Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoE-23-2012.pdf
PDF · 74.76 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/23/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/X, XXX XX J., o vymoženie 168,63 eur (5.080,-Sk) vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 1Er/4684/2008-36 zo dňa 03.10.2011 t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Povinnej sa náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,50 eur do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.
Rozhodol tak po zistení, že na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. SR 02598/08 zo dňa 10.04.2008 exekúcia nie je podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust.§ 57 ods. 1 a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 53 ods. 1 a 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 3 ods. 1, 3 a čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa skúmaním priložených listín zistil, že zmluva o úvere č. 2400019 zo dňa 18.10.2007 má povahu spotrebiteľskej zmluvy, ktorej súčasťou sú i Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17. obsahujú rozhodcovskú doložku, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, pretože je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy. Nejde teda o zmluvnú podmienku individuálne dojednanú, povinný nemal možnosť rozhodnúť sa, či bude touto podmienkou viazaný a môže sa zmluve podrobiť buď ako celku alebo odmietnuť jej uzavretie. Predmetná rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom žalujúcej strane, avšak tento výber je daný tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr, pričom v praxi to býva dodávateľ, resp. veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi. Veriteľ na základe tejto doložky môže predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Súd prvého stupňa takto formulovanú a do podmienok úveru zapracovanú rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, ktorá
je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná s tým, že takáto rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať a z tohto dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je síce v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom, avšak exekúcia na základe predmetného rozhodcovského rozsudku podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku nie je prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a na základe týchto skutočností v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.
Rozhodnutie o trovách exekúcie zdôvodnil odkazom na ust. § 200 ods.2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s vyhl. 288/1995 Z.z. a exekútorom vyčíslené trovy vo výške 39,50 eur posúdil ako účelné a určené v správnej výške.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Ako dôvod odvolania uviedol skutočnosť, že predmetná rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho alebo rozhodcovského konania, preto sa nestotožnil s argumentáciou konajúceho súdu ohľadom rozhodcovskej doložky s tým, že prijatie uvedenej argumentácie by znamenalo pre dodávateľa úplne znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Oprávnený zastáva názor, že predmetná exekúcia prebieha v súlade s platnými právnymi predpismi, preto sa nestotožnil ani s priznanými trovami súdneho exekútora.
Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p., § 58 ods. 4 Exekučného poriadku) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať) ju zastavil. Zároveň rozhodol o trovách exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie v celom rozsahu.
Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.
Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto poukazuje.
Z dôvodu potreby vyporiadať sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania bola správne súdom prvého stupňa posúdená ako spotrebiteľská zmluva, na ktorú je následne potrebné použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa teda správne postupoval, keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku aby ustálil, či sa nejedná o nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle rozhodnutia C 40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku).
Podľa rozhodcovskej doložky, ktorá je obsahom článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.
Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovským súdom je na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna, z čoho vyplýva, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje však za takejto situácie hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp. rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom Všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.
V danom prípade tak nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a za týchto podmienok dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko je spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a následkom je skutočnosť, podľa ktorej rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc rozhodovať daný spor, predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale o nulitný právny akt.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Pri tomto dôvode neprípustnosti exekúcie súd rozhodne o neprípustnosti exekúcie a exekúciu zastaví jedným uznesením, v ktorom sa uvedie výrok o neprípustnosti i výrok o zastavení exekúcie. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený vzhľadom na to, že proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by navyše odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa správne, keď na ich zaplatenie zaviazal oprávneného, trovy exekúcie určil v správnej výške.
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, správne rozhodol tiež o trovách exekúcie a odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne trovy nevznikli.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.