Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-1C/44/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený splnomocnencom: HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459 proti žalovanej: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX/X, XXX XX R., štátny občan SR o zaplatenie sumy 2.759,08 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.423,86 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.181,73 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania splnomocnencovi žalobcu, a to trovy právneho zastúpenia v sume 161,90 eur a iné trovy v sume 5,33 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že súd povoľuje žalovanej zaplatenie priznaných súm v mesačných splátkach po 50 eur, splatných vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca, počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 10.2.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 2.759,08 eura s 17,50% úrokom ročne zo sumy 1.181,73 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.181,73 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že je právnym nástupcom Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava, od ktorej nadobudol pohľadávku voči žalovanej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Žalovaná suma predstavuje plnenie titulom uzavretej Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 12.8.2004, predmetom ktorej bolo poskytnutie platobnej karty k účtu pre žalovanú ako majiteľa účtu. Právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavreli dodatok č. 1 k zmluve, predmetom ktorého bolo poskytnutie kartového rámca vo výške 995,82 eur s úrokovou sadzbou 17,50% ročne, ktorého súčasťou boli základné podmienky kartového rámca. Zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to 1 rok odo dňa podpísania zmluvy, pričom doba trvania sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku držiteľa karty. Podľa čl. V. bod 4 Dodatku, banka je oprávnená vypovedať zmluvu bez uvedenia dôvodu. Listom zo dňa 11.7.2007 právny predchodca vypovedal zmluvu. Podľa vyčíslenia pohľadávky ku dňu 21.12.2010 bol celkový zostatok v sume 2.859,08 eur, pozostávajúci z istiny 1.181,73 eur, nezaplatené riadne úroky v sume 949,36 eur, úrokov z omeškania 727,99 eur. Riadny úrok vo výške 17,50% ročne si žalobca uplatňuje v súlade s čl. I. základné podmienky zmluvy o úvere a zároveň zákonný úrok z omeškania ku dňu konečnej splatnosti úveru vo výške 9% ročne. Po postúpení pohľadávky bol znížený záväzok žalovanej v časti riadne úroky v sume 949,36 eur o sumu 100 eur zaplatenú žalovanou na sumu 849,36 eur. Žalobu dôvodil ustanoveniami .

Žalovaná k žalobe uviedla, že uzavrela predmetné zmluvy, nemala však vzhľadom na svoju situáciu peňažné prostriedky na dodržanie dohody o zasielaní splátok. Žiadala o povolenie zaplatenia priznanej sumy v mesačných splátkach.

Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty, dodatkom č. 1 k zmluve, výpisom z účtu, históriou účtu, vypovedaním zmluvy, dohodou o spôsobe úhrady záväzkov formou splátkového kalendára a zistil tento skutkový stav veci:

Podľa Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 20.8.2004 bol žalovanej poskytnutý hotovostný limit platobnej karty celkový vo výške 995,82 eur /predtým 30.000,- Sk/. Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 20.8.2004 bol žalovanej poskytnutý kartový rámec 995,82 eur /predtým 30.000,- Sk/ s premenlivou úrokovou sadzbou 17,50% ročne, konečnou splatnosťou 11.8.2005. Podľa čl. III. Bod 1. banka na základe zmluvy vydá držiteľovi platobnú kartu ku kartovému účtu a poskytne mu peňažné prostriedky vo výške kartového rámca za podmienok stanovených zmluvou. Podľa bodu 3. držiteľ karty je oprávnený čerpať platobnou kartou alebo výberom v hotovosti. Podľa bodu 4. Držiteľ karty je povinný pravidelne mesačne, vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca poukazovať bezhotovostným prevodom na kartový účet peňažné prostriedky vo výške najmenej 5% z kartového rámca, t.j. 1.500,- Sk a to až do splatenia. Podľa bodu 8. v prípade nepoukázania peňažných prostriedkov na kartový účet vo výške a spôsobom dohodnutým v bode 4. tohto článku, ako aj v prípade prečerpania kartového rámca je banka oprávnená zrealizovať zákaz na platobnú kartu a požadovať zaplatenie pohľadávky v lehote určenej bankou písomnou výzvou. Podľa bodu 10. v prípade omeškania so splatením celej pohľadávky je banka oprávnená požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej bankou zverejnením. Podľa čl. IV. bod 4. sa zmluvné strany dohodli, že na záväzkovo-právny vzťah, ktorý vznikne medzi účastníkmi zmluvy v súvislosti s čerpaním a splácaním kartového rámca sa primerane použijú ustanovenia VOP, bod. 7. s názvom úvery, upravujúce záväzkovo-právne vzťahy medzi bankou a klientom, ktoré vznikli na základe zmluvy o úvere, najmä ustanovenia bodu 7.6 VOP. Podľa čl. V. bod 4. Banka je oprávnená zmluvu vypovedať bez uvedenia dôvodu. Výpoveď nadobúda účinnosť dňom doručenia držiteľovi karty.

Podľa histórie účtu žalovaná čerpala úver výbermi kartou odo dňa 20.8.2004 a priebežne do 18.5.2006, vyčerpala sumu 1.971,72 eur /59.400,- Sk/. Na účte boli priebežne zasielané platby ako vklady od 19.4.2004 do 15.10.2006 spolu v sume 1.045,61 eur /31.500,- Sk/. Dňa 18.7.2007 bola ukončená aktívna zmluva a od tejto doby neboli účtované žiadne výbery, vklady, len úroky do 31.12.2008.

Celý predložený výpis z účtu pozostáva z množstva údajov bez uvedenia ich významu, predmetu operácie ako napr. poplatok za správu úveru 30.000 SKK, zvýšenie istiny - preúčtovanie 30.000 SKK, zníženie istiny - preúčtovanie 30.000 SKK, automatická splatnosť výnosov istiny 30.545,1 SKK, zníženie pohľadávky na riadny úrok 870,3 SKK, z ktorého nie je možné zistiť, akým spôsobom žalobca vyčíslil žalované sumy. Súd mal preukázané, že žalovanej boli účtované pri každom výbere akejkoľvek sumy poplatky za kartovú operáciu, za správu kartového účtu v sume 75,- Sk, 100,- Sk pri výbere akejkoľvek sumy 100,- Sk.

Z predloženého výpisu z účtu mal súd preukázané, že ku dňu 1.1.2009 bol zostatok na nesplatenej istine 1.181,73 eur, úroku 949,36 eur a úroku z omeškania 727,99 eur.

Žalobca prostredníctvom splnomocnenca poukázal na predložené listinné dôkazy súdu k žalobe s tým, že žalovaná celkom vyčerpala sumu 59.400,- Sk, t.j. 1.971,72 eur. Na jej účet boli účtované kartové poplatky v sume 26,56 eur, poplatky za kartové operácie 127,33 eur, poplatky za správu kartového účtu v sume 74,69 eur. Od týchto položiek boli odpočítané celkové platby žalovanej v sume 1.045,61 eur. Úroky z omeškania v sume 727,99 eur pozostávajú z úrokov vo výške 20,30% ročne z istiny 1.181,73 eur od 12.7.2007 - deň po výpovedi zmluvy do 14.1.2009 a od 15.1.2009 do 21.12.2010 vo výške 9% ročne z istiny. Výška úrokov z omeškania bola stanovená v čl. III bod 10 zmluvy a korešponduje s bankovou obchodnou praxou. Riadne úroky vo výške 949,36 eur pozostávajú z dohodnutých úrokov vo výške 17,50% ročne z istiny 1.181,73 eur od 12.7.2007 do 21.12.2010, v sume 236,60 eur do vypovedania zmluvy. Na základe uzavretej zmluvy bola vydaná žalovanej platobná karta ako debetná. Až uzatvorením dodatku bol poskytnutý žalovanej úverový rámec vo forme preddavku na bežný účet - povolené prečerpanie, teda kontokorentný úver, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia

Výpoveďou zo dňa 11.7.2007 postupca vypovedal zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty s uvedením nesplateného zostatku v sume 35.745,70 Sk, t.j. 1.186,54 eur.

Dňa 27.6.2011 žalovaná podpísala tlačivo žalobcu označené ako „Dohoda o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára“, v ktorej dlžník uznáva svoj záväzok voči veriteľovi z úveru/pôžičky/ povoleného prečerpania: č. 0252307148, pohľadávka vyčíslená ku dňu 9.6.2011, vo výške 2.955,57 eur s tým, že sa zaväzuje dlžník uhradiť svoj záväzok pravidelnými mesačnými splátkami v období 12 mesiacov vždy najneskôr k 25-dňu v mesiaci vo výške 246,30 eur. Podľa čl. III. Dohody v prípade omeškania dlžníka so zaplatením čo i len jednej splátky stratí dlžník výhodu splátok ako aj výhodu odpustenia úrokov a veriteľ bude takú pohľadávku vymáhať v zmysle platných právnych predpisov v celom rozsahu spolu s úrokmi v zmysle zmluvy. V dobe 2. čl. III. bola dohodnutá rozhodcovská doložka.

Výsluchom žalovanej mal súd preukázané, že uzavrela predmetnú zmluvu, na základe ktorej jej boli poskytnuté peňažné prostriedky. Na kartový účet jej bola zasielaná mzda zamestnávateľom a z tejto boli vykonávané zrážky. V roku 2006 manžel prišiel o zamestnanie a zostala v zlej situácii, pretože jediným príjmom do domácnosti bola jej mzda do 340 eur mesačne a polovičný dôchodok manžela 240 eur mesačne. Podpísala predloženú dohodu o splátkach s tým, že mala snahu žalobcovi zaplatiť svoj záväzok. Nemala však peňažné prostriedky na dodržanie dohody a zaslala len sumu 100 eur. Vedela, že pohľadávka žalobcu je premlčaná. Žiadala súd o povolenie zaplatenia formou mesačných splátok vzhľadom k jej finančnej situácii a skutočnosti, že jej manžel je v zlom zdravotnom stave, je v kóme a nemá nádej na prežitie. Splátky by zasielala za pomoci svojich príbuzných.

Súd posúdil nárok navrhovateľa v zmysle ustanovení , o ochrane spotrebiteľov a Zák. č. 258/52001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Podľa o ochranu spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

Podľa , , , , o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie

a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č.1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

Podľa , spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ods. l, 2, 4 , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobný návrh bol podaný sčasti dôvodne. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, ktorá však bola uzavretá dňa 12.4.2005 a dodatok č.1 k zmluve bol uzavretý dňa 5.4.2005. Z uvedeného vyplýva, že nemôže vzniknúť skôr dodatok zmluvy, keď neexistuje hlavná zmluva. Podľa obsahu žaloby žalobca potom žaloval na základe dodatku č. 1 k zmluve, na základe ktorého boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky formou úveru. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah, súd poukazuje na to, že základom tohto záväzkového vzťahu je o spotrebiteľských úveroch. je právny predpis upravujúci osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti a zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný druh súkromnoprávnych zmlúv, a nie iba jeden špecifický druh zmluvy o úvere. Z úvodných ustanovení zákona je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania /tovarov a služieb/ spotrebiteľmi. Spotrebiteľ je prioritne fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel, ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Vzhľadom na takto zákonom zadefinovanú povahu jedného z účastníkov, nemožno konštatovať, že by malo ísť o obchodno-právny vzťah. Základným znakom obchodno-právnych vzťahov je to, že vznikajú medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti a vzťah medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru a spotrebiteľom nespadá ani pod žiadnu situáciu, vymedzenú v ustanovení , .

Súd má zato, že uvedená zmluva nazvaná ako dodatok č. 1 k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty uzavretý pred uzavretím zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru /kontokorentného/, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné označenie skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných zmluvných typov ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva použiť ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti vymedzené v v znení neskorších predpisov. Za spotrebiteľský úver sa považuje každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v , cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Záväzkový vzťah vznikne výlučne na základe dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme. Spotrebiteľom je výlučne fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je vždy odplatná a odplatou sú spravidla poplatky a úroky. Veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Predmetná zákonná úprava pokrýva všetky zmluvné typy, pri ktorých dochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, dočasne, za odplatu. Pojem spotrebiteľský úver je všeobecným pojmom a pokrýva široký rozsah zmluvných typov ako sú zmluva o úvere, zmluva o pôžičke, nepomenované zmluvy atď.

Veriteľ na základe zmluvy poskytol žalovanej úver s úverovým rámcom 995,82 eur, ktoré peňažné prostriedky čerpala výberom postupne. Podľa výpisu z účtu zostala nesplatená istina úveru v sume 1.181,73 eur, riadneho úroku 849,36 eur a úroku z omeškania 727,99 eur.

Súd poukazuje na rôzne poplatky uvádzané opakovane vo výpise z účtu tak ako je hore uvedené a to kartové poplatky v sume 26,56 eur, poplatky za kartové operácie v sume 127,33 eur, poplatky za správu v sume 74,69 eur, celkom v sume 228,58 eur s tým, že sa stotožňuje s rozhodovacou líniou potvrdenou Vrchným Krajinským súdom Karlsruhe z 3. mája 2011 (), podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku). Poplatky za správu, operácie nemajú povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, a preto nepredstavujú dojednanie týkajúce sa ceny. Vedenie kartového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, ale slúži výhradne záujmom banky. Súd preto od uplatnenej istiny odpočítal sumu vyčíslených rôznych poplatkov, v ktorej časti s príslušným úrokom žalobu zamietol a zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny v sume 953,5 eur /1.181,73 - 228,58/.

V časti dohodnutého úroku 17,50% ročne, súd priznal žalobcovi vyčíslený úrok do vypovedania zmluvy, teda splatnosti poskytnutého úveru a to v sume 236,60 eur s tým, že po splatnosti úveru nastupuje inštitút omeškania a právo žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania. Súd preto v časti uplatneného úroku vo zvyšku sumy 713,23 eur žalobu zamietol.

V časti uplatneného úroku z omeškania súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vyčíslený vo výške 9% ročne od 15.1.2009 do 21.12.2010 v sume 234,11 eur a to z priznanej istiny v sume 1.189,75 eur, pretože jeho výška je v súlade s ustanoveniami občianskeho práva. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd nárok žalobcu zamietol, pretože sa jedná o úrok z omeškania vo výške 20,30% ročne za čas od 12.7.2007 do 14.1.2009, ktorého výška je v rozpore so zákonom. Ak bol v takejto výške úrok z omeškania medzi účastníkmi dohodnutý, jedná sa o neprijateľnú podmienku a teda podmienku neplatnú. V čase omeškania k 12.7.2007 bola výška úroku stanovená vykonávacím predpisom Nar. vl. č. a to vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, ktorá bola 9% ročne.

Žalovaná je naďalej v omeškaní s plnením peňažného dlhu a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, ktorý je v súlade s Nar. vl. č. v zmysle ustanovení občianskeho práva.

Súd v časti uplatneného riadneho úroku vo výške 17,50% ročne zo žalovanej nesplatenej istiny od 22.12.2010 do zaplatenia žalobu sčasti zamietol. Súd nepriznal žalobcovi uplatnený dohodnutý úrok naďalej do zaplatenia úveru s tým, že v zmysle ustanovenia občianskeho práva, ak sú pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, tieto sú splatné najneskôr spolu s istinou, pokiaľ ich splatnosť nebola dohodnutá v iných termínoch ( ). Úverový účet bol uzavretý dňa 11.7.2007, keď bolo ukončenie aktívnej zmluvy. Ustanovenia v súvislosti s odstúpením od zmluvy, keď veriteľom kvôli nesplácaniu úveru dlžníkom budú ďalej účtované úroky z úveru aj úroky z omeškania, tzv. sankčné úroky v zákonnej alebo dohodnutej výške nie je použiteľné v predmetnom konaní, keď sa jedná o ustanovenie v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho súd poukazuje na to, že žalobca, resp. jeho právny predchodca od zmluvy neodstúpil, ale zmluvu vypovedal, úverový účet uzavrel a následne oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky. Žalobca uplatnil riadny úrok a úrok z omeškania od 22.12.2010 a súd má za to, že za čas, keď sa dostala žalovaná do omeškania nastupuje inštitút omeškania a povinnosť platiť úrok z omeškania.

Podľa histórie účtu dňa 18.7.2007 bol ukončený aktívny úverový rámec zmluvy o kontokorentnom úvere s tým, že listom zo dňa 11.7.2007 postupca dal žalovanej výpoveď zo zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty. Ku dňu ukončenia právneho vzťahu medzi účastníkmi potom postupca mal vedomosť o výške splatnej pohľadávky voči žalovanej a preto sa mohol domáhať jej zaplatenia v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť najneskôr od 19.7.2007 - deň po ukončení zmluvy (žalobca uvádza 12.7.2007 ako prvý deň omeškania) a uplynula dňa 19.7.2010. Žalobca podal žalobu po uplynutí tejto doby dňa 10.2.2012. Žalobca predložil súdu tlačivo „Dohoda o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára“ zo dňa 27.6.2011 s tým, že podľa bodu I. Dohody dlžník - žalovaná uznáva svoj záväzok voči veriteľovi - žalobcovi vyplývajúci z úveru/pôžičky/nepovoleného prečerpania č. 0252307148 ku dňu 9.6.2011 vo výške 2.955,57 eur. Podľa čl. II. Dohody sa zaviazla uhradiť svoj záväzok v mesačných splátkach v počte 12 vždy najneskôr k 25.dňu v mesiaci vo výške 246,30 eur pod následkom straty výhody splátok. Žalovaná potvrdila uzavretie predmetnej dohody s tým, že uznala pohľadávku žalobcu, túto chce splatiť a vedela o jej premlčaní. V zmysle ustanovenia , ak niektorý uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Domnienka existencie dlhu, založená uznaním dlhu, je vyvrátiteľná a znamená, že aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal, môže namietať, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania už netrval. Písomné uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky má podľa za následok, že plynutie pôvodnej premlčacej doby sa preruší a začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Ak dlžník vedel, že uznaný dlh je premlčaný, nemôže sa brániť námietkou premlčania. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je plnenie titulom uzavretej spotrebiteľskej zmluvy, kedy súd ex offo skúma neprijateľné podmienky má za to, že v tejto súvislosti je oprávnený skúmať výšku uznaného dlhu zo strany žalovanej ako spotrebiteľa.

Žalovaná uznala dlh voči žalobcovi z dôvodu uzavretej predmetnej zmluvy s vyčísleným nesplateným dlhom ku dňu 27.6.2011 v sume 2.955,57 eur bez uvedenia z čoho tento dlh pozostáva. V podanej žalobe žalobca vyčíslil nesplatený dlh v sume 2.759 eur, z toho istinu 1.181,73 eur a príslušenstvo. Súd preto mal za to, že žalovaná uznal dlh voči žalobcovi písomne, vedela o jeho premlčaní, tento sa zaviazala zaplatiť dohodnutým spôsobom, nemohla uplatniť úspešne premlčanie vznesením námietky premlčania, ale súd priznal žalobcovi výšku plnenia tak, ako je hore uvedené (nie vo výške uznanej, ktorej sa ani nedomáhal zaplatenia) a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol s odôvodnením zhora.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. ods. ods. 2 , keď mal žalobca v konaní čiastočný úspech a to čistý úspech 3,22% (úspech 51,61% - neúspech 48,39%) a priznal žalobcovi náhradu trov konania v zmysle Vyhl. č. , keď vychádzal z priznanej hodnoty predmetu konania za úkony právnej služby: 4 x 71,37 eur (príprava a prevzatie, podanie žaloby na súd, vyjadrenie k veci , účasť na pojednávaní dňa 28.6.2012) 42 x režijný paušál 7,63 eur, 20% DHP v sume 63,20 eur, spolu v sume 379,20 eur; hotové výdavky cestovného na ceste dňa 28.6.2012 Bratislava - Skalica a späť, os. mot. vozidlom 2 x 89,4 km, spolu 178,8 km, náhrada za 1 km 0,183 eur = 32,72 eur, náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri spotrebe 5,3l/100 km, cene benzínu 1,534 eur v sume 9,48 l x 1,534 eur = 14,54 eur, spolu hotové výdavky v sume 47,26 eur; náhrada za stratu času 28.6.2012 za 6 x polhodín á 12,72 eur sume 76,32 eur. Spolu predstavuje náhrada trov konania trovy právneho zastúpenia sumu 502,78 eur a iné trovy zaplatený súdny poplatok v sume 165,50 eur. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške čistého úspechu 3,22% a to trov právneho zastúpenia v sume 161,90 eur (3,22% z 502,78) a iné trovy zaplatený súdny poplatok v sume 5,33 eur (3,22% z 165,50).

Súd s použitím ustanovenia povolil žalovanej zaplatenie priznaných súm v mesačných splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti uviedol vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).