Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-55-2012.pdf
PDF · 70.33 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/55/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Čadca, dieťa rodičov Z. B., nar. XX. X. XXXX, bytom V. nad A. - Z. A. XXX a X. B., nar. XX. 1. XXXX, bytom X. X, t.č. ÚVTOS Ilava, v konaní o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 5P 152/2011-31 zo dňa 27. 2. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Čadci zamietol návrh otca na zníženie výživného. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Čadci 5P 97/09 zo dňa 9. 9. 2009) nedošlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre maloleté dieťa. Skutočnosť, že otec sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, sama o sebe neodôvodňuje zníženie výživného, keďže otec si takúto situáciu zapríčinil sám protiprávnym konaním, za ktoré bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina 22T 72/2010.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec maloletého dieťaťa. Poukazoval na to, že sa nezúčastnil pojednávania, i keď predvolanie dostal a žiadal, aby sa mohol tohto pojednávania zúčastniť. Poukazoval na to, že v ÚVTOS je síce zamestnaný, ale odmena, ktorá mu je poskytovaná, je neúmerná rôznym pohľadávkam vedeným voči jeho osobe mimo ústavu. Predovšetkým mal na mysli prispievanie výživného na jeho ďalšie tri deti. V ďalšom poukazoval na to, že má pochybnosti o tom, že maloletý A. B. je jeho potomkom, a preto žiadal, aby bola v konaní vykonaná „krvná skúška“.
Matka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukazovala na to, že o dieťa sa riadne stará, pričom otec maloletého od narodenia mu ničím neprispel a nemal ani žiadnu snahu ho čo i len navštíviť.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení taktiež žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti v prípade, ak od poslednej úpravy dôjde medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa) v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovaním nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie atď., ale i na strane povinného v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného poklesu jeho príjmu, rozšírenia, resp. zúženia okruhu vyživovaných osôb a podobne.
Súd rozhodujúci o výživnom v takomto prípade už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo by tu išlo o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia a môže len porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré existujú v čase rozhodovania o zmenenom návrhu.
Vychádzajúc z týchto skutočností potom prvostupňový súd postupoval správne, keď na základe návrhu otca skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrh otca zamietol.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, tu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Tak ako to napokon i správne konštatuje prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, samotná skutočnosť, kedy otec nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, nie je dôvodom pre zníženie výživného pre maloleté dieťa i s prihliadnutím na ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, lebo takúto situáciu si otec zapríčinil sám svojím protiprávnym konaním.
Ak otec v priebehu prvostupňového i odvolacieho konania požadoval vykonať dokazovanie „krvnou skúškou“, tu je potrebné zdôrazniť, že v konaní o zníženie výživného súd nerozhoduje o určení, resp. o zapretí otcovstva a je povinný vychádzať zo skutočností, ktoré tu sú v čase jeho rozhodovania, kedy je nepochybné, že za otca je považovaný X. B., nar. XX. X. XXXX. Ak má otec pochybnosti o svojom otcovstve, môže sa domáhať svojich práv v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine (§§ 82 až 109).
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.