Bebravou na ulici A. Z. č. XXXX. Uvedenú predajňu dňa 20.01.2011 v čase o 17.00 hod. zatvorila, pričom ju následne skontrolovala a uzamkla. Nasledujúceho dňa, t. j. 21.01.2011 v čase o 06.15 hod. prišla pri dvere uvedenej predajne a zistila, že dvere do predajne sú pootvorené, zámok je vylomený a že chýba visiaci zámok. Na základe zistených skutočností volala majiteľovi a taktiež uvedenú skutočnosť oznámila na políciu. Po príchode polície a vykonaní potrebných úkonov zistila, že z registračnej pokladne boli odcudzené rôzne euro mince vo výške cca 70,- eur, ďalej 32 kg domácich klobás a 6 ks pizza šunky, čo je asi 21 kg. Viac svedkyňa nezistila. Celková spôsobená škoda predstavuje sumu 341,60 eur, ktorá tým vznikla majiteľovi predajne p. S..
Samosudkyňa v zmysle § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítala za súhlasu zúčastnených strán výpoveď svedka V. S. z prípravného konania ku skutku 1 rozsudku, ktorý uviedol, že je majiteľom firmy V. S.
- Q., čo sa týka krádeže v predajni na Hlinkovej ulici z januára 2011, k samotnej krádeži sa svedok poškodený vyjadriť nevie, pracuje tam Q. B., ktorá bola pri tom prvá a volala aj políciu. Krádežou bola poškodenému spôsobená škoda vo výške 70,- eur, odcudzením tovaru škoda 175,20 eur a škoda na zariadení vo výške 100,- eur, čo spolu predstavuje škodu vo výške 345,20 eur. Čo sa týka škody na zámku, tak tá predstavuje nielen zámok, ale aj práce na výmenu zámkov, z čoho však poškodený doklad nemá. Poškodený má poistené výklady a chodníky, žiadali poisťovňu o náhradu škody, avšak im nebolo nič zatiaľ vyplatené.
Na hlavnom pojednávaní bol samosudkyňou podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku za súhlasu zúčastnených strán čítaný písomný znalecký posudok z odboru kriminalistickej identifikácie č. p. PPZ - KEU - BA
- EXP - 2011/2031, vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Bratislava, zo záverov ktorého je zrejmé, že zaistené mechanoskopické stopy na pántoch označených ako stopa č. 1, č. 2 a č. 3 boli precviknuté predloženými kliešťami na svorníky. Stopa č. 4 bola prepílená rezným kotúčom uhlovej brúsky. Zistené mechanoskopické stopy na pánte označenom ako stopa č. 4 nie sú vhodné na individuálnu identifikáciu. Pokusné stopy vytvorené činnou časťou klieští na svorníky, boli porovnané v zbierke s negatívnym výsledkom.
Na hlavnom pojednávaní bol samosudkyňou podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku za súhlasu zúčastnených strán čítaný písomný znalecký posudok z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz č. p. PPZ - KEU - BA - EXP - 2011/2031, vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Bratislava, zo záverov ktorého je zrejmé, že pracovná časť kovových klieští na svorníky bola vizuálne aj machanoskopicky skúmaná, pričom bolo zistené, že na jej povrchu sa nachádzajú oranžovočervené a biele otery. Skúmaním a následnou analýzou bola zistená vzájomná farebná, morfologická a materiálová zhoda medzi vrstevnatými úlomkami stopy č. 5 ( úlomky farby zaistené pred dverami stánku PNS ) a medzi vrstevnatými úlomkami porovnávacieho materiálu č. 2 a č. 3. Ďalej bola zistená vzájomná farebná a materiálová zhoda medzi ružovočervenými časticami tenisiek NIKE a medzi ružovočervenou vrchnou vrstvou stopy č. 5 a materiálu č. 2 a 3. Zhoda farebná, morfologická a materiálová nastala aj v prípade úlomkov z tenisiek značky NIKE a dvojvrstvovými úlomkami materiálu č. 1 a 2, pričom o zhodu ide v prípade farieb biela a červená. Zhoda nastala vo farbe a materiáli medzi oranžovočervenými otermi z klieští a medzi oranžovočervenou vrstvou z úlomkov stopy č. 5 a materiálu č. 2 a č. 3. K vzájomnej zhode vo farbe a materiáli došlo aj v prípade bielych oterov z klieští s bielou vrstvou z dvojvrstvových úlomkov z materiálu č. 1 a č. 2.
Na hlavnom pojednávaní bol samosudkyňou podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku za súhlasu zúčastnených strán čítaný písomný znalecký posudok z odboru kriminalistickej identifikácie č. p. PPZ - KEU - BA
- EXP - 2011/2521, vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Bratislava, zo záverov ktorého je zrejmé, že mechanoskopické stopy z dôvodu nízkej identifikačnej hodnoty boli vyhodnotené ako nevhodné na individuálnu identifikáciu a z uvedeného dôvodu nebolo možné vykonať porovnávanie v Zbierke meachanoskopických stôp. Zo zaistených stôp na cylindrickej vložke je možné konštatovať len druhovú zhodnosť stôp s uvedeným nástrojom, pričom použitie uvedených svorníkových - pákových klieští nie ne možné potvrdiť ani vylúčiť.
Na hlavnom pojednávaní boli samosudkyňou v zmysle § 269 Tr. poriadku oboznámené listinné dôkazy z trestného spisu, a to: zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, úradný záznam s fotodokumentáciou, zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, správa o povesti, odpis z Registra trestov SR, vyčíslenie škody poškodeným S., odpis z Registra trestov SR zo dňa 03.07.2012, spisy Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/10/2011, sp. zn. 2T/78/2010, sp. zn. 2T/34/2010.
Na základe vykonaných dôkazov a po ich vyhodnotení v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku, t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mala samosudkyňa okresného súdu za preukázané, že sa žalované skutky stali tak, ako boli popísané v podanej písomnej obžalobe a ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rovnako mala samosudkyňa okresného súdu relevantne preukázané, že sa týchto skutkov dopustil obžalovaný I. Z. v rozsahu kladenom mu za vinu tak, ako je aj uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný je zo skutku 1 rozsudku usvedčený predovšetkým výpoveďami svedkov, keď svedkyňa A. H. uviedla, že v presne nezistený deň v mesiaci január 2011 sa u nej doma nachádzal obžalovaný, ktorému spred domu ukradli požičané auto Škoda Favorit, pričom jej uviedol, že v čase odcudzenia mal naložené mäsové výrobky, klobásy v množstve cca 70 kg a dve pizzové šunky. Tieto veci mal ukradnúť v nejakom mäsiarstve v Bánovciach, pričom bol vyrušený nejakými ľuďmi, inak by bol ukradol viac. Obžalovaný zistil, že auto je preč, keď chcel ísť doň vziať klobásy. A. H. vyvrátila výpoveď obžalovaného, ktorý tvrdil, že v noci bol doma, kde spal, keďže táto uviedla, že obžalovaný prišiel k nej až nad ránom a spal počas doobedia. Jej výpoveď v tomto smere nebola ničím spochybnená. Zároveň z výpovede svedka P. Z. vyplýva, že mal vedomosť o tom, že obžalovaný predáva klobásy a pizza salámy. Obžalovaný mu tiež uviedol, že ich má z Bánoviec, je ich okolo 80 kg, avšak nepovedal, že sú odcudzené, čo si však svedok domyslel, nakoľko ich obžalovaný nemal kde vziať a určite ich nemal za čo kúpiť. Svedok mal záujem nejaké kúpiť, avšak keď chcel kúpu uskutočniť, obžalovaný mu povedal, že auto bolo aj s klobáskami ukradnuté. Jednalo sa o požičané auto Škoda Favorit. Ďalej je obžalovaný usvedčovaný aj výpoveďou svedka J., ktorý potvrdil, že mu volal obžalovaný ako aj A. H. s tým, či nechce kúpiť klobásy, cca 80 kg a aj balenie šunky. Svedok pri bytovke, kde A. H. bývala, kúpil klobásy, pričom mu ich tam predal svedok Q., ktorý z auta Škoda Favorit vytiahol vrece s klobásami a šunkou, za ktoré mu svedok J. dal 30,- Eur. V danom vreci bolo cca 30 kg klobás a 3 - 5 kg šunky. Svedok uvedené veci využil pre svoju spotrebu - dal ich psom, keďže boli hnusné a nikto ich nechcel. Výpoveď uvedených svedkov sa v podstatných skutočnostiach zhodujú, neodporujú si, pričom súd v danom prípade vzal do úvahy najmä výpovede z prípravného konania, keďže jednotliví svedkovia na hlavnom pojednávaní účelovo menili svoje výpovede a pri objasňovaní rozporov medzi oboma výpoveďami postupne potvrdzovali pravdivosť svojich výpovedí z prípravného konania, kde všetci potvrdili, že mali vedomosť o tom, že obžalovaný ponúka klobásy a šunku a svedok J. zároveň časť z nich kúpil. Podporne súd vychádzal z výpovedí ďalších svedkov, X. a W.. Svedok X. potvrdil, že vozidlo predal osobe menom A. D., pričom ho nestihli prepísať na D., ktorý vozidlo požičiaval za peniaze, o .i. aj obžalovanému. Jednalo sa o vozidlo Škoda Favorit, ktoré bolo následne odcudzené a dodnes sa nenašlo. Tvrdenia obžalovaného o tom, že nemal o žiadnych klobásach vedomosť vyhodnotil súd ako nevierohodné s cieľom vyviniť sa, pričom vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že by klobásy kradol J. tak, ako to uviedol obžalovaný. Výpoveď obžalovaného nie je v podstatných skutočnostiach v zhode so žiadnou z výpovedí svedkov. Napriek tomu, že súd pri vykonávaní dokazovania na hlavnom pojednávaní opakovane odstraňoval rozpory vo výpovediach jednotlivých svedkov oproti ich výpovediam z prípravného konania, takto vykonané dôkazy utvárajú rad priamych a nepriamych dôkazov usvedčujúcich obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku 1 rozsudku.
V prípade skutku 3 rozsudku obžalovaného usvedčujú najmä výpovede svedkov A. Z. a P. Z., ktorí zhodne potvrdili, že boli s obžalovaným v Bánovciach nad Bebravou, kde obžalovaného vyložili neďaleko stanice, pričom následne odišli a vrátili sa až neskôr, keď ich obžalovaný zavolal. Obžalovaný následne vložil do auta vrece s pre nich neznámym obsahom a kliešte. Obaja svedkovia potvrdili, že im obžalovaný sľúbil zaplatiť cestu a aj peniaze navyše, pričom si mal požičať od A. Z. peniaze s tým, že ich potrebuje na nákup nejakého tovaru. Obžalovaný sa snažil brániť tým, že mal mať stretnutie s osobou W. z Trenčína, ktorého však ani jeden zo svedkov nevideli a ktorého nedokázal stotožniť ani obžalovaný a ani A. H., o ktorej obžalovaný tvrdil, že ho pozná. Je zrejmé, že obžalovaný sa týmto spôsobom snažil zbaviť viny. Svedok P. Z. tiež v prípravnom konaní potvrdil, že obžalovaný si niesol so sebou tašku, do ktorej sa mohli kliešte vmestiť. Rovnako v prípravnom konaní svedok A. Z. uviedol, že obžalovaný šiel do Bánoviec asi kradnúť, pričom toto svoje tvrdenie následne potvrdil aj na hlavnom pojednávaní. V neposlednom rade súd prihliadal aj na výsledky znaleckého dokazovania, zo záverov ktorého je nepochybné, že zaistené mechanoskopické stopy na pántoch označených ako stopa č. 1, č. 2 a č. 3 boli precviknuté predloženými kliešťami na svorníky, ktoré boli zadržané u obžalovaného. Zároveň bola znaleckým skúmaním zistená zhoda na farebných úlomkoch z vykradnutého novinového stánku so vzorkami zaistenými na teniske obžalovaného. Vykonané znalecké dokazovanie tak rovnako usvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku 3 rozsudku, keď tento z novinového stánku na Moyzesovej ulici v Bánovciach nad Bebravou odcudzil tovar uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. V danom prípade nemal súd dôvod pochybovať o vykonaných výpovediach, nakoľko sú vo vzájomnom kontexte, dopĺňajú sa, korešpondujú s ostatnými zabezpečenými dôkazmi a tvoria ucelenú reťaz. Z takto vykonaného dokazovania je možné vyvodiť bezpečný záver, že skutok 3 rozsudku spáchal obžalovaný.
Čo sa týka skutku 2 rozsudku pri viazanosti skutkovými zisteniami v rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 26.07.2011, sp. zn. 1T 10/2011 ( teda v rozsudku zrušenom týmto rozsudkom) súd konštatuje, že vina obžalovaného i v tomto skutku bola nepochybne preukázaná. O tomto skutku súd v zmysle § 41 od. 3 Tr. zákona teda opakovane nevykonával dokazovanie.
Vzhľadom na uvedené preto súd uznal obžalovaného vinným v celom rozsahu a jeho konanie posúdil po právnej stránke v bode 1/ až 3/ rozsudku ako pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b) Tr. zákona a v bode 2/ spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, pretože v danom prípade boli naplnené všetky zákonné znaky tejto skutkovej podstaty trestného činu, tak po subjektívnej ako aj objektívnej stránke. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a nebola u neho zistená podstatná skutočnosť svedčiaca o jeho nepríčetnosti, či jej znížení. Obžalovaný si svojím konaním prisvojil cudzí majetok, čím naplnil objektívnu stránku trestného činu a tým ohrozil záujem spoločnosti na ochrane majetku. Obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu, teda za plného vedomia a vôle tak konať a zároveň konal so zištným úmyslom.
O osobe obžalovaného I. Z. súd zistil, že tento bol v minulosti deväťkrát súdne trestaný, a to takmer vo všetkých prípadoch pre majetkovú trestnú činnosť, pričom v jednom prípade sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie a pohnútku páchateľa, na pomer a na mieru poľahčujúcich (absencia poľahčujúcich okolností) a jednu priťažujúcu okolnosť, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V danom prípade dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu bude obžalovanému I. Z. nevyhnutné uloženie spoločného a súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, za splnenia zákonných podmienok podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 41 ods. 3 Tr. zákona a podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, pričom mal súd za to, že takýto trest splní individuálnu ako aj generálnu prevenciu. V zmysle ustanovenia § 41 ods. 3 Tr. zákona sa u obžalovaného zrušuje výrok o vine skutku 3/ rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/10/2011 zo dňa 26.07.2011 zo spáchania prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b) Tr. zákona a zároveň sa zrušuje výrok o súhrnnom treste uložený obžalovanému týmto rozsudkom podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím k § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona a § 37 písm. h) Tr. zákona s použitím § 42 ods. 1 Tr. zákona v trvaní 24 mesiacov, na výkon ktorého bol I. Z. podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad a za súčasného zrušenia výroku o treste uloženom obžalovanému v rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/78/2010 zo dňa 15.02.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/51/2011 zo dňa 23.06.2011 ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Trest prepadnutia veci 1 ks kovové pákové kliešte s čiernymi umelohmotnými rukoväťami podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona bolo nevyhnutné uložiť, nakoľko ide o vec, ktorou bol spáchaný trestný čin.
Poškodení, P. B. a V. S., sa so svojimi nárokmi na náhradu škody v zmysle § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkazujú na občianske súdne konanie, nakoľko dokazovanie výšky škody by presiahlo rámec dokazovania otázky viny.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. (podľa § 309 ods.1 Trestného poriadku).