Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-34-2023.pdf
PDF · 83.55 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/34/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Tobiašovej vo veci navrhovateľky: W. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XXXX/XX, XXX XX A., zast. JUDr. Emília Adelaide Kuhn, advokát, so sídlom Hlavné námestie 36, 060 01 Kežmarok, proti odporcovi: O.. Z. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. V. XXXX/XX, XXX XX A., o určenie výživného na plnoleté dieťa a protinávrh odporcu o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 14Pc/38/2022-131 zo dňa 28. 02. 2023 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala určenia vyživovacej povinnosti voči svojmu otcovi.
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol cit.:
I.Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 180,- eur mesačne od 11.11.2022, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k jej rukám.
II.Z a p o č í t a v a odporcovi sumu 400,- eur ako splatenú časť výživného pre navrhovateľku za obdobie od 11.11.2022 do 28.2.2023.
III.Nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.11.2022 do 28.2.2023 činí zo strany odporcu pre navrhovateľku sumu 260,- eur, ktorý zaväzuje odporcu z a p l a t i ť navrhovateľke v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV.Návrh odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti k navrhovateľke z a m i e t a .
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na určenie výživného je dôvodný. Navrhovateľka, hoci študuje na druhej vysokej škole, toto štúdium jej dáva väčšie možnosti uplatnenia v praxi. Náročnosť štúdia navrhovateľky neumožňuje privyrábať si popri štúdiu brigádnicky.
4. Proti rozsudku podal odvolanie povinný z výživného. Má za to, že súd existenciu vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke nesprávne právne posúdil, keďže ide o druhú vysokú školu po tom, čo navrhovateľka štúdium na prvej zanechala. Poukázal na existenciu ďalších vyživovacích povinností, ako aj na to, že súd nezobral do úvahy majetkový prospech navrhovateľky, ktorej boli vyplatené peňažné prostriedky zo životného poistenia.
5. Osoba oprávnená z výživného navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie povinného z výživného nie je dôvodné.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka po ukončení trojročného bakalárskeho štúdia na A. X. nepokračovala ďalej v magisterskom štúdiu na rovnakej vysokej škole, ale začala študovať na U.F. T. S. G. štúdium v odbore S. U.. Uviedla, že štúdium O. bol od začiatku jej cieľ, dôvodom pre ktorý študovala na inej škole bol ten, že sa opakovane neúspešne pokúšala absolvovať prijímacie skúšky na U. fakultu, čo sa jej podarilo až na tretí pokus. V súčasnosti je v treťom ročníku a v štúdiu pokračuje.
8. Navrhovateľ vo svojom odvolaní namieta, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nepokračovala v štúdiu na prvej vysokej škole, jej štúdium na U. fakulte nie je prehlbovaním si kvalifikácie, je dobrovoľným rozhodnutím a nevzťahuje sa na neho ďalej vyživovacia povinnosť.
9. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, oprávnená z výživného ukončila bakalárske štúdium na A. X. od 09/2016 do 06/2020, kde úspešne ukončila štvorročné bakalárske štúdium. Od mesiaca 09/2020 bola prijatá na denné štúdium na U. T. X. S. G., P. S. U.. Vo svojich vyjadreniach pred súdom uviedla, že jej úmyslom od času ukončenia stredoškolského štúdia bolo študovať O., avšak nedostala sa na školu, preto sa rozhodla študovať na A. X., V. A. Š.Ú. Z. Z. A. D. A. Z. D. U. T. S. G.. Magisterské štúdium na A. X. prerušila a po tom, ako začala študovať v odbore S. U., toto zanechala, keďže intenzita štúdia medicíny neumožňovala štúdium na dvoch vysokých školách.
10. Štúdium plnoletého dieťaťa na strednej, prípadne vysokej škole, predstavuje okolnosť, od ktorej sa bude odvíjať vyživovacia povinnosť rodičov. Rodičia sú totiž zodpovední za všestranný rozvoj svojich detí a z toho vyplýva, že sú povinní dbať o to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy práve v takom odbore, pre ktorý má schopnosti a nadanie a v ktorom sa môže uplatniť. Je však vždy dôležité, aby sa všeobecné súdy starostlivo zaoberali konkrétnymi okolnosťami každého prípadu a najmä účelnosťou tohto štúdia. Toto štúdium by totiž malo slúžiť na prehlbovanie predchádzajúceho vzdelania, na ktoré spravidla nadväzuje, resp. malo by viest k lepším budúcim vyhliadkam na získavanie prostriedkov pre svoje životné potreby prácou. Môže samozrejme nastať i prípad, kedy toto ďalšie štúdium na štúdium predchádzajúce priamo nadväzovať nebude, avšak z konkrétnych okolností bude zrejmé, že i tak je treba preferovať záujem na zvýšení kvalifikácie dieťaťa [viď napr. štúdium na konzervatóriu, na ktoré sa študent nepripravuje v klasickom systéme vzdelávania - bližšie viď nález sp. zn. II. ÚS 2623/09 zo dňa 7. 4. 2010 (N 73/57 SbNU) ]. Nemalo by však určite ísť o štúdium samoúčelné, ktorým by si vyživovaná osoba iba takzvane "predlžovala mladosť". Ako nedávno Ústavný súd uviedol (uznesenie zo dňa 25. 3. 2014 sp. zn. IV. ÚS 1247/13), "za situácie, kedy štúdium maloletého nenesie znaky sústavnosti a cieľavedomosti, nemožno od rodiča spravodlivo požadovať, aby vynakladal peňažné prostriedky, ktoré by vo svojom výsledku neprispievali k osobnému rozvoju dieťaťa. (viď Nález Ústavného súdu ČR, sp.zn. II.ÚS 2121/14 zo dňa 30. 9. 2014).
11. Vychádzajúc zo skutkových okolností prejednávaného prípadu je zrejmé, že plnoletá dcéra povinného z výživného sa po ukončení bakalárskeho štúdia rozhodla pokračovať v ďalšom štúdiu, ktoré vzhľadom na jeho špecifický obsah nie je magisterské nadväzujúce, ale trvá šesť rokov. Navrhovateľka, ktorá od začiatku túžila byť U. nebola hneď prijatá na štúdium v odbore S. U.. Alternatívne preto študovala a úspešne ukončila bakalárske štúdium. Počas tohto štúdia sa intenzívne pripravovala na prijímacie skúšky a nakoniec bola úspešne prijatá na U. T.. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie má za to, že oprávnená z výživného bude mať po absolvovaní štúdia na U.F. T. lepšie vyhliadky na uplatnenie sa. Je všeobecne známe, že je prijatie na štúdium na U. T. vyžaduje úspešné absolvovanie prijímacieho konania, ktoré je svojou náročnosťou prispôsobené vysokému záujmu uchádzačov o štúdium a limitovanými kapacitami U. T.. Nie je možné pričítať na ťarchu navrhovateľky, že počas obdobia prípravy na prijímacie skúšky študovala na inej vysokej škole, ktorú úspešne absolvovala. Je potrebné to vnímať ako akúsi alternatívu, ktorú mala v prípade, ak by sa na štúdium O. nedostala. V súlade s citovaným záverom ústavného súdu, je potrebné skonštatovať, že na strane oprávnenej nejde o samoúčelné štúdium, ale o systematickú prípravu a prehlbovanie si kvalifikácie na budúce povolanie.
12. Povinný z výživného poukazuje na existenciu ďalších vyživovacích povinností, ktoré má, ako aj na svoje výdavky. Priemerný čistý mesačný príjem povinného je 1.648 Eur. Okrem vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Povinný z výživného vyčíslil svoje výdavky na sumu 985 Eur mesačne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Zákon o rodine, ktorý jasne stanovuje, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Na výdavky ako splátka za kuchynskú linku, sporenie, interent TV, mobilný telefón, pre účely určenia výživného nie je možné prihliadať. Otec má dostatočný príjem na to, aby plnil súdom prvej inštancie určené výživné.
13. Pre porovnanie rozhodovacej praxe súdov v obdobných prípadoch odvolací súd na tomto mieste poukazuje na tzv. tabuľky výživného používané v prostredí Českej republiky (pre viac informácii viď odkaz: https://vyzivne.justice.cz/), ktoré sa spravidla aplikujú pri Vekovej kategórii 16 a viac rokov veku dieťaťa prislúcha pri existencii ďalších dvoch vyživovacích povinností štandardne 16% z čistého príjmu povinného rodiča. Pri zistenom príjme otca vo výške 1.648,- eur činí výživné v prepočte 263,- eur mesačne. Súdom určené výživné vo výške 180 Eur mesačne je teda nižšie ako štandardne určované výživné v obdobných prípadoch, preto niet dôvodu pre záver o jeho neprimeranej výške.
14. Odvolateľ namieta, že súd pri rozhodovaní o výživnom neprihliadol na majetkový prospech, ktorý navrhovateľka získala plnením z uzavretého životného poistenia. Je potrebné v tejto súvislosti poukázať na to, že oprávnený z výživného v tejto súvislosti nepredložil súdu žiaden dôkaz o takomto plnení. Oprávnená z výživného v tejto súvislosti uviedla, že zmluvu o životnom poistení mala uzavretú od narodenia a poistné platili obaja rodičia počas ich manželstva. Po rozvode manželstva poistné platila iba jej mama. Vzhľadom k absencii akéhokoľvek dôkazu o tom, že povinný z výživného vytvoril majetkový prospech, ktorý získala oprávnená z výživného, odvolací súd na túto námietku neprihliadol.
15. Za daného stavu teda odvolací súd zhŕňa, že odvolacie námietky povinného z výživného nie sú dôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho odvolací súd potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).