Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-40-2023.pdf
PDF · 91.87 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/40/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: UMAKOV Group, a.s., so sídlom Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 52 685 691, právne zastúpeného: JUDr. Katarína Lacková, advokátka so sídlom Na vyhliadke 9, 080 05 Prešov, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 09.06.2023 domáhal voči žalovanému vypratania bytu v kotolni s bytmi súp. č.: XXXX na pozemku C KN s parc. č.: XXXX, LV č. XXXX, k.ú.: C.. ul.: C. X, XXXXX, byt na prízemí, X obytné miestnosti do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
1.1 Svoju žalobu odôvodnil tým, že strany dňa 02.10.2020 uzatvorili Zmluvu o krátkodobom nájme bytu, ktorý skončil uplynutím B. rokov odo dňa začatia nájmu. Nájomca odmieta byt vypratať.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť.
2.1 Žalovaný uviedol, že predmetný by užíva od roku 1994. Dňa 07.02.2001 spoločnosť Inžinierske stavby a.s. a žalovaný uzatvorili Zmluvu o nájme bytu, predmetom, ktorej bolo užívanie predmetného podnikového bytu a bola uzatvorená od 07.02.2001 na dobu neurčitú. K tejto zmluve boli následne uzatvorené dodatky, ktorými sa menila len výška nájmu. Listom zo dňa 22.01.2014 pôvodný vlastník budovy oznámil predaj tejto nehnuteľnosti novému vlastníkovi, E. F. G.. Výpoveďou zo dňa 07.02.2001 bol ukončený nájomný vzťah z dôvodu, že vlastníčka potrebuje byt pre blízku osobu - svoju dcéru, avšak dňa 31.12.2017 vlastníčka ako prenajímateľ uzatvorila so žalovaným ako nájomcom zmluvu o nájme predmetného bytu na dobu neurčitú od 01.01.2018. Podľa čl. V. bod 2. tejto zmluvy sa pôvodná zmluva o nájme z roku 2001 o zrušila a zanikla ku dňu 31.12.2017. Následne dňa 01.10.2018 prenajímateľka a žalovaný ako nájomca uzatvorili Zmluvu o krátkodobom nájme bytu, predmetom ktorej bol opäť rovnaký byt a to na dobu určitú dvoch rokov od 01.10.2018. Podľa čl. VI., bod 7, tejto zmluvy mal nájomca potvrdiť doručenie výpovede z nájmu a preto strany uzatvorili novú nájomnú zmluvu. V roku 2020 došlo opäť k zmene vlastníka budovy, ktorým sa stal žalobca a ten dňa 02.10.2020 uzatvoril so žalovaným ďalšiu Zmluvu o krátkodobom nájme bytu na dobu dvoch rokov od 02.10.2020, pričom dodatkom č. 1 k tejto zmluve sa doba nájmu predĺžila do 30.04.2023. Z vyššie uvedeného vyplýva že medzi E. F. G. a žalovaným bola platne uzatvorená nájomná zmluva na dobu neurčitú, ktorá nebola doposiaľ žiadnym spôsobom ukončená. Výpoveďou zo dňa 31.05.2008 bol ukončený nájomný vzťah zmluvy z roku 2001.
Zo strany predchádzajúcej vlastníčky bola daná výpoveď z nájomnej zmluvy, ktorá už zanikla dohodou strán a teda jedná sa o neplatný právny úkon. Súčasný stav je taký, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená nájomná zmluva na dobu neurčitú, pričom zmena vlastníka nie je dôvodom, pre ktorý by nemala byť nájomná zmluva rešpektovaná.
3. Žalobca v replike uviedol, že právny predchodca žalobcu vypracoval návrh Zmluvy o nájme bytu, ktorý poslal (podpísaný z jeho strany) žalovanému. Žalovaný sa však spätne neozval a návrh zmluvy o nájme bytu zo dňa 31.12.2017 právnemu predchodcovi žalobcu podpísaný z jeho strany naspäť neposlal. Nakoľko žalovaný sa k návrhu zmluvy v čase, keď mu bol zaslaný nevyjadril, predmetná zmluva o nájme bytu zo dňa 31.12.2017 nevznikla, pričom poukázal na ust. § 43b, § 43c a § 44 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu mal teda za to, že žalovaný návrh zmluvy neprijal, pretože sa nechcel vzdať ustanovenia o výpovedi len so súhlasom súdu. Žalovaný predložil podpísanú kópiu zmluvy o nájme bytu zo dňa 31.12.2017 až do tohto súdneho konania. Nakoľko zmluva nikdy nevznikla a zmluvné strany ňou neboli viazané, nemôže byť platné a relevantné ani ustanovenie v čl. V., ods. 2 tejto zmluvy. Taktiež aj zo samotného správania sa žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu a vzájomnej komunikácie, vyplýva, že žalovaný akceptoval výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 31.05.2018, nakoľko s právnym predchodcom žalobcu a žalobcom uzavrel ďalšie dve zmluvy o krátkodobom nájme bytu, a sám žalovaný opakovane žiadal právneho predchodcu žalobcu, resp. žalobcu o predĺženie nájomnej zmluvy. Konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi – žalovaný sa správa nepoctivo, nakoľko z jeho úmyselného konania vyplýva, že akceptoval, že medzi stranami bol uzavretý zmluvný vzťah na dobu určitú. Žalovaný sa v uvedenom byte navyše správa tak, že svojím konaním ohrozuje životy ostatných nájomcov, resp. vlastníkov byte v bytovom dome – nevyhnutný zásah požiarnikov v byte dňa 01.06.2023.
4. Žalovaný v duplike poprel tvrdenia žalobcu, že neprijal návrh. Naopak, žalovaný bol s tým návrhom stotožnený, pretože išlo v podstate o rovnakú zmluvu, ako bola pôvodná a predovšetkým, bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalovaný nemal dôvod danú zmluvu odmietnuť uzatvoriť, pričom uzatvoril v podstate akúkoľvek zmluvu, ktorú mu žalobca predložil, a preto nie je zrejmé, prečo by nemal uzatvoriť práve tú zmluvu, ktorá bola pre neho jednoznačne výhodná. Zo strany žalobcu mu boli doručené tri vyhotovenia, dnes má k dispozícii len jedno, ďalšie dve teda vrátil späť žalobcovi (jeho právnej predchodkyni). Žalovaný uviedol, že je právny laik a výpoveď z nájmu chápal ako výpoveď poslednej ním uzatvorenej zmluvy, t.j. zmluvy zo dňa 31.12.2017. Ohradil sa voči tvrdeniam žalobcu, že sa správa nepoctivo, resp. v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný si plnil povinnosti nájomcu, ktoré mu z tejto zmluvy vyplývali, a bol to žalobca a jeho právna predchodkyňa, ktorí sa rôznymi právnymi úkonmi snažili tento jeho nájomný vzťah ukončiť. Pochybná je aj samotná výpoveď z nájmu, ktorej dôvodom mala byť potreba bytu pre seba, alebo blízku osobu. Napriek tomu, že F. G. byt potrebovala pre dcéru, po uplynutí výpovednej doby ho prekvapivo už ďalej na tento účel nepotrebovala. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by sa aj pripustilo, že zmluva o nájme zo dňa 31.12.2017 nebola platne uzatvorená, aj v takom prípade je žaloba žalobcu na vypratanie bytu nedôvodná, pretože žalovaný má k bytu tzv. právo bývania a žalovaný nie je povinný vypratať byt, kým mu nebude zabezpečený náhradný byt.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami (žiadosť o pridelenie bytu na č.l. 33, evidenčný list na č.l. 34-36, zmluva o nájme bytu s dodatkami na č.l. 37-39, zmluva o nájme bytu na č.l. 40- 41, oznámenie o zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci na č.l. 42, výpoveď z nájmu na č.l. 43, zmluva o krátkodobom nájme bytu na č.l. 44-46, list vlastníctva na č.l. 47-49, zmluva o krátkodobom nájme bytu s dodatkom č. 1 na č.l 50-52, výpis z účtu žalovaného na č.l. 53), výsluchom pričom zistil nasledovné:
5.1 Z LV č. XXXX, k.ú. C., súd zistil, že žaloba je vlastníkom „kotolne s bytmi“ so súp. č. XXXX postavenom na parc. CKN č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 147 m2.
5.2 Na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 07.02.2001 uzavretej medzi Inžinierskymi stavbami a.s., ako prenajímateľom, a žalovaným, ako nájomcom, bol žalovanému prenajatý podnikový byt na C. H. I. X J. C. na prízemí na dobu neurčitú. K uvedenej zmluve bol uzavretý dodatok č. 1 dňa 20.02.2003, dodatok č. 2 dňa 06.11.2003 a dodatok č. 3 dňa 11.02.2004.
5.3 Inžinierske stavby a.s. listom zo dňa 22.01.2014 oznámili žalovanému, že na základe kúpnej zmluvy došlo ku dňu 17.01.2014 k zmene vlastníka časti areálu, ktorým sa stala inžinierka F. G., K. B..
5.4 Dňa 31.12.2017 bola medzi prenajímateľom, F. G., a nájomcom, žalovaným, uzavretá Zmluva o nájme bytu predmetom, ktorej bol byt č. X nachádzajúci sa na prízemí kotolne s bytmi v budove so súp. č. XXXX, na parcele č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX, na ulici C. X, C., a to na dobu neurčitú počnúc 01.01.2018. V čl. 5 Záverečné ustanovenia, bod 2., tejto zmluvy je uvedené, že Zmluva o nájme uzatvorená medzi stranami dňa 12.02.2001 vrátane neskorších dodatkov sa zrušuje a zaniká ku dňu 31.12.2017.
5.5 Listom zo dňa 31.05.2018 zaslala prenajímateľka žalovanému v zmysle nájomnej zmluvy z 07.02.2001 výpoveď z nájmu bytu nachádzajúceho sa na ulici C. X, C. z podľa § 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka dôvodu, že byt potrebuje pre svoju dcéru.
5.6 Medzi prenajímateľom, F. G. a nájomcom, žalovaným, bola dňa 01.10.2018 uzavretá Zmluva o krátkodobom nájmu bytu, predmetom ktorej bol vyššie uvedený byt, pričom nájom sa uzatvoril na dobu dvoch rokov so začiatkom nájmu dňa 01.10.2018. V čl. VI. Záverečné ustanovenia, bod 7., sa uvádza že nájomca potvrdzuje doručenie výpovede z nájmu pokiaľ ide o nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 07.02.2001, tak že výpovedná doba uplynula 30.09.2018.
5.7 Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 02.10.2020 Zmluvu o krátkodobom nájme bytu, predmetom ktorej bol byt č. 1 nachádzajúci sa na prízemí kotolne s bytmi v budove so súp. č. XXXX, na parcele č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX, na ulici C. X, C.. Nájom sa uzatvára na dobu určitú dvoch rokov počnúc 02.10.2010. Podľa predloženého Dodatku č. 1 k uvedenej zmluve, ktorý však nie je podpísaný žalovaným sa doba nájmu predĺžila do 30.04.2023.
5.8 Z výsluchu žalovaného súd vyplynulo, že právna predchodkyňa žalobcu nechodila osobne za ním a preto návrh zmluvy dala do schránky s tým, že sa s F. G. telefonicky dohodol na tom, že si príde jedno vyhotovenie podpísanej zmluvy vyzdvihnúť osobne. Uviedol, že po tom čo dostal výpoveď z nájmu, bol už iný byt v dome neobývaný.
5.9 Z výsluchu svedkyne, dcéry žalovaného, súd zistil že zmluvu z roku 2017 videla a odporučila otcovi, aby ju podpísal. Listiny súvisiace s nájmom mu hodili do schránky. Otec potvrdil, že zmluvu odovzdal prenajímateľovi.
6. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
7. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
8. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 31.12.2017 uzavretá nájomná zmluva na dobu neurčitú, ktorá nahradila pôvodnú nájomnú zmluvu z 07.02.2001. Z výsluchu žalovaného aj z výsluchu svedkyne vyplynulo, že táto zmluva bola doručovaná vtedajšej prenajímateľke neformálnym spôsobom, ktorý bol medzi nimi bez akýchkoľvek problémov zaužívaný.
9. Vzhľadom na uvedené je možné považovať výpoveď z nájmu z mája 2018 za právny úkon, ktorý je absolútne neplatný, z dôvodu, že sa odvoláva na zmluvu, ktorá v tom čase už nebola platná. Súd má za to, že výpoveď je absolútne neplatný právny úkon aj z toho dôvodu, že neobsahuje hmotnoprávnu náležitosť, a to lehotu, ktorej uplynutím má nájom skončiť (porov. NS SR, sp.zn. 3Cdo/127/1998).
Zároveň je potrebné poukázať na to, že dátum a ani miesto doručenia výpovede nebolo preukázané (napr. doručenkou), keďže jej doručenie mal žalovaný iba potvrdiť v Zmluve o krátkodobom nájme bytu zo dňa 01.10.2018, a to v rámci ustanovenia, ktoré splývalo s inými ustanoveniami zmluvy, ktorú pripravil prenajímateľ. Takéto vyhlásenie však nekonkretizuje, kedy mala byť výpoveď z nájmu doručená, ale iba koniec výpovednej doby, a preto súd vychádza z predpokladu, že výpoveď nebola nájomcovi relevantným spôsobom doručená. Nedoručenie výpovede nemôže spôsobiť zániku nájmu.
10. Nakoľko v čase uzavretia zmluvy o krátkodobom nájme bytu podľa zákona č. 98/2014 Z.z. bol predmetný byt už prenajatý žalovanému na základe platnej a účinnej nájomnej zmluvy z 31.12.2017, ktorá nebola zákonom predpísaným spôsobom ukončená, nemožno podľa názoru súdu považovať neskôr uzavretú zmluvu vrátane jej dodatku za platne uzavretú. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na rozhodnutie NS ČR zo dňa 08.03.2011, sp.zn. 26Cdo/4217/2010, podľa ktorého „Svědčí- li určité osobě nájemní právo k určitému bytu, nemůže (znovu) platně uzavřít smlouvu o nájmu téhož bytu ani tato osoba“.
11. V konaní žalobcu možno pozorovať jeho snahu zbaviť sa žalovaného prostredníctvom výpovede, pri ktorej má súd pochybnosti o existencii výpovedného dôvodu, ktorý je hmotnoprávnym predpokladom platnosti tohto právneho úkonu, nakoľko žalobca následne opätovne uzavrel so žalovaným nájomnú zmluvu, ale už iba na dobu určitú. Takéto konanie žalobcu možno hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občiansky zákonník) aj s prihliadnutím na to, že žalovaný si riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, teda uhrádzal nájomné.
12. Ak by aj súd vychádzal z predpokladu o platnosti výpovede a o tom, že zmluva zo dňa 31.12.2017 nebola platne uzavretá, nemožno žalovanému uložiť povinnosť vypratať byt, kým mu nebude zabezpečená bytová náhrada. Osoby, ktorým zanikol nájomný pomer k bytu z dôvodu výpovede zo strany prenajímateľa, nemusia sa z bytu ihneď vysťahovať, pokiaľ majú právo na niektorú z bytových rad uvedených v ustanovení § 712 OZ. Až do pridelenia bytovej náhrady majú osoby, ktoré až do skončenia nájomného pomeru v byte bývali na základe platného právneho titulu, právo bývania v byte (porovnaj § 712c ods. 1 OZ). Takáto náhrada nebola žalovanému zabezpečená, pričom na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný uzavrel následne nájomnú zmluvy na dobu určitú. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS ČR zo dňa 20.12.2001, sp.zn. 28Cdo/1352/2001, ktorý uviedol, že „Smlouva o nájmu bytu na dobu určitou uzavřená s nájemcem bytu, jemuž svedčí ke dni uzavření této smlouvy právo nájmu na dobu neurčitou, je absolutně neplatná pro obcházení zákona, nezajišťuje-li nájemci po skončení nájmu právo na bytovou náhradu na dobu neurčitou“.
13. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný návrh zmluvy z roku 2017 neprijal, pretože sa nechcel vzdať ustanovenia o výpovedi len so súhlasom súdu je špekuláciou, pričom súd dáva do pozornosti, že 01.09.2001 nie je potrebné privolenie súdu k výpovedi.
14. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považoval nárok žalobcu za nedôvodný a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
15. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.