Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-28-2012.pdf
PDF · 96.05 KB
No categories available
11C/28/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci navrhovateľa : U.. X. I., bytom A. XXXX/XB, I., proti odporcovi : A. Y., bytom K. XXXXX/XX/E, I., zastúpený Mgr. Renátou Dobrovodskou, advokátkou, Račianska ulica č. 15, Bratislava, o zaplatenie 10.800 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie 10.800 eur, spolu s úrokom z omeškania ku dňu 16.3.2012 vo výške 207,90 eur a zaplatenia úroku z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň omeškania zo sumy 10.800 eur od 17.3.2012 do zaplatenia, sa zastavuje.
II. Odporcovi sa náhrada trov konania ,v časti v ktorej bolo konanie zastavené, nepriznáva.
III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.350 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p. a. od 05.04.2011 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Odporca je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3.375 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
V. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.093,50 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VI. Navrhovateľovi sa vracia zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 560,37 eur, prostredníctvom Daňového úradu.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 19.3.2012, sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 10.800 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 207,90 eur a úrokom z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň zo sumy 10.800 eur od 17.03.2012 do zaplatenia a zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 16.875 eur.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 4. 3. 2010 uzatvoril s odporcom zmluvu o pôžičke, predmetom, ktorej bolo bezúročné poskytnutie sumy 33.750 eur, ktorú mal odporca použiť na zaplatenie časti kúpnej ceny za byt. Účastníci zmluvy si dohodli splatenie poskytnutej pôžičky v dvadsiatich piatich mesačných splátkach po 1.350 eur. Splatnosť každej splátky bola dohodnutá najneskôr do 4. dňa príslušného mesiaca, prvá splátka bola odložená o 7 mesiacov. Odporca ku dňu podania návrhu na začatie konania
porušil podmienky zmluvy celkovo 13 krát a za marec 2012 nezaplatil dohodnuté splátky riadne a včas. Navrhovateľ dňa 8. 3. 2012 odstúpil od zmluvy pre porušenie zmluvných podmienok a odstúpenie od zmluvy odporcovi oznámil listom, ktorý odporca prevzal dňa 13. 3. 2012. Zároveň vyzval odporcu, aby do troch dní od prevzatia odstúpenia od zmluvy uhradil zostávajúcu dlžnú istinu vo výške 12.150 eur a dojednaný úrok z omeškania, čo predstavuje sumu vo výške 203,90 eur. Navrhovateľ zároveň žiadal zaplatenia zmluvnej pokuty to vo výške 50% z istiny pôžičky, čo je suma vo výške 16.875 eur. Uplatnenie zmluvnej pokuty bolo viazané na nezaplatenie splátky istiny riadne a včas po dobu dlhšiu ako 7 dní, k čomu došlo celkovo 9 krát. Odporca dlžnú sumu neuhradil napriek tomu, že disponuje finančnými prostriedkami.
Dňa 21.5.2012 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, ktorým zobral späť návrh v časti týkajúcej sa posúdenia platnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy o pôžičke a s tým spojeného zaplatenia zostatku istiny pôžičky a v časti uplatnených zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania za omeškané splátky. Žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Odporca naďalej trval na zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 16.875 eur a zároveň žiadal zaplatenie splátky za apríl 2011, t. j. zaplatenie 1.350 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. odo dňa 5.4.2011 do zaplatenia. Navrhovateľ ďalej uviedol, že je odkázaný na splácanie pôžičky, aby následne mohol včas uhradiť svoje záväzky. Pre nedostatok hotovosti sa výrazne zhoršila kvalita jeho života, je neustále v depresii a keďže od začiatku roku 2011 nemá žiadne zdaniteľné príjmy, dostal sa do finančných problémov, ktoré začal riešiť predajom bytu a neskôr nedostatok hotovosti riešil pôžičkami. Napokon sa mu podarilo získať hypotekárny úver bez dokladovania príjmu, na ktorom zaplatil na poplatkoch a úrokoch sumu 5.363,85 eur.
Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) navrhovateľ môže vziať za konania návrh na jeho začatie späť a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je vzatý návrh späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych dôvodov. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Keďže navrhovateľ zobral návrh na začatie konania v časti späť skôr ako začalo pojednávanie vo veci samej, súd konanie v tejto časti zastavil.
O náhrade trov konania v tejto časti súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil navrhovateľ, preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Avšak odporca, zastúpený advokátom, si náhradu trov konania v zákonnej lehote nevyčíslil tak ako mu to ukladá ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. Preto súd v zmysle ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania a odporcovi náhradu trov nepriznal.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) sa súdny poplatok vráti ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 sa poplatok vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,63 eura, prostredníctvom daňového úradu.
Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 1.660,50 eur. Jeho poplatková povinnosť po čiastočnom späťvzatí návrhu predstavuje sumu 1.093,50 eur. Preto súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 560,37 eur (1.660,50 eur -1.093,50 eur, krátené o 6,63 eur) a navrhovateľovi bude vrátená prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Predmetom konania zostal návrh navrhovateľa na zaplatenie splátky pôžičky za apríl 2011 vo výške 1.350 eur a zmluvnej pokuty vo výške 16.875 eur.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril a žiadal, aby súd návrh zamietol. Potvrdil, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o pôžičke vo výške 33.750 eur. Odporca tvrdil, že navrhovateľ mu v skutočnosti požičal iba čiastkou 17.000 eur, ktorá bola vyplatená pri podpise zmluvy a zvyšná suma predstavovala úrok z pôžičky. Uviedol, že si je vedomý, že z hľadiska dokazovania je to ťažko preukázať, ale zakladá sa to na realite, ktorú možno subsumovať pod pojem úžera. Odporca ďalej uviedol, že splátky v konečnom dôsledku splatené boli a preto si navrhovateľ môže uplatňovať iba úrok z omeškania. Čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty odporca uvádzal, že výška zmluvnej pokuty evokuje úžeru, domnieva sa, že dohoda o zmluvnej pokute je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
Neskôr odporca vo vyjadrení poukázal na ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže súd neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov a to zmluvy o pôžičke zo dňa 4.3.2010, odstúpením od zmluvy, s výpisom z účtu navrhovateľa, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav.
Účastníci konania dňa 4.3.2010 uzatvorili zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi pôžičku vo výške 33.750 eur. Zmluvné strany sa dohodli, že navrhovateľ poskytne odporcovi 17.000 eur v hotovosti pri podpise zmluvy a zostatok sumy, t. j. 16.750 eur, prevedie na bankový účet odporcu. Odporca svojím podpisom potvrdil prijatie sumy 17.000 eur v hotovosti. Zmluvné strany sa dohodli, že odporca bude poskytnutú pôžičku splácať v splátkach vo výške 1.350 eur a to vždy do 4. dňa príslušného mesiaca. Zároveň sa dohodli, že poskytnutá pôžička je bezúročná a pre prípad omeškania s platením istiny si dohodli úrok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súčasťou zmluvy bola aj dohoda o zmluvnej pokute, podľa ktorej v prípade omeškania so splatením istiny o viac ako 7 dní si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 50 % zo sumy uvedenej v článku I v bode 1 zmluvy, t. j. zo sumy 33.750 eur.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že odporca je jeho kamarát , ktorý ho požiadal, že potrebuje požičať peniaze. Najskôr to boli malé sumy, takto to išlo niekoľko rokov, keď potreboval, bral si od bánk, nebankoviek a často zavolal aj jemu, hlavne keď potreboval peniaze okamžite. Bol schopný požičať v hotovosti do výšky 17.000 eur, odporca trval na tom, že peniaze potrebuje okamžite a požičal mu na kúpu bytu. Celková doba trvania pôžičky bola 2a trištvrte roka a pôžička nebola ničím zabezpečená. S tým, že odporca prestal splácať, dostal navrhovateľa do nepríjemnej situácie. Čiastka 17.000 eur bola vyplatená v hotovosti a zvyšná časť išla na účet odporcu v deň podpisu zmluvy. Navrhovateľ uviedol, že mali s odporcom dohodu, že pôžička bude vysporiadaná bytom, ktorý on nejakým spôsobom získa, mali rozsiahle obojstranne výhodné transakcie avšak tie sa skončili v marci 2011, keď sa odporca rozhodol nesplácať svoje záväzky.
Podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ustanovenia § 658 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Podľa ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Navrhovateľ požadoval zaplatenie splátky za mesiac apríl 2011 vo výške 1.350 eur. Odporca tvrdil, že túto splátku navrhovateľovi zaplatil v hotovosti, avšak svoje tvrdenie v konaní nepreukázal. Súd mal za to, že v čase rozhodovania súdu nebola splátka za mesiac apríl 2011 zaplatená a preto zaviazal odporcu k zaplateniu tejto sumy.
O úrokoch z omeškania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia §3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., v znení neskorších predpisov, je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Splátka bola splatná ku dňu 4.4.2011. Súd preto zaviazal odporcu k zaplateniu úrokov z omeškania v žalovanej výške 9 % zo sumy 1.355 eur od 5.4.2011 do zaplatenia.
Čo sa týka návrhu navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 16.875 eur, súd posúdil takto dojednanú zmluvnú pokutu ako platnú ale neprimerane vysokú a využil svoje moderačné právo upravené v ustanovení § 545a Občianskeho zákonníka a zmluvnú pokutu znížil.
Súd sa zaoberal aj tvrdením odporcu, ktorý považoval takéto dojednanie o zmluvnej pokute za neplatný právny úkon. Súd síce dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, avšak nepovažoval dohodu o zmluvnej pokute za neplatný právny úkon. Po novele Občianskeho zákonníka platnej od 1.1.2008 (ustanovenie § 545a), ktorá umožnila súdu moderovať neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, má súd možnosť upraviť výšku dojednanej zmluvnej pokuty a rešpektujúc jej sankčnú funkciu, pristúpiť k jej moderácii.
Pri úvahe o rozsahu zníženia neprimeranej zmluvnej pokuty súd vychádzal z kritérií určených v ustanovení § 545a Občianskeho zákonníka, pričom prihliadol na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, aj k osobitosti tohto prípadu.
V prejednávanom prípade sú obaja účastníci konania fyzické osoby. Navrhovateľ uviedol, že odporca bol jeho kamarát, predmetom podnikania navrhovateľa nie je poskytovanie finančnej výpomoci a už od počiatku bola splatnosť pôžičky dojednaná v mesačných splátkach na obdobie od novembra 2010 do novembra 2012, čo je pomerne dlhá doba. Navrhovateľ sa preto oneskoreným splácaním jednotlivých splátok nemohol dostať do stavu finančnej núdze tak, ako to tvrdil vo svojej výpovedi a oneskoreným platením jednotlivých splátok pôžičky mu preto nemohla vzniknúť ani škoda. Navrhovateľ si od uzatvorenia zmluvy o pôžičke musel byť vedomý, že mu odporca požičané peniaze bude vracať v mesačných splátkach a pre prípad omeškania si dojednali aj úroky z omeškania. Zmluvnou pokutou bola zabezpečená zmluva o pôžičke, pričom výška zmluvnej pokuty predstavovala 50 % zo sumy zabezpečenej pohľadávky. V konaní bolo nesporné, že odporca meškal s platením jednotlivých splátok o viac ako 7 dní, kedy podľa zmluvy o pôžičke vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Je teda nesporné, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol.
Aj keď primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posudzovať v každom prípade individuálne a závery o primeranosti možno len veľmi ťažko zovšeobecniť, súd pri úvahe aká by bola primeraná výška dojednanej zmluvnej pokuty v konkrétnom prípade vychádzal aj z judikatúry súdov, pričom už bolo
judikované, že zmluvnú pokutu dohodnutú vo výške jednej desatiny hodnoty ceny predmetu plnenia jednorázovou sumou nie je možné považovať za neprimerane vysokú a táto výška chráni oprávneného účastníka a zodpovedá hodnote zabezpečovanej povinnosti.
Súd v prejednávanom prípade považoval za primeranú zmluvnú pokutu vo výške 10 % zabezpečovanej pohľadávky, t.j. zmluvnú pokutu vo výške 3.375 eur a zaviazal odporcu k zaplateniu tejto sumy a vo zvyšku návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník konania vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Súd priznal čiastočne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania, ktoré spočívajú zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 1.093,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.