Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21CoE-49-2012.pdf
PDF · 71.6 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/49/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874 vo veci pobočky Senica, Štefánikova 698/7, Senica proti povinnému: R. J., nar. XX.XX.XXXX, C. č. XXX, IČO: 33 038 431 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vierou Kučerovou, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 1Er 816/2009-16 zo dňa 10.8.2011 t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti rozhodnutia o náhrade trov exekúcie p o t v r d z u j e .
Oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej Exekučný poriadok) ju zastavil s poukazom na to, že povinný dňa XX.X.XXXX zomrel a zanechal iba nepatrný majetok. O trovách konania rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal podľa § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd zároveň poukázal i na ust. § 19, § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 7 ods. 1 Obč. zákonníka.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor s odôvodnením, že súd prvého stupňa vec nesprávne skutkovo zistil a nesprávne právne posúdil preto žiadal, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že podľa § 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku prislúcha súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku, ktoré v princípe znáša povinný. Hoci z tejto zásady vyplývajú výnimky, kedy je možné zaviazať k náhrade trov oprávneného, ak k zastaveniu a ukončeniu exekúcie i zastavením dôjde k dôvodu zavineného oprávneným alebo v prípade nemajetnosti povinného. Súdny exekútor ako odvolateľ uviedol, že ak povinný, ktorý je fyzickou osobou zomrie, je možné v exekúcii pokračovať proti jeho dedičom, preto pre zastavenie exekúcie nestačí iba smrť povinného, ktorá spôsobuje zánik jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, ale kumulatívne musí byť splnená i podmienka rozhodnutia súdu o zastavení dedičského konania, keď poručiteľ nezanechal majetok. Pri splnení oboch podmienok je práve rozhodujúce, že povinný je nemajetný, preto mal súd exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, čo zároveň umožňuje priznať exekútorovi podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku trovy exekúcie.
Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.
Krajský súd Trnava ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. kedy je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania keď dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.
Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod spis.zn. 1Er 816/2009 bolo vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 111,53 eur s príslušenstvom, pričom návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi došiel dňa 18.5.2009. Okresný súd Skalica na základe žiadosti o udelenie poverenia doručenej dňa 30.6.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením č. 5206 016762 zo dňa 25.9.2009. Dňa 5.8.2011 bol Okresnému súdu Skalica doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie s poukazom na to, že povinný XX.X.XXXX zomrel a notár prejednávajúci dedičské konanie oznámil, že povinný zanechal nepatrný majetok. Na základe uvedeného súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s tým, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takom prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V posudzovanej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných predpokladov, preto nebol splnený ani dôvod pre použitie výnimky v rámci rozhodovania súdu o trovách exekúcie, ktorá vyplýva z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. V prejednávanej veci došlo počas exekučného konania to dňa XX.X.XXXX k úmrtiu povinného, na základe čoho podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie na základe čoho súd prvého stupňa správne v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Odvolací súd zastáva názor, že oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, pretože ani pri vynaložení opatrnosti nemohol predvídať dôvod jej zastavenia a taktiež v prejednávanej veci nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v dôsledku jej vyhlásenia za neprípustnú vzhľadom na stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, teda nie z dôvodu vymedzenom o ust. § 203 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pričom odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa i skutočnosť, že výklad a použitie ust. § 203 Exekučného poriadku súdom prvého stupňa nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť vôbec nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Citované ustanovenie totiž obsahuje možnosť uváženia, opierajúc sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie rozhodujúca je intenzita. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti odvolateľa aj rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.236/08 v ktorom sa konštatuje, že samotná skutočnosť pripúšťajúca v konečnom dôsledku vznik situácie, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému oprávnenému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.