Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cb/72/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa FEGA FROST, s. r. o., so sídlom Tehelňa 675/2, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 475 939, zast. JUDr. Peter Frajt, advokát, Garbiarska 5, 040 01 Košice, proti odporcovi AGM BB, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 047 147, o zaplatenie sumy 610,94 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 343,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 12. 02. 2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 267,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 12. 02. 2010 do zaplatenia, návrh zamieta.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania v sume 4,53 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 14,06 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ si návrhom zo dňa 13. 12. 2011 uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 610,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 12. 02. 2010 do zaplatenia. Uviedol, že dodával odporcovi rôzne druhy mrazeného tovaru. Jednotlivé dodávky vyfakturoval faktúrou č. 210982955 splatnou dňa 03. 12. 2009 na sumu 133,80 Eur, č. 210987195 splatná dňa 05. 01. 2010 na sumu 209,52 Eur a č. 210005598 splatná dňa 11. 02. 2010 na sumu 267,62 Eur. Odporca, napriek viacerým prísľubom, svoj záväzok ani čiastočne nesplnil. Pretože odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, uplatnil si navrhovateľ právo na úrok z omeškania.

Súd vydal vo veci dňa 23. 02. 2012 platobný rozkaz č.k. -26, ktorý uznesením č.k. -33 zo dňa 13. 04. 2012 zrušil z dôvodu, že vydaný platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk.

Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 29. 06. 2012, na ktorý navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti. Odporca bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas, keď zásielka s predvolaním na termín pojednávania mu bola doručená dňa 25. 05. 2012 postupom podľa , teda doručovaním na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri. Odporca sa na pojednávanie neustanovil, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. S poukazom na súd potom na pojednávaní konanom dňa 29. 06. 2012 vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti účastníkov konania.

Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že dňa 03. 12. 2009 vtedajšia konateľka odporcu M. N. svojim podpisom na daňovom doklade - faktúre č. 210982955 potvrdila prevzatie tovaru (potraviny) v kúpnej cene 133,80 Eur a dňa 29. 12. 2009 odporca odtlačkom pečiatky spoločnosti odporcu na daňovom doklade - faktúre č. 210987195 potvrdil prevzatie tovaru spolu v cene 209,52 Eur, pričom pôvodne mal byť dodaný tovar spolu v kúpnej cene 218,51 Eur, ale položka v sume 8,98 Eur (med porciovaný) dodaná nebola.

Ďalej súd zistil, že daňovým dokladom - faktúrou č. 210005598 zo dňa 04. 12. 2010 navrhovateľ fakturoval odporcovi cenu tovaru v sume 267,62 Eur.

Iné dôkazné prostriedky ako konštatované daňové doklady - faktúru č. 210982955, č. 210987195 a č. 210005598 navrhovateľ nepredložil, ani neoznačil, keď súčasne poukázal na skutočnosť, že v danom prípade faktúry navrhovateľa slúžili zároveň ako dodací list.

Podľa kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo, alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa ak so zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom, alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru, alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

Z dokazovania vykonaného z dôkazných prostriedkov predložených a označených účastníkmi konania súd považoval za preukázané, že v mesiaci december roku 2009 došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu dvoch kúpnych zmlúv konkludentným spôsobom. Uzavretím zmluvy tak navrhovateľovi ako predávajúcemu v každom jednotlivom prípade vznikla povinnosť dodať odporcovi tovar, ktorým boli potraviny a odporcovi ako kupujúcemu vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru. Navrhovateľ v konaní preukázal splnenie svojej povinnosti zo záväzkového vzťahu s odporcom založeného kúpnymi zmluvami, t. j. preukázal, že dňa 03. 12. 2009 odporcovi dodal tovar spolu v cene 133,80 Eur, čo potvrdila podpisom vtedajšia konateľka odporcu a dňa 29. 12. 2009 tovar spolu v cene 209,52 Eur, čo potvrdil odporca odtlačkom pečiatky na daňovom doklade - faktúre, keď v obidvoch prípadoch daňové doklady - faktúry slúžili súčasne aj ako dodacie listy. Odovzdaním a prevzatím tovaru tak vznikla povinnosť odporcu zaplatiť kúpnu cenu, keď súd považoval za preukázané, že cena bola tvorená dohodou, pretože bola uvádzaná priamo na daňových dokladoch a odporca potvrdením prevzatia tovaru potvrdil súčasne aj dohodu o kúpnej cene tovaru.

Vzhľadom na to, že súd v konaní v dvoch prípadoch považoval za preukázané prevzatie tovaru odporcom od navrhovateľa, pričom odporca do dňa rozhodnutia súdu vo veci samej nepreukázal, že si splnil svoju povinnosť uhradiť kúpne ceny dodaného tovaru, posúdil súd nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie 343,32 Eur istiny titulom úhrady kúpnej ceny ako dôvodný. Ako dôvodný súd posúdil nárok navrhovateľa v tejto časti aj na uplatnený úrok z omeškania, keďže odporca sa dostal do omeškania s plnením

svojho peňažného záväzku a vzhľadom na dobu vzniku omeškania súd považoval za preukázané, že navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zodpovedá zákonnému postupu určenia výšky úroku z omeškania ( a v spojení s a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ).

Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie 343,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 12. 02. 2010 do zaplatenia vyhovel.

Podaným návrhom si navrhovateľ uplatnil aj právo na zaplatenie kúpnej ceny v sume 267,62 Eur, keď tvrdil, že prevzatie tovaru aj v tomto prípade odporca potvrdil na daňovom doklade, a to faktúre č. 210005598, ktorá mala slúžiť ako dodací list.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa pre rozsudok je rozhodný stav v čase jeho vyhlásenia.

Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia účastníci konania majú v konaní procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť označiť a predložiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Súd potom v konaní rozhoduje na základe výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi konania a len výnimočne môže vykonať aj iné dôkazy. Ak teda účastník konania nesplní, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na skutkovom základe zistenom z vykonaného dokazovania, pričom dopad dôkaznej núdze pripočíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Ako bolo uvedené, navrhovateľ tvrdil, aj v prípade kúpnej ceny fakturovanej daňovým dokladom - faktúrou č. 210005598, daňový doklad slúžil zároveň ako dodací list. Na konštatovanom daňovom doklade - faktúre č. 210005598 však absentuje akýkoľvek prejav vôle odporcu, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako konanie odporcu smerujúce k prevzatiu tovaru, kúpna cena ktorého týmto daňovým dokladom - faktúrou bola fakturovaná, resp. na konštatovanom daňovom doklade sa nenachádza žiadny taký prejav vôle odporcu, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako prejav odporcu o prevzatí tovaru.

Daňovým dokladom - faktúrou č. 210005598 teda navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že tovar, ktorého cena bola týmto dokladom účtovaná, odporcovi dodal a že odporca tento tovar prevzal a nepreukázal ním ani existenciu záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania, teda právneho vzťahu, z ktorého by navrhovateľovi vzniklo proti odporcovi právo na peňažné plnenie v sume 267,62 Eur a odporcovi by vznikla povinnosť plniť navrhovateľovi takýto peňažný záväzok.

Ak aj podľa tvrdení navrhovateľa navrhovateľ vykonal pred odporcu dodávku tovaru, čím malo dôjsť medzi účastníkmi konania k uzavretiu kúpnej zmluvy, zmluva je vždy dvojstranným právnym úkonom, a teda právu jednej zmluvnej strany zodpovedá povinnosť druhej zmluvnej strany. Preto aby sa navrhovateľ mohol v konaní úspešne domáhať proti odporcovi aj zaplatenia ceny za dodanie tovaru v sume 267,62 Eur, mal v konaní relevantným spôsobom preukázať, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode, na základe ktorej vznikol záväzok navrhovateľa dodať odporcovi požadovaný tovar v sume 267,62 Eur a záväzok odporcu za takto dodaný tovar zaplatiť navrhovateľovi cenu. Ako však už bolo konštatované, navrhovateľom označený a predložený dôkaz - daňový doklad (faktúra) existenciu

zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, predmetom ktorého by bol záväzok navrhovateľa dodať odporcovi tovar v cene 267,62 Eur a záväzok odporcu zaplatiť cenu za takto dodaný tovar, nepreukazuje. Rovnako tento listinný dôkaz nepreukazuje, že navrhovateľ si skutočne splnil svoju prípadnú povinnosť zo záväzkového vzťahu s odporcom, t.j. nepreukazuje, že navrhovateľ tovar v cene 267,62 Eur dodal a že tento tovar dodal odporcovi, teda nepreukazuje, že navrhovateľovi vzniklo právo domáhať sa úhrady ceny za takýto tovar a že toto právo navrhovateľovi vzniklo proti odporcovi.

Navrhovateľ na preukázanie dôvodnosti svojho nároku proti odporcovi v časti o zaplatenie sumy 267,62 Eur, napriek opakovanej výzve súdu, doložil len daňový doklad - faktúru. Daňový doklad - faktúra má však význam len z hľadiska účtovníctva, resp. daňového, avšak z hľadiska práva ide iba o obchodnú zvyklosť a ide o dôkaz, ktorý sám o sebe nie je spôsobilý preukázať skutočnosť, že tovar, ktorého cena je ním účtovaná, bol odovzdaný a prevzatý a najmä nepreukazujú skutočnosť, že bol odovzdaný subjektu a prevzatý subjektom, ktorý je na ňom uvádzaný ako odberateľ.

Len z daňového dokladu - faktúry vystavenej navrhovateľom ako dodávateľom pre odporcu ako odberateľa, avšak bez dôkazu že odporca od navrhovateľa dodanie takéhoto tovaru v cene 267,62 Eur žiadal, dôkazu, že navrhovateľ tovar v cene 267,62 Eur dodal a odporca tovar v cene 267,62 Eur prevzal a dôkazu o dohode o cene, resp. cene obvyklej, nebolo možné prijať v konaní záver, že uplatnený nárok navrhovateľa proti odporcovi je v časti o zaplatenie sumy 267,62 Eur čo do základu a výšky dôvodný.

Navrhovateľ tak do dňa rozhodnutia súdu vo veci samej nepreukázal dôvodnosť a výšku svojho nároku proti odporcovi v časti o zaplatenie 267,72 Eur s príslušenstvom, ani do dňa rozhodnutia súdu vo veci samej neoznačil alebo nepredložil dôkazné prostriedky, ktoré by dôvodnosť a výšku jeho nároku proti odporcovi v tejto časti preukazovali, hoci v predvolaní na termín pojednávania bol poučený o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti a výšky svojho nároku proti odporcovi v časti o zaplatenie 267,62 Eur s príslušenstvom, súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa a náhradu trov pomerne rozdelil. Súd podanému návrhu navrhovateľa vyhovel v časti o zaplatenie 343,32 Eur s príslušenstvom, čo v pomere k celému uplatnenému nároku v sume 610,94 Eur s príslušenstvom predstavuje 56,20 %, a teda v tejto časti mal v konaní úspech navrhovateľ. V časti o zaplatenie 267,62 Eur s príslušenstvom súd návrh zamietol, čo v pomere k celému uplatnenému nároku predstavuje 43,80 %, teda v tejto časti mal v konaní úspech odporca. Pomerom úspechu a neúspechu mal v konaní čistý úspech navrhovateľ, a to v rozsahu 12,40 % (56,20 % - 43,80 %), súd potom priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v rozsahu ich 12,40 %. V konaní vznikli navrhovateľovi iné trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 36,50 Eur, z ktorých 12,40 % predstavuje sumu 4,53 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 113,37 Eur s DPH za 2 úkony právnej služby po 39,83 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd), k tomu režijný paušál 2x 7,41 Eur a 20 % DPH v sume 18,89 Eur, z čoho 12,40 % tvorí sumu 14,06 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola určená podľa , , , , , a Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

V zmysle je potrebné, aby odporca povinnosť uloženú týmto rozhodnutím splnil do troch dní od jeho právoplatnosti s tým, že v zmysle je povinný prisúdenú náhradu trov konania uhradiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.