Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-254-2011.pdf
PDF · 95.75 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/254/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 0851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. č. XXX, štátny občan SR v konaní o zaplatenie 3 743,27 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 15.12.2011 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 3 743,27 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 456,35 eur od 09.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky sa stal žalobca vlastníkom pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla tak, že žalovaný uzatvoril s postupcom Všeobecnou úverovou bankou, a.s. úverovú zmluvu číslo XXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úvere, ktorý riadne a včas nesplácal, preto postupca vypovedal úverovú zmluvu a vyzval žalovaného k úhrade sumy 3 904,21 eur, ktorá pozostáva z istiny 2 456,35 eur, riadneho úroku 1 392,85 eur, úroku z omeškania 5,22 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov 49,79 eur.
Súd účastníkom konania zaslal poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému súčasne zaslal návrh a vyzval ho aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň ho poučil, že ak nesplní túto svoju povinnosť podľa § 114 ods. 2 O.s.p. uloženú uznesením, môže súd aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.
XC/XXX/XXXX
- X -
Podaním doručeným súdu dňa 02.07.2012 žalovaný vzniesol námietku premlčania.
Pojednávania sa účastníci konania nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili, nežiadali pojednávanie odročiť, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomností.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
Dňa 06.05.2004 právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaný uzatvorili úverovú zmluvu na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 75 000 Sk, ktorý sa zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach po 2 707,67 Sk, pri RPMN 9,91 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný úverovú zmluvu uzatvoril ako spotrebiteľ.
Podľa čl. VI. bod 1 písm. a/ VOP veriteľ môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou ak dlžník je v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a bol k ich zaplateniu písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od zmluvy o poskytnutí úveru.
Žalovaný riadne a včas úver nesplácal na čo právny predchodca žalobcu listom zo dňa 07.12.2004 odstúpil od zmluvy a požiadal žalovaného o predčasne splatenie zostatku úveru vrátane príslušenstva v lehote 15 dní od doručenia listu. Dôkaz o doručení listu súdu nebol predložený.
Na základe zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 08.12.2006 sa žalobca stal vlastníkom pohľadávky voči žalovanému.
Žalovaný vzniesol námietky premlčania, ktorú bližšie neodôvodnil.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Táto zmluva však obsahuje aj prvky tzv. spotrebiteľského úveru, pretože podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Vychádzajúc z európskej legislatívy vzhľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti
XC/XXX/XXXX
- X -
a nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy súd má za to, že na tento záväzkovo právny vzťah je nutné aplikovať aj ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvu t. j. ku dňu 05.06.2004, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom - fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim - podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 01. 04. 2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 04. 2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 01. 04. 2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
XC/XXX/XXXX
- X -
Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy vzhľadom na jej predmet a povahu (bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré podľa § 52 Obč. zák. v znení z.č.150/2004 Z.z. majú povahu spotrebiteľských zmlúv, ktoré vymedzenie nebolo v súlade s nepriamymi účinkami smerníc európskeho spoločenstva týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov, pričom až následnou zmenou ust. § 52 Obč. zák. došlo v súlade s nadnárodnou právnou úpravou k vymedzeniu spotrebiteľských zmlúv bez ohľadu na právnu formu, ak sa uzatvárajú medzi dodávateľom a spotrebiteľom), to zn. jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej znenie a obsah práv a povinností mal byť daný do súladu podľa § 879 písm. f) ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka najneskôr do 01. 07. 2004, a to v súlade s kogentným znením Občianskeho zákonníka.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
Už uvedené potom následne vedie k tomu, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho základe, čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch k nemu.
Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania súd v súlade s vyššie citovanými stanoviskami, na túto námietku, aj keď úverová zmluva je absolútnym obchodom aplikoval kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z citovaných zákonných ustanovenia vyplýva, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdna vymáhateľnosť ) možno odvrátiť námietkou. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva. Premlčaním právo samo osebe nezaniká, len sa oslabuje, a to v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Ak sa žalovaný premlčania dovolá, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho (prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľne splnenie zo strany povinného subjektu. Ak ale povinný premlčané
XC/XXX/XXXX
- X -
právo splní, hoci o premlčaní ani nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodného obohatenie.
Z dokladov doložených žalovaným čl. 17 vyplýva, že k odstúpeniu od zmluvy došlo listom zo dňa 07.12.2004, týmto listom zároveň právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade celkovej pohľadávky v sume 84 465,97 Sk, v lehote 15 dní od doručenia listu. Doklad o doručení tohto listu súdu doložený nebol, avšak možno predpokladať, že žalovanému bol doručený cca 10.12.2004, potom splatnosť mohla nastať niekedy 16.12.2004, najneskôr do konca roka 2004. Z tohto možno vyvodiť, že premlčacia lehota začala planúť od 01.01.2005.
Žalobca doručil žalobu na súd dňa 15.12.2011 premlčacia lehota uplynula 01.01.2008, teda po uplynutí zákonom stanovej všeobecnej trojročnej premlčacej lehote vyplývajúcej z kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, a teda všetky nároky uplatnené žalobcom sú premlčané.
Je nutné poznamenať, že podľa úverovej zmluvy sa žalobca zaviazal úver splácať v mesačných splátkach, pričom posledná splátka mala byť splatná 06.05.2007, teda žalobca doručil žalobu na súd aj po uplynutí premlčacej lehoty poslednej splátky, tá uplynula 06.05.2010.
Rovnako aj podľa ustanovení Obchodného zákonníka ( kde je 4 ročná premlčacia lehota) je nárok žalobcu premlčaný.
Vzhľadom na dôvodnosť námietky premlčania súd žalobu zamietol.
Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd zdôrazňuje, že sú príslušenstvom k pohľadávke a pokiaľ súd konštatoval premlčanie hlavného záväzku (istín), nemôže sa premlčanie hlavného záväzku neprejaviť v premlčaní úrokov z omeškania ako vedľajšieho záväzku, ktoré sú akcesorickej povahy vo vzťahu k istine (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 681/2006, 21Cdo 682/2006 zo dňa 08. 02. 2007). Vzhľadom na premlčanie istiny je potom premlčaný aj nárok žalobcu na úroky z omeškania, a to v celom rozsahu.
Z uvedeného dôvodu súd zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania.
O trovách súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. teda podľa zásady úspechu, tak že úspešný účastník - žalovaný má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie alebo bránenie svojho práva od neúspešného účastníka - žalobcu. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, z obsahu spisu nevyplýva aby mu nejaké trovy vznikli, preto súd vyslovil že mu právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
XC/XXX/XXXX
- X -
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.