Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/63/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci na návrh oprávnenej z výživného L. K., nar. XX.X.XXXX, bytom U. X, M. G. K., za účasti otca oprávnenej M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X, C., v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca oprávnenej proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č. k. - 80 zo dňa 30.3.2023, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II, č. k. - 34 zo dňa 5.12.2006 vo výroku o určení výživného tak, že otec je povinný prispievať na výživu oprávnenej L. K. sumou 70 eur mesačne od 6.5.2022 do budúcna. Výrokom II. určil dlžné výživné a v prevyšujúcej časti návrh zamietol (výrokom III).

2. Rozsudok odôvodnil tým, že od vydania pôvodného rozhodnutia došlo k zmene pomerov na strane oprávnenej z výživného aj povinného - otca oprávnenej. Súd mal za preukázané, že sú splnené podmienky na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a na zvýšenie výživného. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z princípu potencionality otcovho príjmu. Uviedol, že „Súd sa pri dokazovaní zameral na zistenie skutočností, či a k akej zmene pomerov došlo od času poslednej úpravy výživného na strane povinného, ako aj na strane oprávnenej. Spolu s ňou skúmal aj pomery na strane matky, nakoľko zdieľajú spoločnú domácnosť a matka poskytuje oprávnenej výživu. U oprávnenej súd zistil, že došlo k zmene pomerov jej prechodom na vyšší stupeň vzdelania. V čase poslednej úpravy výživného bola maloletým dieťaťom vo veku dvoch rokov, v celodennej starostlivosti matky, v súčasnosti je študentkou maturitného ročníka strednej školy. Od poslednej úpravy teda absolvovala predškolskú prípravu, základnú školu a prevažnú časť stredoškolského štúdia. Zároveň dovŕšila plnoletosť a jej výdavky na stravu, odev, obuv, školské výdavky a výdavky na voľnočasové aktivity svojou skladbou a nákladnosťou zodpovedajú výdavkom dospelej osoby, a teda sú výrazne vyššie ako výdavky dvojročného dieťaťa.

Oprávnená z výživného zároveň popri štúdiu pracuje, čím si vie privyrobiť približne 186 € mesačne.

Na strane oprávnenej došlo aj k zmene objektívnej - k prirodzenému vývoju životných nákladov v súvislosti s plynutím času a s tým spojeným rastom cien. U matky oprávnenej, s ktorou oprávnená zdieľa spoločnú domácnosť, a ktorá sa podieľa na jej výžive, súd zistil oproti času pôvodného rozhodnutia o výživnom nárast príjmu, v dôsledku zamestnania sa

a taktiež matka oprávnenej nadobudla do výlučného vlastníctva byt, v ktorom spolu s dcérou býva. V súčasnosti sama poskytuje dcére výživu v plnom rozsahu, ako aj osobnú starostlivosť vo vzťahu k zabezpečovaniu potrieb oprávnenej súvisiacich s bývaním a pokračujúcou prípravou oprávnenej na budúce povolanie.

U otca súd zistil zásadne nezmenenú príjmovú situáciu, majetkovú situáciu, bytovú situáciu a výdavkovú situáciu.

Vzhľadom na zásadnú zmenu pomerov na strane oprávnenej z výživného mal súd za preukázané, že sú splnené podmienky na zmenu pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom, a to zvýšenie výživného. Na uvedenú povinnosť otca nemá vplyv zárobková činnosť oprávnenej popri štúdiu, keďže táto nie je v takom rozsahu, aby pokryla nevyhnutné potreby oprávnenej a keďže oprávnená pokračuje v príprave na budúce povolanie, vyživovacia povinnosť otca voči nej trvá. Súd bral do úvahy aj podieľanie sa matky oprávnenej na výžive dcéry, kde však matka poskytuje aj iné nehmotné plnenia vo forme bývania a osobnej starostlivosti dcére, a teda jej podiel na výžive oprávnenej považoval za nevyhnutné dať do rovnováhy s podielom otca, a to zvýšením jeho vyživovacej povinnosti voči dcére.

V otázke určenia výšky zvýšeného výživného súd vychádzal z princípu potenciality otcovho príjmu. Otec je dlhodobo nezamestnaný, bez akéhokoľvek príjmu, pričom súdu sa nepodarilo zistiť žiadne objektívne prekážky na jeho strane, ktoré by mu bránili zamestnať sa a zabezpečiť si primeraný príjem, z ktorého by hradil výživu svojho dieťaťa. Na osobnej starostlivosti o oprávnenú sa nepodieľa a na jej výžive dlhodobo taktiež nie. Bez ohľadu na rozhodnutie otca pracovať, resp. zabezpečovať si nejaký pravidelný príjem je jeho povinnosťou stanovenou zákonom o rodine poskytovať svojmu dieťaťu primeranú pravidelnú výživu. Bez objektívnych prekážok na jeho strane, ktoré by mu bránili si túto povinnosť plniť vychádzal súd z potenciálneho príjmu vo forme minimálnej mzdy, ktorého zabezpečenie je podľa zistených skutočností v možnostiach otca, pričom bral do úvahy aj jeho majetkovú situáciu, kde nebol zistený žiaden nehnuteľný, ani hnuteľný majetok vo vlastníctve otca. „

3. Súd následne určil dlžné výživné. Zamietnutie návrhu v prevyšujúcej časti odôvodnil tým, že suma výživného nad 70 eur nie je v príjmových možnostiach otca.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec oprávnenej. Uviedol, že suma 70 eur mesačne je pre neho likvidačná, nakoľko svoj stav hmotnej núdze zdokladoval a dokladoval aj výšku dávok v hmotnej núdzi, aj jeho nemajetnosť. Navrhol upraviť výšku výživného na zákonom stanovenú, prihliadnuc na jeho reálny stav.

5. Oprávnená z výživného sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

7. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach , , ).

8. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Súd prvej inštancie vychádzal z princípu potencionality príjmu, teda nevychádzal z reálneho príjmu otca, ale z toho, že jeho v jeho možnostiach a schopnostiach mať väčší príjem. Správne súd poukázal na to, že otec je dlhodobo nezamestnaný, bez akéhokoľvek príjmu a neboli preukázané žiadne objektívne prekážky na jeho strane, ktoré by mu bránili zamestnať sa a

zabezpečiť si primeraný príjem. Súd prvej inštancie uvádza, že vychádza z potencionálneho príjmu vo forme minimálnej mzdy. Ak by sa jednalo o minimálnu mzdu, bola by to suma prevyšujúca 700 eur v hrubom, pričom čistý príjem z tejto sumy je dostatočný na určenie výživného v sume 70,-Eur mesačne. Ani z odvolania otca nevyplýva, že by nebol schopný pracovať, a teda dosahovať aspoň minimálnu mzdu. Ak súd vychádzal z potencionálneho príjmu, je bez právneho významu, že otec oprávnenej má reálne nižší príjem, resp. je v stave hmotnej núdze.

9. Súd prvej inštancie správne vyčíslil sumu dlžného výživného, otec tento výrok v odvolaní ani nenamietal. Dlžné výživné je tvorené zvýšeným výživným, nejedná sa o dlh vzniknutý neplatením pôvodne stanoveného výživného.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa v spojení s .

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa . Ustanovenie je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení . Ak ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach - 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa iných ustanovení .

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).