Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-219-2012.pdf
PDF · 91 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/219/2012
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: LITA, autorská spoločnosť, Mozartova 9, Bratislava, IČO: 00420166, proti odporcovi: MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00618322, zast. Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s. r. o., Drotárska cesta 102, Bratislava, IČO: 36731544, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/34/2012-70 zo dňa 25. 04. 2012
takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/34/2012-70 zo dňa 25. 04. 2012 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 165,70 Eur na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a odporcovi náhradu trov predbežného opatrenia nepriznal. V odôvodnení uviedol, že dňa 19. 04. 2012 navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi, aby sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva, t. j. stiahnuť z vysielania predmety ochrany autorov zastupovaných navrhovateľom, pokiaľ nedôjde k uzavretiu písomnej licenčnej zmluvy a uhradeniu autorskej odmeny za takéto použitie. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že je združením fyzických osôb nositeľov práv, ktoré má vlastnú právnu subjektivitu, pretože je občianskym združením autorov a nositeľom autorských práv. Navrhovateľ je teda organizáciou kolektívnej správy autorských práv, čo znamená, že kolektívne uplatňuje a ochraňuje majetok a práva autorov. Odporca je spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorého predmetom činnosti podľa obchodného registra je okrem iného aj prevádzkovanie televízneho vysielania a digitálne vysielanie televíznej programovej služby s názvom „TV JOJ“ a „TV JOJ PLUS“. Odporca ako poskytovateľ televíznej programovej služby „TV JOJ“ a „TV JOJ PLUS“ používa spôsobom vysielania literárne, dramatické, hudobno-dramatické, choreografické a audiovizuálne diela, ku ktorým autorské práva spravuje navrhovateľ. Hromadná licenčná zmluva, ktorá oprávňovala odporcu na používanie hore uvedených diel spôsobom vysielania, bola s navrhovateľom uzavretá dňa 02. 07. 2002, ktorú dňa 20. 09. 2010 odporca doporučeným listom adresovaným navrhovateľovi vypovedal. Následne dňa 01. 03. 2011 doručil odporca na Okresný súd Bratislava I žalobu o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy, pričom súd obsah tejto zmluvy zatiaľ neurčil. Z uvedeného vyplýva, že od 01. 01. 2011 neexistuje medzi navrhovateľom a odporcom žiadny zmluvný vzťah o použití literárnych, dramatických, hudobno- dramatických, choreografických a audiovizuálnych diel, ktorý by ho oprávňoval na ich poskytovanie v televíznej programovej službe „TV JOJ“ a „TV JOJ PLUS“. Podľa ust. § 72 ods. 3 autorského zákona (ďalej AZ) používateľovi vznikne právo použiť spravované predmety ochrany, ak podá žalobu podľa odseku 1 toho istého paragrafu najneskôr v lehote 60 dní odkedy zaniklo právo na použitie
spravovaných predmetov ochrany, alebo odkedy začal používať spravované predmety ochrany a v tejto lehote, t. j. v lehote 60 dní preukáže organizácii kolektívnej správy vznik bankovej záruky za splnenie záväzku používateľa najmenej vo výške vypočítanej podľa odmeny za používanie predmetov ochrany za 12 mesiacov uvedenej v žalobe podľa odseku 1 toho istého paragrafu, alebo preukáže organizácii kolektívnej správy, že pravidelne najmenej raz za 3 kalendárne mesiace ukladá peňažné prostriedky vo výške odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany uvedenej v žalobe do notárskej úschovy, do úschovy súdu, alebo na svoj účet určený výlučne na tento účel. Podmienky stanovené zákonom sú kumulatívne (podanie žaloby v lehote a súčasné preukázanie bankovej záruky alebo pravidelného ukladania peňažných prostriedkov), čo znamená, že v prípade ak niektorá z podmienok nie je splnená, právo používať predmety autorsko-právnej ochrany nevznikne. Odporca túto podmienku nesplnil, keďže pravidelné ukladanie peňažných prostriedkov na svojom účte navrhovateľovi nepreukázal a preto mu právo na používanie predmetných diel nevzniklo. Súd na základe žaloby na určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy podanej odporcom zatiaľ jej obsah neurčil. Použitím diela bez súhlasu autora vzniká neoprávnený zásah do autorských práv. Podľa ust. § 56 a nasl. autorského zákona autor, do práv ktorého bolo neoprávnene zasiahnuté, môže sa domáhať ochrany svojho práva okrem iného zákazom ohrozenia svojho práva vrátane zákazu hroziaceho opakovane, alebo zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva a náhrady ujmy podľa osobitného predpisu. Navrhovateľ sa snažil vzniknutú situáciu riešiť zmierčou cestou, preto odporcovi dňa 06. 02. 2012 odovzdal doporučený list, v ktorom ho upozornil na existenciu protiprávneho stavu a žiadal o jeho nápravu uhradením sumy zodpovedajúcej výške bezdôvodného obohatenia. Odporca nereagoval a až po približne jednom roku doručil navrhovateľovi list, v ktorom popiera skutočnosti uvedené vo výzve. Súčasne oznámil navrhovateľovi zriadenie bankového účtu určeného na účely ukladania peňažných prostriedkov vo výške odmeny za použitie predmetov ochrany. Samotné oznámenie o zriadení bankového účtu však podľa názoru navrhovateľa nespĺňa zákonnú dikciu ust. § 82 ods. 3 písm. b) autorského zákona. Neoprávneným zásahom do autorského práva podľa názoru navrhovateľa je vysielanie vyššie uvedených predmetov ochrany bez existencie licenčnej zmluvy. Potreba vydania predbežného opatrenia je daná najmä skutočnosťou, že odporca preukázateľne plánuje predmety ochrany používať spôsobom vysielania prostredníctvom programovej služby „TV JOJ“ a „TV JOJ PLUS“ aj naďalej bez splnenia zákonných podmienok, ktoré ho na to oprávňujú. Tým bude neustále zasahované do práv a právom chránených záujmov autorov. Bezprostredne hroziaca ujma spočíva v charaktere autorského majetkového práva, keďže stiahnutie predmetov ochrany z vysielania nie je prakticky možné po rozhodnutí vo veci samej, kedy by bol výkon tohto rozhodnutia s najväčšou pravdepodobnosťou už nerealizovateľný. Navyše kým by došlo k rozhodnutiu vo veci samej v riadnom konaní, vznikol na strane autorov značný ušlý zisk, keďže autorské odmeny, ktoré im právom prináležia za odvysielanie ich diel, odporca navrhovateľovi neuhrádza.
Súd prvého stupňa po oboznámení sa s dokladmi predloženými navrhovateľom dospel k záveru, že navrhovateľ svojim návrhom na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného predbežného opatrenia, pretože nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom, že zo správania odporcu možno dedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovateľom navrhovaného rozhodnutia vo veci samej, teda vydanie bezdôvodného obohatenia spolu s príslušenstvom, bol ohrozený z dôvodu správania odporcu. Navrhovateľ existenciu dôvodov na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by odporca svojim konaním ohrozoval výkon budúcich súdnych rozhodnutí vo veci, nepreukázal a rovnako ani nepreukázal, že je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov konania. Súd prvého stupňa ustálil, že navrhovateľ preukázal skutočnosť, že od 01. 01. 2011 neexistuje medzi navrhovateľom a odporcom žiadny zmluvný vzťah o použití literárnych, dramatických, hudobno-dramatických, choreografických a audiovizuálnych diel, ktoré by ho oprávňovali na poskytovanie televíznej programovej služby „TV JOJ“ a „TV JOJ PLUS“. Tvrdenie navrhovateľa, že odporca si zákonnú podmienku podľa § 82 ods. 3 autorského zákona nesplnil, keďže pravidelné ukladanie peňažných prostriedkov na svojom účte navrhovateľovi nepreukázal a preto mu právo na používanie predmetných diel nevzniklo a preto je nariadenie predbežného opatrenia je dôvodné, súd neakceptoval, pretože táto skutočnosť nemôže mať za následok samotné nariadenie predbežného opatrenia vzhľadom na to, že z takéhoto správania odporcu nemožno dedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovateľovho prípadne navrhovaného súdneho rozhodnutia (vydanie bezdôvodného obohatenia spolu s príslušenstvom) bol ohrozený. Podľa tvrdenia navrhovateľa, odporca mu doručil list, v ktorom mu oznámil zriadenie bankového účtu určeného na účely ukladania peňažných prostriedkov vo výške odmeny za použitie predmetov ochrany. Z týchto dôvodov návrh na nariadenie predbežného opatrenia súd prvého stupňa zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil. Uviedol, že nariadenie predbežného opatrenia má zabrániť vzniku ďalšej škody, prípadne eliminovať jej nárast, prípadne zabrániť inej ujme. Cieľom je zabrániť zhoršeniu celej situácie z dôvodov prieťahov riadneho konania s tým, že situácia neznesie odklad. Navrhovateľ má za to, že rozhodnutie vo veci samej nedosiahne nápravu ujmy, ktorá autorom neoprávneným vysielaním ich diel vzniká, keďže ich príjmy sú závislé aj na pravidelných odmenách, tantiémach za použitie ich diel televíznym vysielaním. Kým by došlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej, na strane navrhovateľa neustále dochádza k vzniku ujmy, ktorej výška sa navyše každým dňom zväčšuje. Navyše odporca by mohol dosiahnuť svoj ekonomický účel, t. j. zvýhodnenie oproti iným vysielateľom, ktorí autorské odmeny právom prináležiace autorom navrhovateľovi, pravidelne uhrádzajú. Taktiež v odvolaní namietal nedostatočné zdôvodnenie zamietajúceho stanoviska súdom prvého stupňa. Uviedol, že nebezpečenstvo, ktoré môže zmariť budúci výkon rozhodnutia, je reálne, keďže odporca bol a stále je povinný preukazovať organizácii kolektívnej správy, že pravidelne najmenej raz za 3 mesiace ukladá peňažné prostriedky vo výške odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany uvedené v návrhu do notárskej úschovy, do úschovy súdu, alebo na svoj účet určený výlučne na tento účel. Nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia na vydanie bezdôvodného obohatenia odporcom je preto reálne a bezprostredné, keďže navrhovateľ doteraz nemá vedomosť o skutočnosti, či odporca disponuje prostriedkami zodpovedajúcimi výške odmeny, ktorá mu za používanie predmetov ochrany právom prináleží, keďže ju ničím nepreukázal. Navrhovateľ nevidí dôvod, prečo si odporca až do dnešného dňa nesplnil svoju zákonnú povinnosť na pravidelné preukazovanie ukladania peňažných prostriedkov na svojom účte. V prípade ak odporca z akýchkoľvek pre navrhovateľa neznámych dôvodov nebol a nie je schopný jeho dispozíciu požadovanými peňažnými prostriedkami preukazovať, navrhovateľ nemá záruku, že bude schopný v budúcnosti vydať bezdôvodné obohatenie, navyše vo výške, ktorá sa časom mnohokrát znásobí. Informácia, ktorou odporca navrhovateľovi oznámil, že si zriadil bankový účet určený na ukladanie predmetných peňažných prostriedkov, je v tomto prípade irelevantná, keďže tým nepreukázal podstatné skutočnosti, t. j. skutočnú existenciu účtu, skutočnú výšku peňažných prostriedkov vložených na účet vytvorený na tento účel, napr. výpisom z účtu. Súčasne odporca nepreukazuje navrhovateľovi pravidelnosť ukladania peňažných prostriedkov na účet. Z týchto dôvodov navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, pričom súčasne sa stotožňuje i s jeho odôvodnením súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa odôvodnil zamietnutie návrhu nepreukázaním dôvodnosti potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Odporca má za to, že dostatočným spôsobom preukázal navrhovateľovi ukladanie peňažných prostriedkov a zároveň splnil i ostatné náležitosti, ktoré ho ako odporcu oprávňujú k používaniu spravovaných predmetov ochrany. Uviedol, že ust. § 82 AZ bolo do zákona úmyselne zakomponované z dôvodu, aby zo strany navrhovateľa ako organizácie kolektívnej správy práv nedošlo k excesívnemu výkonu práv voči používateľom spravovaných predmetov ochrany. Poukázal na to, že navrhovateľom spolu s odvolaním predkladané dôkazy nemôžu byť odvolacím súdom pripustené, ale ani skúmané, nakoľko odvolací súd pri posudzovaní odvolania musí vychádzať zo skutkového stavu veci zisteného prvostupňovým súdom, pričom navrhovateľom predložené dôkazy v konaní na prvom stupni uplatnené neboli. Odporca napriek tejto skutočnosti uvádza, že predmetné dôkazy nepreukazujú pochybenie prvostupňového súdu a nie sú ani spôsobilé zapríčiniť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z týchto dôvodov navrhol uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť a navrhol priznať mu náhradu trov konania, ktoré vyčíslil.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.
Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na rozhodnutie odôvodnenia súdom prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19. 04. 2012 domáhal voči odporcovi nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi, aby sa tento zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva, t. j. stiahnuť z vysielania predmety ochrany autorov zastupovaných navrhovateľom, pokiaľ nedôjde k uzavretiu písomnej licenčnej zmluvy a uhradeniu autorskej odmeny za takéto použitie.
Ako vyplýva z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, navrhovateľ sa návrhom vo veci samej mieni domáhať vydania bezdôvodného obohatenia spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia vo veci samej navrhovateľ odôvodnil tým, že doteraz nemá navrhovateľ vedomosť o skutočnosti, či odporca disponuje prostriedkami zodpovedajúcimi výške odmeny, ktorá mu za používanie predmetov ochrany právom prináleží, keďže ju ničím nepreukázal. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nevidí dôvod, prečo si odporca do dnešného dňa nesplnil svoju zákonnú povinnosť na pravidelné preukazovanie ukladania peňažných prostriedkov na svojom účte. Táto skutočnosť u navrhovateľa vyvoláva dojem a obavy o bezpečnosť prípadného výkonu rozhodnutia vo veci samej. V prípade ak odporca z akýchkoľvek pre navrhovateľa neznámych dôvodov nebol a nie je schopný dispozíciu požadovanými peňažnými prostriedkami preukazovať, navrhovateľ podľa svojich tvrdení nemá záruku, že odporca bude schopný v budúcnosti vydať bezdôvodné obohatenie a to vo výške, ktorá sa časom mnohokrát znásobí.
K tejto námietke, ktorá je obsiahnutá aj v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že v danom prípade túto vyhodnotil ako právne irelevantnú. Samotný dlh, resp. pohľadávka medzi účastníkmi konania ešte sama osebe nie je dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia.
Predbežné opatrenie je inštitút, ktorý dáva možnosť účastníkom konania dočasne upraviť ich vzájomné práva a povinnosti aj pre prípad, že by budúci výkon rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený. V danom prípade však nepostačuje len samotná obava, ale toto ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia musí byť reálne a podložené na základe preukázateľných skutočností (napr. že účastník konania v prípade neúspechu v konaní sa zbavuje svojho majetku a pod.). Navrhovateľ však žiadne takéto skutočnosti a dôkazy pred súdom nepredložil. Keďže tieto obavy z budúceho výkonu rozhodnutia zostali len na úrovni tvrdení navrhovateľa bez náležitej preukázanosti opodstatnenosti týchto tvrdení, odvolací súd považoval uvedené námietky zo strany navrhovateľa za neopodstatnené.
Navyše odporca oznámil navrhovateľovi prostredníctvom listu zriadenie bankového účtu určeného na účely ukladania peňažných prostriedkov vo výške odmeny za použitie predmetov ochrany.
Je síce pravdou, že navrhovateľ existenciu uvedeného účtu ako aj skutočnú výšku peňažných prostriedkov na tento uložených spochybňuje, avšak berúc do úvahy žalobu vo veci, ktorou sa navrhovateľ mieni domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od odporcu spolu s príslušenstvom, odvolací súd má za to, že uvádzané skutočnosti jednak zo strany odporcu ako i zo strany navrhovateľa budú súvisieť s návrhom vo veci samej a preto dokazovanie v tejto veci považuje odvolací súd za predčasný a neprípustný, keďže v danom prípade sa jedná len o návrh na nariadenie predbežného opatrenia a z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci, pričom nemusí byť ani dodržaný formálny postup určený na dokazovanie, pretože ak by bolo potrebné nepochybné preukázanie nároku, nebol by rozdiel medzi predbežným opatrením a konečným rozhodnutím.
Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ existenciu dôvodov na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by odporca svojim konaním ohrozoval výkon súdnych rozhodnutí vo veci, tak ako to uvádzal navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nepreukázal a taktiež nepreukázal, že je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov konania.
Z týchto dôvodov ako i z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že v danej veci nebol podaný návrh vo veci samej a rozhodnutím odvolacieho súdu sa konanie končí, rozhodoval odvolací súd i o trovách predbežného opatrenia. Odporca bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu podľa cit. ust. právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 165,70 Eur a to za 2 úkony právnej pomoci prevzatie veci a písomné vyjadrenie k odvolaniu po 61,41 Eur/úkon (z tarifnej hodnoty 1.000,- Eur podľa ust. § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), 2 x režijný paušál vo výške 7,63 Eur a DPH 20 %, spolu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavujú 165,70 Eur. Uvedené trovy je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.