Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/55/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Čadca, dieťa rodičov Z. B., nar. XX. X. XXXX, bytom V. nad A. - Z. A. XXX a X. B., nar. XX. 1. XXXX, bytom X. X, t.č. ÚVTOS Ilava, v konaní o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. -31 zo dňa 27. 2. 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Čadci zamietol návrh otca na zníženie výživného. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Čadci zo dňa 9. 9. 2009) nedošlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre maloleté dieťa. Skutočnosť, že otec sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, sama o sebe neodôvodňuje zníženie výživného, keďže otec si takúto situáciu zapríčinil sám protiprávnym konaním, za ktoré bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina .

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec maloletého dieťaťa. Poukazoval na to, že sa nezúčastnil pojednávania, i keď predvolanie dostal a žiadal, aby sa mohol tohto pojednávania zúčastniť. Poukazoval na to, že v ÚVTOS je síce zamestnaný, ale odmena, ktorá mu je poskytovaná, je neúmerná rôznym pohľadávkam vedeným voči jeho osobe mimo ústavu. Predovšetkým mal na mysli prispievanie výživného na jeho ďalšie tri deti. V ďalšom poukazoval na to, že má pochybnosti o tom, že maloletý A. B. je jeho potomkom, a preto žiadal, aby bola v konaní vykonaná „krvná skúška“.

Matka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukazovala na to, že o dieťa sa riadne stará, pričom otec maloletého od narodenia mu ničím neprispel a nemal ani žiadnu snahu ho čo i len navštíviť.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení taktiež žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a bez nariadenia pojednávania (, ) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti v prípade, ak od poslednej úpravy dôjde medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa) v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovaním nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie atď., ale i na strane povinného v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného poklesu jeho príjmu, rozšírenia, resp. zúženia okruhu vyživovaných osôb a podobne.

Súd rozhodujúci o výživnom v takomto prípade už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo by tu išlo o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia a môže len porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré existujú v čase rozhodovania o zmenenom návrhu.

Vychádzajúc z týchto skutočností potom prvostupňový súd postupoval správne, keď na základe návrhu otca skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrh otca zamietol.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, tu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ).

Tak ako to napokon i správne konštatuje prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, samotná skutočnosť, kedy otec nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, nie je dôvodom pre zníženie výživného pre maloleté dieťa i s prihliadnutím na ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, lebo takúto situáciu si otec zapríčinil sám svojím protiprávnym konaním.

Ak otec v priebehu prvostupňového i odvolacieho konania požadoval vykonať dokazovanie „krvnou skúškou“, tu je potrebné zdôrazniť, že v konaní o zníženie výživného súd nerozhoduje o určení, resp. o zapretí otcovstva a je povinný vychádzať zo skutočností, ktoré tu sú v čase jeho rozhodovania, kedy je nepochybné, že za otca je považovaný X. B., nar. XX. X. XXXX. Ak má otec pochybnosti o svojom otcovstve, môže sa domáhať svojich práv v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine (§§ 82 až 109).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd vychádzal z ust. s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.