Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-17-2010.pdf
PDF · 115.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-6C/17/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Anna Frigová, v právnej veci navrhovateľa Q. A., nar. XX.X.XXXX, bytom M. č. XX, štátny občan SR, zastúpeného JUDr. Dašou Komkovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov proti odporcom 1/ Q. E., nar. XX.X.XXXX, bytom M. č. XX, štátny občan SR a 2/ P. E., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom M. č. XX, štátna občianka SR, obom zastúpeným JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o náhradu škody vo výške 100 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 1/ na trovách konania sumu 155,75 eura a odporkyni 2/ na trovách konania sumu 155,75 eura na účet ich právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, vedeného vo VÚB Prešov, č. ú. XXXXX-XXX/XXXX, VS XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 26.1.2010 domáhal, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie sumy 100 eur a na náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že odporcovia sú vlastníkmi 4 kráv, ktoré mu spôsobili škodu na majetku v tom, že mu rozniesli a poškodili zavesené prádlo a rozťahali seno ako aj rozdupali pôdu. O tejto skutočnosti sa viedlo priestupkové konanie OO PZ v Giraltovciach Č. p.: ORP-P-219/PP-2-GI-2009, ktoré bolo odložené z dôvodu, že škodu nespôsobila fyzická osoba, právo na náhradu škody v občianskom súdnom konaní zostalo nedotknuté. Odporcu v prvom rade vyzval na peňažné plnenie vo výške 66 eur, ktorá je podstatne vyššia, a to o úpravu podupanej pôdy. Celková výška jeho nároku je 100 eur. Odporca 1/ na jeho výzvu nereagoval, odmietol uhradiť vzniknutú škodu, preto bol nútený domáhať sa svojho práva súdnou cestou.
Dňa 15.2.2010 navrhol, aby súd vydal platobný rozkaz zaviazať odporcov zaplatiť mu sumu 100 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 13.1.2010 do zaplatenia.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 6C/17/2010-8 zo dňa 19.2.2010, proti ktorému podali odpor odporcovia. V odpore odporca 1/ uviedol, že dňa 7.10.2009 oplotil elektrickým plotom oplotkom hornú časť záhrady, ktorej vlastníčkou je jeho matka, odporkyňa 2/ a jeho teta V. E. a ktorú obhospodaruje na základe riadnej nájomnej zmluvy uzavretej s jeho matkou a tetou, aby jeho hovädzí dobytok vypásal trávu. Dňa 22.10.2009 mu jeho babka, ktorá žije v dome vedľa tohto pozemku, prišla povedať, že kravy zišli na záhradu. On ihneď šiel vyhnať kravy a zistil, že jeho elektrický oplotok bol úmyselne poškodený inou osobou. Bol roztrhnutý drôt, čo nebolo urobené prvýkrát. Navrhovateľ uvádza, že kravy rozdupali
pôdu, čím mu spôsobili škodu. Toto tvrdenie navrhovateľa sa nezakladá na pravde, lebo vlastníčkou pozemku, na ktorý vybehli kravy, je jeho matka, odporkyňa 2/. Seno, ktoré jeho kravy údajne rozťahali, nebolo uskladnené na pozemku navrhovateľa. Navrhovateľ pokosil časť pozemku, ktorý mu nepatrí a túto trávu nechal hniť v kopách, čím spôsobil škodu jemu. Pri vyháňaní kráv nevidel žiadne prádlo a tak jeho kravy nemohli ani nijaké prádlo pošpiniť. Je to výmysel navrhovateľa. Podotkol ešte, že navrhovateľ sa nedokáže zmieriť s tým, že nie je vlastníkom priľahlej záhrady a preto sa sústavne snaží on aj jeho rodinní príslušníci jeho a jeho rodinu poškodzovať a spôsobujú škody na majetku jeho firmy. Navrhol preto návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.
V písomnom vyjadrení k podanému odporu zo strany odporcov navrhovateľ uviedol, že tvrdenia uvádzané v odpore sú účelové a tendenčné. Samotní odporcovia vo svojom odpore priznali, že pri vyháňaní kráv odporca 1/ nevidel žiadne prádlo. Už z toho je zrejmé, že tieto kravy vyháňal z jeho pozemku. Keď V. Bačkovská prišla upozorniť odporcu 1/, že kravy zišli na záhradu, mala tým na mysli jeho záhradu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojeným priestupkovým spisom OO PZ v Giraltovciach Č. p. ORP-P-219/PP-2-GI-2009, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Pri ohliadke na mieste samom navrhovateľ tvrdil, že kravy odporcov, nevedel určiť ktorého z odporcov a kedy sa to stalo, zbehli na jeho pozemok, ktorý mu rozšliapali, na šnúrach na dvore mal prádlo, ktoré zhodili zo šnúr a tiež na dvore pred jeho domom boli na viacerých miestach exkrementy. O tejto skutočnosti sa dozvedel od svojej manželky a synov, keď sa vrátil z práce zo zahraničia niekedy v mesiaci októbri roku 2009. Na otázku, že prečo túto udalosť neohlásili synovia a manželka, uviedol, že to musí nahlásiť iba majiteľ pozemku. Čo sa týka sena, trávu pokosil na parcele č. 93/2, ktorú predtým 40 rokov užíval a teraz sa o ňu súdi.
Odporca 1/ pri ohliadke vypovedal, že kravy, ktoré mali spôsobiť škodu navrhovateľovi, sú jeho. Tvrdil, že kravy zbehli z vrchného pozemku na záhradu - parc. č. XX/X a XX/X, ktorá je vlastníctvom jeho matky, odporkyne 2/ a jeho tety a ktorú on má v prenájme ako SHR. Ukázal pozemok navrhovateľa označený betónovými stĺpikmi tvrdiac, že kravy sa tam nenachádzali. Zo záhrady, kde sa kravy nachádzali, videl, že na šnúrach vonku žiadne prádlo neviselo a že šnúry sú natiahnuté tak vysoko, že kravy so svojou výškou
by tam nedočiahli. Uviedol tiež, že jeho kravy boli zabezpečené elektrickým oplotením, ktoré krava sama nedokáže roztrhnúť, v tento deň bol drôt rozštiknutý alebo roztrhnutý. Navrhovateľ mu celý rok poškodzoval elektrické oplotenie, na čo ho viackrát upozorňoval.
Právny zástupca odporcov na pojednávaní poukázal na to, že navrhovateľ má okrem povinnosti tvrdenia aj povinnosť dôkazu. Navrhovateľ svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno. Absentujú údaje, kedy k udalosti malo dôjsť a kde. Z uvedených dôvodov navrhol návrh zamietnuť voči obom odporcom a zvlášť voči odporkyni v 2. rade, pretože medzi účastníkmi nie je sporné, že pokiaľ by aj kravy odporcu 1/ mali spôsobiť navrhovateľovi škodu, tak s touto škodou odporkyňa 2/ nemá nič spoločné a neexistuje žiadny hmotnoprávny vzťah, z ktorého by vyplývala jej zodpovednosť.
Z nájomných zmlúv zo dňa 1.4.2005 uzatvorených medzi odporcom 1/ a odporkyňou 2/ a V. E. súd zistil, že odporca 1/ má od uvedených osôb prenajatú pôdu ako SHR Q. E. na poľnohospodárske účely.
Z priestupkového spisu Č. p.: ORP-P-219/PP-2-GI-2009 súd zistil, že dňa 4.11.2009 bol OO PZ Giraltovce vyhotovený záznam o odložení veci s konštatovaním, že nejde o podozrenie z priestupku,
nakoľko k pošpineniu prádla a k rozťahaniu sena nedošlo fyzickou osobou ale zvieraťom. K spisu je pripojená fotodokumentácia a náčrtok z ohliadky zo dňa 23.10.2009.
Z výsluchu svedka Q. T. súd zistil, že svedok spolu so svojím kolegom robili ohliadku miesta, kde sa mal stať priestupok. Svedok potvrdil, že keď robili ohliadku, videli za rodinným domom navrhovateľa po poli stopy po hovädzom dobytku a tiež okolo rodinného domu, kde malo byť prádlo a šnúry. Nevidel však potrhané šnúry ani poškodené prádlo, ako bola rozrytá pôda, k tomu sa vyjadriť nevedel. Spomenul si, že pri ohliadke mohla padnúť veta, že navrhovateľ má presnú fotodokumentáciu o poškodení prádla. Senu sa nevenoval, nakoľko navrhovateľ mu povedal, že tu o seno nejde, že ide o prádlo. O exkrementoch sa vyjadril, že boli jedno alebo dvojdňové. Určite podľa neho to neboli staré výkaly. Fotografie robili s kolegom na mieste, kde im bolo navrhovateľom oznámené, že došlo ku skutku.
Z výsluchu svedka V. V. súd zistil, že svedok bol niekoľkokrát vyslaný, aby prešetril podania účastníkov konania. Svedkom konkrétneho prípadu nebol, nakoľko udalosť sa stala asi týždeň, presne si už nepamätá, pred jej samotným oznámením zo strany navrhovateľa. Aj navrhovateľ im oznamoval len udalosť, ktorá sa stala v minulosti, ktorej on nebol svedkom a on do záznamu napísal len to, čo navrhovateľ vypovedal. Následne bola vyhotovená fotodokumentácia miesta, ktoré navrhovateľ uvádzal, že je to miesto udalosti. Pamätal si, že pri ohliadke navrhovateľ udával, že mu bolo poškodené prádlo a rozťahané seno po pozemku a že to seno on musel upratať. K tomu, či bol rozdupaný pozemok, sa nevedel vyjadriť. Z predloženej fotodokumentácie si spomenul, že fotografie boli robené za domom, t.j. tam, kde sú šnúry na prádlo, vedľa na záhrade, kde je kopa sena, hore, kde je bránka na záhradu a tiež dole pri ceste.
Svedok Q. A., syn navrhovateľa, vypovedal, že jedného dňa, presne si už nepamätal kedy, keď prišiel domov okolo 11.00 hod. videl na dvore dve kravy, jedna bola dole pri autách, druhá meter a pol od domu pred vchodovými dverami a vzadu na záhrade,
kde matka suší prádlo, bola ešte jedna krava. Snažil sa všetky tri kravy vyhnať a keď ich už vyhnal, tak informoval odporcovu babku. Videl, že celý dvor bol zničený, poškodený, pretože s kopytami zničili všetko a to trávnik, ktorý kosili a šnúry na prádlo boli pretrhnuté, prádlo bolo všetko po zemi. Babke povedal, aby odstránila exkrementy, boli dva, babka ich odstránila. Čakal na matku, ktorej oznámil, čo sa stalo. Tá mu kázala pozbierať prádlo a dať ho znova vyprať. Matka to potom oznámila otcovi. On potom upravoval celý dvor, aby sa trávnik znova dal kosiť. Na otázku, ako vie vysvetliť tvrdenie, že babka odstránila exkrementy a po týždni a pol ich policajti nafotili, svedok uviedol, že babka ich len rozťahala a celkom ich nevyčistila a že zeminu upravoval až potom, ako prišli policajti. On políciu nevolal, nakoľko pozemok je otcov, tak nech si to rieši on. Kravy na pozemku aj nafotil a tiež aj exkrementy, z potrhaných šnúr a pošpineného prádla fotografie nerobil. Potvrdil, že za uvedenie pozemku do pôvodného stavu mu otec, navrhovateľ, zaplatil 100 eur. Na úprave pozemku pracoval asi týždeň.
Z čestného vyhlásenia Q. A. zo dňa 11.5.2010 súd zistil, že Q. A., syn navrhovateľa, vyhlásil na svoju česť, že vykonal rozsiahle práce na uvedenie pozemku do pôvodného stavu bezprostredne po tom, ako došlo k vniku cudzích kráv na pozemok, ktorého vlastníkom je Q. A.. Za tieto práce mu navrhovateľom bola vyplatená suma 100 eur.
Odporca 1/ k predloženým fotografiám zo strany navrhovateľa uviedol, že fotografie sú kamufláž, krava je iba počítačom doložená, stopy a exkrementy mohol ten, kto fotil, fotiť aj na jeho pozemku. K fotografiám z priestupkového spisu uviedol, že tieto sú robené na ich pozemku parc. č. XX/X a aj XX/X, policajti podľa neho fotili ich pozemok a nie pozemok navrhovateľa.
Z výsluchu svedkyne V. A., matky navrhovateľa, súd zistil, že jedného dňa, nevie udať presne, kedy, bola zo domom, chodila po záhrade a popod jablone zbadala pobehovať dve - tri kravy. Zavolala odporcu 1/,
aby prišiel po kravy, že asi prelomili plot. Svedčila, že na pozemku navrhovateľa neboli, ani na jeho dvore a tiež že na dvore žiadne prádlo nebolo. Odporca 1/, jej vnuk, zahnal kravy potom naspäť do ohrady.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vo faxovom podaní zo dňa 21.5.2012 uviedla, že z vykonaného dokazovania ako aj z predložených dôkazov z priestupkového konania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľovi bola spôsobená škoda na jeho pozemku zvieratami, o ktoré sa starajú odporcovia. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj svedeckou výpoveďou npor. Q. Roguľu.
Právny zástupca odporcov v záverečnom stanovisku uviedol, že odporcovia od začiatku sporu navrhovali, aby navrhovateľ zobral návrh späť a že v takom prípade vzhľadom na príbuzenské vzťahy si nebudú uplatňovať náhradu trov konania. Navrhovateľ tieto ponuky odmietol. Čo sa týka veci samej, opätovne poukázal na skutočnosť, že odporkyňa v druhom rade nie je pasívne vecne legitimovaná, preto navrhuje voči nej zamietnuť návrh už z toho dôvodu. Čo sa týka odporcu v prvom rade, navrhovateľ nepreukázal žiadne zo skutkových tvrdení a čo sa týka samotných jeho tvrdení, tieto sú logicky rozporné a nevierohodné. Navrhovateľ nijakým spôsobom neuniesol dôkazné bremeno, ktoré na ňom spočíva.
Z uvedených dôvodov navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcom náhradu trov konania.
Podľa § 90 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Vecná legitimácia uplatňujúca sa v procesnom práve (aktívna i pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva, na základe ktorého sa určuje okruh účastníkov konania. Bez ohľadu na to, ako sú účastníci v žalobe označení, vždy je potrebné skúmať, či sú nositeľmi určitých práv (oprávnení), alebo povinností tvrdených v návrhu a vyplývajúcich z hmotnoprávnej normy, inými slovami, či sú alebo nie sú aktívne či pasívne vecne legitimovaní.
Vykonaným dokazovaním mak súd za preukázané, že kravy, ktoré mali navrhovateľovi spôsobiť škodu, boli vlastníctvom odporcu 1/. Vyplýva to aj z priestupkového spisu, kde sám navrhovateľ oznámil podozrenie zo spáchania priestupku proti majetku, ktorého sa mal dopustiť odporca 1/. Súd preto konštatuje, že odporkyňa 2/ z uvedeného dôvodu nie je pasívne vecne legitimovaná ako účastníčka konania. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie je sám o sebe dôvodom pre zamietnutie podaného návrhu súdom. Preto súd aj z toho dôvodu návrh navrhovateľa voči odporkyni 2/ zamietol.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodách na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 135 ods. 1 veta tretia O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, 4. zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 OZ je teda opodstatnený iba vtedy, ak sa preukáže, že škodca konal v rozpore s uloženou právnou povinnosťou a v dôsledku takéhoto porušenia vznikla škoda, ktorú zavinil.
Súd považuje za potrebné poukázať na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú zvieraťom treba vždy posúdiť podľa citovaného ustanovenia § 420 OZ, pričom základným znakom všeobecnej zodpovednosti je zavinenie, s možnosťou preukázania, že škodca škodu nezavinil, prípadne že vznikla náhodou.
Na základe uvedených skutkových zistení a citovaných zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa voči odporcovi 1/ nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol. Podľa názoru súdu navrhovateľ neuniesol v prejednávanej veci dôkazné bremeno na preukázanie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré sú podmienkou priznania majetkovej ujmy ako náhrady škody. Z vykonaného dokazovania na základe skutkového stavu a vyjadrenia účastníkov konania súd dospel k záveru, že odporca 1/ neporušil prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Odporca 1/ svoje kravy, ktoré sa pasú na prenajatých pozemkoch, riadne zabezpečil v oplotkoch elektrickým drôtom a elektrickou bránou, čo nenamietal ani navrhovateľ. Svoju prevenčnú povinnosť danú mu zákonom postarať sa o to, aby predchádzal možnej škode spôsobenej zvieraťom si splnil. Odporca 1/ naopak tvrdil, že v minulosti sa viackrát stalo, že došlo k úmyselného poškodeniu elektrického oplotenia zo strany navrhovateľa, príp. jeho rodiny. Toto tvrdenie odporcu 1/ však preukázané nebolo. Pokiaľ by súd aj pripustil, že odporcove kravy unikli na pozemok navrhovateľa, možno konštatovať, že odporca spôsobenú škodu nezavinil, nakoľko sám zavinene nevytvoril podmienky pre jej vznik. Tým nie je dané protiprávne konanie odporcu 1/. Sporná je aj výška škody. Súd vychádzajúc z priestupkového spisu mal za preukázané, že navrhovateľovi vznikla škoda 35 eur za pošpinené prádlo a za to, že kravy odporcu 1/ mu rozťahali kopu sena. V zázname o podaní vysvetlenia zo strany navrhovateľa z priestupkového spisu je zrejmé, že k poškodeniu pozemku navrhovateľa nedošlo a nebolo to ani predmetom objasňovania. Následne si písomne navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil škodu u odporcu 1/ vo výške 66 eur už aj z rozdupania pôdy a návrhom na súd vo výške 100 eur, a to už len za úpravu pozemku, ktoré vyplatil svojmu synovi. Súd tak nemal za preukázané ani to, kde, na akom majetku navrhovateľovi škoda vznikla. Medzi prípadným porušením právnej povinnosti zo strany odporcu 1/ a vzniknutou škodou neexistuje ani príčinná súvislosť, pretože protiprávne konanie odporcu 1/ bolo nahlásené a dokumentované políciou po 9 dňoch od spôsobenia škody, keď po uplynutí tak dlhého času už nebolo možné vierohodne škodu zdokumentovať. Súd poukazuje na rozpornú a nevierohodnú výpoveď svedka Q. A., syna
navrhovateľa, ktorý robil fotodokumentáciu a ktorá nebola predložená polícii, ale až následne do súdneho spisu a tiež až v priebehu konania bolo doložené čestné vyhlásenie o prevzatej odmene za úpravu pozemku. Súd zaráža skutočnosť, že Q. A. nafotil uniknuté kravy, exkrementy a nenafotil pošpinené prádlo a roztrhnuté šnúry, za ktoré navrhovateľ pôvodne žiadal náhradu škody.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného zákonného ustanovenia a zaviazal neúspešného navrhovateľa zaplatiť odporcovi 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia z hodnoty 100 eur, čo predstavuje podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.(ďalej len AT), za jeden úkon právnej služby odmenu 16,60 eura a príslušný paušál, do 1.6.2010 pri spoločných úkonoch pri 20 % znížení podľa § 13 ods. 2 AT odmenu 13,28 eura a príslušný paušál, od 1.6.2010 pri spoločných úkonoch pri 50 % znížení podľa § 13 ods. 2 AT odmenu 8,30 eura a príslušný paušál a pri vykonaných úkonoch:
u odporcu v 1. rade: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom 16,60 eura (§ 14 ods. 1 písm. a/ AT), paušál 7,21 eura, odpor 13,28 eura (§ 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c/ AT) paušál 7,21 eura, zastúpenie pri pojednávaní dňa 27.5.2010 na mieste samom -13,28 eura (§ 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c/ AT), paušál 7,21 eura, zastúpenie pri pojednávaní dňa 6.7.2010 8,30 eura (§ 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c/ AT), paušál 7,21 eura, zastúpenie pri pojednávaní dňa 4.11.2010 8,30 eura (§ 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c/ AT), paušál 7,21 eura, zastúpenie pri pojednávaní dňa 3.7.2012 8,30 eura (§ 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c/AT), paušál 7,63 eura, odmena spolu (bez DPH): 111,74 eura. V súvislosti s vykonanými úkonmi hotové výdavky, a to cestovné vlastným motorovým vozidlom Škoda Yeti, EČ: PO XXX DO dňa 27.5.2010 na pojednávanie na mieste samom v M., zo Svidníka do M. a späť 46,4 km á 0,26 eura/km =12,06 eura (1) - 6,03 eura, k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 2 polhodiny á 12,02 eura = 24,04 eura (1, § 17 ods. 1 AT) -12,02 eura. Hotové výdavky spolu (bez DPH) v sume 18,05 eura. Trovy konania spolu (odmena 111,74 eura + hotové výdavky 18,05 eura) =129,79 eura, DPH 20 % = 25,96 eura. Trovy konania spolu (aj s DPH) u odporcu v 1. rade v sume 155,75 eura.
u odporkyne v 2. rade: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom 16,60 eura (§ 14 ods. 1 písm. a/ AT), paušál 7,21 eura, odpor 13,28 eura (§ 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c/ AT) paušál 7,21 eura, zastúpenie pri pojednávaní dňa 27.5.2010 na mieste samom -13,28 eura (§ 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c/ AT), paušál 7,21 eura, zastúpenie pri pojednávaní dňa 6.7.2010 8,30 eura (§ 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c/ AT), paušál 7,21 eura, zastúpenie pri pojednávaní dňa 4.11.2010 8,30 eura (§ 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c/ AT), paušál 7,21 eura, zastúpenie pri pojednávaní dňa 3.7.2012 8,30 eura (§ 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c/AT), paušál 7,63 eura, odmena spolu (bez DPH): 111,74 eura. V súvislosti s vykonanými úkonmi hotové výdavky, a to cestovné vlastným motorovým vozidlom Škoda Yeti, EČ: PO XXX DO dňa 27.5.2010 na pojednávanie na mieste samom v M., zo Svidníka do M. a späť 46,4 km á 0,26 eura/km =12,06 eura (1) - 6,03 eura, k čomu
prislúcha náhrada za premeškaný čas za 2 polhodiny á 12,02 eura = 24,04 eura (1, § 17 ods. 1 AT) -12,02 eura. Hotové výdavky spolu (bez DPH) v sume 18,05 eura. Trovy konania spolu (odmena 111,74 eura + hotové výdavky 18,05 eura) =129,79 eura, DPH 20 % = 25,96 eura. Trovy konania spolu (aj s DPH) u odporkyne v 2. rade v sume 155,75 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
c) nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
e) ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpis ov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).