Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-22-2023.pdf
PDF · 82.81 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/22/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej vo veci exekúcie oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., o vymoženie sumy 365,80 eura s príslušenstvom, o návrhoch oprávnenej na prerušenie konania a o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 13. februára 2014 pod č. k. 4Er/124/2009-91, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Odvolací súd odvolanie oprávnenej o d m i e t a .
II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenej n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením zastavil exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. 4Er/124/2009 (EX 773/09) a o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora si vymienil rozhodnúť osobitným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 39, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 2, § 374 ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. 1.1. Uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.02.2009 sa oprávnená domáhala voči povinnému vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., sp.zn. SR 12201/08 zo dňa 03.12.2008. Súd prvej inštancie vydal dňa 06.04.2009 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Uznesením zo dňa 02.08.2013 pod č.k. 4Er/124/2009-52 súd prvej inštancie prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky exekúciu zastavil a o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora si vymienil rozhodnúť osobitným uznesením. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená odvolanie. Aplikujúc ustanovenie § 374 ods. 4 OSP opätovne rozhodol a konštatoval, že rozhodcovská doložka je neplatná a exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný. To spôsobuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil. O trovách exekúcie si vymienil rozhodnúť osobitným uznesením po predložení vyčíslenia trov exekúcie zo strany súdneho exekútora.
2. Oprávnená podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietala, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav,
pretože nevykonal náležité dokazovanie a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Oprávnená alternatívne navrhla, aby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení špecifikovanom v odvolaní. 3.1. Pre prípad nestotožnenia sa s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadala, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
4. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
10. Odvolací súd v prvom rade posudzujúc návrhy oprávnenej na prerušenie konania v intenciách vyššie citovanej právnej úpravy dospel k záveru o ich nedôvodnosti. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, čo znamená, že v inom prípade výslovne vylučuje inštitút prerušenia konania. Takýmto osobitným zákonom je napríklad zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý sa použije len na riešenie otázok neupravených v Exekučnom poriadku vôbec alebo nedostatočne, aj to za predpokladu, že to povaha konkrétnej procesnej situácie nevylučuje. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný konanie prerušiť v prípade, ak pred rozhodnutím vo veci, teda v dobe od začatia konania do rozhodnutia vo veci, dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v takom prípade podá zároveň Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Odvolací súd nie je toho názoru, že by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi alebo s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, čo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvej inštancie v tomto prípade ani nerozhodoval. 10.1. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t.j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávnenej nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky.
10.2. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že i v prípade prípustnosti prerušenia exekučného konania by v danej veci neexistovala potreba obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, keďže povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ nie je absolútna. Zo žiadneho ustanovenia CSP totiž nevyplýva povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru EÚ návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh strany sporu. Predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu, ale že rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ pritom nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Začatie konania o prejudiciálnej otázke tak nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 19.10.2010 sp.zn. III. ÚS 388/2010).
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b), c) CSP ako nedôvodné zamietol.
12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho konania dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je potrebné podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietnuť, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nebolo odvolanie prípustné, v dôsledku čoho potom už odvolací súd vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie preskúmavať nemohol.
13. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Podľa § 355 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
15. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
16. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.
17. Podľa § 202 ods. 2 OSP (v znení účinnom v čase podania odvolania), odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 20.02.2009, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 03.12.2008 pod sp.zn. SR 12201/08. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 06.04.2009 poverenie na vykonanie exekúcie. Na výzvu súdu predložila oprávnená zmluvu o úvere zo dňa 07.05.2008 spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Uznesením zo dňa 02.08.2013 pod č.k. 4Er/124/2009-52 súd prvej inštancie vyššou súdnou úradníčkou exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp.zn. 4Er/124/2009 (EX 773/09) zastavil. Na základe odvolania oprávnenej sudca súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 13.02.2014 pod č.k. 4Er/124/2009-91 exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp.zn. 4Er/124/2009 (EX 773/09) zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Následne sudca súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 28.12.2015 pod č.k. 4Er/124/2009-137 exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp.zn. 4Er/124/2009 (EX 773/09) opätovne zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. O odvolaní oprávnenej proti tomuto rozhodnutiu rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 31.01.2017 pod č.k. 8CoE/192/2016-193 tak, že návrhy oprávnenej na prerušenie konania zamietol, napadnuté uznesenie zrušil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Následne súd prvej inštancie z dôvodu
nerozhodnutia o návrhoch na prerušenie konania a o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu zo dňa 13.02.2014 pod č.k. 4Er/124/2009-91, predložil vec na prejednanie odvolaciemu súdu.
19. Odvolací súd skúmal, či voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, resp. sťažnosť. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému právne predpisy nepripúšťajú odvolanie ani sťažnosť. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 13.02.2014 pod č. k. 4Er/124/2009-91 bolo rozhodnuté v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 o zastavení exekúcie. Exekučný poriadok taxatívne v ustanovení § 58 ods. 5 stanovil, proti ktorým rozhodnutiam je odvolanie prípustné. Keďže súd prvej inštancie ako dôvod zastavenia exekúcie vzhliadol iný dôvod ako tam uvedený, je možné dospieť k záveru, že proti iným ako tam uvedeným rozhodnutiam zákonodarca nezamýšľal prípustnosť odvolania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na správne poučenie súdu prvej inštancie. Po doručení tohto rozhodnutia účastníkom exekučného konania tak došlo k právoplatnému skončeniu exekučného konania, keďže voči nemu odvolanie nebolo prípustné. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd odvolanie oprávnenej ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že pretože si povinný ich náhradu neuplatnil a podľa obsahu spisu mu v konaní žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcich procesnú ekonómiu dbajúc na hospodárnosť konania, mu náhradu trov konania voči oprávnenej nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).