Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-58Cb-81-2021.pdf
PDF · 109.75 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-58Cb/81/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Vallovou v spore žalobcu: BigMedia, spol. s r. o., Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava, IČO: 43 999 999, zastúpeného: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému: FOU ZOO Restaurants s. r. o., Ševčenkova 34, 851 01 Bratislava, IČO: 47 450 916, zastúpeného: JUDr. Karol Spišák, advokát, Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava, IČO: 30 795 541, o zaplatenie 5.280,-- EUR s prísl,, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5.280,-- EUR s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 1.320,-- EUR od 01.04.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 1.320,-- EUR od 01.04.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 1.320,-- EUR od 17.04.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 1.320,-- EUR od 17.04.2020 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,-- EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2020 domáhal proti žalovanému zaplatenia 5.280,-- EUR s príslušenstvom. Skutkovo tvrdil, že vykonal pre žalovaného služby, na zaplatenie ktorých mu dňa 15.03.2020 vystavil faktúru č. 1220202336 znejúcu na sumu 1320,-- EUR splatnou 31.03.2020, dňa 15.03.2020 vystavil faktúru č. 1220202340 znejúcu na sumu 1320,-- EUR splatnou 31.03.2020, dňa 02.04.2020 vystavil faktúru č. 1220202724 znejúcu na sumu 1320,-- EUR splatnou 16.04.2020, dňa 02.04.2020 vystavil faktúru č. 1220202727 znejúcu na sumu 1320,-- EUR splatnou 16.04.2020.
2. Žalovaný vo včas podanom odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 25Up/17/2021 zo dňa 12.01.2021 tvrdil, že žalovaný je prevádzkovateľom gastronomickej prevádzky v Bratislave. V súvislosti s ochorením COVID-19 a protipandemickými opatreniami bolo Opatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 15.03.2020, číslo OLP/2595/2020 nariadené: ,,S účinnosťou od 16.03.2020 od 06:00 hod. na 14 dní zakazuje prítomnosť verejnosti v prevádzkach verejného stravovania a stánkov s rýchlym občerstvením, tento zákaz sa nevzťahuje na predaj mimo prevádzku stravovacích služieb (napríklad prevádzky rýchleho občerstvenia s výdajným okienkom alebo predaj pokrmov so sebou bez vstupu do prevádzky)“, (ďalej len ,,Opatrenie zo dňa 15.03.2020“). V zmysle uvedeného ostala prevádzka žalovaného od 16.03.2020 uzatvorená, nakoľko na činnosť prostredníctvom výdajného okienka, resp. predaja pokrmov so sebou nebola uspôsobená a z ekonomického hľadiska nebol takýto spôsob poskytovania služieb
ani realizovateľný. Opatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 29.03.2020, číslo: OLP/2777/2020 sa predĺžilo uzatvorenie prevádzok žalovaného od 30.03.2020 do odvolania. Hospodárske postavenie žalovaného sa v tomto dôsledku zhoršilo, že k 30.06.2020 bol nútený ukončiť pracovné pomery so zamestnancami. Nájomné za prevádzku bolo vysoké, pomoc od štátu bola nízka a prichádzala pomaly a rokovania s prenajímateľom o zľave z nájmu sa naťahovali. Napriek uvoľňovaniu opatrení počas leta sa činnosť prevádzky, aj vzhľadom na nevyhnutnosť ukončenia pracovných pomerov so zamestnancami, doteraz nepodarilo obnoviť. Od jesene trvajúci prísny zákaz vychádzania a povinnosť uzatvorenia gastronomických prevádzok, ostala aj prevádzka žalovaného uzavretá, pričom ani zo súčasných protipandemických opatrení nie je zrejmé, kedy budú môcť gastronomické prevádzky fungovať ako pred pandémiou. Táto situácia zasiahla celý gastro priemysel, takmer všetky prevádzky majú existenčné problémy, a z týchto dôvodov žalovaného prekvapila žaloba žalobcu, nakoľko ten musí mať vedomosť, v akej situácii sa bez vlastného pričinenia ocitol žalovaný ako jeho obchodný partner. Poskytnutie reklamných služieb žalobcu sa riadi obchodnými podmienkami, ktoré sú k dispozícii na webovom sídle žalobcu O.:/..B..Q..X. (ďalej len ako ,,VOP“). Podľa bodu 8.8. VOP: ,,Spoločnosť BigMedia alebo objednávateľ nebudú v omeškaní so splnením akejkoľvek povinnosti, pokiaľ jej nesplnenie je spôsobené výlučne vyššou mocou, a to po dobu trvania takejto prekážky na splnenie povinnosti.“ Je nespochybniteľné, že pandemické ochorenie COVID-19 predstavuje vyššiu moc, ktorá stále v dôsledku mimoriadneho nárastu nákazy a stále sa sprísňujúcich opatrení ukladaných orgánmi verejnej moci pretrváva. Teda situáciu, do ktorej sa žalovaný dostal, nemohol s vynaložením všetkých síl predvídať a ani odvrátiť. Na základe uvedeného má za to, že z dôvodu vyššej moci sa žalovaný dosiaľ nedostal do omeškania so splnením povinnosti na zaplatenie faktúr uplatnenej žalobcom, preto je názoru, že žalobcom uplatnená pohľadávka, ktorá je predmetom tohto súdneho konania nie je splatná, a teda žaloba je podaná predčasne.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný nepopiera dôvod pohľadávky ani výšku. Sporná je otázka splatnosti pohľadávky. Žalovaný poukazuje na bod 8.8 VOP. Vyššia moc je udalosť, ktorá sa často nevyskytuje a nedá odvrátiť. Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila vypuknutie ochorenia COVID-19 za pandémiu (11. marca 2020). Služby žalobcu, za ktoré nedostal zaplatené a za ktoré odplata je predmetom tohto konania, boli poskytnuté v mesiaci marec a apríl 2020, kedy už žalovaný mohol mať vedomosť o výskyte ochorenia COVID-19. Žalobca tak nesúhlasí s tvrdením žalovaného: „Teda situáciu, do ktorej sa žalovaný dostal, nemohol s vynaložením všetkých síl predvídať a ani odvrátiť.“ Má za to, že pandémia COVID-19 či s pandémiou súvisiace opatrenia nemožno samo o sebe považovať za vyššiu moc, ktorá by bránila žalovanému zaplatiť svoj záväzok. Vo VOP totižto absentuje definícia, ktorá by samotnú pandémiu alebo s ňou súvisiace opatrenia označovala za vyššiu moc, ktorá by automaticky odďaľovala termíny splatnosti jednotlivých nárokov. Je potrebné, aby prípad vyššej moci, ako napr. protipandemické opatrenia, bol aj priamou príčinou nesplnenia povinnosti riadne a včas. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že medzi nesplnením povinnosti riadne a včas a samotnou vyššou mocou napr. v podobe protipandemických opatrení musí existovať aj príčinná súvislosť. VOP ustanovujú, že zmluvné strany nebudú v omeškaní so splnením akejkoľvek povinnosti, pokiaľ jej nesplnenie je spôsobené výlučne vyššou mocou. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia zo dňa 15.03.2020, číslo OLP/2595/2020 nariadené, ktorým sa zakázala prítomnosť verejnosti v prevádzkach verejného stravovania a stánkov s rýchlym občerstvením, tento zákaz sa nevzťahuje na predaj mimo prevádzku stravovacích služieb (napríklad prevádzky rýchleho občerstvenia s výdajným okienkom alebo predaj pokrmov so sebou bez vstupu do prevádzky). Má za to, že v tomto prípade neexistuje príčinná súvislosť medzi nesplnením povinnosti žalovaného a vyššou mocou predstavujúcou prijatie Opatrenia zo dňa 15.03.2020. Ani samotný žalovaný v odpore nepreukázal, že by nesplnenie povinnosti žalovaného zaplatiť faktúry bolo spôsobené výlučne vyššou mocou predstavujúcou prijatie Opatrenia zo dňa 15.03.2020. Z výpisu z obchodného registra žalovaného, podľa ktorého žalovaný nemá v predmete činnosti žiadnu činnosť, ktorá by spadala pod verejné stravovanie. Žalovaný má v predmete svojich činností minimálne 11 činností, ktoré neboli Opatrením zo dňa 15.03.2020 žiadnym spôsobom obmedzené. Ďalej napriek opatreniu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia zo dňa 15.03.2020, číslo OLP/2595/2020, bol prevádzkam verejného stravovania umožnený napr. predaj pokrmov so sebou bez vstupu do prevádzky. Ak aj žalovaný prevádzkuje prevádzku verejného stravovania, napriek tomu, že takúto činnosť nemá zapísanú v obchodnom registri, tak mohol aj naďalej vykonávať svoju činnosť v inom režime. Žalovaný tvrdí, že od 16.03.2020 zostala jeho prevádzka uzatvorená, nakoľko na činnosť prostredníctvom výdajného okienka, resp. predaja pokrmov so sebou nebola údajne uspôsobená a z ekonomického hľadiska nebol takýto
spôsob poskytovania služieb ani realizovateľný. Aj s poukazom na opatrenie zo dňa 15.03.2020 sa tvrdenia žalovaného v odpore javia ako účelové, nakoľko je absolútne irelevantné, či z ekonomického hľadiska takýto spôsob poskytovania služieb bol pre žalovaného realizovateľný alebo nie. Žalovaný si protirečí, keď tvrdí, že vyššia moc v dôsledku mimoriadneho nárastu nákazy a stále sa sprísňujúcich opatrení ukladaných orgánmi verejnej moci údajne stále pretrváva, a teda žalovaný sa údajne dosiaľ nedostal do omeškania so splnením povinnosti, no ďalej žalovaný v odpore uvádza nasledovné: „Nájomné za prevádzku bolo vysoké, pomoc od štátu bola nízka a prichádzala pomaly a rokovania s prenajímateľom o zľave z nájmu sa neustále naťahovali. Napriek postupnému uvoľňovaniu opatrení počas leta sa činnosť prevádzky, aj vzhľadom na nevyhnutnosť ukončenia pracovných pomerov so zamestnancami, doteraz nepodarilo obnoviť.“ Žalovaný sa snaží navodiť dojem, že v dôsledku vyššej moci, ktorá údajne stále pretrváva nie je v omeškaní so splnením svojho záväzku. Uvedené ale odporuje tvrdeniu v odpore, že hoci v lete došlo k uvoľneniu opatrení, žalovanému sa napriek tomu nepodarilo otvoriť svoju prevádzku (aj vzhľadom na nevyhnutnosť ukončenia pracovných pomerov so zamestnancami). V tejto súvislosti poukazuje aj na to, že prevádzky verejného stravovania mohli otvoriť svoje prevádzky už 20.05.2020 za účelom poskytovania stravovania v interiéry. Ak tak žalovanú neučinil, bolo to len jeho podnikateľské rozhodnutie, ktorého negatívne dôsledky nemôže predsa znášať žalobca. Na základe všetkého vyššie uvedeného opatrenie zo dňa 15.03.2020 žalovanému nijako nebránilo v splnení jeho povinnosti uhradiť žalobcovi faktúry, a teda nešlo o prekážku v plnení povinnosti.
4. Vo vyjadrení v nadväznosti na § 167 ods. 4 C. s. p. žalovaný uviedol, že netvrdí, že nemal vedomosť o výskyte ochorenia COVID-19, nakoľko sa jednalo o medzinárodne aktuálnu spoločenské tému. Trvá na tom, že situáciu, do ktorej sa dostal v dôsledku pandémie a prijatých protipandemických opatrení nevedel a ani nemohol predvídať. Ohľadom absencie definície vyššej moci uviedol, že v zmysle rozhodovacej praxe ide o udalosť, ktorá sa často nevyskytuje a nedá sa predvídať ani odvrátiť. Samotný pojem ,,vyššia moc“ je obsahovo všeobecným pojmom, nakoľko nie je možné taxatívne vymedziť situácie, ktoré by podeň spadali. Taktiež súčasná situácia ohľadne pandémie a prijatých opatrení je na našom území nová, nebola definovaná v právnom poriadku, preto tvrdenie žalobcu, že ju nemal vyslovene uvedenú vo svojich VOP je irelevantné. Pandémia spôsobená ochorením COVID-19 je všeobecne uznávaná za vyššiu moc. V odpore preukázal príčinnú súvislosť medzi nesplnenými povinnosťami (riadne a včas) a samotnou vyššou mocou (v zmysle vyššie uvedeného pandémiou a protipandemickými opareniami). V dôsledku opatrení ostala prevádzka žalovaného od 16.03.2020 uzatvorená, pričom s ohľadom na finančné straty spôsobené predmetnými opatreniami došlo k prepúšťaniu zamestnancov, a teda prevádzku nebolo možné otvoriť ani po uvoľnení opatrení. Z rovnakých ekonomických a personálnych dôvodov nebolo možné poskytovať služby cez výdajné okienko. Tvrdenia žalobcu, že ide účelové tvrdenia sú zavádzajúce, nakoľko je všeobecne známe, v akej situácii sa kvôli prijatým opatreniam ocitli gastro prevádzky, žalovaného nevnímajúc. Sám žalovaný dňa 07.10.2020 v emailovej komunikácii so žalobcom uviedol: ,,Mrzí nás vzniknutá situácia, ale v túto chvíľu bojujeme o prežitie“. Žalobca vo vyjadrení uvádza, že prevádzky verejného stravovania mohli otvoriť svoje prevádzky už 20.05.2020 za účelom poskytovania stravovania v interiéri, a ak tak žalobca neučinil, bolo to len jeho podnikateľské rozhodnutie. Skutočnosť, že došlo k čiastočnému (a chvíľkovému) uvoľneniu opatrení neznamená, že vyššia moc pominula. Sám žalobca uviedol, že WHO vyhlásila ochorenie COVID-19 za pandémiu dňa 11.03.2020, pričom tá do dnešného dňa stále trvá. V zmysle uvedeného pretrváva aj vyššia moc, podľa bodu 8.8. VOP. Uvoľnenie opatrení, a to od 20.05.2020 do 15.10.2020 (v zmysle Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia zo dňa 14.10.2020, sp. zn. OLP/8226/2020 od 15.10.2020 opäť nebolo možné konzumovať pokrmy a nápoje v interiérových častiach prevádzky) automaticky neznamená, že žalovaný mohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť ako v období pred pandémiou (nedostatok zamestnancov, problémy s dodaním surovín, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie riadneho chodu prevádzky, neistá situácia ohľadne stále sa meniacich protipandemických opatrení), nejednalo sa teda ,,len o jeho podnikateľské rozhodnutie“ ako tvrdí žalobca, ale išlo rozhodnutie podmienené a ovplyvnené pandémiou (vyššou mocou) a prijatými opatreniami. S ohľadom na vyššiu moc sa žalovaný nedostal do omeškania s úhradou pohľadávky, nakoľko tá nebola do dnešného dňa splatná, a teda žaloba podaná žalobcom bola predčasná. Navrhol žalobu zamietnuť.
5. Žalobca okrem skutkových tvrdení uvedených v bodoch 1 a 3, označil listinné dôkazy, ktoré aj doložil do spisu: faktúru č. 1220202336 s potvrdenou objednávkou, faktúru č. 1220202340 s potvrdenou objednávkou, faktúru č. 1220202724 s potvrdenou objednávkou, faktúru č. 1220202727 s potvrdenou objednávkou.
6. Žalovaný okrem skutkových tvrdení uvedených v bodoch 2 a 4, označil listinné dôkazy, ktoré doložil do spisu Všeobecné obchodné podmienky pre reklamnú činnosť spoločnosti BigMedia, spol. s r. o., Opatrenie ÚVZ Slovenskej republiky zo dňa 15.03.2020, Opatrenie ÚVZ Slovenskej republiky zo dňa 29.03.2020, Opatrenie ÚVZ Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2020, Uznesenie vlády Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2020, Email zo dňa 07.10.2020, Opatrenie zo dňa 14.10.2020. Navrhol, aby súd uložil žalobcovi predložiť kontrolné výkazy za dotknuté obdobie.
7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a na základe nesporných skutkových tvrdení ako z dôkazov doložených do spisu uvedených v bodoch 5 a 6 zistil nasledujúci skutkový stav veci:
8. Žalovaný si u žalobcu objednal reklamné služby, čo potvrdil podpísaním štyroch objednávok. Žalobca vykonal dohodnuté reklamné služby, za ich poskytnutie vyúčtoval odplatu a vystavil štyri faktúry a to faktúru č. 1220202336 na sumu 1.320,-- EUR splatnú 31.03.2020, faktúru č. 1220202340 na sumu 1.320,-- EUR splatnú 31.03.2020, faktúru č. 1220202724 na sumu 1.320,-- EUR splatnú 16.04.2020, faktúru č. 1220202727 na sumu 1.320,-- EUR splatnú 16.04.2020. Žalovaný cenu poskytnutých služieb doteraz neuhradil. Na všetkých objednávkach je uvedené, že poskytnutie reklamných služieb sa riadi Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti BigMedia, spol. s r. o., ktoré sú k dispozícií na O.:/..B..Q.-Q..
9. Podľa čl. II Vymedzenie niektorých pojmov v odseku 2.8 VOP vyššia moc je nepredvídateľná udalosť, ktorá nastane nezávisle od vôle alebo konania zmluvných strán, pričom je mimo ich primeranej kontroly a je neodvrátiteľná. Za zásah vyššej moci sa považuje aj nepredvídateľné konanie prevádzkovateľa vozidla, ktoré spoločnosti BigMedia nemôže účinne ovplyvniť a ktoré je spôsobilé vytvoriť prekážku na plnenie záväzkov zo strany spoločnosti BigMedia.
10. Podľa čl. VIII ods. 8.8 VOP spoločnosť BigMedia alebo objednávateľ nebudú v omeškaní so splnením akejkoľvek povinnosti, pokiaľ jej nesplnenie je spôsobené výlučne vyššou mocou, a to po dobu trvania takejto prekážky na splnenie povinnosti.
11. Podľa čl. VII ods. 7.4 VOP v prípade peňažného záväzku objednávateľa bezhotovostným prevodom je tento záväzok splnený momentom pripísania príslušnej peňažnej sumy na bankový účet spoločnosti BigMedia.
12. Podľa § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodného zákonníka“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
14. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
15. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
16. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
17. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
18. Podľa § 1 nariadenia 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania..
19. Podľa § 2 nariadenia č. 21/2013 Z. z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> je 40 EUR jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
20. Na základe zisteného skutkového stavu a za použitia citovaných ustanovení Obchodného zákonníka súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.
21. Medzi sporovými stranami, podnikateľmi, bola uzavretá inominátna zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď sa žalobca zaviazal žalovanému na základe štyroch potvrdených objednávok poskytnúť reklamné služby a žalovaný sa zaviazal za poskytnuté služby zaplatiť odplatu. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Ďalej z každej potvrdenej objednávky mal súd preukázané, že časť zmluvy medzi stranami bola určená odkazom na všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré mal žalobca zverejnené na svojom webovom sídle a tieto obchodné podmienky boli obidvom stranám sporu známe (§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka). Nebolo sporné, že žalobca svoj záväzok poskytnúť reklamné služby voči žalovanému splnil riadne a včas, za čo si vyfakturoval cenu poskytnutých služieb štyrmi faktúrami. Súčasne nebolo sporné, že žalovaný túto cenu za poskytnuté služby neuhradil a výšku uplatnenej sumy nenamietal. Žalovaný v spore namietal, že cena služieb, ktorú žalobca uplatňuje nie je splatná, resp. na pojednávaní tvrdil, že táto cena sa stala splatnou po ukončení všetkých protipandemických opatrení dňa 16.02.2022. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný uznal žalovaný nárok, čo do dôvodu ako aj výšky istiny a úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných súm (uplatnených faktúr) od 17.02.2022 do zaplatenia.
22. Námietka žalovaného sa teda týkala splatnosti uplatneného nároku s tým, že do ukončenia protipandemických opatrení, t. j. do 16.02.2022 s poukazom na čl. VIII ods. 8.8 VOP nebol v omeškaní so splnením svojej peňažnej povinnosti žalobcovi. Žalobca naopak trval na tom, že splatnosť záväzku nastala uplynutím doby pre tú - ktorú sumu uvedenú v jednotlivých faktúrach. V priebehu plnenia žalobcu žalovanému t. j. marec a apríl 2020 nastala pandemická situácia v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. V obchodných podmienkach žalovaného je definované čo je vyššia moc a zároveň zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého žalobca alebo žalovaný ako objednávateľ nebudú v omeškaní so splnením akejkoľvek povinnosti, pokiaľ jej nesplnenie je spôsobené výlučne vyššou mocou, a to po dobu trvania takejto prekážky na splnenie povinnosti (čl. VIII ods. 8. 8 VOP). Súd však dospel k záveru, že žalovanému v plnení jeho záväzku žalobcovi nebránila žiadna vyššia moc - nepredvídateľná udalosť, ktorá nastane nezávisle od vôle alebo konania zmluvných strán, pričom je mimo ich primeranej kontroly a je neodvrátiteľná. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca sa zaviazal poskytnúť reklamné služby a žalovaný za ne zaplatiť. Teda predmetom plnenia žalovaného žalobcovi bolo peňažné plnenie. Avšak vyššia moc, pod ktorú je možné podriadiť pandemickú situáciu s ochorením COVID-19, ani žiadne protipandemické opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nemali žiaden vplyv na splnenie tejto povinnosti žalovaného. Žalovaný sa zaviazal na úhradu prostredníctvom peňažného prevodu platený prostredníctvom banky pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke, pričom na splnenie tohto peňažného záväzku nemala žiaden vplyv vyššia moc, či pandemická situácia alebo akékoľvek protipandemické opatrenie. Nie je sporné, že pandemická situácia ako aj protipandemické opatrenia vydané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky mali dopad na podnikanie žalovaného v súvislosti s poskytovaním verejného stravovania, či na pracovné pomery so zamestnancami prípadne na jeho právne vzťahy s prenajímateľom, avšak záväzkom žalovaného žalobcovi nebola táto činnosť teda poskytnúť verejné stravovanie, či iný predmet jeho podnikania, ale splniť peňažný záväzok. Pandemická situácia ako vyššia moc žiadnym spôsobom nebránili žalovanému vykonať bankový prevod, uhradiť dlžné sumy a zároveň zo žiadneho opatrenia vydaného Úradom verejného zdravotníctva nevyplýva akékoľvek obmedzenie či zákaz plnenia peňažných záväzkov. Teda s poukazom na žalovaný predmet plnenia, t. j. zaplatenie odplaty za poskytnuté reklamné služby, ďalej
na uvedené obchodné podmienky žalobcu, súd dospel k záveru, že nesplnenie peňažného plnenia žalovaného žalobcovi nebolo spôsobené výlučne vyššou mocou a splneniu tejto povinnosti nebránila vyššia moc. Vzhľadom na uvedené splatnosť žalovaného peňažného plnenia nastalo dňom uvedeným v jednotlivých faktúrach, preto je žalovaný v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku a súd zaviazal žalovaného na úhradu uznanej istiny ako aj úrokov z omeškania tak, ako si ich žalobca uplatnil.
23. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku, súd žalobcovi priznal nárok na zákonné úroky z omeškania nakoľko úroky z omeškania neboli zmluvne dohodnuté a súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich žalobcovi dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr v súlade s § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení § 1 nariadenia 21/2013 Z. z. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola priznaná podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia 21/2013 Z. z.
24. Súd nevykonal dôkaz - vyžiadať od žalobcu kontrolné výkazy za dotknuté obdobie, keď skutkový stav bol nesporný, dostatočne zistený a výkon tohto dôkazu by bol nehospodárny.
25. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Žalobca bol v spore proti žalovanému úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd celý nárok na náhradu trov konania priznal podľa § 255 ods. 1 C. s. p., pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Mestský súd Bratislava III, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 C. s. p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. zostal na súde. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 C. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).