Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/12/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, na návrh matky: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. nad G., L. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Košice, Račí potok 2385/3, proti odporcovi: M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. nad G., U. XXX, zastúpený JUDr. Mikulášom Buzgóm, advokátom so sídlom Košice, Štúrova 20, v konaní o určenie otcovstva maloletému dieťaťu, úpravu rodičovských práv a povinností a určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č.k. - 124 zo dňa 21.12.2022 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III., IV., V., VI., VII.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania bol návrh matky o určenie otcovstva, úpravu rodičovských práv a povinností a určenie výživného k maloletému dieťaťu zo strany otca.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Košice - okolie, teraz Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“), napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd určuje, že M. U., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého O. I., nar. X.X.XXXX z matky H. I., nar. XX.X.XXXX.

II. Maloletý O. I., nar. X.X.XXXX sa zveruje do výchovy a opatery matky.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého O. I., nar. X.X.XXXX sumou 50,00 eur mesačne vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred, do rúk matky.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 7.9.2020 do 31.12.2022 vo výške 1.400,00 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Súd styk otca s mal. dieťaťom ponecháva neobmedzený v prítomnosti matky s tým, že sa bude realizovať na základe dohody rodičov.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhrada trov konania.

VII. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu, podľa priloženého platobného predpisu, trovy konania vo výške 334,80 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

3. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. , , , , , , , , , , , , , , o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „ZoR“).

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, ostatným spisovým materiálom, výsluchom navrhovateľky a odporcu, kolízneho opatrovníka. Poukázal, že v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie z odboru genetika, analýza DNA na posúdenie, či odporca M. U. je otcom maloletého O. I., pričom znalkyňa V.. M. I. v závere znaleckého posudku uviedla, že na základe zisteného nálezu DNA analýzou - otcovstvo odporcu voči maloletému dieťaťu je prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva W je 99,99 %. Odporca v priebehu konania uviedol, že súhlasí so znaleckým posudkom, uznáva otcovstvo k maloletému dieťaťu O. I.. Kolízny opatrovník vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie navrhol, aby súd určil, že odporca je otcom maloletého dieťaťa, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu a navrhol ho zveriť do výchovy matke. Zároveň určiť zo strany otca vyživovaciu povinnosť od narodenia maloletého dieťaťa. Súd rozhodol o tom, že maloleté dieťa sa zveruje do výchovy a opatery matky z dôvodu, aby bola zabezpečená osobná starostlivosť o maloleté dieťa a má za to, že výkon tohto práva sa zabezpečí v záujme maloletého dieťaťa. Zároveň uviedol, že je v záujme maloletého dieťaťa, že styk otca s maloletým dieťaťom ponechal neobmedzený, v prítomnosti matky s tým, že sa bude realizovať na základe dohody rodičov. Súd pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté dieťa posudzoval príjem matky, mesačné výdavky, náklady na bývanie a výdavky súvisiace s osobnou starostlivosťou matky o maloleté dieťa. Súd skúmal príjmy povinnej osoby a súvisiace výdavky na základe princípu potencionality v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd zistil, že odporca má ukončenú základnú školu, je evidovaný na úrade ako uchádzač o zamestnanie, od roku 2018 nikde nepracoval, ani sa neuchádzal o zamestnanie. Odporca nepreukázal svoje tvrdenia, že jeho zdravotné problémy mu neumožňujú pracovať a nájsť si zamestnanie. Odporca poberá dávku v hmotnej núdzi. Tiež mal súd za preukázané, že odporca v roku 2018 až 2020 nikde nepracoval. Dávku v hmotnej núdzi za rok 2022 za mesiac január poberal vo výške 126,30 eur a od februára do apríla vo výške 128,20 eur. Žije sám v byte svojej babky, v podnájme, uhrádza energie vo výške 80 eur mesačne a vodu podľa spotreby. Podľa súdu je v možnostiach a schopnostiach odporcu vzhľadom na jeho vek možnosť si zabezpečiť adekvátne trvalé zamestnanie. Súd pri rozhodovaní o určení výšky výživného na maloleté dieťa vychádzal z potencionality príjmu odporcu a rozhodol vzhľadom na vyššie samostatne posúdené okolnosti na strane odporcu s tým, že zistené skutočnosti nemôžu byť na ťarchu maloletého dieťaťa, ktoré je odkázané na výživu svojich rodičov, pretože každý rodič je povinný počínať si tak, aby si mohol svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu plniť v plnom rozsahu. Navrhovateľka si v podanom návrhu na určenie výživného na maloleté dieťa uplatnila zmeškané výživné od podania návrhu od 07.09.2020 do 31.12.2022 a určil dlžné výživné v sume 1.400 eur. Súd zaviazal povinného zaplatiť dlh na výživnom do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, teda v lehote, ktorá výrazným spôsobom nezaťaží oprávnenú stranu a povinný bude mať dostatok času na zabezpečenie si finančných prostriedkov na úhradu dlhu.

5. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa . Vychádzal z , pričom poukázal, že trovy dokazovania vznikli titulom vyplatenia odmeny a náhrady hotových výdavkov znalkyni V.. M. I. v sume 334,80 eura preddavkovo z finančných prostriedkov štátu. V danom prípade vykonanie dôkazu bolo v záujme odporcu, čím vznikli výdavky, ktoré za neho znášal štát.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrenia účastníkov k odvolaniu

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec odvolanie proti výrokom III., IV. a VII. Otec tvrdí, že výška výživného, ktorá bola súdom prvej inštancie stanovená na sumu 50 eur mesačne, bola stanovená v nesprávnej výške s poukazom na jeho zdravotný stav, nakoľko nie je spôsobilý uchádzať sa o prácu

a podľa názoru otca výživné malo byť stanovené vo výške minimálneho výživného, t.j. v sume 32,11 eur mesačne. Taktiež namietal proti výroku IV. k výške dlžného výživného vo výške 1.400 eur. Otec zdôraznil, že nepracuje, je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a má značne podlomené zdravie. Zdôraznil, že jeho príjem - dávka v hmotnej núdzi je 128 eur mesačne, býva v byte svojej matky v Y. nad G., musel opustiť byt na U. XXX, ktorý patrí druhovi jeho matky, kde bývali traja a tak mohli znížiť spoločné výdavky. Svojej matke prispieva sumou 100 eur na elektrinu, zvyšok uhrádza matka a bez jej pomoci by musel mesačne vyžiť zo sumy 28 eur. Zdôraznil, že liter mlieka a jeden rožok stojí viac než suma, ktorá mu ostáva po prispení 100 eur na platbu za elektrinu. Uviedol, že za celé obdobie, za ktoré bol posudzovaný jeho príjem pre určenie výšky výživného, mu nebola vyplácaná pomoc v hmotnej núdzi od januára 2022. Okrem vyššie uvedených potvrdení, ktoré predložil súdu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, predložil aj lekársku správu, z ktorej vyplýva, že pre ťažkú obojstrannú slabozrakosť sa nevie zamestnať. V spoločnosti I., N. sa zamestnal na základe dohody, avšak keď zistili, že pre zrak nemohol vykonávať žiadne ponúknuté zámočnícke práce, dali mu strážiť neuzavretú výťahovú šachtu, aby do nej nikto nespadol, a keď sa to stalo jemu, skončili s ním aj dohodu bez akejkoľvek mzdy s tým, že jeho treba strážiť, lebo sám nemôže byť ani strážnikom. Obdobne obstál aj v M. Y., kde nič nedostal. Jediný príjem, ktorý obdŕžal za jeden mesiac od 27.6.2017 do 26.7.2017 bol od spoločnosti D., s.r.o. A.. Jeho zdravotný stav ho obmedzuje, ale nemôže byť dôvodom negatívneho hodnotenia jeho osoby tak, že sa úmyselne vyhýba práci. Je si vedomý, že súd o výživnom musí rozhodnúť, ale nesúhlasí s výškou mesačného výživného. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo výroku I. tak, že určí výživné vo výške 32,11 eur mesačne, vo výroku IV. zmení dlžné výživné a určí za obdobie od 07.09.2020 do 07.01.2023 (28 mesiacov x 32,11 eura) vo výške 899,08 eur a stanoví dlhšie obdobie na zaplatenie dlžného výživného, zmení aj výrok VII. a matku maloletého dieťaťa zaviaže k úhrade trov konania vo výške 1 zo sumy 434,80 eura.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd dospel k záveru, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca mu umožňujú podieľať sa na výžive maloletého v takom rozsahu, ako to určil súd prvej inštancie. Odporúča prvoinštančný rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Ďalej uviedol, že je na zvážení súdu, či povolí splatnosť nedoplatkov výživného.

8. Matka sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

9. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka otec v písomnom podaní uviedol, že jeho zdravotný stav sa nezmenil, uchádzal sa o stály pracovný pomer, v rámci skúšobnej doby však došlo k zániku pracovného vzťahu, nakoľko zamestnávatelia sa vyjadrujú v tom smere, že vzhľadom na jeho zdravotný deficit potrebuje otec ďalšiu osobu, ktorá v tej-ktorej pozícii bude naňho dohliadať. Z uvedeného dôvodu trvá na odvolaní, stále je nezamestnaný na rozdiel od matky, ktorá medzičasom začala pracovať u zamestnávateľa, ktorého on nepozná.

10. Kolízny opatrovník v replike k vyjadreniu otca zotrval na predošlom vyjadrení a navrhol prvoinštančný rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia .

12. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

14. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. V dostatočnom rozsahu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a odvolací súd preto v celom rozsahu súhlasí i s jeho právnym záverom, keď vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

15. K odvolaciemu dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti ( ) a vyhodnotenie uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja. Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, prípadne porušením pravidiel formálnej logiky. Hodnotiace úvahy súdu, na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov, bez mylnej interpretácie z nich vyvodených skutočností však nie je možné považovať za nesprávne skutkové zistenie.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z , konkrétne z ust. , umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia , v rámci ktorého odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

17. Určenie výšky vyživovacej povinnosti súdom v prípade ak sa rodičia nedohodli vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Pod pojmom „schopnosti a

možnosti“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča, ale súd komplexne posudzuje jeho možnosti. Je to tak z dôvodov, aby sa rodič nemohol zbavovať vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napr. tým, že príjme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, príp. sa zbavuje svojho majetku. Možnosti a schopnosti rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne, na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna, závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu a podobne. V tejto súvislosti nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho- ktorého dieťaťa a potreby detí v istom veku sa môžu odlišovať. Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky výdavky, ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa, ako napr. strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť a pod.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a obsah odvolania otca maloletého týkajúce sa určenia výšky výživného, dlžného výživného a povinnosti zaplatiť štátu trovy konania týkajúce sa znaleckého dokazovania, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na takto určené výživné, dlžné výživné a výšku trov konania. Otec maloletého namietal, že súdom určené výživné a dlžné výživné nie je schopný vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav v takejto výške zaplatiť. Finančne mu pomáha jeho matka. Na podporu svojej argumentácie predložil lekársku správu a taktiež uviedol, že úmyselne sa práci nevyhýba, ale že nebol schopný ponúknutú prácu vykonávať pre svoj zdravotný stav.

19. Súd pri rozhodovaní o určení výšky výživného na maloleté dieťa zistil, že príjem matky pozostáva z dávky v hmotnej núdzi a rodičovského príspevku v celkovej sume 150 eur mesačne a mesačných výdavkov súvisiacich s osobnou starostlivosťou matky o maloletého v nákladoch na bývanie. Ďalej súd skúmal príjmy povinnej osoby a súvisiace výdavky otca na základe princípu potencionality v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Otec má ukončenú základnú školu a je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, od roku 2018 nikde nepracoval, ani sa neuchádzal o zamestnanie. Nepreukázal, že jeho zdravotné problémy mu neumožňujú pracovať a nájsť si zamestnanie. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že poberá dávku v hmotnej núdzi. Súd skúmal aj skutočnosti uvedené otcom, že bol zamestnaný v M. Y. v roku 2018. Súd zistil, že otec bol zamestnaný od 02.06.2015 do 10.06.2015, ďalej že v rokoch 2019-2020 otec nepracoval v spoločnosti N. ako to uviedol na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Otec žije sám v byte svojej babky v podnájme, za média uhrádza 80 eur mesačne a vodu podľa spotreby. Podľa súdu prvej inštancie je v možnostiach a schopnostiach otca vzhľadom na jeho vek zabezpečiť si adekvátne trvalé zamestnanie. Vychádzal z potencionality príjmov otca a rozhodol, že otcom uvedené skutočnosti nemôžu byť na ťarchu maloletého dieťaťa, ktoré je odkázané na výživu svojich rodičov, pretože každý rodič je povinný počínať si tak, aby si mohol svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu plniť v plnom rozsahu. Výživné má prednosť pred všetkými výdavkami povinného rodiča, preto určil otcovi výživné v sume 50 eur mesačne a dlžné výživné vo výške 1.400 eur od 07.09.2020 do 31.12.2022. Dlžné výživné je otec povinný zaplatiť k rukám do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

20. Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný) príjem, ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.03.2021 sp.zn. ). Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.

21. Pokiaľ je povinný nezamestnaný, skúmajú sa dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru (či už objektívny, napr. v dôsledku organizačných zmien alebo subjektívny, napr. v dôsledku porušovania pracovnej disciplíny, resp. bezdôvodné ukončenie pracovného pomeru). Súd vychádza z možnosti pracovného uplatnenia priemerného príjmu podľa správy o voľných miestach v danom regióne so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného).

22. Otec mal. dieťaťa neuniesol dôkazné bremeno, pretože v priebehu celého konania nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom, že mu zdravotný stav neumožňuje nikde sa zamestnať.

23. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny postupom vyplývajúcim z , v spojení s .

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle .

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).