Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PN-22C-50-2020.pdf
PDF · 99.38 KB
Case nature
Area
Subarea
PN-22C/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35763469, zastúpený: JUDr. Peter Škerlík, advokát, J. Ťatliaka 8, Dolný Kubín, proti žalovanému: O. G., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom O. nad S., o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Súd ruší Platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany zo 06.06.2011, č. k. 3Ro/137/2011 - 22.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 618,01 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 109,31 eur od 28.01.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 508,70 eur od 28.01.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
III. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100%.
V. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 31.5.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 618,01 eur s úrokom z omeškania 9% ročne odo dňa 28.1.2010 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s.) uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení č. XXXXXXX zo dňa 6.11.2008 s Dodatkom. Využívaním služieb verejnej rádiotelefónnej siete žalovaným vznikla žalobcovi pohľadávka v sume 618,01 eur, ako nezaplatené poplatky za hovorné, mesačné poplatky a nárok na zmluvnú pokutu v zmysle Dodatku. Žalovaný na pokus o zmier nereagoval. Podaním doručeným súdu dňa 4.11.2023 žalobca žalobu doplnil rozpísaním faktúr, ktoré boli žalovanému za poskytnutie služieb vystavené. K odôvodneniu nároku na zmluvnú pokutu 331,94 eur doplnil, že tento vznikol žalobcovi podľa bodu 4. Dodatku v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného po dobu 24 mesiacov od uzavretia Dodatku platiť včas cenu služieb tak, aby nedošlo z týchto dôvodov k prerušeniu poskytovania služieb. Žalovaný si však túto povinnosť nesplnil v dôsledku čoho mu žalobca dňa 22.1.2009 prerušil poskytovanie služieb v súlade s Všeobecnými podmienkami (VP). Pokusom o zmier zo dňa 27.2.2009 žalobca oznámil žalovanému, že pokiaľ najneskôr do 12.3.2009 neuhradí dlžnú čiastku, v súlade s VP odstupuje od Zmluvy. Odstúpenie nadobudlo dňa 13.3.2009 účinnosť, keďže žalovaný ani v poskytnutej lehote neuhradil dlžnú čiastku. V zmysle VP je žalovaný povinný uhradiť všetky záväzky, ktoré vznikli do odstúpenia. Žalovaný na základe Zmluvy a Dodatku získal telefón za symbolickú 1 Sk, pričom nezaplatil ani jednu faktúru. Predajná cena mobilného telefónu Nokia 5310 bola 159,- eur. Žalobca poukázal na konanie žalovaného, že nezaplatil
ani jednu faktúru a s veľkou pravdepodobnosťou už v čase uzatvárania zmlúv vedel, že nebude mať z čoho za služby platiť, jeho cieľom tak nebolo zabezpečiť si poskytovanie služieb, ale získať lacno drahý telefón. Zmluvné pokuty by tak nemali byť posudzované z hľadiska práva spotrebiteľa, ale iba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa zmluvných pokút ako takých. Zmluvná pokuta plní funkciu kompenzačnú, touto nebol pokrývaný iba rozdiel medzi hodnotou telefónu a jeho predajnou cenou, ale sú ňou pokrývané aj iné benefity, napríklad nižšie hovorné, nižšia cena za dátové prenosy. Zmluvná pokuta pritom plní aj funkciu sankčnú, či prevenčnú, či iné funkcie. Samotná hodnota benefitov, ktoré boli žalovanému poskytnuté je porovnateľná s výškou zmluvnej pokuty.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, tvrdenia žalobcu nesporoval, dôkazy v konaní nepredložil ani neoznačil.
3. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č.k. 3Ro/137/2011-22 zo dňa 6.6.2011. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Vzhľadom na nemožnosť doručenia platobného rozkazu tento súd vo výroku I. zrušil (§266 ods. 3 CSP).
4. Okresný súd Piešťany vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C/235/2011-64 zo dňa 19.11.2014, ktorým zrušil platobný rozkaz a žalobe vyhovel, okrem časti zmluvnej pokuty, ktorú žalobcovi nepriznal konštatujúc neprijateľnosť zmluvného dojednania článku 4 Dodatku. Taktiež žalobcovi nepriznal úroky z omeškania v celom uplatňovanom rozsahu. Na odvolanie žalobcu bol daný rozsudok potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/118/2015-91 zo dňa 24.3.2016. Proti rozsudku Krajského súdu bolo podané dovolanie žalobcu, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 2Cdo/210/2019-186 zo dňa 30.6.2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave a rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 9C/235/2011-61 zo dňa 19.11.2014 a vec vrátil Okresnému súdu Piešťany na ďalšie konanie, keď žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom.
5. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a/ sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b/ ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 18.10.2023, pojednávajúc v neprítomnosti žalovaného, ktorý o odročenie pojednávania nežiadal. Na pojednávaní žalobca doplnil, že vo veci ešte neprebehla žiadna exekúcia, zo strany žalovaného nebolo poskytnuté žiadne plnenie. NS SR zrušil rozhodnutie Okresného súdu v celom rozsahu, ako to vyplýva z výroku. Benefitov, ktoré poberal žalovaný bolo viac. Bola to hodnota telefónu, dojednaný mesačný paušál, ktorý bol podstatne nižší, ako keby si bol telefón kupoval bez 2-ročného záväzku, nižšia a dotovaná cena hovorného, sms, mms, po prečerpaní voľného objemu dát, ktorý bol dohodnutý, možnosť získať extra bonusové kredity. Cena týchto benefitov na tú dobu pokrývala sumu 10.000,-Sk, výšku zmluvnej pokuty. Žalovaný pravdepodobne nemal záujem byť účastníkom a už vôbec nie spotrebiteľom, lebo nikdy si nesplnil žiadnu povinnosť, neuhradil ani tú 1 Sk. Pritom uzatváral zmluvu v dobe vysoko konkurenčného prostredia, mohol si vybrať aj iného operátora. Keďže si vybral práve Slovak Telekom a práve tento telefón, vedel, prečo tak činí. Určite by nebol dostal také služby a v takej cene, ak by nebol záväzok zotrvať v zmluve. Súd má rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu veci a v tejto veci považuje za preukázané, že zmluva bola uzatvorená a požadovaná zmluvná pokuta dohodnutá riadne, žalovaný nepoprel žiadne z tvrdení žalobcu, a preto podľa § 151 ods. 1 CSP tieto tvrdenia je potrebné považovať za nesporné.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi založenými do spisu žalobcom, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Zmluvou o pripojení zo dňa 30.10.2008 č. XXXXXXX sa predchodca žalobcu (spoločnosť T-Mobile Slovensko a.s. - právne nástupníctvo v podobe zlúčenia so spoločnosťou žalobcu vyplýva z verejne dostupného výpisu z obchodného registra žalobcu) zaviazal žalovanému poskytovať služby elektronickej komunikácie a vypožičal mu SIM kartu s prideleným tel. číslom XXXXXXXXXX s dohodnutým účastníckym programom 55Viac (Zmluva čl.6). Z dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 30.10.2008
(čl. 7) vyplýva, že zmluvné strany sa okrem iného dohodli na predaji mobilného telefónu Nokia 5310 žalovanému za cenu 1 Sk. Žalovaný sa v predmetnom dodatku zaviazal okrem iného zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom 24 mesiacov, v danej dobe viazanosti sa nedopustiť konania, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy a súčasne, že bude riadne a včas platiť cenu za služby. Podľa cenníka predloženého žalobcom na pojednávaní bežná maloobchodná cena mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny bola 4.790,- Sk ( 159,- eur). V bode 4 dodatku k zmluve sa zmluvné strany okrem iného dohodli, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke 1 dodatku. Z tabuľky 1 dodatku vyplýva dohoda zmluvných strán na zmluvnej pokute 331,94 eur.
9. Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 27.12.2008, vyfakturoval žalobca žalovanému za poskytnuté služby sumu 3.293,- Sk (109,31 eur), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 27.1.2009, vyfakturoval žalobca žalovanému za poskytnuté služby sumu 116,94 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 27.2.2009, vyfakturoval žalobca žalovanému za poskytnuté služby sumu 59,82 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 27.1.2010, vyfakturoval žalobca žalovanému zmluvnú pokutu 331,94 eur (faktúry čl. 8-17).
10. Z listu označeného ako pokus o zmier zo dňa 27.2.2009 vyplýva, že predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 286,07 eur ako ceny neuhradených služieb a upozornil ho, že v prípade, ak túto sumu neuhradí, odstupuje od zmluvy o pripojení a bude mu vyúčtovaná i zmluvná pokuta 331,94 eur.
11. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy a Dodatku (ZEK), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) ZEK, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) ZEK, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvárania zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku omeškania, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Zmluva o pripojení v znení jej dodatku uzatvorená medzi stranami je zmluvou o pripojení podľa § 43 ods. 1 ZEK. Okrem toho je však i zmluvou spotrebiteľskou, keďže ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade je predchodca žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú činnosť, a preto zmluvný vzťah nie je možné posúdiť inak ako spotrebiteľský, a to bez ohľadu na následné konanie spotrebiteľa, ktorý nezaplatil ani jedinú platbu za služby.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná. Predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení v znení dodatku, na základe ktorej si žalovaný u predchodcu žalobcu objednal dodávanie elektronických komunikačných služieb. Na základe zmluvy bol žalobca povinný dodávať žalovanému dojednané elektronické komunikačné služby. Žalovanému naproti tomu vznikla povinnosť za dodané služby včas a riadne platiť. Žalovaný si však túto svoju povinnosť nesplnil, keď za služby dodané žalobcom vyfakturované faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, nezaplatil. Pri vyslovení tohto záveru súd vychádzal z tvrdení žalobcu a z predložených faktúr, o ktorých nemal dôvod pochybovať, pričom žalovaný tieto jeho tvrdenia nijakým spôsobom nesporoval. S poukazom na uvedené súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ním uplatňovanú sumu 286,07 eur titulom neuhradených služieb.
14. Žalobca si v konaní uplatnil i nárok na zmluvnú pokutu v celkovej výške 331,94 eur z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným. Pri posudzovaní nároku na zmluvnú pokutu sa súd zaoberal predovšetkým jej náležitosťami. V zmysle citovaného ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne a musí byť určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia, inak by bola neplatná. Na tomto mieste súd konštatuje, že uvedené predpísané náležitosti boli dodržané a zmluvná pokuta bola platne dojednaná. Jednou z povinností zabezpečených zmluvnou pokutou podľa dodatku k zmluve bolo i riadne a včasné platenie ceny za služby (dodatok k zmluve čl. 1 písm. b). Keďže žalovaný túto svoju povinnosť porušil a predchodcovi žalobcu za dodané služby nezaplatil, a súčasne predchodca žalobcu následne po predchádzajúcej dodatočnej výzve na úhradu odstúpil od zmluvy o pripojení, vznikol žalobcovi v zmysle bodu 4 dodatku nárok na zmluvnú pokutu vo výške tak, ako si žalobca uplatnil, t. j. vo výške 331,94 eur, ktorú súd žalobcovi priznal. Súd dodáva, že výšku dojednanej zmluvnej pokuty súd nepovažoval v tomto prípade za neprimerane vysokú, a to s poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov a súčasne riadne a včas platiť za poskytnuté služby, pričom svoju základnú povinnosť porušil hneď v prvý mesiac po uzatvorení dodatku. Súd preto moderačné právo v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka nevyužil. Súd preskúmal ustanovenie dodatku aj z hľadiska jeho prijateľnosti a dospel k záveru, že dojednaná výška zmluvnej pokuty (najmä vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoju povinnosť hneď v prvý mesiac po uzatvorení zmluvy) nie je neprimeraná vo vzťahu k plneniu poskytovanému žalobcom (zľava na mobilný telefón, zľavy na hovorné a iné zľavy vyplývajúce i z predložených faktúr), a teda nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
15. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si doposiaľ svoju povinnosť vyplývajúcu mu z uzavretej zmluvy a dodatku nesplnil, nedošlo k zániku jeho záväzku, a preto rozhodol súd tak, že mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 618,01 eur, ktorá suma pozostáva z nezaplatených služieb uplatňovaných žalobcom vo výške 286,07 eur a zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur.
16. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal odo uplatneného dňa 28.01.2010 (keď nemohol prekročiť žalobu) v súlade s ustanoveniami platnými a účinnými v deň, kedy sa žalovaný dostal s tou-ktorou úhradou do omeškania (podľa žalobcom predložených faktúr), t.j. vo výške 5% ročne (dvojnásobok diskontnej sadzby NBS, ktorá bola v čase omeškania s úhradou 109,31 eur vo výške 2,5% ročne) a vo výške 9% ročne z ostatnej časti dlžnej sumy (o 8 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v deň omeškania). Vo zvyšku uplatňovaných úrokov z omeškania (4% ročne zo sumy 109,31 eur od 28.1.2010 do zaplatenia) súd žalobu zamietol (výrok III. rozsudku).
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 396 ods. 1 a 3, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. (1) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.(2) Podľa § 453 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane použijú na dovolacie konanie. Podľa § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, § 396 ods. 1 a 3 CSP a § 453 ods. 1 a 3 CSP, keď súčasťou trov žalobcu sú i trovy odvolacieho a dovolacieho konania, keď žalobcovi, ktorý mal vo veci čo do uplatnenej istiny plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho a dovolacieho konania, v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie podané žalobcom by však nebolo účinným, keď tento sa práva podať odvolanie vzdal do zápisnice súdu po vyhlásení rozhodnutia. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.