Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-20-2012.pdf
PDF · 188.85 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/20/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa: Slovenská republika v zastúpení Obvodným úradom Bratislava, Staromestská 6, Bratislava, IČO: 42 131 111, zastúpeného JUDr. Róbert Papp, advokát, s.r.o., Turecká 6, Senec, IČO: 36 861 596, proti odporcovi: GASTRO MB s.r.o., Ďumbierska 6, Bratislava, IČO: 35 886 765, zastúpeného JUDr. Michaelou Volekovou, advokátkou, Trnavská 27, Bratislava, o zaplatenie 26 402,17 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti istiny vo výške 97,12 eura z a s t a v u j e .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 41,61 eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 25 037,15 eura s úrokom z omeškania takto:
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 05. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 06. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 588,55 eura od 16. 05. 2011 až do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh na začatie konania v časti istiny vo výške 1 111,30 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 06. 2009 až do zaplatenia, v časti istiny vo výške 97,12 eura s úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % ročne od 16. 05. 2011 až do zaplatenia a vypočítaného úroku z omeškania vo výške 17,86 eura z a m i e t a .
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 3 211,80 eura (čo predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa) k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Róbert Papp, advokát, s.r.o., Turecká 6, Senec, IČO: 36 861 596, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 1 578,- eura na účet Štátnej pokladnice číslo účtu: 7000142246/8180, variabilný symbol 23202012, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 13. 10. 2011 domáhal od odporcu zaplatenia úroku z omeškania vo výške 57,90 eura a sumy 26 344,27 eura s úrokom z omeškania takto:
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 06. 2009 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2009 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2009 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2009 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2009 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2009 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2009 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 05. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 06. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2011 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2011 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2011 do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 210,- eura od 16. 04. 2011 do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 685,67 eura od 16. 05. 2011 do zaplatenia, a náhradu trov konania.
Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že predmetom sporu je pohľadávka vyplývajúca zo správy majetku štátu - Slovenskej republiky, pričom predmetný majetok spravuje na základe zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov Obvodný úrad Bratislava ako správca, ktorý je rozpočtovou organizáciou štátu napojenou finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Dňa 22. 04. 2009 uzatvoril navrhovateľ ako prenajímateľ s odporcom ako nájomcom zmluvu o nájme, predmetom ktorej bolo odplatné užívanie nehnuteľnosti - nebytových priestorov v budove súpisné č. 595, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie U. T.. Konkrétne išlo o časť nebytových priestorov v suteréne administratívnej budovy o celkovej výmere 254,7 m2, ktoré pozostávali z kuchyne so skladovými a sociálnymi priestormi. Nájomný vzťah bol dohodnutý na dobu určitú, a to od 01. 07. 2009 do 30. 06. 2014. Mesačné nájomné za celý predmet nájmu bolo dohodou zmluvných strán stanovené na sumu 1 210,- eura. (1 210,- eura x 12 = 14 520,- eura). Nájomné bolo splatné do 15 dňa príslušného mesiaca vopred. Listom zo dňa 14. 07. 2009 Ministerstvo financií SR poskytlo správcovi súhlas so zmluvou o nájme zo dňa 22. 04. 2009. Dodatkom č. 1 k tejto zmluve o nájme si zmluvné strany (okrem iného) upravili aj rozsah predmetu nájmu tak, že predmet nájmu bol zúžený na časť nebytových priestorov v suteréne administratívnej budovy o celkovej výmere
21 m2, ktoré pozostávali z kuchyne a sociálnych priestorov. Výška mesačného nájomného za predmet nájmu bola týmto dodatkom č. 1 zmenená na 98,70 eura. Ďalšou zmenou obsiahnutou v uvedenom dodatku bolo vypustenie čl. VII bodov 2. a 3. zmluvy o nájme, ktoré upravovali právo zmluvných strán zmluvu o nájme vypovedať. Úprava dodatku č. 1 z pohľadu prenajímateľa negatívne zasiahla do obsahu nájomného vzťahu. Správca požiadal Ministerstvo financií SR o schválenie dodatku č. 1, avšak listom zo dňa 13. 06. 2011 oznámilo Ministerstvo financií SR správcovi, že z dôvodov materiálnych a formálnych vád dodatku č. 1 predmetný dodatok č. 1 neschvaľuje. Tým, že Ministerstvo financií SR odmietlo schváliť dodatok č. 1, nedošlo k splneniu zákonných predpokladov ohľadom platnosti tohto dodatku, v dôsledku čoho sa predmetný dodatok nemohol stať platným ani účinným. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné strany nemali záujem na ďalšom trvaní nájomného vzťahu, dohodou zo dňa 16. 06. 2011 sa zmluvné strany dohodli na ukončení nájomného vzťahu ku dňu 17. 06. 2011. Na základe zmluvy o nájme odporca poskytol navrhovateľovi nasledovné plnenia:
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 12. 03. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 16. 03. 2010,
- sumu 592,30 eura (6 splátok po 98,70 eura), zaplatenú dňa 14. 04. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 14. 04. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 13. 05. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 16. 06. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 15. 07. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 13. 08. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 21. 09. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 19. 10. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 19. 11. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 21. 12. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 31. 01. 2011,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 15. 02. 2011,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 11. 03. 2011,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 07. 04. 2011,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 17. 05. 2011. Listami zo dňa 22. 06. 2011 a 25. 07. 2011 správca vyzval odporcu na úhradu dlžných pohľadávok. Odporca listom zo dňa 08. 08. 2011 oznámil, že ohľadom platnosti a účinnosti dodatku č. 1 bol dobromyseľný (nemal vedomosť o zákonných obmedzeniach vyplývajúcich zo zákona č. 278/1993 Z. z.) a teda tento dodatok považuje za platný a účinný právny nástroj, ktorým došlo k úprave podmienok nájomného vzťahu. Tento názor odporcu nie je správny s prihliadnutím na ust. § 13 ods. 10 prvá veta zákona č. 278/1993 Z. z., ktorý pod sankciou neplatnosti chráni dispozíciu s majetkom štátu pri uzatváraní dlhodobých nájomných zmlúv. Z povahy veci je zrejmé, že obdobný mechanizmus (súhlas ministerstva) je potrebné dodržiavať aj pri zmene podmienok nájomného vzťahu. Argument o údajnej dobromyseľnosti odporcu ohľadom platnosti dodatku č. 1 neobstojí, nakoľko dobromyseľnosť odporcu popiera samotná skutočnosť, že platnosť a účinnosť právneho úkonu pri nakladaní s majetkom štátu vyplýva priamo zo zákona. Akákoľvek dohoda zmluvných strán ohľadom platnosti a účinnosti takéhoto úkonu, ktorá by bola v rozpore s všeobecne záväzným právnym predpisom, by bola neplatná a teda právne neúčinná.
Súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 50Rob/181/2011-38 zo dňa 04. 11. 2011, proti ktorému podal odporca odpor s odôvodnením, že dňa 31. 07. 2009 bol zmluvnými stranami uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve, ktorým sa okrem iného dohodlo, že výška mesačného nájomného sa upraví na 98,70 eura a takisto, že plocha predmetu nájmu nebude 254,70 m2, ale 21 m2. V článku II. odsek 1 dodatku č. 1 sa uvádza, že dodatok je platný a účinný podpísaním oboma zmluvnými stranami. Odporca následne po celú dobu trvania nájomného vzťahu platil navrhovateľovi nájomné dohodnuté v dodatku č. 1 a až dňa 25. 07. 2011 navrhovateľ vyzval odporcu na doplatenie nájomného na pôvodnú výšku, t.j. Doplatok 1 111,30 eura za každý mesiac trvania nájmu, keďže podľa navrhovateľa v prípade dodatku č. 1 nebolo naplnené ust. § 13 ods. 10 zákona č. 278/1993 Z. z. Odporca s doplatením nájmu nesúhlasil, keďže podľa jeho názoru súhlas ministerstva nemusel byť daný a došlo k pochybeniu navrhovateľa. Navrhovateľ sa teda domáha zaplatenia žalovanej sumy v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami a v rozpore s dobrými mravmi, pretože zmluvné strany podpísaním dodatku č. 1 k zmluve o nájme jednoznačne a nepochybne prejavili svoj súhlas s tým, že platnosť a účinnosť tohto dodatku sa viaže na deň jeho podpísania. K zmene výšky nájomného dodatkom č. 1 došlo v dôsledku zmeny výmery prenajatej plochy z pôvodných 254,7 m2 na 21 m2, pričom zmluvné strany k tejto zmene pristúpili z dôvodu, že nájomca
ako poskytovateľ stravovania nepotreboval priestory na prípravu jedál a postačovali mu len priestory na ich výdaj. Zníženie nájomného bolo dohodnuté v súvislosti s užívaním zmenšenej prenajatej plochy a suma za 1 m2 prenajatej plochy ostala rovnaká. Nájomca po celú dobu trvania nájmu užíval len túto zmenšenú plochu a platil na základe užívania takejto zmenšenej plochy zodpovedajúce nájomné. V článku VIII. ods. 1 samotnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že je možné zmeniť podmienky nájmu na základe písomného dodatku podpísaného oboma zmluvnými stranami. Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 bola schválená Ministerstvom financií SR, ktoré odsúhlasilo jej platnosť v danom znení. Keď Ministerstvo financií SR schválilo platnosť uvedeného článku VIII ods. 1 zmluvy o nájme nebytových priestorov, nebolo potrebné zmenu tejto zmluvy opätovne schvaľovať, nakoľko súhlas k možnej zmene tejto zmluvy bol daný tým, že Ministerstvo financií SR schválilo platnosť uvedeného článku. V zmluve o nájme nebytových priestorov sa neuvádza, že aj na úpravu zmluvných podmienok formou dodatku k zmluve sa vyžaduje vyjadrenie súhlasu príslušného ministerstva s jeho platnosťou, práve naopak, explicitne je uvedené, že platnosť a účinnosť nastáva dňom jej podpísania zmluvnými stranami. Zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov neupravuje povinnosť súhlasu príslušného ministerstva k dodatkom a zmenám k zmluve o nájme nebytových priestorov, a teda na platnosť a účinnosť dodatku č. 1 sa nevzťahuje požiadavka súhlasu Ministerstva financií SR, takže dodatok č. 1 k zmluve o nájme nadobudol platnosť a účinnosť dňom jeho podpísania oboma zmluvnými stranami. Navrhovateľ oneskorene požiadal Ministerstvo financií SR o súhlas s uzatvorením dodatku č. 1 k Zmluve o nájme, nakoľko tak spravil až skoro dva roky po jeho uzatvorení. Odporca bol dovtedy dobromyseľný v tom, že dodatok č. 1 k Zmluve o nájme je platný a účinný odo dňa jeho podpísania. Odporca bola takisto dobromyseľný v tom, že je povinný platiť nájomné v súlade s uzatvoreným dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že nájomné v takej výške platil a navrhovateľ to nenamietal, takže odporca bol presvedčený, že súhlas Ministerstva financií SR s príslušným dodatkom sa nevyžaduje. Odporca si bol vedomý následkov, ak by Ministerstvo financií SR neprejavilo súhlas so zmluvou o nájme nebytových priestorov, avšak nemohol ako laik vedieť, či rovnaká požiadavka sa vzťahuje aj k dodatkom k tejto zmluve. Zmluvné strany podpísaním dodatku č. 1 jednoznačne a nepochybne prejavili svoj súhlas s tým, že platnosť a účinnosť tohto dodatku sa viaže na deň jeho podpísania. Odporca bol odvtedy dobromyseľný o tom, že je povinný platiť mesačné nájomné vo výške určenej dodatkom č. 1 a túto povinnosť si plnil počas celej doby trvania nájmu.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní ešte uviedol, že právny vzťah zmluvných strán sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka s výnimkou určitých ustanovení verejného práva. V dodatku č. 1 k zmluve o nájme došlo k vypusteniu mechanizmov týkajúcich výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009. Keďže bolo potrebné zabezpečiť súhlas Ministerstva financií SR aj pri zmene samotnej zmluvy o nájme nebytových priestorov a tento súhlas so zmenou predmetnej zmluvy o nájme vykonanej dodatkom č. 1 zo dňa 31. 07. 2009 zabezpečený nebol, bol tento dodatok č. 1 uzavretý neplatne. Uzavretím predmetného dodatku č. 1 sa obišiel zákon o správe majetku štátu a takisto aj výsledky verejnej súťaže na základe, v ktorej bola s odporcom uzavretá predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov. Ak by súd priznal žalobný nárok navrhovateľovi, odporcovi tým vznikne škoda, ale až po právoplatnosti rozhodnutia súdu, a teda o eventuálne vzniknutej škode odporcu možno uvažovať až po reálnom znížení jeho majetku, pričom je potrebné definovať okamih, kedy sa zníži majetok. Týmto okamihom je situácia, kedy je subjekt reálne zaviazaný na plnenie a aj takéto plnenie poskytne. V tomto prípade by teda škoda odporcu mohla vzniknúť až právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým by bol odporca zaviazaný na plnenie.
Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní ešte uviedol, že v žalobnom petite je nesprávne uvedený prvý deň omeškania, pretože v zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 sa uvádza splatnosť nájomného 15. deň príslušného mesiaca vopred a nájomca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 16. 06. 2009. Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 bola vypracovaná navrhovateľom, pričom s poukazom na ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka a článku 8 predmetnej zmluvy je dodatok č. 1 platný. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že dodatok č. 1 k zmluve o nájme je neplatný, poukázal na to, že túto neplatnosť spôsobil sám navrhovateľ svojou nečinnosťou, čo by malo byť vykladané v neprospech navrhovateľa v zmysle ust. § 268 Obchodného zákonníka. Podľa ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a postavenia zmluvných strán (odporca ako podnikateľský subjekt sa v zmluve o nájme nebytových priestorov zaviazal vykonávať činnosť pre zamestnancov navrhovateľa) sa vzťah účastníkov konania riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odporca nemôže niesť zodpovednosť za porušenie povinností navrhovateľa vyplývajúcej zo zákona o správe majetku štátu. Navrhovateľ je orgánom štátnej správy, ktorý by mal poznať právo a mal by ho
vykladať v súlade s dobrými mravmi a právnou istotou. Ust. § 268 Obchodného zákonníka odkazuje na nárok na náhradu škody, preto je potrebné posudzovať záväzkový vzťah účastníkov konania a pôsobnosť na tento záväzkový vzťah s odkazom na ust. § 261 Obchodného zákonníka. Škodou sa rozumie existencia záväzku, ktorá znižuje majetok.
Písomným podaní zo dňa 14. 06. 2012 zobral navrhovateľ návrh na začatie konania späť v časti 97,12 eura (1 platba časti zníženého nájomného za užívanie nebytových priestorov nájomcom za mesiac máj 2011 vo výške 98,70 eura, znížená o úrok z omeškania zodpovedajúci tejto platbe). V uvedenom podaní zároveň navrhovateľ žiadal od odporcu zaplatenie úroku z omeškania vo výške 59,47 eura a sumy 26 245,57 eura s úrokom z omeškania takto:
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 06. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 05. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 06. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 685,67 eura od 16. 05. 2011 až do zaplatenia.
Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p.; navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ust. § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
V danom prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu na začatie konania v časti 97,12 eura po začatí pojednávania, s čím bol podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p. potrebný súhlas odporcu. Nakoľko odporca s týmto čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania v časti 97,12 eura podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p. súhlasil na pojednávaní dňa 20. 06. 2012, súd konanie podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania a ďalej listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, dodatkom č. 1 zo dňa 31. 07. 2009 k zmluve o nájme nebytových priestorov, dohodou o ukončení nájmu zo dňa 16. 06. 2011, predžalobnou výzvou navrhovateľa na plnenie záväzku zo dňa 22. 06. 2011, výzvou navrhovateľa na úhradu dlžných pohľadávok zo dňa 25. 07. 2011 a poštový podací lístok zo dňa 25. 07. 2011 k tejto výzve, odpoveďou odporcu na výzvu na úhradu dlžných pohľadávok zo dňa 08. 08. 2011, listom Ministerstva
financií SR zo dňa 13. 06. 2011, listom Ministerstva financií SR zo dňa 14.07.2009, výpisom pohybov na účte odporcu zo dňa 06. 06. 2012 ( za obdobie odo dňa 28. 01. 2011 do dňa 16. 06. 2011), výpisom z registra organizácii vedeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky, výpisom z obchodného registra spoločnosti odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.
Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
Podľa ust. § 261 ods. 2 Obch. Z. touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
Podľa ust. § 261 ods. 5 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch v znení neskorších predpisov Obvodný úrad je právnická osoba. Obvodný úrad je rozpočtová organizácia štátu zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").
Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch v znení neskorších predpisov Obvodný úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta obvodného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") na návrh ministra vnútra Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Podľa ust. § 18 ods. 2 písm. a/ OZ právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb.
Podľa ust. § 36 ods. 2 prvá veta OZ podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.
Podľa ust. § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa ust. § 676 ods. 1 OZ nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Podľa ust. § 676 ods. 2 OZ ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
Podľa ust. § 720 OZ nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.6)
Poznámka pod čiarou bod 6 ust. § 720 OZ: 6) zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
Podľa ust. § 1 písm. a/ zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“) tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.
Podľa ust. § 2 zákona č. 116/1990 Zb. s priestormi uvedenými v § 1 nakladajú ich vlastníci, prípadne tí, ktorí vykonávajú právo hospodárenia (ďalej len "prenajímateľ").
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Podľa ust. § 3 ods. 3 prvá veta zákona č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Podľa ust. § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojení.
Podľa ust. § 5 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. onájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Podľa ust. § 7 zákona č. 116/1990 Zb. ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
Podľa ust. § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len "majetok štátu") vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len "správca"), a to štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.
Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.
Podľa ust. § 8c ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov na platnosť nakladania s majetkom štátu je v prípadoch ustanovených týmto zákonom potrebný súhlas ministerstva financií alebo zriaďovateľa.
Podľa ust. § 8c ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov súhlas zriaďovateľa na nakladanie s majetkom štátu sa vyžaduje aj vtedy, ak si to zriaďovateľ podľa tohto zákona vyhradí svojím opatrením.
Podľa ust. § 8c ods. 3 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov funkciu zriaďovateľa na účely tohto zákona vykonáva a) ústredný orgán štátnej správy, ktorý zriadil štátnu rozpočtovú organizáciu alebo štátnu príspevkovú organizáciu, b) ústredný orgán štátnej správy, na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi alebo v ktorého vecnej pôsobnosti je štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia alebo štátny fond, c) ministerstvo financií v prípadoch neuvedených v písmenách a) a b).
Podľa ust. § 8c ods. 4 prvá veta zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov súhlas s nakladaním s majetkom štátu podľa tohto zákona je možné udeliť len vtedy, ak správca dodržal všetky podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými zákonmi vzťahujúcimi sa na nakladanie s majetkom štátu.
Podľa ust. § 13 ods. 1 prvá veta zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do nájmu nájomcovi nájomnou zmluvou len za nájomné platené v peňažných prostriedkoch.
Podľa ust. § 13 ods. 2 prvá veta zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä určenie predmetu a účelu nájmu, dohodnuté nájomné, vyčíslenie prevádzkových nákladov spojených s užívaním, výpovednú lehotu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.
Podľa ust. § 13 ods. 2 posledná veta zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov nájom nehnuteľného majetku štátu sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dohodol; ustanovenie osobitného predpisu o obnove nájomnej zmluvy sa nepoužije.
Podľa ust. § 13 ods. 3 prvá veta zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov správca môže dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu prenechať do nájmu nájomnou zmluvou uzavretou najviac na päť rokov.
Podľa ust. § 13 ods. 5 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov správca môže dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu prenechať do krátkodobého nájmu; v tom prípade sa rozhodnutie o dočasnej prebytočnosti majetku štátu nevydáva. Za krátkodobý nájom sa považuje nájom, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci.
Podľa ust. § 13 ods. 10 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií; to neplatí, ak ide o krátkodobý nájom.
Podľa ust. § 13 ods. 11 prvá veta zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov nájomca alebo vypožičiavateľ môže nehnuteľný majetok štátu užívať len v rozsahu určenom nájomnou zmluvou alebo zmluvou o výpožičke.
Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Súd mal na základe výpisu z registra organizácii vedeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky zo dňa 04. 11. 2011 za preukázané, že navrhovateľ je miestnym orgánom štátnej správy, konajúcim v právny vzťahoch navonok ako právnická osoba, zriadená ako rozpočtová organizácia štátu napojená finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva vnútra SR, zapísaná do registra vedeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky s dňom vzniku 01. 10. 2007.
Súd mal na základe výpisu z obchodného registra za preukázané, že odporca je právnickou osobou podľa ust. § 18 ods. 2 písm. a/ OZ, a to spoločnosťou s ručením obmedzeným.
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom vznikol záväzkový vzťah na základe uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, ktorý mal všetky podstatné náležitosti nájomnej zmluvy uzavretej podľa ust. § 1 a nasl. zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 je obchodnou zmluvou podľa ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojitosti s ust. § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, nakoľko zmluvnou stranou predmetnej zmluvy je navrhovateľ ako prenajímateľ, ktorý je miestnym orgánom štátnej správy v rámci územnej samosprávy, pričom je právnickou osobou podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a druhou zmluvnou stranou je odporca ako nájomca, ktorý je právnickou osobou ako obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, pričom predmetom zmluvných (záväzkových) vzťahov na základe uvedenej zmluvy o nájme nebytových priestorov bolo odplatné užívanie nehnuteľnosti - nebytových priestorov v budove súpisné číslo 100 595, pozemok - parcela č. 3252/2, zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie U. T.. Išlo o časť nebytových priestorov v suteréne administratívnej budovy o celkovej výmere 254,7 m2, ktoré pozostávali z kuchyne so skladovými a sociálnymi priestormi, pričom tento majetok štátu je správca oprávnený a povinný užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním a nakladať s ním podľa osobitného zákona (ust. § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov). Správcom tohto majetku je navrhovateľ, ktorý podľa ust. § 13 ods. 1 prvá veta, zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do nájmu nájomcovi nájomnou zmluvou len odplatne, a to za nájomné platené v peňažných prostriedkoch. Na základe uvedeného mal navrhovateľ oprávnenie uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 a v zmysle článku II bod 2 predmetnej zmluvy prenechať špecifikované nebytové priestory do užívania nájomcovi, nakoľko ich navrhovateľ nepotreboval pre svoju činnosť. V článku II bod 3 predmetnej zmluvy sa nájomca zaviazal užívať prenajaté priestory výlučne v rozsahu a na účel dohodnutý v predmetnej zmluve, a to na vykonávanie podnikateľskej činnosti, ktorou bolo prevádzkovanie stravovacieho zariadenia pre zamestnancov pracujúcich v budove Obvodného úradu Bratislava, čím bola naplnená zákonná podmienka, aby sa záväzkový vzťah týkal zabezpečenia vlastnej prevádzky navrhovateľa, tj. zabezpečenie stravovacích služieb pre zamestnancov navrhovateľa. Skutočnosť, že záväzkový vzťah sa týkal zabezpečenia vlastnej prevádzky Obvodného úradu Bratislava preukazuje aj článok IV bod 2 predmetnej zmluvy, podľa ktorého bol nájomca zaviazaný platiť nájomné pravidelne mesačne odo dňa 01. 07. 2009 vo výške 1 210,- eura na príjmový účet Obvodného úradu Bratislava (navrhovateľa), a to v termíne do 15 dňa príslušného mesiaca vopred. Na základe ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka možno konštatovať, že na nájomnú zmluvu upravenú ako osobitný zmluvný typ v zmysle ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá je uzavretá medzi zmluvnými stranami uvedenými podľa ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, sa použijú osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa nájomnej zmluvy. Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon v zýmysle ust. § 720 Občianskeho zákonníka, konkrétne zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, takže na úpravu zmluvných vzťahov zmluvy o
nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 súd použil tento osobitný zákon (ako lex specialis) a v prípade, ak tento osobitný zákon (č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov) určité riešenie zmluvných a právnych vzťahov z predmetnej zmluvy vo svojich ustanoveniach neupravuje, subsidiárne (podporne) súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka (ako lex generalis). Ustanovenia Obchodného zákonníka (ako lex specialis) súd použil z hľadiska posúdenia povahy zmluvných strán predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 (ust. § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka). Podľa článku III predmetnej zmluvy bol nájomný vzťah dohodnutý na dobu určitú, a to odo dňa 01. 07. 2009 do dňa 30. 06. 2014 (teda na 5 rokov). Podľa článku IV predmetnej zmluvy bolo mesačné nájomné za celý predmet nájmu stanovené dohodou zmluvných strán na sumu 1 210,- eura, čo je ročne suma 14 520,- eura). Nájomné bolo splatné v termíne vždy do 15 dňa príslušného mesiaca vopred. Listom zo dňa 14. 07. 2009 Ministerstvo financií SR udelilo správcovi (navrhovateľovi) súhlas s predmetnou zmluvou o nájme nebytových priestorov, nakoľko na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, ak nejde o krátkodobý nájom nehnuteľného majetku štátu, pričom za krátkodobý nájom sa považuje nájom, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci. Keďže bol nájomný vzťah dohodnutý na dobu určitú od 01. 07. 2009 do 30. 06. 2014 (teda na 5 rokov), v zmysle ust. § 13 ods. 5 druhá veta zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu bol súhlas Ministerstva financií SR správcovi (navrhovateľovi) s predmetnou zmluvou o nájme nebytových priestorov striktnou podmienkou pre nadobudnutie platnosti tejto zmluvy zo dňa 22. 04. 2009.
Dodatkom č. 1 zo dňa 31. 07. 2009 k predmetnej zmluve zmluvné strany upravili okrem iného aj rozsah predmetu nájmu tak, že predmet nájmu bol zúžený na časť nebytových priestorov v suteréne administratívnej budovy o celkovej výmere 21 m2, ktoré pozostávali z kuchyne a sociálnych priestorov. Ministerstvo financií R listom zo dňa 13. 06. 2011 žiadosť správcu, t.j. navrhovateľa na schválenie uvedeného dodatku reagovalo tak, že predmetný dodatok neschválilo z dôvodov materiálnych a formálnych nedostatkov tohto dodatku, čím nebola splnená zákonná podmienka udelenia súhlasu Ministerstvom financií SR podľa ust. § 13 ods. 10 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho sa predmetný dodatok nemohol stať platným ani účinným. Nakoľko doba nájmu nebola uvedeným dodatkom č. 1 zmenená, t.j. nebolo zmenené zmluvné dojednanie týkajúce sa článku III. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, a teda stále nešlo o krátkodobý nájom, ktorého trvanie s tým istým nájomcom nesmie prekročiť desať dní v kalendárnom mesiaci (ust. § 13 ods. 5 druhá veta zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu), aj keď zmluvné strany v „dobrej viere“ uzavreli tento dodatok. Bez ohľadu na „dobromyseľnosť“ zmluvných strán nemohol predmetný dodatok č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 nadobudnúť platnosť a účinnosť. Výška mesačného nájomného za predmet nájmu bola uvedeným dodatkom zmenená na 98,70 eura. Ďalšou zmenou obsiahnutou v tomto dodatku bolo vypustenie čl. VII bodov 2. a 3. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, ktoré upravovali právo zmluvných strán predmetnú zmluvu písomne ukončiť do doby, na ktorú bol nájom nebytového priestoru dohodnutý, t.j. dňom 30. 06. 2014. Nájomný vzťah bol dohodnutý na dobu určitú od 01. 07. 2009 do 30. 06. 2014 (t.j. na 5 rokov), avšak predmetný dodatok č. 1 zo dňa 31. 07. 2009 neupravoval zmenu článku III samotnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, pričom na platnosť uvedeného dodatku sa vyžadoval súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky. Nakoľko príslušným dodatkom č. 1 nebola dohodnutá zmena dlhodobého nájmu na krátkodobý nájom nehnuteľného majetku štátu je zrejmé, že obdobný mechanizmus (súhlas ministerstva financií) bolo potrebné dodržať aj pri zmene podmienok nájomného vzťahu (zmluvy o nájme nebytových priestorov). Nakoľko príslušný dodatok č. 1 nenadobudol z dôvodu neudelenia súhlasu Ministerstva financií SR platnosť a účinnosť, avšak došlo k reálnemu plneniu zmluvných strán na základe tohto dodatku č. 1 a samotnej zmluvy o nájme nebytových priestorov dňom jeho podpísania, t.j. dňom 31. 07. 2009, čím došlo na základe tohto dodatku k plneniu zmluvných povinností prenajímateľa a nájomcu je jednoznačné a nepochybné, že zmluvné strany prejavili svoj súhlas s tým, že budú dodržiavať predmetný dodatok č. 1, pričom tak robili v dobrej viere, t.j. plnili si zmluvné povinnosti na základe predmetného dodatku, i keď je tento neplatný.
Dobromyseľnosť odporcu spočívala v jeho konaní v dobre viere tým, že platil nájomné v súlade s uzatvoreným dodatkom č. 1, čo súdu preukázal výpis z účtu odporcu zo dňa 06. 06. 2012, kde sú realizované platby nájomného pre navrhovateľa už v zmenenej výške 98,70 eura, pričom navrhovateľ tieto platby nenamietal, z čoho je zrejmé, že tiež mal záujem dodržiavať povinnosti vyplývajúce z tohto dodatku č. 1. Vzhľadom na realizované platby nájomného v zníženej výške 98,70 eura v zmysle dojednaní z uvedeného dodatku odporcom pre navrhovateľa, ktorý bez námietok prijímal platby
nájomného od odporcu považoval súd preukázané, že odporca konal v dobrej viere, t.j. odporca bol presvedčený, že súhlas Ministerstva financií SR s príslušným dodatkom sa nevyžaduje. Nakoľko však predmetný dodatok č. 1 zo dňa 31. 07. 2009 nemohol bez súhlasu Ministerstva financií SR nadobudnúť platnosť a účinnosť, nemohlo dôjsť k zmene samotnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, a to ani jej článku IV, týkajúceho sa spôsobu a výšky nájmu, a teda odporca bol povinný počas celej doby nájmu uhrádzať mesačné nájomné vo výške 1 210,- eura za prenajatú plochu 254,7 m2, a to bez ohľadu na to, že využíval prenajatú plochu len v zmenšenej výmere 21 m2. Odporca síce konal v dobrej viere tým, že realizoval platby nájomného pre navrhovateľa už v zmenenej výške 98,70 eura v zmysle uzavretého dodatkom č. 1, avšak platnosť a účinnosť právneho úkonu pri nakladaní s majetkom štátu vyplýva priamo zo zákona, a teda predmetný Dodatok č. 1 zo dňa 31. 07. 2009, uzavretý bez súhlasu Ministerstva financií SR nemohol nenadobudnúť platnosť a účinnosť platného právneho úkonu. Dohoda zmluvných strán ohľadom platnosti a účinnosti takéhoto úkonu, ktorý nespĺňa podmienky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, konkrétne podmienku ustanovenú v ust. § 13 ods. 10 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, ktorou je súhlas Ministerstva financií SR, má za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu a teda jeho právnu neúčinnosť.
Dobré mravy sú pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie práv iných. Ide o súhrn etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v spoločnosti všeobecne uznávaných.
Za zásady poctivého obchodného styku sa považujú také zásady, ktoré ak zmluvné strany dodržiavajú, zamedzuje sa tým šikanóznemu výkonu práva v obchodných vzťahoch, ako aj možnosti zneužitia práva (ak sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti), zabezpečujú právnu istotu v obchodných záväzkových vzťahoch, rovnako zamedzujú znevýhodneniu zmluvných strán, čoho následkom by bolo spôsobenie ujmy zmluvnej strane, ktorá je šikanóznym výkonom práva postihnutá.
Výkonom práva v zmluvných vzťahoch sa rozumie realizácia platne dojednaných zmluvných záväzkových vzťahov zmluvnými stranami, ktoré sú vynútiteľné súdnou cestou.
V prípade realizácie platieb nájomného v zníženej výške 98,70 eura odporcom navrhovateľovi podľa dodatku č. 1 zo dňa 31. 07. 2009 k predmetnej zmluve o nájme, ktorý bez námietok prijímal platby nájomného od odporcu, ide o porušenie zmluvných podmienok samotnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 obidvoma zmluvnými stranami, a to konkrétne jej článku IV, nakoľko nájomca (odporca) bol povinný počas celej doby nájmu uhrádzať mesačné nájomné vo výške 1 210,- eura za prenajatú plochu 254,7 m2, a nie nájomné vo výške 98,70 eura za prenajatú plochu v zmenšenej výmere 21 m2, a teda nejde o rozpor s dobrými mravmi vo všeobecnosti (účel právneho úkonu nie je v rozpore s etickými pravidlami), ani k zneužitiu práva právnym úkonom, ktorého obsahom alebo účelom zmluvná strana vedome porušuje zákon alebo ho obchádza. V zmluvných vzťahoch sa výkonom práva rozumie realizácia platne dojednaných zmluvných záväzkových vzťahov zmluvnými stranami, a to realizácia dojednaných zmluvných podmienok na základe platne uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, pričom súd nemal v konaní preukázané, že by dojednané zmluvné podmienky predmetnej zmluvy boli v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. v rozpore s dobrými mravmi. Vo veci uzavretého dodatku č. 1 zo dňa 31. 07. 2009 medzi zmluvnými stranami považoval súd za preukázané, že navrhovateľ požiadal o odsúhlasenie tohto dodatku Ministerstvo financií SR listom zo dňa 05. 05. 2011, čo však bolo až 2 roky po podpísaní predmetného dodatku, a teda súd nemal relevantným spôsobom preukázané, či navrhovateľ mal vedomosť o tom, že treba na schválenie tohto dodatku aj písomný súhlas Ministerstva financií SR, hoci ako miestny štátny orgán túto vedomosť mal mať a mal uskutočniť v rámci toho potrebné právne úkony. Dodatok č. 1 zo dňa 31. 07. 2009 mohol nadobudnúť platnosť (právne účinky) až dňom udelenia súhlasu Ministerstvom financií SR. Dôvodom je skutočnosť, že do nadobudnutia účinnosti zákona č. 546/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník(účinný dňom 01. 01. 2011) bol potrebný súhlas Ministerstva financií SR podľa ust. § 13 ods. 10 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, pričom súhlas Ministerstva financií SR má charakter odkladacej podmienky podľa ust. § 36 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, od splnenia ktorej závisí, či dojednaná zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 ako aj Dodatok č. 1 k tejto zmluve vyjadrujú vôľu štátu. Nakoľko predmetným dodatkom, na ktorého platnosť a účinnosť bol potrebný súhlas Ministerstva financií SR, bolo možné upraviť záväzkové vzťahy zmluvné strán len bez spätnej platnosti (ex nunc), teda že
účinnosť predmetného dodatku po udelení súhlasu Ministerstva financií SR by nastala až dňom udelenia tohto súhlasu, takže predmetný dodatok by zaväzoval zmluvné strany až dňom jeho účinnosti a nie spätne, t.j. od vzniku zmluvného vzťahu na základe uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009. Nakoľko však predmetný súhlas udelený nebol, platnosť a účinnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 zostala zachovaná v pôvodnom znení až do ukončenia nájmu dohodou zmluvných strán, a to na základe Dohody o ukončení nájmu zo dňa 16. 06. 2011. Súd mal preukázané na základe uzavretej Dohody o ukončení nájmu zo dňa 16. 06. 2011, že sa zmluvné strany dohodli na ukončení nájmu dohodou ku dňu 17. 06. 2011, a to na základe článku VII. bod 1 písm. b/ samotnej zmluvy o nájme nebytových priestorov.
Nakoľko predmetný dodatok č. 1 nenadobudol platnosť a účinnosť, pretože nebol daný súhlas Ministerstva financií SR s týmto dodatkom, zmeny zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, zakotvené v tomto dodatku č. 1 (článok II. ods. 2, týkajúci sa predmetu nájmu, t.j. prenechania nájomcovi do užívania časť nebytových priestorov v suteréne administratívnej budovy vo výmere 21 m2 (časť kuchyne a sociálnych priestorov), článok IV. Ods. 1, týkajúci sa nájomného za užívanie kuchyne so sociálnymi priestormi vo výške 98,70 eura/ mesiac, čo predstavuje ročné nájomné za prenajatú plochu vo výške 1 184,40 eura, článok VI., týkajúci sa zmeny povinností nájomcu v ods. 12 a článok VII., v ktorom boli vypustené body 2. a 3. zmluvy o nájme nebytových priestorov), ktoré mali byť predmetným dodatkom č. 1 zmenené, nenadobudli platnosť a účinnosť, a teda zmluvné strany neboli týmito zmenami v dodatku č. 1 zaviazané na plnenie zmluvných podmienok podľa tohto dodatku. Predmetný článok VII. bod 1 písm. b/ zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04.2 009, na základe ktorého zmluvné strany dohodli na ukončení nájmu dohodou ku dňu 17. 06. 2011, nebol predmetným dodatkom zmenený. Nakoľko zmluvné strany nemali záujem na ďalšom trvaní zmluvného vzťahu, uzavreli dohodu zo dňa 16. 06. 2011, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na ukončení zmluvného (nájomného) vzťahu ku dňu 17. 06. 2011.
Odporca predmet nájmu, t.j. časť nebytových priestorov v suteréne administratívnej budovy o celkovej výmere 254,7 m2, ktoré pozostávali z kuchyne so skladovými a sociálnymi priestormi v budove súpisné číslo 100 595, nachádzajúcej sa na parcele č. 3252/2, zapísanej na LV č. 4498 pre katastrálne územie Staré Mesto reálne prevzal do nájmu, pričom tieto nebytové priestory užíval odo dňa 01. 07. 2009 do dňa 31. 07. 2009, kedy po uzavretí dodatku č. 1 odporca užíval v zmysle tohto dodatku zmenený predmet nájmu - časť nebytových priestorov v suteréne administratívnej budovy vo výmere 21 m2 (časť kuchyne a sociálnych priestorov) a tieto nebytové priestory užíval odporca až do dňa 17. 06. 2011 (kedy bol zmluvný vzťah zmluvných strán ukončený vyššie uvedenou dohodou).
I keď odporca užíval reálne menšiu časť nebytových priestorov od 31. 07. 2009, robil tak na základe neplatne uzavretého dodatku č. 1 k samotnej zmluve o nájme, takže vzhľadom na neplatnosť tohto dodatku ostala v platnosti predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, teda aj jej dojednanie ohľadom výšky nájomného. Odporca od 31. 07. 2009 za prenajaté nebytové priestory uhrádzal platby - nájomné vo výške 98,70 eura, dojednané v zmysle článku I. bod 2 predmetného dodatku č. 1 zo dňa 31. 07. 2009. Nakoľko však je tento dodatok č. 1 neplatný a neúčinný, bol odporca ako nájomca povinný platiť nájomné v pôvodne dohodnutej výške, t.j. mesačné nájomné vo výške 1 210,- eura, čo predstavuje ročne sumu 14 520,- eura, a to podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009. Nakoľko však odporca platil mesačné nájomné v nižšej sume, t.j. vo výške iba 98,70 eura na základe neplatného dodatku č. 1, vznikol navrhovateľovi právny nárok na doplatenie nájomného v pôvodne stanovenej výške, t.j. do výšky 1 210,- eura mesačne na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 po celú dobu nájmu predmetných nebytových priestorov až do ukončenia nájmu, t.j. do dňa 17. 06. 2011, pričom doplatok nezaplateného nájomného predstavuje za každý mesiac nájmu (do 17. 06. 2011) sumu vo výške 1 111,30 eura. Nájom nebytových priestorov, špecifikovaných v článku II. bod 1. a 2. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 bol dojednaný na dobu určitú až do dňa 30. 06. 2014, avšak ku skončeniu nájmu nájomcom došlo na základe Dohody o ukončení nájmu zo dňa 16. 06. 2011 zmluvných strán už dňa 17. 06. 2011, takže je odporca povinný doplatiť nájomné vo výške 1 111,30 eura mesačne za obdobie od júla 2009 do mája 2011, nakoľko za toto obdobie uhradil odporca navrhovateľovi nájomné za každý jeden mesiac vždy 15 dňa vopred vo výške 98,70 eura (pričom nedoplatok na nájomnom za obdobie od júla 2009 do mája 2011 je v celkovej sume 25 559,90 eura - 23 dlžných mesiacov x 1 111,30 eura dlžné mesačne nájomné). Uvedené úhrady nájomného v zníženej sume 98,70 eura mesačne za obdobie od júla 2009 do mája 2011 mal súd preukázané z výpisu z účtu odporcu zo dňa 06. 06. 2012, kde sú špecifikované
jednotlivé úhrady nájomného v uvedenej sume, avšak len za mesiace január až jún 2011. Nakoľko odporca užíval predmet nájmu až do dňa 17. 06. 2011, vznikol navrhovateľovi na základe platne uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 právny nárok aj na uhradenie nájomného za mesiace júl 2009 až jún 2011. Keďže navrhovateľovi vzniklo právo na nájomné za mesiace júl 2009 až apríl 2011 (pričom nárok na nájomné za jún 2009 a máj a jún 2011bude súd odôvodňovať nižšie), čo predstavuje 22 kalendárnych mesiacov, súd navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie nezaplateného mesačného nájomného vo výške 1 111,30 eura za 22 kalendárnych mesiacov, počas ktorých bol odporca v omeškaní s platením v predmetnej zmluve o nájme nebytových priestorov dohodnutej výšky mesačného nájomného v sume 1 210,- eura, pričom odporca platil navrhovateľovi mesačné nájomné vo výške 98,70 eura, z čoho je zrejmé, že mesačne mal odporca zaplatiť navrhovateľovi nájomné vo výške 1 210,- eura, ale zaplatil mu iba nájomné vo výške 98,70 eura, takže rozdiel týchto súm predstavuje dlžné mesačné nájomné (mesačné nájomné, ktoré mal odporca platiť vo výške 1 210,- eura mínus mesačné nájomné, ktoré odporca skutočne platil vo výške 98,70 eura, teda 1 210,- eura - 98,70 eura = 1 111,30 eura).
V zmysle článku IV. bod 2. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 bol odporca povinný platiť nájomné pravidelne mesačne vo výške 1 210,- eura navrhovateľovi v termíne vždy do 15 dňa príslušného mesiaca vopred, pričom ak nájom nebude trvať celý kalendárny rok, nájomné je splatné najneskôr do dňa skončenia nájmu. Nakoľko došlo k ukončeniu predmetu nájmu nájomcom Dohodou o ukončení nájmu zo dňa 16. 06. 2011 ku dňu 17. 06. 2011, patrí navrhovateľovi nájomné aj za mesiac jún 2011, ktoré bol povinný odporca uhradiť v termíne do 15 dňa príslušného mesiaca vopred, t.j. do dňa 15. 06. 2011.
Povinnosťou odporcu uhradiť nájomné v termíne do 15 dňa príslušného mesiaca vopred súd rozumel zaplatiť nájomné do 15 dní v danom mesiaci, v ktorom nájom nebytových priestorov trvá, pričom slovo vopred súd vyložil tak, že nájomca zaplatí nájom najneskôr 15 dňa toho mesiaca, v ktorom užíva prenajaté nebytové priestory. Teda ak mal odporca zaplatiť nájomné za mesiac máj 2011, bol povinný v čase nájmu nebytových priestorov zaplatiť nájomné v mesiaci máj 2011 do 15 dňa tohto mesiaca, t.j. do 15. mája 2011, pričom ak tak neurobil, bol povinný tak urobiť najneskôr do dňa skončenia nájmu, t.j. do dňa 17. 06. 2011. Ak by chcel navrhovateľ ako prenajímateľ, aby odporca ako nájomca platil nájomné za príslušný mesiac v čase, kedy ešte príslušný mesiac nezačal plynúť, tak by v predmetnej zmluve o nájme muselo byť dojednané ustanovenie v tom zmysle, že „povinnosťou odporcu je uhradiť nájomné do 15 dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa prenájom nebytových priestorov poskytol“. V článku IV. Bod 2. prvá veta zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 si zmluvné strany dojednali, že „nájomca sa zaväzuje od 01. 07. 2009 poukazovať nájomné vo výške 1 210,- eura pravidelne mesačne na účet navrhovateľa v termíne vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred“, z čoho je zrejmé, že odporca nemusel uhradiť nájomné za mesiac júl 2009 dopredu, t.j. už dňa 15. 06. 2009, nakoľko predmetné prenajaté priestory dostal do užívania až dňa 01. 07. 2009, a až od tohto dňa vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť prvé nájomné v stanovenej lehote do 15 dní mesiaca júla 2009, čo len potvrdzuje tú skutočnosť, že nájomné sa malo zaplatiť najneskôr do 15 dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nájomca reálne začal užívať prenajaté nebytové priestory. Podľa názoru súdu by bolo neštandardné v rámci zmluvných vzťahov, ak by si zmluvné strany zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2012 dohodli odlišný mechanizmus platenia prvej splátky nájomného nájomcom od mechanizmu platenia ostatných splátok nájomného. Platenie nájomného dopredu, t.j. za kalendárny mesiac, v ktorom sa ešte len bude nebytový priestor užívať nájomcom, by bolo možné súdom akceptovať, ak by si zmluvné strany toto výslovne (teda gramaticky jednoznačne definovane) dohodli.
Nakoľko sa odporca ako nájomca dostal do omeškania tým, že neuhradil včas a riadne splatné nájomné vo výške 1 210,- eura navrhovateľovi ako prenajímateľovi za prenajaté priestory, ktoré užíval v období odo dňa 01. 07. 2009 až do 17. 06. 2009, pričom si zmluvné strany v článku IV. bod 6. predmetnej zmluvy o nájme dohodli pre tento prípad úroky z omeškania, ktorých výška sa určí podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného vznikol navrhovateľovi právny nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od odporcu podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka z nezaplatenej časti sumy nájomného vo výške 1 111,30 eura za každý jeden kalendárny mesiac, počas ktorého predmet nájmu - prenajaté nebytové priestory
- odporca užíval ako nájomca.
Prvý deň omeškania odporcu s platením nájomného odporcom za prenajatý nebytový priestor za mesiac júl 2009 bol deň 16. 07. 2009 (v zmysle vyššie uvedeného), t.j. deň po dni splatnosti nájomného podľa článku IV. bod 2. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, nakoľko nájomné bolo splatné do 15 dní od začatia užívania nájmu nebytových priestorov odporcom, t.j. odo dňa 01. 07. 2009, kedy vznikla aj povinnosť odporcu platiť za prenajaté nebytové priestory nájomné (ako bolo uvedené vyššie). Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa v časti zaplatenia sumy 1 111,30 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 06. 2009 až do zaplatenia ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľ si uplatnil v žalobnom petite návrhu na začatie konania, čiastočne zmenenom písomným podaním zo dňa 14. 06. 2012 úroky z omeškania z nezaplatených platieb nájomného voči odporcovi nasledovne:
- zaplatenie úroku z omeškania vo výške 59,47 eura,
- zaplatenie sumy 26 245,57 eura s úrokom z omeškania takto:
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 06. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 05. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 06. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 685,67 eura od 16. 05. 2011 až do zaplatenia.
Súd upravil začiatok doby úročenia úrokov z omeškania z jednotlivých čiastočne nezaplatených súm nájomného a priznal navrhovateľovi úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je povinný zaplatiť odporca navrhovateľovi nasledovne:
- úrok z omeškania vo výške 41,61 eura,
- zaplatenie sumy 25 037,15 eura s úrokom z omeškania takto:
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 05. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 06. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 588,55 eura od 16. 05. 2011 až do zaplatenia.
Súd mal preukázané na základe výpisu z účtu odporcu zo dňa 06. 06. 2012, že odporca uhradil nájomné za máj 2011 dňa 16. 05. 2011 vo výške 98,70 eura a za jún 2011 dňa 16. 06. 2011 taktiež vo výške 98,70 eura, pričom za posledný mesiac, t.j. jún 2011 platil odporca len časť nájomného. Túto skutočnosť potvrdil právny zástupca odporcu a právny zástupca navrhovateľa túto skutočnosť nenamietal, takže túto skutočnosť mal súd osvedčenú aj s odvolaním sa na ust. § 120 ods. 3 O.s.p.
V zmysle uvedeného článku IV. bod 2. prvá veta zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 predstavovala výška mesačného nájomného sumu 1 210,- eura, pričom mesiac jún 2011 mal 30 kalendárnych dní, čo predstavuje výšku nájomného za 1 kalendárny deň 40,33 eura.
Súd mal preukázané na základe Dohody o ukončení nájmu zo dňa 16. 06. 2012, že zmluvné strany sa dohodli na ukončení nájmu ku dňu 17. 06. 2011 podľa článku VII. bod 1. písm. b/ zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 s tým, že odporca zabezpečí výdaj obedov do 17. 06. 2011 do 13.00 hod.
Nakoľko odporca užíval nájom predmetných nebytových priestorov v kalendárnych mesiacoch máj 2011 za celý kalendárny tento mesiac, vznikol navrhovateľovi právny nárok na zaplatenie nájomného v sume 1 111,30 eura spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 16. 05. 2011 do zaplatenia.
Nakoľko odporca užíval nájom predmetných nebytových priestorov v kalendárnom mesiaci jún 2011 len 17 dní, t.j. do dňa 17. 06. 2011, pričom odporca za jún 2011 mal uhradiť splatné nájomné vo výške 685,67 eura, avšak uhradil len časť splatného nájomného vo výške 97,12 eura ( znížené o úrok z omeškania zodpovedajúci tejto platbe ), vznikol navrhovateľovi právny nárok na doplatenie nájomného vo výške 588,55 EUR (ako nájomného za jún 2011).
Nakoľko si navrhovateľ zaplatenie zvyšnej časti istiny vo výške 588,54 eura za mesiac jún 2011 neuplatnil; preto súd znížil výšku nájomného za máj 2011 navrhovateľom na sumu 588,55 eura; čo predstavuje zníženie nájomného za máj 2011 o časť zaplateného nájomného vo výške 97,12 eura (znížené o úrok z omeškania zodpovedajúci tejto platbe) za mesiac jún 2011, ktoré zaplatil odporca dňa 16. 06. 2011 na účet navrhovateľa, takže návrh navrhovateľa v časti výšky nájomného za máj 2011 vo výške 97,12 eura (spolu s navrhovaným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 16. 05. 2011 až do zaplatenia) zamietol ako nedôvodne podaný.
Výpočet časti nájomného za mesiac jún 2011 za obdobie od 01. 06. 2011 do 17. 06. 2011: 1 deň = 40,33 eura x 17 dní = 685,66 eura. Výška nájomného za mesiac máj 2011 ................................................................... 685,67 eura, Čiastočne uhradené nájomné odporcom za mesiac jún 2011 .................................... 97,12 eura, Výška nezaplateného nájomného za mesiac máj 2011 (po znížení) ....................... 588,55 eura.
Výšku úroku z omeškania súd stanovil podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka tak, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základné úrokové sadzby Európskej centrálnej banky ( ECB ):
- za obdobie od 01. 01. 2009 do 20. 01. 2009 .................... 2,50 %,
- za obdobie od 21. 01. 2009 do 10. 03. 2009 .................... 2,00 %,
- za obdobie od 11. 03. 2009 do 07. 04. 2009 .................... 1,50 %,
- za obdobie od 08. 04. 2009 do 12. 05. 2009 .................... 1,25 %,
- za obdobie od 13. 05. 2009 do 12. 04. 2011 .................... 1,00 %,
- za obdobie od 13. 04. 2011 do 12. 07. 2011 .................... 1,25 %.
Súd priznal percentuálnu výšku úročenia úrokov z omeškania tak, ako navrhol navrhovateľ v návrhu na začatie konania v spojitosti s jeho písomným doplnením zo dňa 14. 06. 2011 (v zmysle ust. § 153 O.s.p., teda že súd neprizná navrhovateľovi viac, než čoho sa sám domáha), nakoľko predmetná percentuálna výška úročenia úrokov z omeškania je uplatnená navrhovateľom v stanovenom rozmedzí, resp. uplatnená v nižšej percentuálnej výške než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu pre dané obdobie a zvýšená o 8 percentuálnych bodov tak, ako to upravuje ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Ohľadom úroku z omeškania stanoveného navrhovateľom pevnou sumou vo výške 59,47 eura súd rozhodol tak, že priznal navrhovateľovi pevný úrok z omeškania vo výške 41,61 eura, ktorý je vypočítaný zo zaplatenej čiastočnej sumy nájomného vo výške 98,70 eura za každý jeden mesiac v období od júla 2009 do apríla 2011 so stanovenou úrokovou sadzbou vo výške 9 % ročne, takže vo zvyšku vypočítaného úroku z omeškania vo výške 17,86 eura súd návrh navrhovateľa ako neodôvodnený zamietol.
Súd sa pri posudzovaní obrany odporcu ohľadom vzniku škody v prípade úspechu navrhovateľa v konaní (vzhľadom na skutočnosť, že od 31. 07. 2009 odporca musí navrhovateľovi doplatiť nájomné za užívanie nebytových priestorov v rozlohe 254,7 m2, i keď reálne užíval nebytové priestory v rozlohe 21 m2) priklonil k tvrdeniam navrhovateľa, že týmto odporcovi vznikne škoda po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom súd nemohol vo veci inak rozhodnúť vzhľadom na fakt, že predmetný dodatok č. 1 považoval za neplatný zo zákona, a teda dojednania z neho (práve týkajúce sa zníženia rozlohy užívaných nebytových priestorov a z toho rezultujúce zníženie mesačného nájomného) nemohol brať do úvahy, pretože aj keď reálne sa plnili, ale právne sú neplatné, teda právne nevznikli a nemožno na takéto dojednania viazať právo.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrhu navrhovateľa ako dôvodne podanému vyhovel (okrem vyššie uvedenej zamietajúcej časti istiny vo výške 1 111,30 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 06. 2009 až do zaplatenia, časti istiny vo výške 97,12 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 16. 05. 2011 až do zaplatenia a vypočítaného úroku z omeškania vo výške 17,86 eura).
Súd pojednávanie, konané dňa 20. 06. 2012, na ktorom vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. odročil za účelom vyhlásenia rozsudku podľa ust. § 156 ods. 2 O.s.p. na termín 02. 07. 2012, na ktorom vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Trovy konania vo veci úspešného účastníka - navrhovateľa - pozostávajú zo sumy 3 211,80 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa, vypočítané podľa ust. § 9 ods. 1 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 6 úkonov právnej pomoci po 419,94 eura, 1 1 úkonu právnej pomoci po 104,99 eura, 7 režijných paušálov po 7,41 eura a náhradu trov platby DPH takto:
- prevzatie a príprava zastúpenia ............................................................................. 419,94 eura,
- písomné podanie žalobného návrhu dňa 12. 10. 2011 .......................................... 419,94 eura,
- písomné vyjadrenie k odporcu zo dňa 29. 02. 2012 ............................................. 419,94 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 06. 06. 2012 ................................................................. 419,94 eura,
- písomné vyjadrenie zo dňa 14. 06. 2012 .............................................................. 419,94 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 20. 06. 2012 ................................................................ 419,94 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 02. 07. 2012 (vyhlásenie rozsudku) ............................ 104,99 eura.
Súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania navrhovateľa k rukám jeho právneho zástupcu s odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Keďže mal navrhovateľ vo veci úspech síce len čiastočný, pričom však mal neúspech len v nepatrnej časti žalovanej sumy (v časti istiny vo výške 1 111,30 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 06. 2009 až do zaplatenia, v časti istiny vo výške 97,12 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 16. 05. 2011 až do zaplatenia a vypočítaného úroku z omeškania vo výške 17,86 eura, celkovo vo výške istiny 1 226,28 eura), súd rozhodol o náhrade trov konania a ich výške tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s odvolaním sa na § 142 ods. 3 O.s.p., pretože právny zástupca v konaní úspešného účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.
Navrhovateľ ako miestny orgán štátnej správy konajúci v právny vzťahoch navonok ako právnická osoba bol zriadený ako rozpočtová organizácia štátu napojená finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a preto je podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov ako právny subjekt oslobodený od platenia súdnych poplatkov.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa ust. § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.
Keďže u odporcu nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a štátu v konaní vznikli trovy vzhľadom k tomu, že navrhovateľ neplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania (bol od jeho platenia oslobodený, ako súd uvádzal vyššie), takže tieto trovy za navrhovateľa vo výške 1 578,- eura (čo predstavuje súdny poplatok za návrh na začatie konania) znášal štát, štát má podľa ust. § 142 ods. 3, § 148 ods. 1 a § 151 ods. 6 O.s.p. od odporcu ako neúspešného účastníka konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust.§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.