Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-176-2012.pdf
PDF · 106.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/176/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcov: 1./ P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., O. XXXX/XX, štátna občianka SR a 2./ T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N., A. XXXX/XX, štátny občan SR, proti žalovanej: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., štátna občianka SR, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Magyerka s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 73, IČO: 36 857 751, o zdržanie sa zásahov do vlastníckych práv žalobcov a zaplatenie 4.223,52 eura, o odvolaní žalobkyne v 1./ rade proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6. februára 2012 č. k. 16C/87/2009-194 a proti opravnému uzneseniu zo dňa 16. apríla 2012 č. k. 16C/87/2009-207, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 6. februára 2012 č. k. 16C/87/2009-194, v časti výroku o povinnosti žalobkyne v 1./ rade zaplatiť žalovanej 285,19 eura, v spojení s opravným uznesením zo dňa 16. apríla 2012 č. k. 16C/87/2009-207 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Nové Zámky uložil žalobkyni v 1./ rade povinnosť zaplatiť žalovanej 285,19 € titulom náhrady trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaného vedeného vo Q. a.s., č. účtu : XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a žalobcovi v 2./ rade uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 285,19 € titulom náhrady trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaného vedeného vo Q. a.s., č. účtu : XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobcovia v 1./ a 2./ rade sa svojou žalobou domáhali určenia, že žalovaná je povinná zdržať sa zásahov do vlastníckych práv žalobcov v 1./ a 2./ rade ohľadne nehnuteľností v kat. úz. X. na LV č. XXX, parc. č. 89/1, parc. č. 89/2, parc. č. 89/3 a parc. č. 89/4 a tiež sa domáhali zaplatenia náhrady škody na vlastníckych právach žalobcov v čase od 15.04.2007 do 15.04.2009 vo výške 1.955,34 eura a príslušenstva vo výške 156,42 eura pre každého zo žalobcov. Dňa 21.10.2010 súd vydal uznesenie č. k. 16C/87/2009-152, ktorým rozhodol o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcami a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2010. O trovách konania súd nerozhodol, s tým, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania a vyzval účastníkov na vyjadrenie a vyčíslenie výšky trov konania. Právny zástupca žalovanej oznámil, že si uplatňuje priznanie trov konania vo výške 518,97 eura v prospech žalovanej na účet právneho zástupcu. Uznesením zo dňa 25.01.2010 č. k. 16C/87/2009-158 súd prvého stupňa zaviazal žalobcov v 1./ a 2./ rade na zaplatenie trov konania vo výške 518,97 € a voči tomuto uzneseniu podali žalobcovia v 1./ a 2./ rade odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 5Co/224/2011-179, ktorým napadnuté uznesenie č. k. 16C/87/2009-158 v spojení s uznesením zo dňa 02.06.2011 sp. zn. 16C/87/2009 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že prvostupňový súd správne rozhodol, keď uložil povinnosť žalobcom v 1./ a 2./ rade zaplatiť náhradu trov konania, keďže zavinili zastavenie konania, avšak nesprávne rozhodol o výške náhrady trov konania a solidarite žalobcov. S poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta OSP prvostupňový súd konštatoval, že zastavenie konania navrhli žalobcovia a pri výpočte náhrady trov konania vychádzal zo základu vo výške 4.223,53 € uvedeného vo vyúčtovaní, ktorý predložil
právny zástupca žalovanej dňa 05.01.2010 a dňa 15.03.2011. Keďže žalobcovia sa každý sám za seba domáhali proti žalovanej dvoch rôznych nárokov, a to zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva a zaplatenia konkrétnej sumy, priznal žalovanej náhradu trov konania v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za päť úkonov právnej služby (prevzatie veci, spracovanie vyjadrenia žalovanej k odvolaniu žalobcov, kde jeden úkon právnej pomoci predstavuje 151,05 € (§ 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky), spracovanie vyjadrenia k odvolaniu patrí odmena 50 € (§ 14b ods. 1 vyhlášky), za účasť na pojednávaní dňa 21.09.2009 patrí odmena vo výške 1 výpočtového základu (§ 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky), t. j. 37,76 € z dôvodu, že pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, režijný paušál 3 x 6,95 € t. j. 20,85 €, 1 x 7,21 €, 1 x 7,41 €, za vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcov zo dňa 15.03.2011 si právny zástupca žalovanej uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 75,53 €, 1 x 7,41 € a daň z pridanej hodnoty vo výške 16,59 €, pričom mu súd v zmysle § 14b ods. 1 priznal odmenu za spracovanie vyjadrenia k odvolaniu voči uzneseniu č. k. 16C/87/2009-124, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania a za spracovanie vyjadrenia k odvolaniu voči uzneseniu č. k. 16C/87/2009-158 vo výške 50 €, 1 x 7,41 € režijný paušál. Súd advokátovi priznal daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 95,06 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) vypočítanej ako 20 % zo základu 475,33 € (151,05 € x 2 + 2 x 50 € + 3 x 6,95 € + 7,21 € + 7,41 €), nakoľko advokát preukázal, že je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty a jeho daňová povinnosť vznikne až právoplatnosťou tohto uznesenia a vypočítané trovy právneho zastúpenia súd rozdelil na dvoch žalobcov v rovnakom pomere, pretože si nárok uplatňovali každý sám za seba.
Ďalším opravným uznesením zo dňa 16. apríla 2012 č. k. 16C/87/2009-207 súd opravil uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/87/2009-194 zo dňa 06.02.2012 tak, že správne číslo účtu právneho zástupcu žalovanej je : XXXXXXXXXX/XXXX.Vo zvyšnej časti uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C 87/2009-194 zo dňa 06.02.2012 zostáva nezmenené. V odôvodnení tohto uznesenia, ktoré súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 164 OSP, uviedol, že v písomnom vyhotovení uznesenia zo dňa 06.02.2012 č. k. 16C 87/2009-194 uviedol číslo účtu právneho zástupcu žalovanej, ktorý však oznámil, že číslo účtu bolo uvedené omylom nesprávne, preto požiadal o vydanie opravného uznesenia, ktorému súd vyhovel a tým odstránil zrejmú nesprávnosť.
Proti obom uzneseniam podala žalobkyňa v 1./ rade včas odvolanie z dôvodu, že uvedená suma je neprimerane vysoká už aj z toho dôvodu, že Okresný súd Nové Zámky v predmetnej veci nekonal a o ničom nerozhodol, nakoľko svoju žalobu pred prvým pojednávaním vzali späť, na čo mali právo v súlade s OSP. Uviedla, že Okresný súd Nové Zámky v danej veci vydal niekoľko zmätočných uznesení a to iba z jediného dôvodu, aby účelovo navyšoval odmenu pre právneho zástupcu žalovanej, čo je z morálneho a ľudského hľadiska veľmi neetické a v rozpore s dobrými mravmi; vydáva uznesenia s chybami, len aby stihol termín a vydal nejaké uznesenie, pričom nikto z pracovníkov tohto súdu nenesie žiadnu zodpovednosť a nie je postihovaný, ale na druhej strane od žalobcov žiada uhradiť niekoľkokrát umelo navyšované trovy právneho zastúpenia a aj také, ktoré ani právnymi úkonmi neboli a nemohli byť, len aby si právny zástupca dokázal svoju tvrdosť a aroganciu voči žalobcom. Celé to označuje za aroganciu súdnej moci, zneužívanie svojho postavenia a výsmech tejto spoločnosti. Čo sa týka výšky náhrady trov právneho zastúpenia, tieto sú neprimerane vysoké a umelo navyšované, ktoré ani právnymi úkonmi nemohli byť, napr. že pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, veď ani žiadne nebolo, režijný paušál 3x 6,95 €, nakoľko oni sa riadne a včas ospravedlnili na Okresnom súde Nové Zámky a tento mal právneho zástupcu informovať o nekonaní sa pojednávania a taktiež aj 2 x 7,41 € za vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcov, ktoré je tiež spochybniteľné na základe o odbornosti žalovanej vzhľadom na jej vzdelanie. Okresný súd Nové Zámky niekoľkokrát vydal uznesenia, ktoré mu boli Krajským súdom v Nitre vrátené 1 krát na opravu a druhýkrát na ďalšie konanie, čím Okresný súd Nové Zámky umelo a úmyselne navyšuje paušálne náhrady, ktoré si uplatňuje právny zástupca žalovanej a tak isto aj 2 x 50 € za spracovanie vyjadrenia k odvolaniu voči uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky. Ak by Okresný súd Nové Zámky v predmetnej veci vydal uznesenie iba raz a uznesenie, ktoré má oporu v zákone a zodpovedá aj po odbornej stránke, je nespochybniteľné a neobsahovalo by chyby a vady, nemusel by Okresný súd Nové Zámky vydávať niekoľko opravovaných uznesení, na ktoré bolo možné podať odvolanie a potom aj reakcia z ich strany bola primeraná a ani právny zástupca sa nemusel toľkokrát vyjadrovať k odvolaniam, za ktoré si nechal navyšovať poplatky so súhlasom sudkyne. Je pravdou, že právny zástupca žalovanej je platiteľom DPH, čo potvrdilo aj Daňové riaditeľstvo, ale je spochybniteľné, či aj dodržiava zákon, pretože v minulosti tomu tak nebolo, nakoľko aj Krajské riaditeľstvo Daňového úradu v Nitre písomne potvrdilo, že uvedený daňovník bol povinný vystaviť jej faktúru, ale do dnešného dňa sa tak nestalo. Všetko vyššie uvedené považuje, okrem iného,
aj za porušenie Občianskeho zákonníka v otázke dobrých mravov a ako žalobkyňa v 1./ rade žiada, aby všetky chaotické a chybné uznesenia Okresného súdu Nové Zámky vo veci 16C/87/2009 prijaté po 15.10.2010 v predmetnej veci boli odvolacím súdom uznané za neplatné a v plnom rozsahu zrušené.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie žalobkyne
v 1./ rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože odvolanie smerovalo proti uzneseniu (§ 214 ods. 2 písm. c/ OSP) a týkalo sa len trov konania (§ 214 ods. 2 písm. f/ OSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o povinnosti žalobkyne v 1./ rade zaplatiť žalovanej 285,19 eura nie je vecne správne, preto ho v spojení s opravným uznesením zo dňa 16. apríla 2012 č. k. 16C/87/2009-207 podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 206 ods. 1 OSP ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak sa však rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná v konaní sám za seba (§ 91 ods. 1), a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo len na niektorých účastníkov, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Pretože v danej veci žalobca v 2./ rade nepodal odvolanie proti napadnutému uzneseniu v časti výroku, ktorým mu súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 285,19 eura titulom náhrady trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaného vedeného vo Q., č. účtu : XXXXXXXXXX/ XXXX do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, je napadnuté uznesenie vo vzťahu žalobcu v 2./ rade k žalovanej právoplatné, preto sa odvolací súd zaoberal iba odvolaním žalobkyne v 1./ rade.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 1 OSP ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.
Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku (§ 167 ods. 2 OSP).
Ustanovenie § 157 ods. 2 OSP treba z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy vykladať a aplikovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ( pozri IV.ÚS 115/03).
Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí dávať odpoveď na otázku vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Požiadavke preskúmateľnosti právneho posúdenia veci nezodpovedá taká situácia, keď súd v odôvodnení
rozhodnutia neuvedie právne aplikačné úvahy, ktoré ho viedli k podriadeniu skutkovej podstaty pod príslušnú právnu normu.
Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011) trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Odmena za právne zastupovanie je upravená vo vyhláške č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 10. novembra 2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášok č. 279/2005 Z. z. č. 649/2005 Z. z., č. 256/2006 Z. z., č. 557/2008 Z. z., č. 209/2009 Z. z. a č. 232/2010 Z. z.
Vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom (§ 1 ods. 1).
Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len „výpočtový základ“) (§ 1 ods. 3).
V odmene sú zahrnuté aj odmeny za administratívne práce a iné práce vykonané v súvislosti s poskytovaním právnych služieb (§ 1 ods. 4).
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
V ustanovení § 10 vyhlášky je upravená tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom konaní a iné úkony právnej služby.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, d) vypracovanie právneho rozboru veci okrem trestnoprávnej veci, e) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, f) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo rokovania s klientom, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, sa preukazuje potvrdením príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu (§ 14 ods. 2 vyhlášky).
Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie a odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení,
návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na obnovu konania, d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania, e) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu (§ 14 ods. 3 vyhlášky).
Odmena vo výške jednej tretiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ak nepresiahne jednu hodinu, b) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, ak nepresiahne jednu hodinu (§ 14 ods. 4 vyhlášky).
Odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach, b) zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci (§ 14 ods. 5 vyhlášky).
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom uznesení v tejto veci zo dňa 25. augusta 2011 č. k. 5Co/224/2011, 5Co/225/2011-179 uviedol, že v preskúmavanej veci žalobcovia v 1./ a 2./ rade vzali späť žalobu pred prvým pojednávaním späť, čím využili svoje dispozičné právo, pričom nemuseli uviesť (a ani neuviedli) dôvody pre späťvzatie návrhu a súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil, keďže žalobcovia v 1./ a 2./ rade vzali späť žalobný návrh, pričom nešlo o prípad podľa druhej vety ustanovenia § 146 ods. 2 OSP, teda že by bol vzatý späť návrh pre správanie žalovanej, preto ak navrhovateľ vezme späť návrh na začatie konania a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania (R 49/1993). Konštatoval ďalej, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď uložil povinnosť žalobcom v 1./ a 2./ rade zaplatiť žalovanej náhradu trov konania, keďže žalobcovia zavinili zastavenie konania, avšak nesprávne rozhodol nielen o výške náhrady trov konania ale aj o solidarite žalobcov zaplatiť náhradu trov konania, čo ničím bližšie neodôvodnil, pričom platí, že rozhodnutím súdu založený spoločný a nerozdielny záväzok treba riadne odôvodniť, čo sa však v danom prípade nestalo. Z obsahu podanej žaloby žalobcov vyplýva, že každý z nich sám za seba sa domáhal proti žalovanej dvoch rôznych nárokov, a to zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcov a zaplatenia konkrétnej sumy, t. j. sumy 1.955.3414 eura s príslušenstvom vo výške 156,4273 eura, teda každý zo žalobcov v predmetnej veci konal sám za seba a nešlo o ich spoločné práva alebo povinnosti, kedy by sa musel rozsudok vzťahovať na oboch účastníkov vystupujúcich na strane žalobcov, kedy by úkony jedného z nich platili i pre ostatných, preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení povinnosti žalobcov v 1./ a 2./ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov konania nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa vôbec neuviedol, z akého základu (z akej tarifnej hodnoty veci alebo druhu práva) vychádzal pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia, čo robí napadnuté uznesenie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov a nepreskúmateľnosť rozhodnutia je vždy dôvodom na jeho zrušenie.
Súd prvého stupňa potom v uznesení zo dňa 6. februára 2012 č. k. 16C/87/2009-194, ktoré je predmetom preskúmania tohto odvolacieho konania, uviedol, že pri výpočte náhrady trov konania vychádzal zo základu vo výške 4.223,53 eura, uvedeného vo vyúčtovaní predloženom právnym zástupcom žalovanej, čo však podľa právneho názoru odvolacieho súdu nie je správne a je v rozpore s hore uvedeným
uznesením odvolacieho súdu zo dňa 25. augusta 2011, pretože každý zo žalobcov v 1./ a 2./ rade sa proti žalovanej domáhal, okrem vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckych práv žalobcov (za čo si však právny zástupca žalovanej ani neuplatňoval náhradu trov právneho zastúpenia), aj vydania rozsudku, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť každému zo žalobcov v 1./ a 2./ rade majetkovú ujmu vo výške 1.955,3414 eura s príslušenstvom vo výške 156,4273 eura, teda každý zo žalobcov v 1./ a 2./ rade pre seba požadoval od žalovanej zaplatenie celkovej sumy 2.111,7687 eura, a preto táto suma mala byť tarifnou hodnotou veci, z ktorej mal súd prvého stupňa vychádzať pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalovanej vo vzťahu ku každému zo žalobcov a mal tiež vychádzať z počtu úkonov právnej služby. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 2.111,7687 eura tak predstavuje 91,29 eura (§ 10 ods. 1 vyhlášky) a nie sumu 151,05 eura, ktorú prvostupňový súd vypočítal zo základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 4.223,53 eura. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol, že podľa § 14b ods. 5 písm. b/ vyhlášky patrí právnemu zástupcovi žalovanej odmena vo výške 50 eur za spracovanie vyjadrenia k odvolaniu žalobcov, čo však bližšie neodôvodnil a tento záver navyše ani nie je správny, pretože v tretej hlave vyhlášky v ustanoveniach § 14a, § 14b a § 14c je upravená paušálna odmena advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi vyplácaná centrom právnej pomoci, ktoré ustanovenia nie je možné aplikovať na daný prípad, keďže v ňom žalovaná nebola zastúpená ako osoba v materiálnej núdzi centrom právnej pomoci, a preto je odôvodnenie uznesenia v tejto časti ako aj v časti odôvodnenia o priznaní ďalšej odmeny vo výške 50 eur v zmysle § 14b ods. 1 vyhlášky za spracovanie vyjadrenia k odvolaniu voči uzneseniu č. k. 16C 87/2009-124, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania a za spracovanie vyjadrenia k odvolaniu voči uzneseniu č. k. 16C/87/2009-158, ktorým sa rozhodovalo o trovách konania, vecne nesprávne a nepreskúmateľné. Za vecne nesprávne odvolací súd považuje aj odôvodnenie napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa priznania dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo základu 475,22 eura, pretože právny zástupca žalovanej si uplatnil daň z pridanej hodnoty len za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu žalobcov proti uzneseniu zo dňa 25.01.2011, za ktorý úkon žiadal priznať odmenu vo výške 99,53 eura (75,53 + 7,41 eura režijný paušál + 16,59 eura 20 % DPH), a preto za predchádzajúce úkony právnej služby nemá právo na priznanie dane z pridanej hodnoty.
Z obsahu spisu v predmetnej veci ďalej vyplýva, že právny zástupca žalovanej vykonal dva úkony právnej služby: 1./ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 14.07.2009 podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky (č. l. 101) a 2./ písomné podanie na súd - vyjadrenie žalovanej k návrhu na začatie konania dňa 16.07.2009 podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky (č. l. 98), za ktoré úkony by mu mala patriť plná odmena a za ostatné úkony právnej služby, a to za zastupovanie na pojednávaní dňa 21.09.2009, ktoré bolo odročené bez prejednania veci a vyjadrenia k odvolaniu, pri ktorých už nešlo o rozhodnutie vo veci samej, by mu patrila odmena v nižšej sume v zmysle § 14 ods. 3 a 5 vyhlášky. Účelnosť vynaložených trov posúdi prvostupňový súd, prihliadne aj na režijný paušál za každý z úkonov podľa obdobia, v ktorom prináleží za ten-ktorý úkon právnej služby a svoje rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 a § 167 ods. 2 OSP.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnuté uznesenie zo dňa 6. februára 2012 č. k. 6C/87/2009-194 v spojení s uznesením zo dňa 16. apríla 2012 č. k. 16C/87/2009-207 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.