Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-68-2012.pdf
PDF · 99.32 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/68/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
U. G. X., O.. XX.X.XXXX,
R. Ľ. X., O.. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov : matky W. X., O.. XX.XX.XXXX, bytom X.. Š. XXXX/X, U., právne zast. L.. U. P., R.Z., R. L.. M. X, U. a otca G. X., O.. XX.X.XXXX, bytom M.. O. XXX/XX, F., právne zast. L.. L. E., advokátom, R. U.. E.. Š. XX, U., mal. deti trvale bytom ako matka, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec G. X., O.. XX.X.XXXX je povinný platiť zvýšené výživné na mal. U. G. X., O.. XX.X.XXXX a na mal. R. Ľ. X., O.. XX.XX.XXXX, a to vo výške po 120,-Eur mesačne na každé z maloletých detí, počnúc od 27.3.2012, splatné vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky W. X., O.. XX.XX.XXXX.
Nedoplatok na výživnom splatný za obdobie od 27.3.2012 do 30.6.2012 vo výške po 63,-Eur na každé z mal. detí súd otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach po 10,-Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným, a to pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky.
V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamieta.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 10 C 97/2010-50 zo dňa 29.9.2010, v časti výživného na mal. U. G. X. a R. Ľ. X..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. detí U. G. X., O.. XX.X.XXXX a R. Ľ. X.M., O.. XX.XX.XXXX sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.3.2012 domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného zo sumy po 100,-Eur mesačne na každé z mal. detí ( podľa rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10 C 97/2010-50 zo
dňa 29.9.2010, právoplatného dňom 8.10.2010 ) na 150,-Eur mesačne u mal. R. Ľ. a 130,-Eur mesačne u mal. U. G., počnúc od 1.3.2012, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov; prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise ako aj pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 10 C 97/2010 a 12 P 174/2010.
Matka sa na pojednávaní pred súdom v celom rozsahu pridržiavala písomne podaného návrhu ako i vyjadrení svojej právnej zástupkyne. Vypovedala, že v čase predchádzajúceho určovania výživného býval ešte otec s nimi v spoločnej domácnosti, a teda sa podieľal na nákladoch týkajúcich sa bývania. V súčasnosti tieto náklady musí uhrádzať sama. Taktiež došlo k zvýšeniu celkových životných nákladov. Za podstatnú zmenu pomerov považujú najmä odsťahovanie otca zo spoločnej domácnosti s tým, že v čase určovania výživného bolo prihliadané aj na skutočnosť, že sa podieľa na nákladoch spojených s bývaním. Taktiež matka v súčasnosti musí splácať pôžičku vo výške 20.000,-Eur, ktorá bola potrebná na vyplatenie otca v rámci vyporiadania BSM. Namietajú primeranosť výdavkov otca vo výške 200,-Eur mesačne v súvislosti s prispievaním na bývanie resp. prevádzku rodinného domu, kde bývajú spolu tri osoby. Čo sa týka ďalších uvádzaných výdavkov ako splácanie úveru, jedná sa o výdavky jeho rodičov. Tento úver podľa ich názoru nie je výdavok nevyhnutný, nakoľko majú vedomosť, že rodičia otca predali byt v Českej republike.
Otec pred súdom uviedol, že pokiaľ ide o jeho pomery, nejaké zásadné zmeny nenastali. Nie je pravdou, že odišiel zo spoločnej domácnosti, bolo to tak, že sa rozviedli a následne v roku 2011 došlo k majetkovému vyporiadaniu. Vtedy matke navrhoval, že sa môže odsťahovať k rodičom s tým, že ju vyplatí, avšak takúto možnosť nevyužila. Z tohto titulu jej vzniklo bremeno vo výške 20.000,-Eur. Ide pritom o sumu, ktorá nepostačuje na to, aby si mohol obstarať vlastný byt. Býva preto u rodičov, ktorým prispieva sumou 200,-Eur mesačne. Jedná sa o rodinný dom, rodičia sú na dôchodku. Kúria plynom a občas i drevom. Deti bývajú u neho každý druhý víkend, s čím sú spojené náklady ( napr. na hygienické potreby, prepravu autom ), vždy sa im snaží zabezpečiť nejaký program, výlety, v zime lyžovanie a pod. V súčasnosti majú naplánovanú cez prázdniny dovolenku v Dudinciach. Cez letné prázdniny majú byť deti u neho jeden mesiac. Pokiaľ ide o zvyšovanie nákladov, infláciu, toto by bol ochotný akceptovať s tým, že by súhlasil so zvýšením výživného na 115,-Eur mesačne na každé z mal. detí. Navrhované zvýšenie výživného zo strany matky považuje za neprimerane vysoké. Je pravdou, že zálohová platba za plyn bola 42,-Eur mesačne, avšak z dôvodu nedoplatku už bola zvýšená na 81,-Eur. Čiastka, ktorou prispieva na bývanie 200,-Eur mesačne nie je neprimeraná, práve naopak, pokiaľ by si chcel zabezpečiť prenájom čo i len 1-izbového bytu, tak by nájomné bolo určite vyššie ako 200,-Eur mesačne.
Kolízna opatrovníčka navrhla rozhodnúť o zvýšení výživného, pričom konkrétnu výšku výživného ponecháva na posúdení súdu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len „ZR“ ), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 1,2 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4,5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Citované ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu ( v prípade maloletých detí ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle ustanovení Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného.
Súd mal preukázané, že rodičia mal. detí sú bývalí manželia a spolu nežijú. Rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 10 C 97/2010-50 zo dňa 29.9.2010, právoplatným dňom 8.10.2010 bolo ich manželstvo rozvedené, pričom mal. deti U. G. a R. Ľ. boli na základe schválenej rodičovskej dohody zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné vo výške po 100,-Eur mesačne na každé z mal. detí. V čase rozhodovania súdu bola matka zamestnaná v Y. Y. U. a poberala priemernú čistú mesačnú mzdu 492,-Eur za prvý polrok 2010. Otec pracoval v spol. P., R..F.. a v rovnakom období dosahoval priemerný čistý príjem 724,-Eur vrátane daňového bonusu. Rodičia počas manželstva bývali v spoločnom 2-izbovom byte v Martine, pričom matka platila inkaso a otec úhrady do bytového spoločenstva po 150,-Eur mesačne. Mal. R. Ľ. bola od septembra 2010 žiačkou 2. triedy ZŠ ul. Jahodnícka v Martine. Mal. U. G. chodil do materskej školy a na ZŠ nastupoval od septembra r. 2010.
Okresný súd porovnávajúc rozhodujúce okolnosti v čase predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe dospel k záveru, že došlo k zmenám pomerov tak na strane rodičov, ako i na strane mal. detí. Výživné na mal. deti bolo určované počínajúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 8.10.2010 vo výške po 100,-Eur mesačne. Ešte pred rozvodom bolo rozsudkom OS Martin č. k. 12 P 174/2010-46 zo dňa 20.8.2010 určené výživné v rovnakej výške odo dňa 1.8.2010. Od tohto obdobia došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb mal. detí, najmä z dôvodu vyššieho veku a školskej dochádzky na ZŠ ( u mal. U. G. ). U matky vzrástli výdavky súvisiace s bývaním, nakoľko začala platiť všetky platby na byt, vrátane úhrad do bytového spoločenstva, ktoré predtým platil otec. Za obdobie od roku 2010 došlo tiež k nárastu cenovej úrovne z dôvodu inflácie ( za rok 2011 na úrovni 3,9 % podľa údajov Štatistického úradu SR ), pričom obdobný vývoj pokračuje i v prvom polroku r. 2012 ( viď webovú stránku Štatistického úradu SR ).
Matka je stále zamestnaná v Detskom domove Martin a za posledných 12 mesiacov dosiahla priemernú čistú mzdu cca. 526,-Eur. Poberá prídavky na deti po 45,08,-Eur. Býva spolu s mal. deťmi v 2-izbovom byte, v ktorom bývali počas manželstva. Uhrádza inkaso vo výške 47,77,-Eur/mesačne ( elektrina, plyn, káblová TV, konces. poplatky ), do bytového spoločenstva zálohové platby 130,-Eur/mesačne, poplatky za odvoz komunálneho odpadu 75,21,-Eur ročne ( 6,27,-Eur/mesačne ), daň za byt 12,42,-Eur. Mal. deti chodia do rovnakej ZŠ ako predtým, dcéra do tretieho ročníka a syn do druhého. Obidve deti sa v škole stravujú a navštevujú školský klub. Platby za stravu sú približne po 22,-Eur/mesačne a do školského
klubu po 12,62,-Eur/mesačne na každé z mal. detí. Deťom prispieva na stavebné sporenie po 20,-Eur mesačne.
Otec pracuje vo firme P., R..F.., pričom za posledných 12 mesiacov jeho priemerný čistý príjem predstavuje cca. 726,-Eur. Býva v rodinnom dome u svojich rodičov v Sučanoch. Náklady na bývanie v RD uviedol : elektrina 54,-Eur/mesačne, plyn 81,-Eur/mesačne, káblová TV 9,13,-Eur, poplatky za odvoz komunálneho odpadu 14,27,-Eur na osobu ročne, vodné a stočné 70,-Eur/polročne, drevo na kúrenie 600,-Eur/ročne, daň z nehnuteľností 27,17,-Eur. Po prepočítaní uvedených nákladov na jeden mesiac tieto vychádzajú v priemere cca. 212,-Eur tzn. 71,-Eur na osobu, keďže v spoločnej domácnosti žijú tri osoby. Súd sa v tomto ohľade stotožnil s právnu argumentáciou matky, že príspevok otca na bývanie vo výške 200,-Eur mesačne je neprimerane vysoký. I keď otec poukazoval na splácanie medzi úveru a stavebného úveru po 199,16,-Eur a 206,63,-Eur, jedná sa o úvery jeho rodičov, pričom súdu ani žiadnym spôsobom nepreukázal, či predmetné úvery boli nevyhnutné pre potreby bývania v rodinnom dome. Na druhej strane náklady otca na starostlivosť o mal. deti počas pobytu v jeho domácnosti v rámci upraveného styku ( rozsudkom OS Martin sp. zn. 21 P 36/2011 zo dňa 24.2.2012 ) súd považuje za opodstatnené, pretože je nepochybne na prospech mal. detí, keď sa otec bude i naďalej snažiť zabezpečiť im vhodný program ako výlety, lyžovanie a pod.
Vychádzajúc zo zistených pomerov rodičov a mal. detí súd rozhodol o zvýšení výživného na 120,-Eur mesačne na každé z mal. detí a v prevyšujúcej časti návrh matky ako nedôvodný zamietol. Podľa záveru súdu takáto výška výživného je primeraná preukázaným zárobkovým pomerom oboch rodičov, ich životnej úrovni, zodpovedajúca veku a oprávneným potrebám mal. detí ako i nárastu životných nákladov podľa § 78 ods. 3 ZR. Pokiaľ sa jedná o otca, jeho príjmy zo zamestnania sa prakticky nezmenili, došlo u neho k zmene bytových pomerov, nakoľko po rozvode býva v rodinnom dome u rodičov. Na strane matky sa mierne zvýšila priemerná mzda, zvýšili sa však výdavky na bývanie a na mal. syna U. G., ktorý začal chodiť do ZŠ. Súd zohľadňoval i tú skutočnosť, že otec sa na výžive detí okrem platenia výživného podieľa aj osobnou starostlivosťou a zabezpečovaním ich potrieb v čase realizácie styku.
Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine súd výživné zvýšil odo dňa začatia konania tzn. od 27.3.2012, ku ktorému dňu už bola preukázaná zmena pomerov účastníkov konania. Súd zamietol návrh v časti zvýšenia výživného od 1.3.2012, nakoľko zákon síce pripúšťa zvýšenie výživného na mal. dieťa za obdobie pred začatím konania, avšak iba v prípade ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Takéto osobitné dôvody však matka nepreukázala, ani ich súd nezistil. Otcovi potom vznikol za obdobie do 30.6.2012 nedoplatok na výživnom vo výške po 63,-Eur na každé z mal. detí [ 3 mesiace x ( 120,-Eur/ mesačne - 100,-Eur/mesačne ) + pomerná časť za 5 dní v mesiaci marec 2012 - 3,-Eur ]. Nedoplatok na výživnom súd otcovi v zmysle ust. § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. povolil zaplatiť v splátkach po 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v platnom znení ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. tzn.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ) tzn.
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
V Martine, dňa 2.7.2012
JUDr. Jozef Medveď
samosudca