Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-75-2012.pdf
PDF · 90.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/75/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Andreou Galdunovou, v právnej veci starostlivosti o maloletú F. C., N.. XX.X.XXXX, C. A. A. XX, K., toho času v F. F. Ž., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťaťa rodičov matky W. K., N.. XX.X.XXXX, C. A. V., A. Č.. X, prechodne bytom A. Č.. XX, K., otca X. C., N.. XX.X.XXXX, A. Ľ. X, K., v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti
rozhodol:
Nariaďuje ústavnú starostlivosť mal. F. C., N.. XX.X.XXXX v F. F. Ž..
Matka W. K., N.. XX.X.XXXX a otec X. C., N.. XX.X.XXXX sú povinní prispievať na výživu maloletej každý sumou 30% z výšky životného minima na jedno nezaopatrené dieťa vždy do 20.-dňa v mesiaci vopred na účet F. F. Ž. počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 23.3.2012 na tunajší súd návrh na vydanie predbežného opatrenia vo veci nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletou F. C., N.. XX.X.XXXX. Vo svojom návrhu uviedol, že dňa 21.3.2012 referát Úradu práce, soc. vecí a rodiny kontaktoval príslušník OO PZ Košice- Západ vo veci žiadosti matky o prešetrenie pomerov v rodine mal. dieťaťa, ktorá ich kontaktovala za účelom pomoci v jej nepriaznivej sociálnej situácii. Šetrením v rodine na A. XX, M. K. bolo zistené, že rodina obýva jednu izbu rodinného domu na uvedenej adrese, kde býva matka maloletej, terajší druh matky a ich spoločné dieťa mal. V. P. V.. F.. V uvedenom dome sa nachádza aj sociálne zariadenie, pričom v čase šetrenia bola hygiena v domácnosti na dobrej úrovni. Ďalej z návrhu vyplýva, že rodina už bola v minulosti riešená na Úrade prace, soc. vecí a rodiny z dôvodu prebiehajúceho konania o úpravu rodičovských práv a povinností, vedeného na Okresnom súde Košice II, sp. zn. 23P 151/2009, kedy boli mal. F. a jej staršia sestra P. rozsudkom zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom v súčasnosti sa nemá nik z príbuzných možnosť zabezpečovať starostlivosť, nakoľko otec mal. F. žije na adrese Ľ. X, M. K., avšak v nevyhovujúcich životných podmienkach, požívajúc nadmerné množstvo alkoholických nápojov. Navrhovateľ mal za to, že ani ostatní príbuzní mal. F. a to tak zo strany otca ako aj matky žijú v nevyhovujúcich podmienkach, v dôsledku ich nepriaznivej sociálnej situácie, a preto nie sú schopní pomôcť jej pri zabezpečovaní starostlivosti o jej mal. deti. Ďalej uviedol, že matka mal. v súčasnosti poberá príspevok a prídavok na dve nezaopatrené deti spolu vo výške 230 eur mesačne, pričom jej druh je nezamestnaný, len príležitostne si zarába rôznymi brigádami.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.3.2012, č.k. 45P 75/2012-6 súd návrhu navrhovateľa vyhovel a dočasne zveril maloletú F. do starostlivosti F. F. Ž.. Uznesenie sa stalo vykonateľným dňa 23.3.2012 a dňa 20.4.2012 nadobudlo právoplatnosť.
Uznesením zo dňa 23.4.2012 tunajší súd začal konanie bez návrhu o nariadenie ústavnej starostlivosti, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.4.2012.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, matky, otca maloletej, oboznámením sa listinnými dôkazmi, najmä správou z F. F. Ž., správou kolízneho opatrovníka ,,o prešetrení rodinných pomerov" a zistil tento skutkový stav vecí:
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku doručenom súdu dňa 23.5.2012, teda navrhuje, aby súd nariadil ústavnú výchovu u maloletej F., nakoľko aj napriek tomu, že uviedol, že matka bude mať zabezpečené podmienky, aby sa mohla o maloletú postarať, avšak skutočnosť je odlišná. Uviedol, že vykonal šetrenie v P. E. K., M. K. E., kde je matka maloletej v súčasnosti ubytovaná a odtiaľ dostal správu, že nie je možné poskytnúť matke s deťmi izbu tak, ako to bolo pôvodne plánované z dôvodu nedostatočných kapacít. Preto uviedol, že v súčasnosti nie je možné ponechať mal. v starostlivosti matky, ktorá na to nemá zabezpečené podmienky a taktiež ani ju umiestniť do náhradnej osobnej starostlivosti, keďže ani u starej matky taktiež nie sú vhodné podmienky na umiestnenie (nakoľko sa jedná sa o 2 - izbový byt, v ktorom v nevyhovujúcich podmienkach býva viacero osôb). Zároveň poukázal na skutočnosť, že v čase prvého umiestnenia dieťaťa do Detského domova, stará matka nebola ochotná pomôcť so starostlivosťou o mal. F.. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi taktiež potvrdil, že maloletá F. sa aktuálne nachádza v zariadení, kde je zároveň sú jej ďalší súrodenci a to mal. V. K. P. P. C., pričom potvrdil, že do budúcna budú všetky deti umiestnené v tom istom zariadení aby tak ostali zachované väzby medzi súrodencami. Kolízny opatrovník predniesol, že do budúcna je predpoklad, že potom, ako sa narodí ďalšie dieťa, nakoľko v súčasnosti je matka opätovne tehotná, a bude preukázané, že matka sa o toto dieťa riadne stará a má na to zabezpečené podmienky, bude mal. F. vrátená do jej osobnej starostlivosti. Záverom svojej výpovede kolízny opatrovník dodal, že aj mal. V. bola nariadená taktiež ústavná starostlivosť, kde matka sa zároveň vzdala práva podať odvolanie.
Matka vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že v súčasnosti býva sama v P. E., a to od 25.5.2012, predtým žila spolu s druhom W. K. N. A. XX, ktorý jej doposiaľ s ničím nepomáhal, nijakým spôsobom jej neprispieval, v dôsledku čoho sa dostala do tejto nepriaznivej sociálnej situácii, keď už nemala peniaze ani na potraviny. Ani jej matka a sestra tiež v tom čase nemali žiaden príjem, preto situáciu nevedela riešiť inak, tak zavolala na políciu, ktorí kontaktovali sociálny referát Úradu práce, soc. vecí a rodiny, v dôsledku čoho boli deti umiestnené v F.. Matka sa následne rozhodla odísť do P. E.. Matka však mala za to, že do budúcna by si chcela zariadiť svoju situáciu tak, aby som sa opätovne mohla o deti postarať.
Otec sa na pojednávaní vyjadril, že v čase, keď žili s matkou maloletej v spoločnej domácnosti, o všetko sa staral sám, varil, pral a podobne. Vo vzťahu k mal. F. uviedol, že je pre ňu určite lepšie, aby aspoň po istý čas ostala v ústavnej starostlivosti, spolu so staršou sestrou P., ktorej je tiež otcom. Ďalej uviedol, že by bol rád, keby boli obe maloleté umiestnené niekde bližšie k jeho bydlisku, nakoľko má veľký problém dochádzať za nimi na návštevy, keďže nemá dostatok finančných prostriedkov na cestovanie. Jeho jediným príjmom sú štátne sociálne dávky v sume 62,- eur mesačne. V súčasnosti býva v byte so svojou matkou, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku v sume 150 eur mesačne a ktorá mu finančne vypomáha.
Svedkyňa P. C., T.. C., (N.. XX.X.XXXX) stará matka maloletej F., ako aj P. na pojednávaní uviedla, že naposledy, keď boli na návšteve u mal. P. nedopadlo to dobre, lebo táto sa pri ich odchode rozplakala.
Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení rodinných pomerov zo dňa 23.1.2012 vyplýva, že od umiestnenia maloletých detí do F. F. sa pomery na strane matky zmenili, táto ukončila spolužitie s otcom maloletých, opustila spoločnú domácnosť a odišla do K. E. M. K. N. M., kde ju prednostne prijali z dôvodu jej ďalšieho tehotenstva. Matka prejavuje záujem o návrat maloletej F. do osobnej starostlivosti, odlúčenie znáša veľmi ťažko. Ďalej uviedol, že v prípade návratu detí do starostlivosti matky, tieto majú v K. E. prisľúbenú izbu pre seba.
Zo správy F. F. Ž., kde bola maloletá F. dňa 5.4.2012 spolu so svojím bratom V. K. umiestnená vyplýva, že maloletá sa na nové prostredie adaptovala, spočiatku prejavovala smutnú až plačlivú náladu, najmä pri večernom zaspávaní a rannom vstávaní, na matku spomínala v dobrom, na otca mala zlé spomienky spojené s fyzickým ubližovaním. Mal. má veľmi dobrý vzťah k súrodencom a to k staršej P. a mladšiemu V.. Matka bola na návšteve naposledy so svojím druhom dňa 23.4.2012, avšak vzhľadom na krátkosť času ešte neprebehla dostatočná adaptácia maloletých na nové prostredie, preto po porade so psychologičkou nebol rodičom po istý čas odporúčaný fyzický kontakt (iba na základe telefonického rozhovoru).
Podľa ust. § 54 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa ust. § 55 ods. 1 cit. zákona, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa ust. § 81 ods. 1, 2 cit. zákona, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 cit. zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 cit. zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 cit. zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení je súd povinný skúmať, či mal. dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti (napr. starým rodičom alebo iným príbuzným) alebo do pestúnskej starostlivosti a tak predísť nariadeniu ústavnej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého je vážne ohrozená alebo jeho výchova je vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. Súd však môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť, aj vtedy ak jej nariadeniu nepredchádza iné výchovné opatrenie. Jedná sa najmä o prípady, keď je výchova maloletého tak vážne narušená, že aplikácia niekoľkých opatrení by sa minula účinku alebo v prípade, keď sa rodičia o maloletého nestarajú a nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby. O vážnom narušení výchovy maloletého hovoríme aj vtedy ak negatívne vplyvy výchovného prostredia sa prejavujú v negatívnom správaní maloletého (pácha trestnú činnosť, túla sa, nechodí do školy, požíva alkoholické nápoje alebo iné návykové látky a pod.)
V tomto konkrétnom prípade súd s poukazom na vyššie uvedený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami nariadil mal. F. ústavnú starostlivosť, nakoľko mal za to, že matka maloletej v súčasnosti žije v P. E., M. K. E., pričom jej súčasná sociálna a finančná situácia nedovoľuje, aby jej bola mal. F. zverená do osobnej starostlivosti. Preto súd bol toho názoru, že je v záujme maloletej, aby bola umiestnená do F. F. Ž., kde tak ako to vyplýva z jednotlivých správ, sa postupne adaptuje na nové prostredie, so svojím priateľským temperamentom nemá problém s nadväzovaním kontaktov s dospelými a deťmi. V uvedenom zariadení je spolu so svojimi súrodencami P. P. V. a súrodenecké väzby tak nie sú narušené. Vzhľadom na nezáujem iných príbuzných (nemôže ísť o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti), súd rozhodol o nariadení ústavnej výchovy v F. F. Ž. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zároveň určil povinnosť otca, ako aj matky prispievať na výživu mal. F., v minimálnej zákonom stanovenej výške 30 % zo sumy životného minima (každý), keďže súčasná nepriaznivá sociálna a finančná situácia rodičov im neumožňuje prispievať maloletej na výživu vyššou čiastkou. Súd dopĺňa, že v prípade zlepšenia sociálnych podmienok u matky, bude možné v budúcnosti zrušiť ústavnú starostlivosť a zveriť deti do osobnej starostlivosti matky.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).