Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-404-2011.pdf
PDF · 135.85 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/404/2011
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. Y. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Machajom, advokátom so sídlom Y. M., ul. E. č. XX, proti odporcovi: V. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F.-M., P. č. X/X, P. E., zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom so sídlom Y. M., ul. E. č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta č. 82, zastúpená Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie sumy 91.938,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 6C/96/2003-611 zo dňa 2. septembra 2011, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom č. k. 6C/96/2003-611 zo dňa 12. 09. 2011 Okresný súd Ružomberok zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi z titulu mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť sumu 11.673,46 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu ďalej zaviazal zaplatiť navrhovateľovi z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 4.033,06 eur do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na dobu po právoplatnosti veci samej. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal priznania mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a to v súvislosti s poškodením zdravia, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode dňa 21. 01. 1997 o 14 50 hod. na ceste I./59 za Motorestom Hubertus v Likavke, okres Ružomberok. Vykonaným dokazovaním dospel prvostupňový súd k záveru, že sú splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a tiež zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. V danom prípade bolo preukázané, že škodca, t.j. odporca porušil ustanovenia zákonov Poľskej republiky špecifikovaných v rozsudku Oblastného súdu v Piotrkowe Tribunaskim právoplatným dňom 19. 12. 2002, na základe čoho bol uznaný za vinného zo spáchania činu podľa ust. ods.177 § 1 a § 2. Trestného poriadku. a za tento čin bol odsúdený na trest odňatia slobody na dobu 2 rokov s podmienečnému odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov. Zo znaleckého posudku znalca MUDr. L. P., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia, znalecký úkon č. 1/2011, doplnok k znaleckému posudku č. 2/2009 vyplynulo bodové hodnotenie bolestného v celkovej výške 8250,75 bodov (zlomenina tela stehnovej kosti operovaná, zlomenina petrochanter, operovaná, zlomenina bočných výbežkov stavcov L2,3, pomliaždenie hrudníka, zlomenina nosa, rana na tvári chirurgicky ošetrená, zlomenina tela stehnovej kosti operovaná, pretrhnutie väčšieho svalu liečené operáciou) a sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 475 bodov (obmedzenie hybnosti chrbtice ľahkého stupňa s koreňovým dráždením, obmedzenie hybnosti
ľavej koxy stredného stupňa, obmedzenie hybnosti ľavého kolena stredného stupňa, chronické obehové zmeny na dolnej končatine poúrazové). Vo veci mimoriadneho zvýšenia bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. prvostupňový súd vychádzal najmä z označeného znaleckého posudku znalca MUDr. L. P., z ktorého jednoznačne vyplynulo, aké zranenia utrpel navrhovateľ pri dopravnej nehode dňa 21. 01. 1997. Jednalo sa o závažné poranenie ľavej dolnej končatiny - dvojitú zlomeninu stehnovej kosti, ktorá bola liečená opakovanou operáciou a zrejme skryté poškodenie kĺbovo-platničkového operátu driekovej chrbtice, na základe čoho bol navrhovateľ plne invalidizovaný v r. 1998, pričom stav sa postupne zhoršil vývojom poúrazových artrotických zmien ľavého kolena, v malej miere aj ľavej koxy, no najmä driekovej chrbtice, kde došlo poškodením platničky L54/S k vývoju koreňového dráždenia, ktoré sa prejavuje bolesťami ľavej dolnej končatiny a obmedzením aktívnej hybnosti bedrového kĺbu. Pôsobí na schopnosť chôdze a vôbec zaťažovania ľavej dolnej končatiny. V otázke bolestivosti vzniknutých zranení znalec sa vyjadril v tom zmysle, že je veľmi pravdepodobné, že také veľké poranenie, akým bola dvojitá zlomenina stehnovej kosti, bolo veľmi bolestivé. Z dokumentácie vyplynulo, že navrhovateľovi bol podávaný liek Tramal, čo je silné opioidné analgetikum. Bolestivosť bola ovplyvňovaná celou liečbou, konkrétne u zlomeniny hlavne jej stabilizáciou, v tomto prípade operačnou fixáciou. Menšie poranenie tváre, nosa, hrudníka boli bolestivé menej, dočasne a boli ovplyvnené analgézou hlavného poranenia. V ďalšom priebehu už nebola v dokumentácii analgéza bližšie špecifikovaná. Zo zoznamu analgetických liekov, ktoré užíval navrhovateľ od r. 1997 do r. 2002, vyplynulo, že jednalo sa o analgetiká zo skupiny nesteroidných antireumatík, ktoré sa aplikujú najmä pri bolestiach kĺbov. Od r. 2000 sú pridávané aj miorelaxanciá na uvoľnenie svalov, čo zrejme súvisí s rozvojom bolestí spôsobených koreňovým dráždením a s tým súvisí zrejme aj znova podávanie Tramalu od r. 2002. Pri vyšetrení znalcom v r. 2009 navrhovateľ už udával užívanie morfínového preparátu, čo svedčí o zhoršovaní stavu. Znalec dospel k záveru, že zvládnutie bolestí vyplývajúcich z trvalých následkov zranenia je ťažšie a vyžaduje nielen analgetiká, ale tiež komplexnú liečbu, hlavne neurologickú. S prihliadnutím na takto zistené skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že u navrhovateľa sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a v jeho prípade zvýšenie odškodnenia za bolesť považoval súd za dôvodné, avšak nie na 30-násobok, tak ako žiadal, ale na 15-násobok. Prvostupňový súd zdôraznil, že navrhovateľ sa viacnásobne podrobil lekárskym zákrokom, jednalo sa u neho o závažné poranenie, boli mu podávané silné opioidné analgetiká, analgetiká pri bolestiach kĺbov, ďalej lieky na uvoľnenie svalov pri bolestiach spôsobených koreňovým dráždením, stav sa zhoršuje z dôvodu opätovného užívania morfínových preparátov. Bolesti pretrvávajú dlhodobo a vyplývajú z trvalých následkov a zranení. Stav sa zhoršuje, nie je predpoklad zlepšenia, vyžaduje sa komplexná liečba. Ďalej súd poukázal na skutočnosti vyplývajúce z výpovede manželky navrhovateľa V. M., ktorá uviedla, že navrhovateľ má bolesti nohy a chrbtice, pri každom ostrejšom pohybe má veľké bolesti, až ho zalieva pot, napr. keď pozerajú televízor, vidno na ňom, že stŕpne a je celý spotený, trpí od bolesti, bolesti prichádzajú náhle, aj 3-4x za večer, často nevydrží dopozerať film. Celé noci nespí, je podráždený, lebo má bolesti a cez deň je potom nervózny, často sa hádajú. Preto prvostupňový súd s prihliadnutím na všetky bolesti, ktoré navrhovateľ vytrpel v dôsledku všetkých poranení a všetky následné hospitalizácie stanovil po voľnej úvahy mimoriadne zvýšenie bolestného vo výške 15-násobku základného bodového ohodnotenia, pričom si osvojil základ 850,75 bodov v zmysle znaleckého posudku znalca MUDr. P., ktorý účastníci konania nenamietali. V peňažnom vyjadrení priznaný nárok navrhovateľa po 15-násobnom zvýšení základného bodového ohodnotenia činí 850,75 bodov x 30,- Sk = 25.522,50 Sk po zvýšení 15-násobkom = 382.837,50 Sk, t. j. 12.707,88 eur, z tejto sumy bolo potrebné odpočítať 31.163,- Sk (1.034,42 eur) preukázateľne vyplatených vedľajším účastníkom na strane odporcu navrhovateľovi titulom bolestného v predchádzajúcom období. Po odpočte výplaty tejto sumy nárok navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie bolestného priznanej súdom predstavoval sumu 11.673,46 eur. Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, znalec MUDr. L. P. v označenom znaleckom posudku ako trvalé následky poranení uviedol: obmedzenie hybnosti chrbtice ľahkého stupňa s koreňovým dráždením, obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu stredného stupňa, obmedzenie hybnosti kolenného kĺbu stredného stupňa a chronické poúrazové obehové zmeny na dolnej končatine, ktoré trvalé následky sa prejavujú obmedzením aktívnej hybnosti a bolesťou sťažujú vykonávanie osobnej hygieny, prípravu jedla, drobné nákupy a iné malé pochôdzky v mieste bydliska, drobné práce v byte, okolo domu a v záhrade, teda bežných činností v živote človeka. Znalec konštatoval, že všetky vylúčenia a obmedzenia navrhovateľa súvisia so zaťažovaním dolných končatín a chrbtice, ktoré by malo byť výrazne obmedzené. Nevhodný je aj dlhotrvajúci sed. Je konštatované, že navrhovateľ je vylúčený zo sústavnej pracovnej činnosti a je invalidizovaný od r. 1998. Okrem toho je vylúčený aj z ťažších
prác v domácnosti a v záhrade, napr. veľké upratovanie spojené s umývaním okien, presuny nábytku a podobne, rýľovanie, práca s pôdou, práce na rebríku, príprava a spracovanie palivového dreva, dvíhanie a nosenie bremien a podobne. V športovej činnosti sú vylúčené aktivity spojené so zaťažovaním dolných končatín a chrbtice, takže prakticky všetky športy a turistika. Znalec pripustil možnosť plávania a čiastočne bicyklovanie. Ďalej v kultúrnych aktivitách je navrhovateľ vylúčený z tanca a pasívna účasť na kultúrnych podujatiach je rovnako mierne obmedzená nevhodnosťou dlhšie trvajúceho sedu v obmedzenom priestore. Vykonávanie každodennej osobnej hygieny je obmedzené mierne, dané technickými okolnosťami, ktoré sa dajú upraviť. Náprava zdravotného stavu navrhovateľa je nepriaznivá, pretože poúrazové poškodenia kĺbov a chrbtice sú v princípe progresívne, časom sa môžu zhoršovať. Je to však do veľkej miery závislé od ich liečby, ktorá by mala byť komplexná a systematická, s veľkou spoluúčasťou navrhovateľa (aktívna rehabilitačná liečba, precvičovanie pohyblivosti kĺbov, posilňovanie svalstva celého tela, plávanie, bicyklovanie, dodržiavanie diéty, úprava denného režimu a životného štýlu). S prihliadnutím na zistené skutočnosti mal prvostupňový súd za to, že u navrhovateľa sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. aj ohľadom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia považoval za dôvodné na 10-násobok a nie na 30-násobok, tak ako požadoval navrhovateľ. Konštatoval, že navrhovateľ utrpel zranenia v súvislosti s dopravnou nehodou ako 39-ročný muž, zamestnaný. Pred dopravnou nehodou žil s rodinou v rodinnom dome vo X. Y., mal aktívny prístup k životu. V období, keď došlo k dopravnej nehode, netrpel žiadnymi zdravotnými problémami. Popri zamestnaní sa venoval svojej rodine, starostlivosti o domácnosť, o dom, o záhradu. Jednalo sa o vrchol jeho produktívneho obdobia. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských funkcií, pričom obmedzenie účasti poškodeného na plnohodnotnom živote treba vždy porovnávať s predpokladmi, ktoré boli pre životné a spoločenské uplatnenie poškodeného pred vznikom ujmy na zdraví. Pokiaľ prvostupňový súd uvedené predpoklady pre uplatnenie poškodeného pred dopravnou nehodou porovnával s obmedzeniami po dopravnej nehode dospel k záveru, že došlo k vylúčeniu navrhovateľa zo sústavnej pracovnej činnosti, taktiež z ťažších prác v domácnosti a v záhrade, takisto v športovej činnosti je vylúčený z takmer všetkých športov a turistiky okrem plávania a bicyklovania, obmedzené sú jeho kultúrne aktivity, a to jednak aktívne - tanec a tiež pasívne - účasť na kultúrnych podujatiach mierne, takisto vykonávanie každodennej osobnej hygieny je obmedzené mierne. Obmedzenia navrhovateľa po dopravnej nehode, okresný súd hodnotil ako závažné - predovšetkým nemožnosť zamestnať sa, dosahovať príjem, živiť rodinu, taktiež nemožnosť postarať sa ako muž o zabezpečenie ťažších prác v domácnosti, záhrade, okolo domu, čo sa u navrhovateľa vyžaduje, keďže býva v rodinnom dome vo X. Y. a má rodinu (manželka vo svojej výpovedi uviedla, že urobil kúrenie, opravil vodu, opravil a vymaľoval plot, udržiaval trávnik, staral sa o ovocné stromy). V týchto veciach je odkázaný na pomoc či už manželky, priateľov. V neposlednom rade je navrhovateľ vylúčený z voľno-časových aktivít, ktoré mu napĺňali život pred dopravnou nehodou (dlhšie cyklistické túry s priateľmi, turistika, tanec pri spoločenských udalostiach). Taktiež podstatná je otázka, že došlo k zúženiu okruhu činností, pri ktorých môže zmysluplne tráviť svoj čas so svojimi deťmi a takýmto spôsobom ich vychovávať, v minulosti s deťmi hrával futbal, chodili na výlety - zámky, ZOO, opekačky, bylinky, letná dovolenka. Súd zdôraznil, že akákoľvek činnosť vykonávaná navrhovateľom je ovplyvňovaná bolesťami, ktorými trpí. V nadväznosti na uvedené sa u neho pochopiteľne prejavuje strata životnej energie a chuti do akejkoľvek činnosti. Za ďalšie prvostupňový súd poukázal na nepriaznivú prognózu zdravotného stavu navrhovateľa v nadväznosti na utrpené zranenia, t. j. zhoršovanie poúrazových poškodení kĺbov a chrbtice. Preto dospel k záveru, že z hľadiska primeranosti k zisteným obmedzeniam navrhovateľa po úraze v osobnom živote zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 10-násobok zodpovedá úvahe trvalých následkov poškodenia zdravia. Z týchto dôvodov z titulu mimoriadneho zvýšenia a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľovi priznal pri bodovom ohodnotení 475 bodov x 30,- Sk x 10 sumu 142.500,- Sk, t. j. 4.730,13 eur. Z uvedenej sumy bolo potrebné odpočítať finančné plnenie vedľajším účastníkom na strane odporcu v sume 21.000,-Sk (697,07 eur) v predchádzajúcom období. Po uvedenom odpočte výsledná suma mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia priznaná okresným súdom predstavovala sumu 4.033,06 eur. Čo sa týka zdravotných ťažkostí navrhovateľa pred dopravnou nehodou, zdravotná dokumentácia je podľa znalca reálne k dispozícii od r. 1988 a tam žiadne zdravotné ťažkosti nie sú uvádzané. Poškodenie pečene, cukrovka, porucha obličiek boli zistené v rámci komplexného interného vyšetrenia po úraze, keď cukrovka a poruchy obličiek mohli byť spôsobené úrazom ako momentálna záležitosť. Čo sa týka
pečene, mohlo to byť aj pred úrazom, len nemalo to klinické prejavy. Obezita je dlhodobejšia záležitosť a variuje. Keď vyšetroval navrhovateľa v r. 2009, osobne ho nepovažoval za obézneho, iba s miernou nadváhou. Znalec uviedol, že možno jednoznačne oddeliť polyneuropatiu od poškodenia platničky a dráždenia centrálnej koreňovej sústavy následkom úrazu. Polyneuropatia s úrazom nemá nič spoločné. V 19-tich rokoch sa u navrhovateľa objavili ťažkosti v súvislosti s parestéziou horných končatín a určite sa nejednalo o dlhodobú parestéziu. Parestézia dolných končatín sa objavila až v r.2000 dávno po úraze. Znalec teda vzhľadom na žiadne údaje v zdravotnej dokumentácii nestanovil, akou mierou sa na súčasnom zdravotnom stave navrhovateľa podieľali zdravotné komplikácie, ktoré nemajú pôvod v dopravnej nehode. Z tohto dôvodu nebolo možné mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa korigovať. Z hore uvedených dôvodov okresný súd vo zvyšku návrh navrhovateľa o mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ako nedôvodný zamietol. Námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane odporcu prvostupňový súd v zmysle už vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu považoval za nedôvodnú. Uviedol, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania ešte v rámci plynutia premlčacej lehoty. Bolo totiž zistené, že navrhovateľ v trestnom konaní vystupujúci ako poškodený (viď. pripojený spis ČVS:OUV-96/97 čl.46 a nasledujúce) si pri svojom výsluchu konanom dňa 16. 07. 1997 uplatnil do zápisnice náhradu škody voči odporcovi ako obvinenému s tým, že ju špecifikoval podľa toho, čo mu bolo v tom čase známe. Výslovne uviedol, že si uplatňuje náhradu škody trestným činom mu spôsobenú v prípade bolestného „podľa bodového ohodnotenia lekárom“. Vychádzajúc z uvedeného od momentu uplatnenia náhrady škody v adhéznom konaní dňa 16. 07. 1997 do skončenia trestného konania dňa 19. 12. 2002 premlčacia lehota neplynula v zmysle ustálenej súdnej praxe a keďže v trestnom konaní nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť navrhovateľovi uplatnenú náhradu škody, mal navrhovateľ možnosť uplatniť svoj nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní v premlčacej dobe, ktorej plynutie pokračovalo po skončení trestného konania. Ako ďalšou dôležitou skutočnosťou pre rozhodnutie vo veci samej sa prvostupňový súd zaoberal možným spolu zavinením poškodeného t. j. navrhovateľa. V zmysle ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Predmetné ustanoveniu upravuje prípad, keď škodu spôsobila iná osoba a súčasne bola spôsobená aj zavinením poškodeného. V takomto prípade by nebolo správne, aby za škodu zodpovedal jeden alebo druhý. Ak škoda bol spôsobená škodcom aj zavineným poškodeného, znášajú škodu obaja pomerne a v tomto prípade treba zistiť mieru zavinenia poškodeného na spôsobení škody, najmä to, či svojím zavineným konaním prispel k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu. V nadväznosti na uvedené sa súd konštatoval, že námietka vedľajšieho účastníka o spolu zavinení poškodeného, ku ktorej sa pripojil samotný odporca, sa opiera výlučne o listinný dôkaz, a to znalecký posudok Ing. X. B. č. 036/1997, vypracovaný v trestnom konaní vedenom OÚV PZ Ružomberok ČVS:OUV-96/97. Menovaný znalec v závere svojho posudku konštatoval, že vodič osobného motorového vozidla Škoda 120L jazdil po stredovej deliacej čiare pred stretom s protiidúcim vozidlom a čiastočne túto čiaru prešiel obrysom vozidla do protismerného jazdného pruhu, kde došlo k stretu a preto má za to, že technika a spôsob jazdy tohto vodiča nebola správna. Navrhovateľ namietal správnosť záverov tohto znaleckého posudku. Poukázal na podklady znaleckého posudku, z ktorých znalec vychádzal pri jeho vypracovaní, keď nemal k dispozícii výpoveď navrhovateľa ani svedkov F. I., U. V., Ing. L. X.. Prvostupňový súd zistil, že znalcovi bol predložený spisový materiál, v ktorom sa nachádzal protokol o nehode, plánik miesta nehody, fotodokumentácia a výpoveď odporcu, ako aj jeho manželky (pre znalecké posudzovanie z technického hľadiska neprijateľná) a tiež popis zranení účastníkov dopravnej nehody. Znalec si vozidlá po dopravnej nehode obhliadol a nafotil. Ďalej znalec vychádzal z technických parametrov z databanky vozidiel počítačového programu „PC Crash“ pre zúčastnené motorové vozidlá, podľa ktorého počítačového programu vypracoval aj analýzu priebehu nehodového deja. S poukazom na uvedené sa preto stotožnil s názorom navrhovateľa, že znalecký posudok nemôže v tejto otázke byť správny, keďže podklady, ktoré mal znalec k dispozícii, neboli úplné. Naviac v uvedenom znaleckom posudku nachádza sa rozpor, keď podľa názoru súdu znalec ani neuviedol, z čoho vychádzal, keď konštatoval, že navrhovateľ ako vodič osobného motorového vozidla Škoda 120L jazdil po stredovej čiare, prípadne že ľavou časťou svojho vozidla ju prekrýval. Určite z výpovede odporcu, ktorú mal znalec k dispozícii, takéto skutkové zistenie nevyplynulo, keďže odporca jednoznačne sa vyjadril, že navrhovateľ so svojim motorovým vozidlom jazdil vo svojom, teda z jeho pohľadu protismernom jazdnom pruhu. Tento znalecký posudok súd v tomto konaní posudzoval ako listinný dôkaz. Vzhľadom na túto nejasnosť okresný súd vypočul v konaní Ing. X. B. ako svedka, avšak táto svedecká výpoveď spornú otázku nevysvetlila, keďže Ing. X. B. si na vec nepamätal a predmetný
znalecký posudok už v archíve nemá s prihliadnutím k uplynutiu značnej doby od jeho vypracovania dňa 02.05.1997, t.j. cca 14 rokov. Vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý vzniesol predmetnú námietku, ani samotný odporca, ktorý sa k námietke pripojil, nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie. Pritom je povinnosťou účastníka konania, v tomto prípade vedľajšieho účastníka, prípadne odporcu navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní, nakoľko oni tvrdili skutočnosť, ktorá bola základom ich námietky spoluzavinenia navrhovateľa. Uvedené sa nazýva dôkazná povinnosť. Jej dodržanie nie je procesne sankcionované, môže sa však prejaviť nepriamo v rozhodnutí vo veci, kde predstavuje procesnú ujmu účastníka, ktorý si túto povinnosť nesplnil. Povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej zodpovedá dôkazné bremeno ako procesný inštitút spočívajúci v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. V danom prípade preto okresný súd konštatoval, že vedľajší účastník na strane odporcu, resp. odporca svoje dôkazné bremeno neuniesli, keďže nebola preukázaná skutočnosť, že navrhovateľ jazdil po stredovej čiare, resp. ju svojim motorovým vozidlom prekrýval, teda ani že by išlo o spoluzavinenie navrhovateľa pri dopravnej nehode. Vzhľadom k tomu nebol ani dôvod na postup v zmysle ust. § 441 Občianskeho zákonníka, to znamená aby sa na znášaní škody podieľal aj navrhovateľ. Napokon ako poslednou otázkou sa prvostupňový súd zoberal možnosťou zníženia náhrady škody podľa § 450 Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Toto ustanovenie je výnimkou zo zásady, že škodca má povinnosť nahradiť škodu v rozsahu, v akom ju spôsobil, keď rozsah a spôsob náhrady škody je upravený zákonom. Zníženie náhrady škody prichádza do úvahy len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd berie na zreteľ najmä to, ako ku škode došlo, na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila a tiež na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Predovšetkým súd musí hodnotiť okolnosti vzniku škody z toho hľadiska, či je spravodlivé, aby škodca nahradil škodu v plnom rozsahu. Je tiež potrebné zhodnotiť, ako spôsobenie škody zasiahlo do sociálnej situácie poškodenej osoby, resp. ako bude postihnutá sociálna situácia škodcu, ak ho súd zaviaže nahradiť škodu v plnom rozsahu. Zníženie náhrady škody je možné iba pri škodách spôsobených z nedbanlivosti a napokon súd by mal znížiť rozsah náhrady škody, ak sú splnené podmienky k tomu aj bez návrhu. Zníženie by malo byť primerané zisteným dôvodom hodným osobitného zreteľa. V nadväznosti na uvedené prvostupňový súd skúmal existenciu podmienok na zníženie náhrady škody, keď zistil, že škoda bola odporcom spôsobená navrhovateľovi z nedbanlivosti, teda zníženie náhrady škody z tohto dôvodu nie je vylúčené. Ďalej skúmal okolnosti vzniku škody. Z vykonaného dokazovania oboznámením sa s trestným spisom, s rozsudkom súdu Poľskej republiky, resp. ďalších dôkazov vykonaných v tomto konaní neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zníženie náhrady škody. Odporca sám pred vyšetrovateľom v trestnom konaní uviedol, že sa nevenoval chvíľu riadeniu motorového vozidla a prešiel do protismeru, kde zbadal osobné motorové vozidlo Škoda 120L idúce v protismere vo svojom jazdnom pruhu. Nepodarilo sa mu vyhnúť tomuto vozidlu, nakoľko vozidlo bolo veľmi blízko, tak doňho narazil. Odporca neuviedol vo svojej výpovedi v trestnom konaní ani v tomto konaní žiadne také mimoriadne okolnosti, ktoré by znamenali, že náhrada škody v plnom rozsahu odporcom nie je spravodlivá. V tomto smere v neprospech odporcu je jeho tvrdenie z výpovede pred vyšetrovateľom, keď uviedol, že cestovať dňa 21. 01. 1997 začal o 9.00 hod v Skarzysku, kde začal riadiť svoje osobné motorové vozidlo značky Opel Omega, chcel ísť do Budapešti a bez prestávky riadil až do asi 15.00 hod, kedy došlo k dopravnej nehode, to znamená 6 hodín bez prerušenia. Rovnako samotný odporca pripustil, že podiel na dopravnej nehode má aj skutočnosť, že je vodičom iba 9 mesiacov a má najazdených doposiaľ cca 15000 km, čo boli minimálne skúsenosti vodiča pre jazdu v zahraničí. Tieto skutočnosti v žiadnom prípade nemožno pričítať v neprospech navrhovateľa, keďže by nebolo spravodlivé, aby za takejto situácie došlo k zníženiu náhrady škody. Čo sa týka pomerov, t. j. sociálnej situácie na strane navrhovateľa a odporcu, prvostupňový súd konštatoval, že spôsobenie škody v danom prípade závažným spôsobom zasiahlo do sociálnej situácie navrhovateľa, ktorý bol dovtedy zamestnaný, pracoval ako kúrenár, bol živiteľ rodiny. Následkom dopravnej nehody však došlo k jeho plnej invalidizácii v r. 1998, t. j. vo veku cca 40 rokov navrhovateľa, teda na vrchole jeho životných síl, na vrchole produktívneho veku. Je zrejmé, že sociálna situácia navrhovateľa následkom dopravnej nehody po každej stránke nevynímajúc materiálnu stránku sa zhoršila, jeho životná úroveň nepochybne poklesla. Na druhej strane sú pomery na strane odporcu odlišné od navrhovateľa, odporca podniká ako fyzická osoba v Poľsku, ktorá sa zaoberá výrobou masážnych stolov, keď on je jediným majiteľom tejto firmy, pričom uviedol, že firma vlastní auto, platí si odvody, má dlh 4.000 eur na účte v banke. Ďalej odporca
uviedol, že je ženatý, má vyživovaciu povinnosť k dcére vo veku 12 rokov a 7-mesačnému synovi. Odporca neuviedol, že by trpel nejakými zdravotnými problémami, ktoré by mali vplyv na jeho pracovnú spôsobilosť. Za daného stavu bol okresný súd toho názoru, že odporca má možnosť uhrádzať škodu navrhovateľovi z výsledku svojho podnikania, prípadne ak sa mu v podnikaní nedarí, môže ho ukončiť a nájsť si zamestnanie. Náhrada škody nebola priznaná v takom rozsahu, že by nebolo v schopnostiach a možnostiach odporcu ju navrhovateľovi uhradiť. Pokiaľ aj nemá celú sumu v hotovosti, môže napr. požiadať o úver banku a následne tento úver splácať z dosahovaného príjmu. Rozhodnutie o trovách si súd vyhradil poukazujúc na ust. § 151 ods. 3 O. s. p. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) na dobu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal vedľajší účastník na strane odporcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými návrhu navrhovateľa vyhovel zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne, alternatívne žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkal, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tiež aj nesprávne právne posúdenie veci. V podrobnostiach uviedol, že okresný súd nesprávne neprihliadol na závery znaleckého posudku 036/1997 vypracovaného znalcom Ing. X. B. v trestnom konaní v súvislosti s možnou aplikáciou ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Je paradoxné, že súd v občiansko-právnom konaní neakceptoval znalecký posudok vykonaný v trestnom konaní, ktorý zároveň bol v tomto konaní podkladom pre rozhodnutie o vine a treste s odôvodnením, že podklady, ktoré mal znalec k dispozícii, neboli úplné. Spochybnenie činnosti znalca prezentované súdom vedie odvolateľa k názoru, že sa jedná o nesprávny a nezákonný postup súdu, nakoľko tento nemá také odborné znalosti, aby mohol posúdiť znaleckú činnosť z hľadiska zvolených metód a postup. Súd môže (musí) hodnotiť výsledok znaleckého posudku výlučne z hľadiska logickosti záverov znaleckého posudku v kontexte ostatných vykonaných dôkazov. Okresný súd nemôže svojvoľne, bez akýchkoľvek odborných podkladov vyhlásiť znalecký posudok za nesprávny, nakoľko nemá dostatočné odborné znalosti v problematike, ktoré by ho oprávňovali vyjadrovať sa čisto k odborným otázkam, na ktoré má (musí) odpovedať výlučne znalec. Na rozdiel od súdu sa vedľajší účastník stotožnil s výsledkami znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní. Simulácia dopravnej nehody prostredníctvom počítačového systému PC Crash je v súčasnosti najpresnejším spôsobom simulácie dopravnej nehody. Jedine prostredníctvom simulácie je možné zistiť príčiny vzniku dopravnej nehody, postavenie motorových vozidiel v momente ich kontaktu a v neposlednom rade nárazovú rýchlosť a vzájomné krytie zúčastnených vozidiel pri ich zrážke. Z predmetného znaleckého posudku pritom zrejme vyplýva skutočnosť, že navrhovateľ mal reálnu možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehode. Znalec v odpovedi na str. 10 posudku uvádza: „...Technika a spôsob jazdy vodiča Škody 120L nebola správna. Vodič jazdil po stredovej deliacej čiare pred stretom s protiidúcim vozidlom a čiastočne túto čiaru prešiel obrysom vozidla do protismerného jazdného pruhu, kde došlo k stretu...“. V odpovedi na otázku č. 5, t. j. k možnosti zabráneniu vzniku dopravnej nehody znalec uviedol: „...Vodiči vozidiel OPEL a Škoda 120L mali možnosť dopravnej nehode predísť, ak by jazdili prinajmenšom stredom svojho jazdného pruhu...“. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, v znení platnom v čase dopravnej nehody sa na ceste sa jazdí vpravo, a ak tomu nebránia osobitné okolnosti, pri pravom okraji vozovky. Poškodenému v čase dopravnej nehody nič nebránilo jazdiť pri pravom okraji vozovky, čo vyplýva i z výsluchu svedkov - spolujazdcov poškodeného. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 11. 2005 sp. zn. 3Cdo/182/2005 príčinou určitého javu je každý jav, bez ktorého by iný jav nenastal, alebo by nastal spôsobom, akým nenastal. Ak by pri vzniku následku spolupôsobilo viacero príčin, treba hodnotiť každú príčinu čo do jej významu pre vznik následku zvlášť a osobitne treba určiť aj jej dôležitosť pre následok. Vedľajší účastník na strane odporcu vyslovil presvedčenie, že s poukazom na skutkové okolnosti dopravnej nehody stanovenej znaleckým posudkom Ing. B. si navrhovateľ v čase dopravnej nehody počínal v rozpore s ust. § 415 Občianskeho zákonníka, keď vedením motorového vozidla porušil vyššie citované ust. § 7 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z., čím sa spolupodieľal na vzniku dopravnej nehody, čo odôvodňuje aplikovanie ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ navrhol, aby súd aplikoval 50 % spoluvinu poškodeného. Za ďalšie, prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, pokiaľ konštatoval, že v prípade navrhovateľa boli splnené dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie mimoriadneho odškodnenia tak za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj bolestného podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965
Zb. Rozhodnutie okresného súdu, ktorým priznal navrhovateľovi 15-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného a 10-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia je preto nesprávne, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Už samotné základné bodové ohodnotenie podľa sadzby stanovenej v zákone primerane zohľadňovalo povahu následkov poškodenia navrhovateľa. Ust. § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. umožňuje zvýšenie základného bodového ohodnotenia, ak dôjde k strate alebo obmedzeniu uplatnenia v spoločenskom, rodinnom, kultúrnom či v športovom živote, resp. možnosť voľby povolania v dôsledku spôsobenej škody na zdraví (R 10/92). Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky môže súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa primerane zvýšiť odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Pojem hodný osobitného zreteľa ustálená judikatúra definuje ako prípady, kedy kultúrne, športové alebo iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na osobitne vysokej úrovni a mimoriadne. V rozhodnutí NS SR zo dňa 29. 11. 2005 sp. zn. 3Cdo/182/2005 sa uvádza, že 10-násobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je vyhradené výlučne prípadom, kedy je poškodený pod vplyvom následkov úrazov takmer vyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre uplatnenie v spoločnosti sú viac menej stratené. Navrhovateľ sám na výsluchu uviedol, že žiadne zo svojich aktivít nevykonával na zvlášť vysokej úrovni. Nešportuje, ani nešportoval. Aj naďalej sa venuje prechádzkam s manželkou. Navrhovateľ nie je obmedzený v bežnej hygiene, je sebestačný, sám chodí autom k lekárovi. Nepreukázal skutočnosti týkajúce sa jeho športového, kultúrneho a spoločenského strádania, ktoré by jednoznačne umožňovali vyvodiť záver o jeho úplnom vylúčení z bežného života. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodený trpí viacerými ochoreniami, ako napr. cukrovkou, polyneuropathiou, nadváhou, pričom uvedené ochorenia nemajú príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou a prinajmenšom polyneuropathia je jednoznačne preukázateľná ako ochorenie, ktorou navrhovateľ trpel pred dopravnou nehodou (výsluch znalca zo dňa 24. 08. 2011).
Odporca v podanom vyjadrení prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedol, že navrhuje odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu vyhovieť. Stotožnil sa s názorom, že okresný súd sa nevysporiadal s okolnosťami významnými pre rozhodnutie, predovšetkým s aplikáciou ust. § 441 Občianskeho zákonníka, nakoľko nezohľadnil mieru spoluviny poškodeného na vzniku škody, a to napriek tomu, že skutkové okolnosti prípadu odôvodňujú záver, že na vzniknutej škode sa do istej miery mohol podieľať i poškodený. Podiel zavinenia možno u poškodeného odôvodniť zo zanedbania všeobecnej prevenčnej povinnosti, vyplývajúcej z dikcie ust. § 415 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na porušenie povinnosti vodiča v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa ani dôkladným zisťovaním skutkového stavu na základe dôkazov vykonaných zo strany okresného súdu nepodarilo jednoznačne určiť priebeh dopravnej nehody, predovšetkým polohu motorových vozidiel bezprostredne pred dopravnou nehodou, ani mieru zavinenia vodičov pri vzniku škodlivého následku je možné vyvodiť záver, že rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia. Zároveň je možné povedať, že rozhodnutie prvostupňového súdu je do istej miery nepreskúmateľné, a to vzhľadom na absenciu skutočností (dôvodov), ktorými sa spravoval pri svojom rozhodovaní v otázke určenia miery zavinenia. Z uvedeného dôvodu je nutné považovať záver súdu, že bezprostredným vinníkom dopravnej nehody je práve odporca za unáhlený.
Navrhovateľ v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Uviedol, že tvrdenie odvolateľa, že poškodený spoluzavinil dopravnú nehodu, aj následné poškodenie svojho zdravia je tvrdením nekorektným, a to z toho dôvodu, že znalecký posudok v spisovom materiáli, ktorý je pripojený k spisu je len časťou trestného spisu a nemožno uvedené citácie v posudku brať ako absolútne a jediné správne, lebo v spise je dostatok iných dôkazov, ktoré svedčia o opaku, to značí, že poškodený neprešiel do protismeru a vôbec nezavinil dopravnú nehodu. K tvrdeniam a k záverom znaleckého posudku treba uviesť, že na mieste samom sa nezaznamenali brzdné, trecie, prípadne iné stopy po osobnom motorovom vozidle, ktoré viedol poškodený a odporca a znalec ich ani v znaleckom posudku nehodnotil. Okrem toho v žiadnom rozhodnutí o uvedenej dopravnej nehode sa netvrdí, že ju spoluzavinil aj poškodený. Uvedenú dopravnú nehodu vyšetroval súd v Poľskej republike a výňatok zo spisu, ktorý je pripojený, nedáva dostatok odpovedí na tvrdené skutočnosti odvolateľa. K veci boli vypočutí viacerí svedkovia, ktorí vylúčili spoluvinu poškodeného.
Znalec v trestnom konaní nerozhoduje o spoluvine či vine, ale o vine a prípadnej spoluvine rozhoduje súd. Navyše námietka spoluviny bola zo strany odvolateľa vznesená až na konci súdneho konania a doposiaľ bolo vyplácané plnenie bez jeho krátenia. Toto tvrdenie je len dôsledok podaného návrhu. Sám odporca v trestnom spise uviedol, že vozidlo poškodeného nebolo v protismere a jednoznačne uviedol, že on prešiel do protismeru a zavinil nehodu. Súd preto vyhodnotil vykonané dôkazy podľa § 132 O. s. p., a to podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko čo vyšlo za konanie najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Súd tiež zisťoval, či strany v konaní navrhujú vykonať znalecké dokazovanie. Zo strany odporcu bolo uvedené, že takýto návrh nemajú. V uvedenej veci preto nebol dôvod na postup podľa § 441 Občianskeho zákonníka. Za ďalšie, pokiaľ odvolateľ tvrdí, že nebolo preukázané sťaženie spoločenského uplatnenia v takej miere, že bolo potrebné priznať 15 resp. 10 násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia, v spise sú posudky znalcov, ktorí zhodne uvádzajú, že komplexne možno trvalé následky hodnotiť ako veľmi vážne, že zdravotný stav navrhovateľa sa nemôže zlepšiť a že sa bude len zhoršovať. Tiež bolo v konaní preukázané, a to svedkami, že sa život navrhovateľovi obrátil naopak. Úplne sa zmenil a nemôže v oblasti športu, kultúry, spoločenského uplatnenia, v práci žiť takým životom, ako žil pred nehodou. Bez pochybností bolo preukázané, že pri porovnaní života navrhovateľa pred dopravnou nehodou a po nej nastali u neho také zmeny v jeho živote, ktoré odôvodňujú priznanie mimoriadneho zvýšenia základného bodového ohodnotenia ako rozhodol súd. Súčasne si navrhovateľ uplatnil trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkmi konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z nasledovných dôvodov:
Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáha priznania mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, a to v súvislosti s poškodením zdravia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode zo dňa 21. 01. 1997, ktorú zavinil odporca. Prvostupňový súd po prvom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu vykonal vo veci pomerne rozsiahle dokazovanie či už vypočutím účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s celým radom listinných dôkazov, vrátane pripojeného spisu ČVS: OUV-96/97 pričom dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, aký má na mysli zhora citované ustanovenia vyhlášky č. 32/1965 Zb., a preto tomuto priznal nadlimitné odškodnenie tak sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj bolestného, všetko vychádzajúc zo znaleckého posudku MUDr. L. P. č. 1/2011, a to v rozsahu 15 násobku (bolestné), resp. 10 násobku (sťaženie spoločenského uplatnenia) násobku základného bodového hodnotenia, a nie 30-násobku, tak ako pôvodne žiadal navrhovateľ. S poukazom na zistenia aké vyplynuli z dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom (tak ako sú vyššie popísané), sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu tak v hodnotení navrhovateľa, ako prípadu hodného osobitného zreteľa a aj pokiaľ sa týka stanovenia násobku nadlimitného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného. Bolo by nadbytočné, aby odvolací súd vzhľadom na veľmi podrobné, vyčerpávajúce a presvedčivé odôvodnenie prvostupňového súdu v danom smere opakoval skutočnosti už raz uvádzané. Len na doplnenie je potrebné poukázať, že navrhovateľ sa v dôsledku spôsobeného úrazu stal invalidným, ktorú skutočnosť nová právna úprava pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov) už sama osebe považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady. Jediným dôvodom, ktorý odvolací súd viedol k zrušeniu napadnutého rozsudku bol tá skutočnosť, že prvostupňový súd sa zatiaľ dôsledne nevysporiadal s odporcom, ako aj vedľajším účastníkom na jeho strane vznesenou námietkou spoluviny navrhovateľa na utrpenom úraze. Nepochybne zo znaleckého posudku Ing. X. B. č. 036/1997 vypracovaného pre účely trestného konania vyplýva, že ani technika a spôsob jazdy navrhovateľa v čase dopravnej nehody nebola správna a to tým, že jazdil po stredovej deliacej čiare a čiastočne túto čiaru prešiel obrysom vozidla do
protismerného jazdného pruhu, kde došlo k stretu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná o okolnosť, ktorá je významná z hľadiska posúdenia možnej spoluviny navrhovateľa pri poškodení jeho zdravia. Keďže navrhovateľ s takýmto posúdením aký bol prezentovaný odporcom a vedľajším účastníkom na jeho strane nesúhlasil, prvostupňový súd sa aj správne pokúsil vo veci vypočuť znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok, avšak z jeho výsluchu pred okresným súdom v podstate nič nevyplýva, pretože svedok sa vzhľadom k odstupu času k uvedeným skutočnostiam už nevedel vyjadriť. Na druhej strane však pri nesúhlasnom stanovisku navrhovateľa nebolo možné vec uzatvoriť tým, že znalec nemal pri vypracovaní znaleckého posudku všetky potrebné podklady pre prijatie takého záveru, aký uviedol. Odvolávať sa len na svedecké výpovede v konaní vypočutých svedkov bolo nepostačujúce vzhľadom k tomu, že sa predovšetkým jednalo o otázku odbornú. Preto mal aj okresný súd nariadiť vo veci znalecké dokazovanie postupom podľa § 127 ods. 1 O. s. p. Toto bude aj jeho úlohou v ďalšom konaní. Pokiaľ súdom ustanovený znalec spoluzavinenie navrhovateľa na dopravnej nehode potvrdí, prvostupňový súd bude z tohto v ďalšom rozhodnutí vychádzať. Predtým však bude musieť určiť prípadnú mieru spoluzavinenia na vzniknutej dopravnej nehode. Za právne bezvýznamné odvolací súd považoval to, že odporca a vedľajší účastník na jeho strane námietku spoluzavinenia vzniesli až s odstupom niekoľkých rokov a potom, ako už bolo navrhovateľovi titulom náhrady škody na zdraví škody čiastočne plnené. Právom každého účastníka je zvoliť si v tom ktorom čase argumenty na svoju obranu. Plynutie času v danom prípade odvolací súd preto nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu za skutočnosť významnú pre rozhodnutie vo veci samej.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne aj o náhrade trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .