Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BA-5S-96-2023.pdf
PDF · 86.25 KB
Case nature
Subarea
BA-5S/96/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BAU holding - rodinné domy, s. r. o., IČO: 46 281 568, Vajnorská 89, 831 04 Bratislava, IČO: 46 281 568, právne zastúpeného: Highgate Law & Tax s. r. o., Nivy Tower, Mlynské Nivy 5, 821 09 Bratislava, IČO: 51 477 262, za ktorú koná Mgr. Tomáš Demo, advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 424 995 00, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100836940/2023 zo dňa 20.03.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.04.2023 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania podanou dňa 04.04.2023 na Krajský súd v Bratislave sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100836940/2023 zo dňa 20.03.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „správca dane“) č. 102953883/2022 zo dňa 02.11.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane podľa § 156 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu úrok z omeškania v sume X XXX,XX Eur za nezaplatenie preddavkov za obdobie marec 2019 na dani z príjmov právnickej osoby na zdaňovacie obdobie 2019 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, so splatnosťou 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V rámci žalobného petitu žalobca žiadal napadnuté i prvostupňové rozhodnutie zrušiť, alternatívne využiť sankčnú moderáciu podľa § 198 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) s tým, že mu bude priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Prílohou žaloby bolo prvostupňové rozhodnutie správcu dane, Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zo 14.12.2022, napadnuté rozhodnutie žalovaného a Evidencia stornovaných objednávok výstavby žalobcu z 31.03.2023.
2. V rámci podanej správnej žaloby žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok obsahovo vymedzený podľa § 185 písm. a) SSP. Svoj návrh odôvodnil s poukazom na to, že napadnuté i prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné a nie sú dané dôvody na uloženie sankcie. Vo veci uloženia sankčného úroku z omeškania avizoval, že bude zároveň so žalobou v danej veci podávať ďalšie správne žaloby proti rozhodnutiam žalovaného, ktoré konkretizoval ich číselným označením, pričom zdôraznil, že kumulatívna výška označenými rozhodnutiami uloženého sankčného úroku z omeškania je XX XXX,XX Eur. Zaplatenie uloženého úroku považoval za likvidačné, ohrozujúce samotné pokračovanie jeho podnikateľskej činnosti, spôsobilé vážne narušiť jeho finančné toky a ekonomicky ohroziť jeho podnikanie. Podľa žalobcu je neprípustné, aby sa v dôsledku povinnosti úhrady sankcií dostal do omeškania so splácaním svojich záväzkov z obchodných vzťahov, nakoľko
uvedené by malo za následok nielen navýšenie jeho záväzkov o úroky z omeškania a zmluvné pokuty, ale v krajnom prípade i ukončenie vzájomnej spolupráce, čo si v aktuálnej situácii na trhu nemôže dovoliť. Neodkladná exekúcia by výrazným spôsobom zasiahla do jeho finančných zdrojov a znemožnila by mu výkon jeho podnikateľskej činnosti, pričom by nebol schopný ani plniť si povinnosti voči správcovi dane a ostatným orgánom verejnej moci. Podotkol, že mu ako podnikateľskému subjektu podnikajúcemu v oblasti výstavby nehnuteľností nepraje aktuálna situácia na trhu, najmä vysoká inflácia, nárast cien tovarov potrebných pre výstavbu, ako aj „dramatické“ zvýšenie úrokových sadzieb, ktoré prakticky odrádzajú potenciálnych zákazníkov od kúpy nehnuteľnosti. Viac než 87 % jeho zákazníkov v poslednom období odstúpilo od objednávok na výstavbu nehnuteľností, v dôsledku čoho bol žalobca povinný vrátiť im zaplatené finančné prostriedky. Pre mimoriadne kritickú situáciu v marci 2023 bol dokonca nútený pozastaviť svoju výrobu na pobočke v Novom Meste nad Váhom, nakoľko nedisponuje zákazkami, ktoré by mohol zadať do výroby. S ohľadom na uvedené mal za to, že preukázal a osvedčil dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keďže okamžitý výkon sankcií by bol pre neho vo svetle aktuálnej hospodárskej situácie likvidačný.
3. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ktorý vo veci ďalej konal.
4. Správna žaloba bola spolu s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu na priznanie odkladného účinku doručená žalovanému, ktorý sa vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 26.09.2023. Zotrval na svojich záveroch a s argumentáciou žalobcu sa nestotožnil. Osobitne k odkladnému účinku správnej žaloby sa nevyjadril.
5. Administratívny spis prvostupňového orgánu bol zo strany žalovaného predložený správnemu súdu dňa 26.09.2023.
6. Podľa § 185 písm. a) SSP, v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“
7. Podľa § 188 SSP, v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“
8. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
9. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto
rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia, teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.
10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne, pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby a v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP pre prípad okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022 (ďalej len „Ústavný súd“), podľa ktorého by okrem všeobecných náležitostí podania mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku a pri dôvode podľa § 185 písm. a) SSP by mal navrhovateľ dostatočne vymedziť konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia podľa Ústavného súdu vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
11. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný mal možnosť sa k nemu vyjadriť. Vo vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
12. Žalobca v rámci svojej argumentácie v prospech priznania odkladného účinku správnej žalobe v prvom rade poukázal na skutočnosť, že rozhodnutia daňových orgánov sú nezákonné a nie sú dôvody na uloženie sankcie, teda dôvodil samotným predmetom konania pred správnym súdom, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí, čo je neprípustné. V tejto súvislosti správny súd podotýka, že jeho úlohou pri rozhodovaní o odkladnom účinku je výlučne posudzovanie splnenia predpokladov podľa § 185 SSP, nie vynášanie právnych záverov o meritórnych otázkach, ktoré budú predmetom ďalšieho konania, teda jeho úlohou v tomto konaní nie je prejudikovať výsledok konania o merite veci. Táto argumentácia žalobcu je preto irelevantná.
13. Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu žalobcu smerom k predmetnému návrhu, správny súd musí konštatovať, že medzi jej ťažiskové dôvody patrí poukaz na hypotetické následky, ktoré by podľa žalobcu mohli nastať v prípade okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí, najmä narušenie finančných tokov, ekonomické ohrozenie jeho podnikania, navýšenie záväzkov, strata klientely, strata spôsobilosti plniť svoje záväzky, znemožnenie podnikateľskej činnosti až likvidácia. Týmto hypotetickým následkom žalobca pripisuje charakter dosahujúci intenzitu požadovanú ustanovením § 185 písm. a) SSP, teda intenzitu závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami, pričom však neosvedčil existenciu žiadneho z nich, resp. nepreukázal, že by k takýmto následkom mohlo skutočne dôjsť. Jeho tvrdenia sú všeobecné, bez konkrétneho, reálneho podkladu, z ktorého by bolo možné takýto následok, resp. jeho hrozbu očakávať. Jedinou konkrétnou skutočnosťou, ktorú správnemu súdu vo vzťahu k jeho aktuálnej situácii žalobca predostrel, bol doklad označený ako Evidencia stornovaných pohľadávok výstavby s dátumom vyhotovenia 31.03.2023, čím deklaroval stratu klientely v ním vyčíslenom rozsahu 87 %. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že tento doklad sám osebe nemôže byť dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bez nadväznosti na iné okolnosti, zvlášť, ak nie je zrejmé, aký konkrétny dopad na aktuálnu finančnú situáciu žalobcu uvádzané skutočnosti majú. Žalobca k svojmu návrhu nepredložil žiadne podklady, z ktorých by pri posudzovaní jeho finančného zázemia v kontexte tvrdených skutočností bolo možné vychádzať, a ktoré by mohli za určitých okolností odôvodniť priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd preto, majúc k dispozícii verejne dostupné zdroje (www.registeruz.sk, www.finstat.sk), lustroval majetkové pomery žalobcu a zistil, že tieto neodôvodňujú záver, že by výkonom rozhodnutia mohlo dôjsť k vzniku nenapraviteľného (likvidačného) následku, resp. že by mu hrozila značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, ani že by bolo vo všeobecnosti ohrozené jeho fungovanie ako podnikateľského subjektu. V roku 2022 celkové výnosy žalobcu totiž dosahovali výšku až 12 480 123 Eur (z toho najväčšiu časť tvorila tržba za tovar, výrobky a služby) a zisk 1 749 729 Eur, pričom z vývoja podnikateľskej činnosti vo vzťahu k tržbám a celkovým výnosom žalobcu za ostatné roky sa dá usudzovať na ich stúpajúcu tendenciu. Na základe uvedeného možno žalobcu považovať za prosperujúcu spoločnosť,
pre ktorú sa vyrubený úrok z omeškania vo výške X XXX,XX Eur nejaví ako likvidačný, a to ani v spojení s prípadnými ďalšími vyrubenými úrokmi, ktoré by podľa jeho tvrdení mali dosahovať spolu výšku XX XXX,XX Eur. S ohľadom na zistené finančné zázemie žalobcu, jeho tvrdenia o tom, že by výkonom napadnutých rozhodnutí mohla byť ohrozená jeho podnikateľská činnosť, sú neadekvátne, nezodpovedajúce reálnemu stavu veci, a vyznievajú účelovo. Správny súd má za to, že strata klientely, resp. väčší počet stornovaných objednávok, s ktorými sa žalobca potýka, nie je takou skutočnosťou, ktorá by kardinálne ovplyvňovala jeho podnikateľskú činnosť. Neuniklo totiž pozornosti správneho súdu, že predložený prehľad storno objednávok zahŕňa obdobie od 15.03.2022 do 14.03.2023, t. j. väčšinu obdobia roka 2022, za ktorý žalobca v konečnom dôsledku vykázal značné celkové výnosy a zisk tak, ako boli uvedené v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, teda stornované objednávky a vrátené sumy nemali vplyv na jeho celkovú prosperitu.
14. Pokiaľ ide o žalobcom zdôrazňované všeobecné javy na trhu s nehnuteľnosťami (vysoká inflácia, nárast cien tovarov potrebných pre výstavbu, „dramatické“ zvýšenie úrokových sadzieb), tieto správny súd radí do kategórie všeobecného rizika podnikania v tejto oblasti, s ktorým treba počítať a ktorými nie je možné odôvodňovať neplnenie povinností uložených právoplatnými rozhodnutiami daňových orgánov.
15. Čo sa týka tvrdenia, že pre mimoriadne kritickú situáciu v marci 2023 bol žalobca nútený pozastaviť svoju výrobu na pobočke v Novom Meste nad Váhom, toto jednak nebolo ničím preukázané, jednak vzhľadom k finančnému zázemiu žalobcu nie je zrejmé, či táto skutočnosť vôbec mala vplyv na jeho finančnú spôsobilosť a ak áno – aký. V neposlednom rade správny súd dodáva, že žalobca nepreukázal ani to, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.
16. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, či iný zákonom definovaný následok, ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd, v súlade s § 188 SSP, jeho návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
17. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SPP].