Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/49/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874 vo veci pobočky Senica, Štefánikova 698/7, Senica proti povinnému: R. J., nar. XX.XX.XXXX, C. č. XXX, IČO: 33 038 431 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vierou Kučerovou, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. -16 zo dňa 10.8.2011 t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti rozhodnutia o náhrade trov exekúcie p o t v r d z u j e .

Oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej Exekučný poriadok) ju zastavil s poukazom na to, že povinný dňa XX.X.XXXX zomrel a zanechal iba nepatrný majetok. O trovách konania rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal podľa a Exekučného poriadku. Súd zároveň poukázal i na ust. , a v spojení s Obč. zákonníka.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor s odôvodnením, že súd prvého stupňa vec nesprávne skutkovo zistil a nesprávne právne posúdil preto žiadal, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedol, že podľa § 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku prislúcha súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku, ktoré v princípe znáša povinný. Hoci z tejto zásady vyplývajú výnimky, kedy je možné zaviazať k náhrade trov oprávneného, ak k zastaveniu a ukončeniu exekúcie i zastavením dôjde k dôvodu zavineného oprávneným alebo v prípade nemajetnosti povinného. Súdny exekútor ako odvolateľ uviedol, že ak povinný, ktorý je fyzickou osobou zomrie, je možné v exekúcii pokračovať proti jeho dedičom, preto pre zastavenie exekúcie nestačí iba smrť povinného, ktorá spôsobuje zánik jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, ale kumulatívne musí byť splnená i podmienka rozhodnutia súdu o zastavení dedičského konania, keď poručiteľ nezanechal majetok. Pri splnení oboch podmienok je práve rozhodujúce, že povinný je nemajetný, preto mal súd exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, čo zároveň umožňuje priznať exekútorovi podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku trovy exekúcie.

Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.

Krajský súd Trnava ako súd odvolací vec prejednal podľa kedy je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa bez nariadenia pojednávania keď dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.

Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod spis.zn. bolo vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 111,53 eur s príslušenstvom, pričom návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi došiel dňa 18.5.2009. Okresný súd Skalica na základe žiadosti o udelenie poverenia doručenej dňa 30.6.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením č. 5206 016762 zo dňa 25.9.2009. Dňa 5.8.2011 bol Okresnému súdu Skalica doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie s poukazom na to, že povinný XX.X.XXXX zomrel a notár prejednávajúci dedičské konanie oznámil, že povinný zanechal nepatrný majetok. Na základe uvedeného súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s tým, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takom prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

V posudzovanej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných predpokladov, preto nebol splnený ani dôvod pre použitie výnimky v rámci rozhodovania súdu o trovách exekúcie, ktorá vyplýva z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. V prejednávanej veci došlo počas exekučného konania to dňa XX.X.XXXX k úmrtiu povinného, na základe čoho podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie na základe čoho súd prvého stupňa správne v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Odvolací súd zastáva názor, že oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, pretože ani pri vynaložení opatrnosti nemohol predvídať dôvod jej zastavenia a taktiež v prejednávanej veci nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne zastavil exekúciu podľa ust. Exekučného poriadku v dôsledku jej vyhlásenia za neprípustnú vzhľadom na stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, teda nie z dôvodu vymedzenom o ust. v spojení s Exekučného poriadku, pričom odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa i skutočnosť, že výklad a použitie ust. § 203 Exekučného poriadku súdom prvého stupňa nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť vôbec nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Citované ustanovenie totiž obsahuje možnosť uváženia, opierajúc sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie rozhodujúca je intenzita. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti odvolateľa aj rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.236/08 v ktorom sa konštatuje, že samotná skutočnosť pripúšťajúca v konečnom dôsledku vznik situácie, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení s a v konaní úspešnému oprávnenému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.