Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-190-2011.pdf
PDF · 105.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-5C/190/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci navrhovateľa: K.. R. U., W.. X.X.N., F. G. N. L. X, XXX XX T. X, Česká republika, zastúpený Mgr. Ladislavom Pavlů, advokátom so sídlom Revoluční 13, 110 00 Praha 1, Česká republika, proti odporcovi: I. Š., W.. X.X.N., F. V., T. XXX, zastúpený JUDr. Jurajom Kotruszom, advokátom so sídlom Nitra, Farská 40, o zaplatenie 500.000,-Kč s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 500.000,-Kč s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo žalovanej sumy odo dňa 01.07.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 1.205,50 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.1.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 500.000,-Kč s úrokom z omeškania 7% odo dňa 1.7.2009 do zaplatenia.
V návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 15.10.2008 navrhovateľ požičal odporcovi žalovanú sumu, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť do 30.6.2009. Odporca doposiaľ nič neuhradil.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že v zmysle návrhu žiadajú, aby odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 500 000,- Kč aj s príslušným úrokom z omeškania z dôvodu poskytnutej pôžičky, ktorú odporca navrhovateľovi v dohodnutej dobe nevrátil. Pokiaľ ide o vyjadrenie právneho zástupcu odporcu , tu používa rovnakú obhajobu ako v iných konaniach na tunajšom súde. Jeden spor týkajúci sa pôžičky 200 000,- Kč už bol rozhodnutý tunajším súdom , odporca podal odvolanie. Je to č. k. 7C/23/2011, ďalej sa vedie konanie o zaplatenie 2 . 200 000 ,-Sk. Má za to, že obrana protistrany je nepreukázaná tak isto pokiaľ ide o svedka T. L. , ide o nedôveryhodného svedka z dôvodu, že tento je účtovníkom odporcu. To, že oni žiadali pôžičky späť pred uplynutím premlčanej lehoty vyvolalo zo strany odporcu protižaloby proti spoločnosti MAVEL, a.s. so sídlom v Benešove, kde je navrhovateľ v predstavenstve. O jednej žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom 8Cb/124/2011-94 zo dňa 30.1.2012, ktorý ešte nie je právoplatný , kde návrh navrhovateľa bol zamietnutý. Navrhovateľ s odporcom mali priateľský vzťah , firma MAVEL robila pre odporcu v T. elektráreň. Odporca sa dostal do finančnej tiesne a preto mu navrhovateľ požičiaval peniaze na krytie konkrétnych potrieb , čo vyplýva aj z textu zmlúv o pôžičkách. Peniaze , ktoré boli predmetom pôžičiek, boli výlučne navrhovateľove a nepatrili firme MAVEL a nemajú s firmou MAVEL nič spoločné. Vrátenie pôžičiek nie je možné urobiť tak, že sa započíta niečo voči spoločnosti MAVEL.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že žalobu za nedôvodnú po 1. z dôvodu, že popierajú, že by pri podpise zmluvy zo dňa 15.10.2008 boli odovzdané nejaké finančné prostriedky odporcovi.
Nepopierajú, že odporca prijal od navrhovateľa sumu 500 000,- Kč, avšak bolo to na stretnutí v mesiacoch júl alebo august 2008 teda viac ako 2 mesiace pred podpisom zmluvy. Vzhľadom na to, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, teda vyžaduje sa pre jej platnosť odovzdanie peňažnej sumy, spôsobuje to absolútnu neplatnosť navrhovateľom predloženej zmluvy o pôžičke. Odovzdanie peňazí ako aj neskoršie spísanie zmluvy môže dosvedčiť svedok T. L., ktorý je účtovníkom odporcu a bol pri týchto stretnutiach osobne prítomný. Predložený dokument bol spísaný na naliehanie navrhovateľa ako formálne potvrdenie o tom, že boli odovzdané v minulosti peňažné prostriedky, a tieto mali byť neskôr zúčtované tak, že budú započítané oproti pohľadávke odporcu voči spoločnosti MAVEL a.s., ktorej je navrhovateľ predsedom predstavenstva. Odporca bol celú dobu v presvedčení, že prijíma peňažné prostriedky ako čiastočnú úhradu svojich pohľadávok voči MAVEL a.s. , a vzhľadom na nejasné vedenie účtovníctva MAVEL a.s., mali byť tieto prostriedky zúčtované až dodatočne, čo mal zabezpečiť navrhovateľ. Z tohto dôvodu je zmluva o pôžičke simulovaný právny úkon, pri ktorom odporca nemal úmysel prijať prostriedky od navrhovateľa a rovnako neexistovala dohoda o tom, že budú navrhovateľovi ako súkromnej osobe vrátené. Pri poskytnutí peňažných prostriedkov v mesiaci júl alebo august 2008 nebola medzi sporovými stranami uzatvorená žiadna dohoda, nebol stanovený žiadny spôsob vrátenia peňazí a preto navrhovateľovi mohol vzniknúť len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia , voči ktorému znášajú námietku premlčaním.
Nešlo zo strany odporcu o účelové žaloby resp. reakciu na žaloby navrhovateľa , nakoľko z časového hľadiska vyplýva, že najskôr podal žaloby odporca až potom navrhovateľ.
Odporca uviedol, že pokiaľ ide o predmetnú zmluvu o pôžičke zo dňa 15.10.2008 toto je jeho podpis, on ju podpísal, je pravdou, že sa vedú 3 spory ohľadom zaplatenia pôžičiek, on nespochybnil dané finančné prostriedky poskytnuté navrhovateľom. On ako investor mal zabezpečiť finančné prostriedky na dielo, aj ich mal zabezpečené. Podľa zmluvy dielo vykonával ako investor , kde dodávateľ bol spoločnosť MAVEL. V zmluve o dielo sa dohodli, že ako subdodávateľ má vykonávať niektoré práce. Za tieto práce mu vyfaktúrovala firma MAVEL, bolo to cez 3. 500 000 Sk. On uhradil tieto faktúry firme MAVEL, následne firma MAVEL po ukončení diela jemu mala za tieto vykonané práce finančné prostriedky uhradiť. Pretože táto práca bol vykonaná ním a nie firmou MAVEL. Finančné prostriedky mal cez bankové úvery. Vzhľadom k tomu firma MAVEL odkupovala nejaký majetok, vtedy keď u neho prebiehala výstavba. On zaplatil firme MAVEL dopredu a nie po ukončení prác. Pokiaľ ide o pôžičku 500 .000 Kč, tak sa mala odkúpiť nejaká lokalita a tieto prostriedky mali byť použité na toto. Vzhľadom k tomu, že splácal úvery, preto prišla táto pôžička, zase uhradil niektoré finančné prostriedky za firmu MAVEL a tieto pôžičky 200 000, 500 000 a 800 000 Kč sa započítali do jednej sumy 2,2 milióna Sk. Oni rokovali s navrhovateľom o tom, že sa to tak započíta a nezostanú si nič dlžný , že si navzájom vyrovnajú svoje záväzky jeden voči druhému. On to bral tak, že prečo mu požičiava peniaze generálny riaditeľ ako fyzická osoba , keď on bol zodpovedný za preplatenie faktúr za práce firmy MAVEL, oni mali kamarátske vzťahy, že si potom sadnú a všetko si to rozoberú a ukončia vzájomné pohľadávky. Jemu sľubuje firma MAVEL 3 .500 .000 Sk, keby sa to bolo zaplatilo , tak by nedošlo k žiadnym sporom medzi nimi. Pokiaľ ide o peniaze, tieto boli v inom čase a zmluvy boli v inom čase.
Svedok R.. R. F. uviedol, že pozná navrhovateľa aj jeho práv. zástupcu a takisto pozná aj odporcu a jeho práv. zástupcu. V r. 2005 po uzavretí zmlúv, ktoré zrejme boli aj ukázané súdu, poskytol pomoc na účely výstavby, a to na prechodné obdobie, kedy firma MAVEL nemala finančné prostriedky. On poskytol odporcovi 530.000,- Sk v 4-roch splátkach, prvá sa dávala v F. a ostatné v T.. Oni toto aj vždy oznámili p. U.. On si v počítači viedol aj prehľad splátok od odporcu. V r. 2006 mali prísť peniaze od MAVELU, on sa potom kvôli chorobe matky veci pol roka nevenoval a zostalo na vyplatenie suma 360.000,- Sk. On sa potom ozval aj p. U. v r. 2007, napísal mu dva maily, jeden 25.2.2008 a druhý 27.3.2008, poslal mu výzvy a p. U. mu povedal , že do mesiaca donesie čiastku na Mlyn. Potom mu vyplatil 360.000,- Sk p. Š. v apríli 2008 alebo v máji to bolo, keď on prišiel na mlyn do T., úroky si nedohodli žiadne. Jemu p. U. predtým povedal, že on to vybaví a potom sa mu ozve p. Š., keď tam už budú tie peniaze. Pokiaľ ide o vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, on nevie, ako si to oni doriešili, jemu bola suma 360.000,- Sk vyplatená v apríli- máji 2008, tým on už voči odporcovi nemal žiadne požiadavky a takisto ani voči navrhovateľovi. Pokiaľ vie, tak iba o tom, že všetky financie sa týkali stavby. Pred ním , vždy keď niečo spolu riešili, tak to bolo deklarované ako od firmy Mavel. Oni na spoločných jednaniach nikdy neriešili osobné veci, mali veľmi dobrý vzťah s navrhovateľom, nosil mu aj CD pre deti. Jeho nezaujímalo, ako si to oni dvaja urovnajú, on dostal svoje a bol spokojný. Oni sa bavili iba vecne ako Mavel kontra elektráreň.
ON poskytol peniaze v r. 2005 a urovnané poslednou splátkou to bolo v r. 2008. On požičiaval peniaze tomu, kto staval elektráreň a to firme Mavel cestou p. Š..
On predtým komunikoval s p. U., ako už uviedol a odporca spomínal, že užm prišlo pol milióna českých korún. On sa ho nepýtal, či mal uzatvorenú nejakú zmluvu o pôžičke písomne, oni to všetko robili v priateľskom vzťahu. Oni tam mali účtovníka p. L., takže on sa nestaral o účtovné veci.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, svedka R.. R. F., oboznámením sa s pripojenou zmluvou o pôžičke zo dňa15.10.2008 , výzvou k úhrade , rozsudkom č.k. 7C/23/2011- 92 zo dňa 27.10.2011 , rozsudkom č.k. 8Cb/124/2011- 94 zo dňa 30.1.2012 , zápisnicou z konania 6C/191/2011 zo dňa 13.1.2012,10.2.20112 a zistil
a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ s odporcom uzavreli Zmluvu o pôžičke dňa 15.10.2008, kedy odporca od navrhovateľa prevzal sumu 500.000 Kč s tým, že odporca ako dlžník sa zaviazal zaplatiť tento dlh veriteľovi najneskôr do 30.6.2009. Zmluva bola podpísaná a peniaze boli odporcovi odovzdané v T. ( Slovenská republika). Odporca mal pôžičku navrhovateľovi zaplatiť v hotovosti alebo na jeho účet ( uvedený v zmluve). V zmluve bol špecifikovaný účel pôžičky - na nákup pozemkov v kat. obce V., LV č. XXX od majiteľky H. A. pre zámer realizovať projekt rekonštrukcie vodného diela Y. A. Y. na rieke Nitra . Navrhovateľ je predsedom predstavenstva Mavel, a.s., s ktorou bol odporca v zmluvnom vzťahu na základe Zmluvy o dielo zo dňa 26.9.2005. Predmetom diela bola dostavba malej vodnej elektrárne lokalita T. na rieke Nitra a jej uvedenie do prevádzky. Účastníci dňa 3.10.2007 uzavreli zmluvu o pôžičke na sumu 200.000,-Kč, a dňa 28.1.2008 na sumu 2.200.000,-Kč( tieto nie sú predmetom tohto konania) .
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7C/23/2011-92 zo dňa 18.11.2011 , ktorý nie je právoplatný , bolo rozhodnuté tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu pôžičky sumu 200.000,.-Kč s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 1.2.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania 478Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku . V uvedenom konaní odporca nenamietal, že by k odovzdaniu peňazí 200.000,- Kč došlo inokedy, ako bola spísaná zmluva o pôžičke.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8Cb/124/2011-94 zo dňa 30.1.2012 , ktorý níe je právoplatný, bolo rozhodnuté tak, že návrh I. Š. proti spol. Mavel a.s. na zaplatenie sumy 19.704,15eur bol zamietnutý.
V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.6C /191/2011 T. L. v zápisnici z pojednávania zo dňa 10.2.2012 ako svedok uviedol, že vedel o pôžičke 500.000,-Kč, ale pritom nebol.
Podľa § 10 ods. 3 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom, iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 37 zák. č. 97/1963 Zb. Ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Zmluvou o pôžičke vzniká medzi veriteľom a dlžníkom právny vzťah.- pôžička . Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana ( veriteľ ) druhej strane ( dlžníkovi ) veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu do uplynutia dohodnutej doby veci rovnakého druhu, pričom môže ísť o odplatný alebo bezodplatný právny vzťah. Tento právny vzťah nevyžaduje osobitnú formu, preto zmluva o pôžičke môže byť uzavretá ústne, konkludentne alebo písomne. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie veci na voľné nakladanie, b/ druhovo určené veci, c/ dočasnosť (prenechanie na dohodnutú dobu), d/ povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a e/ doba splatnosti jej vrátenia. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, takže k nej nedochádza len na základe dohody strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, k čomu môže dôjsť odovzdaním do jeho rúk alebo aj prevodom na účet dlžníka. V sporovom konaní, ako je to v danom prípade, platí zásada dispozičná a prejednávacia a je vecou účastníkov konania, pre svoje tvrdenia označiť dôkazy, aby tak tieto tvrdenia boli preukázané. Dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporných strán, každá z nich musí označiť dôkazy pre svoje tvrdenia, pričom účastník, ktorý neoznačil potrebné dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení, neuniesol svoje dôkazné bremeno a nesie nepriaznivé následky, vzhľadom na výsledok konania. Rovnako uvedené platí ak navrhnuté dôkazy nepreukazujú uvádzané tvrdenia. V konaní v zmysle § 657 OZ v spore o vrátení pôžičky žalobca vzhľadom na vyššie uvedené, nesie dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke so žalovaným a odovzdanie predmetu pôžičky ako i to, že dlžník, teda žalovaný pôžičku riadne a včas nevrátil.
Z ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že ku vzniku zmluvy o pôžičke nestačí dohodnúť sa na jej obsahu, pretože táto zmluva je zmluvou reálnou, k jej uzavretiu vyžaduje zákon odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt. To znamená, že k uzavretiu takejto zmluvy je potrebné, aby bol odovzdaný predmet pôžičky veriteľom dlžníkovi, pritom k odovzdaniu predmetu spočívajúceho v peňažnom plnení môže dôjsť napr. osobným odovzdaním peňazí alebo aj bezhotovostným spôsobom ako napr. bankovým prevodom z účtu veriteľa na účet dlžníka. V prípade, že účastníci takéhoto záväzkového právneho vzťahu uzavreli písomnú zmluvu, je k existencii vzniku tohto záväzku potrebné odovzdanie predmetu pôžičky. Ak účastníci síce uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke, avšak k odovzdaniu takéhoto predmetu pôžičky podľa zmluvy fakticky nedošlo, keď naopak k odovzdaniu požičaných peňazí došlo skôr, než účastníci takúto zmluvu uzavreli, potom je treba prijať záver, že v zmluve účastníkmi urobený prejav vôle nezodpovedá skutočnému stavu.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V danej veci mal súd za preukázané, že navrhovateľ preukázal existenciu zmluvy o pôžičke uzavretú s odporcom tak, ako to vyžaduje citované zákonné ustanovenie a uniesol dôkazné bremeno preukázať uzatvorenie Zmluvy o pôžičke dňa 15.10.2008 , pri ktorej došlo aj k skutočnému odovzdaniu peňazí, teda sumy 500.000,- Kč a zároveň sa odporca ako dlžník zaviazal zaplatiť tento dlh veriteľovi najneskôr do 30.6.2009. Odporca nepoprel poskytnutie finančných prostriedkov navrhovateľom a to okrem 500.000,- Kč , aj sumy 200.000,-Kč a 800.000,-Kč. Potvrdil, že podpísali celkom tri zmluvy o pôžičke. V konaní bolo nesporne preukázané, že odporca predmetnú sumu naozaj od navrhovateľa prevzal a to v T., kde navrhovateľ osobne pricestoval a peniaze odporcovi odovzdal. Odporca sa bránil tým, že mal za to, že pôžičku mu poskytuje firma Mavel, s ktorou bol v zmluvnom vzťahu na základe Zmluvy o dielo zo dňa 26.9.2005, pričom podľa zmluvy táto spoločnosť pre neho vyhotovovala dostavbu malej vodnej elektrárne lokalita T. a jej uvedenie do prevádzky. Za túto spoločnosť s ním vždy jednal navrhovateľ, ktorý bol predsedom predstavenstva, a s ktorým bol aj v priateľskom vzťahu. Uviedol, že za sumu 500.000 Kč sa mala odkúpiť nejaká lokalita a tieto prostriedky mali byť použité na toto. Tvrdenie odporcu , že zo strany navrhovateľa išlo o simulovaný právny úkon, ktorým odporcu uviedol do omylu v tom, že si myslel, že ide o pôžičku zo strany firmy Mavel, však odporca nijako nepreukázal. Zo zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplýva, že sumu 500.000 Kč odporcovi požičiava navrhovateľ ako fyzická osoba, nakoľko je tam uvedený veriteľ - K.. R. U., G. N. L. X, T. X ( ako aj rodné číslo). To , na aký účel odporca použil peniaze je nepodstatné a to aj v prípade, že to bolo na činnosť súvisiacu s jeho podnikateľskou činnosťou. Tiež tvrdenie odporcu, že si myslel, že peniaze mu poskytla spoločnosť Mavel je účelové, nakoľko odporca vedel na základe obchodných vzťahov s touto spoločnosťou, že táto vystupuje pod obchodným menom Mavel a.s., a nie pod obchodným menom K.. R. U.. Skutočnosť, že odporca si žalovanú sumu od navrhovateľa požičal a doposiaľ ju nevrátil bola v konaní nesporná.
Odporca tiež poprel, že by mu pri podpise zmluvy dňa 15.10.2008 boli odovzdané nejaké finančné prostriedky , nepoprel , že prijal od navrhovateľa sumu 500.000Kč, avšak bolo to na stretnutí v mesiacoch júl alebo august 2008 , teda viac ako dva mesiace pred podpisom zmluvy , teda predmetná zmluva o pôžičke je podľa neho preto absolútne neplatná . Tiež uviedol, že odovzdanie peňazí ako aj neskoršie spísanie zmluvy môže potvrdiť svedok T. L. , ktorý bol osobne prítomný pri týchto stretnutiach . Preto, keďže je zmluva o pôžičke iba simulovaným právnym úkonom, navrhovateľovi mohol podľa odporcu vzniknúť len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia , voči ktorému zniesol námietku premlčania. Súd má za to, že odporcove tvrdenia boli iba účelové a odporca neuniesol dôkazné bremeno a ničím nepreukázal, že k odovzdaniu sumy 500.000Kč nedošlo pri podpise zmluvy o pôžičke t.j. dňa 15.10.2008 , ale inokedy resp. v júli alebo auguste roku 2008. Pána T. L. napokon odporca ako svedka ani nenavrhol, keď tento v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.6C /191/2011 ako svedok uviedol, že vie o pôžičke 500.000,-Kč, ale nebol pri nej. Tiež súd poukazuje na tvrdenia odporcu v konaní vedenom pod sp.zn.7C /23/2011 , kde sa odporca bránil iba tým, že si myslel , že ide o pôžičku od spoločnosti Mavel, až v tomto konaní a v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/191/2011 začal tvrdiť, že k odovzdaniu peňazí došlo inokedy ako v deň, kedy boli podpísané zmluvy o pôžičkách a teda aj zmluva o pôžičke zo dňa 15.10.2008, súd aj preto považuje uvedené tvrdenia odporcu iba za účelové. Pokiaľ ide o výpoveď svedka navrhnutého odporcom R.. R. F., tento svedok sa nevedel vyjadriť konkrétne k pôžičkám, pohľadávkam medzi účastníkmi , teda ani jeho výpoveďou tvrdenia odporcu neboli potvrdené.
Súd záverom uvádza, že čo sa týka namietaného premlčania zo strany odporcu, v danom prípade k premlčaniu dlhu nedošlo, nakoľko dlh mal byť uhradený dňa 30.6.2009 , pričom žaloba bola na súd poštou doručená dňa 13.10.2011. Z toho je zrejmé, že pri 3- ročnej premlčacej dobe k premlčaniu nedošlo.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške podľa právnych predpisov od 1.7.2009 do zaplatenia , súd zaviazal odporcu aj na úhradu úrokov z omeškania vo výške 7 % zo žalovanej sumy, nakoľko odporca sa dostal do omeškania s plnením dlhu. Úroky z omeškania boli navrhovateľovi priznané v zmysle § 517 ods. 2 OZ a Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.
Na základe hore uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný aj náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcu zaviazal na úhradu sumy1.205,50Eur, ktorá predstavovala navrhovateľom zaplatený súdny poplatok za návrh.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.