Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/266/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľky: T.. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L. XXX/X, W. B. T., proti odporcovi: G., U.. U. G..C.., B. XXXX, W. B. T., N.: XX XXX XXX, o zaplatenie mzdy a odstupného,

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 1.478,39 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 501,39 Eur od 01.12.2007 do zaplatenia a zo sumy 977, Eur od 31.12.2007 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie 75,52 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 75,52 Eur od 31.12.2007 do zaplatenia, zastavuje.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 88,50 Eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 29.11.2010 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 30.11.2010, doplneným podaním zo dňa 17.02.2011 a zmeneným uznesením zo dňa 12.08.2011 domáhala voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie nevyplatenej mzdy za mesiac 10/2007 a 11/2007 a odstupného za dva mesiace spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľka odôvodnila tým, že pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy, pričom pracovný pomer skončil na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany navrhovateľky z dôvodu nevyplatenia mzdy v riadnom termíne.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľka pripojila do obsahu spisového materiálu výplatnú pásku za obdobie 10/2007, 11/2007 a mzdový list 1/2007-11/2007; dodatok k pracovnej zmluve; dohoda o zmene pracovnej zmluvy; pracovnú zmluvu.

Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávania, na ktoré bol predvolaný navrhovateľka, právny zástupca odporcu a odporca. Všetci boli predvolaní riadne a včas.

Súd v zmysle a nasl. vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.

Na základe vykonaného dokazoval mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Súd mal preukázané, že navrhovateľka bola zamestnaná u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.04.1998 na dobu neurčitú, pričom bola dohodnutá aj základná mzda vo výške 7.000,- Sk.

Dohodou o zmene pracovnej zmluve zo dňa 01.04.1997K pracovnej uzatvorenou dňa 27.04.2007 bola dohodnutá mzda 19.300,- Sk mesačne brutto, pričom obsah zmluvy sa mení s účinnosťou od 05.05.2007.

Dňa 29.06.2005 bol k pracovnej zmluve uzatvorený účastníkmi konania dodatok a mzdové dojednania, podľa ktorých bol dohodnutý termín vyplácania mzdy vždy 30.dňa nasledujúceho mesiaca.

Zároveň v danom dodatku je uvedené, že zamestnávateľ si vyhradzuje možnosť vyplatenia mzdy v prípade platobnej neschopnosti do 15.dňa nasledujúceho mesiaca. Z uvedeného však nie je jednoznačne zrejmé, ktorého nasledujúceho mesiaca, teda či nasledujúci mesiac po výplatnom termíne alebo v ten mesiac, nakoľko je rovnako uvedené „nasledujúceho mesiaca“.

Navrhovateľka listom zo dňa 07.11.2007 okamžite skončila pracovný pomer s nárokom na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov a tento list aj v ten deň odoslala odporcovi poštou, čo vyplýva z pripojenej doručenky. (l.č. 46-47 obsahu spisu)

Z potvrdenia o zamestnaní zo dňa 08.11.2007 mal súd zistené, že navrhovateľka bola u odporcu zamestnaná v dobe 01.04.1998-07.11.2007 na pozícii ekonómka. Taktiež z potvrdenia vyplýva dôvod skončenia pracovného pomeru - podľa - nevyplatenie mzdy. Potvrdenie bolo vystavené odporcom a zároveň aj predložené súdu. (l.č. 27 obsahu spisu)

Podľa vyjadrenia odporcu zo dňa 13.06.2011 odporca nemá uzavretú kolektívnu zmluvu.

Súd mal zistené, že navrhovateľka podala aj trestné oznámenie na odporcu, avšak uznesením zo dňa 14.05.2009, ČVS: C.-XXX/KM-S.-XX bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že daný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. (l.č. 49 obsahu spisu)

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že nárok na mzdu a odstupné bolo uznané aj zo strany zamestnávateľa, t.j. odporcu, ktorý nemal v úmysle nevyplatiť navrhovateľke mzdu, ale bol v platobnej neschopnosti.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na jednej strane z uznesenia vyplýva, že odporca nemal v úmysle nevyplatiť mzdu, ktorú nevyplatil z dôvodu platobnej neschopnosti, avšak na druhej strane odporca ani ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyplatil mzdu.

Podľa zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak

a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu,

b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,

c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

Podľa zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia navrhovateľka platne okamžite skončila pracovný pomer, nakoľko odporca jej nevyplatil mzdu za mesiac október 2007 splatnú dňa 30.11.2007 a za mesiac

november 2007 splatnú dňa 30.12.2007. Daná skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, ako ani platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Odporca nespochybňoval tvrdenia navrhovateľky, iba vzniesol námietku premlčania, nakoľko navrhovateľka podala dňa 30.11.2010 nejasný návrh a riadny bol súdu doručený až dňa 18.02.2011, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Je nepochybné, že splatnosť mzdy za mesiac 10/2007 bola 30.11.2007 a splatnosť mzdy za mesiac 11/2007 bola dňa 30.12.2007, teda premlčacia doba pre vyplatenie mzdy za mesiac 10/2007 uplynula 30.11.2010.

Navrhovateľka podala žalobný návrh na vyplatenie uvedenej mzdy dňa 30.11.2010, teda v posledný deň lehoty. Vzhľadom k tomu, že návrh vykazoval vady, navrhovateľka bola uznesením súdu vyzvaná v zmysle na ich odstránenie s tým, že v prípade ich neodstránenia v stanovenej lehote bude podanie odmietnuté.

Navrhovateľka však vytknuté vady odstránila v stanovenej lehote.

Skutočnosť, že navrhovateľka podala dňa 30.11.2010 žalobný návrh s vadami, ktoré na výzvu súdu odstránila v stanovenej lehote až dňa 18.02.2011, nespôsobuje neakceptovanie podania návrhu dňa 30.11.2010.

Je nepochybné, že navrhovateľka si uplatnila svoj nárok žalobným návrhom doručeným súdu dňa 30.11.2010, teda v posledný deň premlčacej lehoty, a to bez ohľadu na to, či bol návrh s vadami alebo bez vád, čo nemá vplyv na to, že navrhovateľka si uplatnila svoj nárok na súde dňa 30.11.2010, pričom vady boli v stanovenej lehote odstránené.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením odporcu, že nárok je premlčaný z dôvodu, že navrhovateľka podala dňa 30.11.2010 nejasný návrh a riadny návrh bol podaný až dňa 18.02.2011, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Nejde predsa o dva samostatné návrhy, bol podaný iba jeden návrh, ktorý bol následne na výzvu súdu opravený, doplnený.

Súd teda má za to, že návrh bol podaný pred uplynutím premlčacej lehoty.

Na základe uvedeného súd ma za to, že vznesená námietka premlčania je neopodstatnená a nárok navrhovateľky nie je premlčaný, nakoľko si ho uplatnila na súde pred uplynutím premlčacej lehoty. Súd poukazuje na to, že odporca namietal premlčanie celého nároku, hoci nárok na mzdu za mesiac 11/2007 by sa premlčal až po 30.12.2010.

Zároveň súd poukazuje aj na to, že navrhovateľka si svoj nárok na vyplatenie mzdy uplatnila aj v rámci trestného konania vedeného voči odporcovi na základe trestného oznámenia zo dňa 25.04.2008, čo znamená, že aj v prípade podania žalobného návrhu po uplynutí 3-ročnej lehoty od splatnosti vyplatenia mzdy by nárok nebol premlčaný s poukazom na , podľa ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na to, že odporca skutočne nevyplatil navrhovateľke mzdu za mesiac 10/2007 a 11/2007, pričom žalobný návrh bol súdu doručený dňa 30.11.2010, je nárok navrhovateľky opodstatnený.

Navrhovateľka požadovala mzdu za mesiac 10/2007 vo výške 501,39 Eur spolu s úrokmi z omeškania od 01.12.2007, teda od nasledujúceho dňa po splatnosti mzdy a vo výške 41,76 Eur za mesiac 11/2007 a odstupné za dva mesiace vo výške 1.010,75 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.052,52 Eur od 31.12.2007.

Odporca v písomnom vyjadrení namietal výšku uplatneného nároku z dôvodu, že odporca už odviedol odvody do príslušných poisťovien, preto má za to, že zamestnávateľ je povinný vyplatiť mzdu vo výške netto, t.j. za mesiac 10/2007 vo výške 13.748, Sk, t.j. 456,35 Eur, za 11/2007 vo výške 881, Sk, t.j. 29,24 Eur.

Odporca však hodnoverne nepreukázal, či skutočne a v akej výške boli odvedené všetky odvody a daň zo mzdy za mesiac 10/2007 a 11/2007, na čo následne sám uviedol, že nevie, v akej výške.

Súd teda nemal preukázané tvrdenie odporcu.

Zároveň uviedol, že čo sa týka odstupného, v prípade jeho priznania navrhovateľke by predstavovalo výšku 467,62 Eur mesačne, čo je vypočítané z priemernej hrubej mzdy, teda 2-mesačné odstupné by malo byť vo výške 935,24 Eur.

V priebehu konania navrhovateľka podaním zo dňa 04.04.2012 a doplneným podaním zo dňa 30.05.2012, zobrala návrh v časti späť vzhľadom na písomné vyjadrenie odporcu tak, že požadovala mzdu za mesiac 10/2007 vo výške 501,39 Eur spolu s úrokmi z omeškania od 01.12.2007, teda od nasledujúceho dňa po splatnosti mzdy a vo výške 41,76 Eur za mesiac 11/2007 a odstupné za dva mesiace vo výške 935,24 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 977,- Eur od 31.12.2007. Teda zobrala návrh späť v časti sumy 75,52 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 75,52 Eur od 31.12.2007 do zaplatenia. Svoj dispozitívny úkon odôvodnila vyjadrením sa odporcu a jeho výpočtom, s ktorým súhlasí, aby sa predišlo znaleckému dokazovaniu za účelom výpočtu jej nároku a teda aby súd vychádzal z výpočtu odstupného predloženého odporcom.

Odporca na výzvu súdu sa k čiastočnému späťvzatiu nevyjadril, trval na svojej vznesenej námietke premlčania, a to v podaní zo dňa 25.04.2012.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľky súd konanie v časti o zaplatenie 75,52 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 75,52 Eur od 31.12.2007 do zaplatenia, zastavil, a to bez výslovného súhlasu/nesúhlasu odporcu, keďže ani na výzvu súdu sa k tomu nevyjadril a súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by konanie v danej časti nemalo byť zastavené.

Predmetom konania tak zostalo iba vyplatenie mzdy za mesiac 10/2007 vo výške 501,39 Eur spolu s úrokmi z omeškania od 01.12.2007, mzdy za mesiac 11/2007 vo výške 41,76 Eur a náhradu za dva

mesiace vo výške 935,24 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 977,- Eur (935,24 Eur + 41,76 Eur) od 31.12.2007 do zaplatenia.

Odporca síce namietal, že výška uplatnenej mzdy by mala byť v čistom, ale odporca jednak nepreukázal odvedenie odvodov a dane z daných miezd a jednak v zmysle ustanovení má navrhovateľka nárok na vyplatenie hrubej mzdy.

Je nepochybné, že navrhovateľka skutočne u odporcu odpracovala do 07.11.2007, za čo jej patrí mzda.

Z predložených mzdových listov a výplatných pások je nepochybné bez ďalšieho dokazovania, že hrubá mzda navrhovateľky za mesiac 10/2007 je vo výške 15.105,- Sk/501,39 Eur (čistá 13.748, Sk) a hrubá mzda navrhovateľky za mesiac 11/2007 je vo výške 1.258,- Sk/41,76 Eur (čistá 881,- Sk). (l.č. 99-101 obsahu spisu)

Tieto výšky nespochybňoval ani odporca, ktoré dokonca on vypočítal v zmysle výplatných pások a mzdového listu.

Vzhľadom k tomu, že odporca skutočne nevyplatil navrhovateľke mzdu za mesiac 10/2007 a 11/2007, súd odporcu zaviazal na vyplatenie hrubej mzdy vo výške 501,39 Eur a 41,76 Eur.

Čo sa týka nároku vo výške 935,24 Eur nazvaného navrhovateľkou ako odstupné za dva mesiace, súd poukazuje na to, že sa jedná nie o odstupné, ale o nárok v zmysle .

Podľa zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa :

(1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Je nepochybné, že navrhovateľka ako zamestnankyňa odporcu, okamžite skončila pracovný pomer listom zo dňa 07.11.2007, v ktorom zároveň požadovala náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov, teda uplatnila si nárok v zmysle .

Keďže navrhovateľka si tento nárok na náhradu mzdy za výpovednú dobu 2 mesiacov riadne uplatnila aj na súde, aj priamo u odporcu (u ktorého ho dokonca uplatnila v zmysle znenia zákonného ustanovenia, a to bezodkladne), súd jej túto náhradu priznal, a to vo výške 935,24 Eur, ktorá medzi účastníkmi nebola sporná. Teda vo výške, ktorú nerozporoval žiadny z účastníkov konania, dokonca túto výšku vypočítal sám odporca a navrhovateľka s ňou súhlasila. Z toho dôvodu súd danú výšku osobitne nedokazoval, medzi účastníkmi nebola sporná. Ďalšie dokazovanie by bolo nehospodárne.

V tejto súvislosti súd však poukazuje, že podľa výpočtu v zmysle táto náhrada je vo vyššej výške než vypočítal odporca a ako požadovala následne aj navrhovateľka. Avšak súd priznal náhradu vo výške, ktorú požadovala navrhovateľka, teda v nižšej výške, než ako je v zmysle

, keďže súd je viazaný návrhom, ktorý v danom prípade nemôže prekročiť v zmysle

Na základe toho súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy v celkovej výške 1.478,39 Eur, čo predstavuje hrubú mzdu vo výške 501,39 Eur a 41,76 Eur a náhradu mzdy vo výške 935,24 Eur.

Navrhovateľka si uplatnila aj úroky z omeškania, a to vo výške 8,5 % ročne zo sumy 501,39 Eur od 01.12.2007 a zo sumy 977,- Eur od 31.12.2007.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. v znení platnom v čase vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca je v omeškaní so splatením dlžnej sumy, nakoľko ju neuhradil.

Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 8,5 % ročne ako primeraný v zmysle nariadenia vlády SR č. , a to zo sumy 501,39 Eur od 01.12.2007, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti mzdy za mesiac 10/2007 a zo sumy 977,- Eur ((935,24 Eur + 41,76 Eur) od 31.12.2007, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti mzdy za mesiac 11/2007 a po splatnosti vyplatenia náhrady mzdy. Výšku diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd návrhu navrhovateľky vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol nasledovne:

V zastavenej časti bol úspešný odporca, nakoľko navrhovateľka procesne zavinila zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 75,52 Eur s príslušenstvom, keďže návrh v tej časti zobrala späť po predložení výpočtu odporcom.

Podľa ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Odporca si síce uplatnil trovy konania, ale ich v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil.

Vo zvyšnej časti konania bola úspešná navrhovateľka. Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Pri analogickej aplikácii citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na pomer úspechu navrhovateľky, ktorá bola celkovo neúspešná iba v nepatrnej časti, súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú iba z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 88,50 Eur. Iné trovy konania si navrhovateľka neuplatnila, ani nevyplývajú zo spisu.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).