Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/176/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: RNDr. M. G., nar. X.X.XXXX, bytom H., H. H. XX, zastúpeného advokátom: Mgr. Jozef Nádaský, Advokátska kancelária Soukenník - Štrpka, s.r.o., Bratislava, Šlotésovej 14, proti odporkyni: Ing. M. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H., N. XX, zastúpená advokátom: Mgr. Slavomír Trnkócy, Bratislava, P.O.BOX 199, o vysporiadanie BSM, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Trnave, č.k. -600 zo dňa 21.2.2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zamietol, účastníkom uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu každému vo výške 33,18 Eur, o náhrade trov konania účastníkov rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd s poukazom na , , , ako aj na odôvodnil tým, že poukazujúc okrem iného na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.3.1998 č.k. -112 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.1.1999 č.k. , predmetné nehnuteľnosti nemôžu patriť do BSM účastníkov, nakoľko tieto získala výlučne odporkyňa od Fondu národného majetku na základe zmluvy č. 354/93 zo dňa 28.5.1993 a zmluvy č. 355/93, v čase, keď obaja účastníci boli súkromnými podnikateľmi, každý z nich podnikal samostatne, nebolo preukázané, že by navrhovateľ akýmkoľvek spôsobom spoločne podnikal s odporkyňou. Iba odporkyňa predložila privatizačný projekt a koncesnú listinu so živnostenskou činnosťou na závodné stravovanie, ktorá bola nevyhnutnou súčasťou predloženia privatizačného projektu, odporkyňa sama uzavrela úverovú zmluvu a zmluvu o zriadení záložného práva za účelom získania prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny. Predmetné nehnuteľnosti slúžili len jej podnikateľskej činnosti, výkonu jej povolania, živnosti. Zo spoločných prostriedkov účastníkov nebol hradený ani krytý žiaden úver. Pokiaľ navrhovateľ namietal investície do nehnuteľností, v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, doloženým dokladmi nepreukázal, že niečo hradil zo svojich výlučných prostriedkov ani nevedel presne konkretizovať a vyčísliť skutočnú sumu investícií do predmetných nehnuteľností. V prípade hnuteľných vecí došlo k dohode účastníkov, neboli zistené žiadne iné aktíva patriace do BSM, súd preto návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorým napadol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, podľa O.s..p ho navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie, použijúc odvolacie dôvody podľa , , až f) , nakoľko v konaní došlo k vadám uvedeným v , že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, poukazujúc tiež na ust. a , keď súd prvého stupňa si nesplnil svoju poučovaciu povinnosť a ani na pojednávaní dňa 16.2.2012 nevyzval účastníkov, aby zhrnuli

svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, súd tiež uznesením nevyhlásil dokazovanie za skončené. Takýmto postupom bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhovateľ dňa 31.8.2011 a 13.9.2011 podal návrhy na vykonanie dôkazov, súd tieto dôkazy nevykonal, nijako sa s nimi nevysporiadal a ani nerozhodol, že ich zamieta. V danej veci neexistuje prekážka rozhodnutej veci v zmysle poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.3.1998 č.k. -112 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.1.1999 č.k. , ktorými bolo rozhodnuté, že časť nehnuteľností, ktoré by mali patriť do BSM, do BSM nepatria. Súd musí znova ako predbežnú otázku riešiť, či predmetné nehnuteľnosti patria do BSM účastníkov. Odvolateľ pritom poukázal na to, že v nehnuteľnostiach na N. ulici v H. nikdy nedošlo k prevádzkovaniu podnikateľskej aktivity odporkyne, a teda tieto nehnuteľnosti nikdy neslúžili výkonu povolania, odporkyňa sama priznala, že tu nevykonávala podnikateľskú činnosť. Pokiaľ má manžel ako nepodnikateľ participovať na dlhoch manžela podnikateľa, mal by v prípade úspešného podnikania participovať ja na takto nadobudnutom majetku. V konaní bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla výlučne odporkyňa, nebolo však preukázané, že by slúžili výlučne na výkon povolania odporkyne a že by preto nemali patriť do BSM v zmysle , navrhovateľ sa na podnikaní odporkyne podieľal ako spolupracujúca osoba. Pokiaľ by zákonodarca mal úmysel vylúčiť privatizovaný majetok z BSM, tak by to urobil rovnako ako napríklad pri reštitúcii. Z hľadiska BSM je nerozhodná skutočnosť, že odporkyňa bola jedinou účastníčkou zmlúv uzavretých s FNM a bankou.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k odvolaniu navrhovateľa sa prostredníctvom právneho zástupcu písomne vyjadrila a navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K námietkam odvolateľa poukázala na to, že navrhovateľ bol počas konania viac krát písomne poučený podľa a to v každom predvolaní na pojednávanie, súd nie je povinný poučovať účastníkov na každom pojednávaní, súd na pojednávaní dňa 16.2.2012 riadne vyhlásil dokazovanie za skončené, ako to vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania. Súd prvého stupňa vykonal dostatočne rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia, či nehnuteľnosti patria do BSM a pomerne vyčerpávajúco odôvodnil, prečo žiadna z nehnuteľností nemôže patriť do BSM. Súd prvého stupňa sa rovnako dôkladne zaoberal navrhovateľom tvrdenými investíciami do nehnuteľností odporcu a správne skonštatoval, že v tomto smere navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku objasnil, z akých dôvodov nevykonal niektoré navrhovateľom navrhnuté dôkazy.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie navrhovateľa bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , až f) ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, lebo postupom súdu prvého stupňa sa odňala navrhovateľovi možnosť riadne konať pred súdom, a preto bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( a ).

Ako prvé odvolateľ, poukazujúc na ust. a namietal, že súd prvého stupňa si nesplnil svoju poučovaciu povinnosť a ani na pojednávaní dňa 16.2.2012 nevyzval účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, súd tiež uznesením nevyhlásil dokazovanie za skončené a že takýmto postupom bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Podľa po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania (ods. 1). Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli (ods. 2). Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo samosudca (ods. 3). Ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby

zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené (ods. 4).

Z obsahu zápisnice o pojednávaní na súde prvého stupňa zo dňa 16.2.2012, vyplýva, že súd vypočul účastníkov konania a ich právnych zástupcov, vyhlásil uznesenie, ktorým zamietol ďalšie návrhy na dokazovanie a vyhlásil dokazovanie za skončené, následne pojednávanie odročil na 21.2.2012 za účelom vyhlásenia rozsudku. Na pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 21.2.2012 bol vyhlásený rozsudok.

Z vyššie uvedeného postupu súdu prvého stupňa, ktorý predchádzal vyhláseniu rozsudku vo veci samej, jednoznačne vyplýva, že súd nepostupoval v súlade s citovaným ust. , pričom takýmto postupom súdu bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatie možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Prvostupňový súd pochybil, keď sa dôsledne neriadil ustanovením , ktoré mu ukladá povinnosť podľa doterajších výsledkov konania uviesť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Účelom tohto procesného ustanovenia je, aby postup a rozhodnutie súdu bolo predvídateľné, zároveň aby bolo účastníkom konania umožnené vyjadriť sa k všetkým podstatným skutočnostiam, navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a tým aj posilnené právo účastníka na spravodlivé súdne konanie,.

Procesným právom účastníka v zmysle je i právo na tzv. záverečnú reč, teda právo zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, tomuto právu koreluje povinnosť súdu vyzvať účastníkov na jeho realizáciu. Obzvlášť v danom prípade, kedy spor trvá už od roku 1997, vo veci súd prvého stupňa viac krát rozhodol a jeho rozhodnutia boli opakovane zrušené, vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, javí sa viac ako účelným a potrebným, aby účastníci konania, resp. ich právni zástupcovia na záver zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Ide o neodňateľné právo účastníka a ak mu ho súd odoprie, odníme mu možnosť konať pred súdom a realizovať tie procesné práva, ktoré účastníkovi za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov priznáva.

Účastníkovi konania, ktorému bolo odopreté právo na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, bola odňatá možnosť konať pred súdom. Znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré by inak mohol účastník pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený, je vadou konania podľa zakladajúcou prípustnosť odvolania podľa , na ktorú vadu musí odvolací súd vždy prihliadnuť a ktorá má za následok nevyhnutnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia. K tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. publikovaný v periodiku Zo súdnej praxe č. 49/1998 i rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. publikovaný v periodiku Zo súdnej praxe č. 18/2007.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa podľa a zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom úlohou súdu bude postupovať v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach, uskutočniť pojednávanie, na ktorom bude dôsledne dodržaný procesný postup v zmysle , v prípade potreby doplniť dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.