Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4C/33/2012

Uznesenie

Okresný súd Revúca v právnej veci navrhovateľa Tessile ditta, a.s., IČ: 278 22 117, so sídlom Ve Studeném 117/5a, Praha, Česká republika, zastúpeného spoločnosťou ACCEPTUM, s.r.o., IČO: 36 863 459, so sídlom Vrútocká č. 12, Bratislava, proti odporkyni G. Ď., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., B. Č.. XX/XX, toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Bc. Hedvigou Mázikovou, súdnou tajomníčkou informačného centra Okresného súdu Revúca, o zaplatenie 38,47 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje, že n e m á právomoc konať v predmetnej veci.

II. Súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 13.12.2011 sa navrhovateľ, ktorý je právnickou osobou so sídlom v členskom štáte Európskej únie (Česká republika) domáhal od odporkyne, ktorá je občiankou Slovenskej republiky, zaplatenia sumy 38,47 € s príslušenstvom.

Súd počas konania zistil, že odporkyňa sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu a súdu sa ani vykonaným šetrením bydlisko odporkyne nepodarilo zistiť. Vzhľadom na túto skutočnosť súd uznesením č.k. -29 zo dňa 05.06.2012 ustanovil odporkyni na zastupovanie v konaní opatrovníčku Bc. Hedvigu Mázikovú.

Na základe výzvy súdu sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila opatrovníčka odporkyne, ktorá namietala nedostatok právomoci Okresného súdu Revúca na prejednanie a rozhodnutie predmetného súdneho sporu. Uviedla, že v predmetnom súdnom spore sa jedná o právny vzťah so zahraničným prvkom, nakoľko v ňom navrhovateľ, ktorý je obchodnou spoločnosťou so sídlom podnikania v Českej republike, uplatňuje svoj návrh na zaplatenie sumy 38,47 € s prísl. voči odporkyni - fyzickej osobe, nepodnikateľke s trvalým pobytom evidovaným na území Slovenskej republiky. Nakoľko bydlisko odporkyne v danom prípade nie je známe (pričom nie je známe ani to, či sa bydlisko odporkyne vôbec nachádza na území SR), má opatrovníčka odporkyne za to, že nie je v právomoci Okresného súdu Revúca predmetnú vec prejednať a rozhodnúť.

Vzhľadom na námietku opatrovníčky odporkyne súd skúmal, či má právomoc konať v predmetnej veci.

Na daný právny vzťah so zahraničným prvkom (žalobca - obchodná spoločnosť so sídlom v členskom štáte Európskej únie (Česká republika) a žalovaný - fyzická osoba nepodnikateľ s trvalým pobytom evidovaným v členskom štáte Európskej únie (Slovenská republika)), sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie Brusel I).

Navrhovateľ - obchodná spoločnosť so sídlom v členskom štáte Európskej únie (ČR), sa domáha zaplatenia sumy 38,47 € s prísl. od odporkyne - fyzickej osoby, nepodnikateľky s trvalým pobytom evidovaným na území Slovenskej republiky. V zmysle návrhu na začatie konania vznikol daný záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy o preprave uzavretej na území Českej republiky.

Podľa čl. 2 nariadenia Brusel I., ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 59 ods. 1 nariadenia Brusel I., na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

Otázku bydliska posudzuje súd podľa svojho národného práva, v danom prípade práva slovenského. Slovenské právo vychádza z definície bydliska používanej na účely Bydliskom fyzickej osoby je miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava s úmyslom zdržiavať sa v ňom trvalo. Z hľadiska určenia bydliska pritom nie je rozhodujúce, kde je účastník konania podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel občana trvale sa v určitom mieste zdržiavať. Z uvedeného je zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať.

Z citovaného čl. 2 nariadenia Brusel I. vyplýva, že navrhovateľ môže podať žalobu ohľadne nárokov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy len na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaný svoje bydlisko. Je pritom vecou navrhovateľa, aby tvrdil, že daná podmienka je splnená a tiež, aby jej splnenie preukázal.

Súd ohľadne bydliska odporkyne zistil, že odporkyňa sa na adrese uvedenej v návrhu na začatie konania nezdržiava. V registri obyvateľov SR má uvedený už iba záznam Revúca - hlásený pobyt bezdomovca. Odporkyňa nie je vo výkone trestu alebo vo väzbe na území SR a nie je evidovaná ako poistenec Sociálnej poisťovne. Podľa oznámenia navrhovateľa zo dňa 28.05.2012, ktoré je založené v súdnom spise, navrhovateľ taktiež nemá vedomosť o tom, či má odporkyňa aktuálne bydlisko na území Slovenskej republiky. Ani navrhovateľ teda nepreukázal, že by odporkyňa mala bydlisko na území Slovenskej republiky.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že v predmetnej veci nie je bydlisko ani súčasný pobyt odporkyne známy. Nie je preto splnená podmienka čl. 2 nariadenia Brusel I. pre založenie medzinárodnej právomoci súdu Slovenskej republiky na konanie v predmetnej veci.

Nariadenie Brusel I smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť, ktorého súčasťou je aj právo byť žalovaný na vhodnom súde. V predmetnom spore je takýmto súdom v zmysle čl. 2 nariadenia súd štátu, v ktorom má bydlisko žalovaný. Nariadenie Brusel I. ponecháva otázku určenia bydliska účastníka konania na národnom práve, v tomto prípade práve slovenskom, ktoré ho chápe ako miesto známeho faktického pobytu fyzickej osoby. V danom prípade nebolo preukázané, že by žalovaná mala bydlisko na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že nie je splnená podmienka čl. 2 nariadenia Brusel I. a preto súd námietke opatrovníčky žalovanej vyhovel a vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci s poukazom na ustanovenie čl. 26 ods. 1 nariadenia.

Podľa v platnom znení (ďalej len ), ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Nedostatok právomoci súdu je nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ak existuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, súd musí konanie zastaviť. V danej veci nemožno vec postúpiť, pretože takýto postup nie je možný v prípade, ak právomoc konať má iný členský štát. Na základe uvedeného súd konanie zastavil podľa vyššie citovaného ustanovenia .

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Banská Bystrica prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.