Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56Ek/1931/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: 1./ U.. U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E. a 2./ G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.D. XXX, XXX XX E., právne zastúpení spoločným právnym zástupcom: RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Halenárska 18A, 917 01 Trnava, IČO: 53 191 030 proti povinnému: 1./ E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.D. XXX, XXX XX E. a 2./ R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., právne zastúpení spoločným právnym zástupcom: Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 448/6, 917 01 Trnava, IČO: 51 436 108, o vymoženie nepeňažného nároku, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie takto

rozhodol:

Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamieta.

odôvodnenie:

1. Oprávnení sa spoločne podaným návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 08.08.2023 domáhali od povinných vymoženia nepeňažného nároku, ktorý spočíval v uložení povinnosti povinným, aby umožnili žalobcom v 1/ a 2/ rade (v tomto konaní oprávneným v 1./ a 2./ rade) a zamestnancom nimi vybranej stavebnej firmy vstup na pozemok registra „C“, parc. č. XXX/XX, druh pozemku: K. P. R. O., o výmere XXX m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území E., v obci E., okres Z., ktorý je zapísaný na Liste vlastníctva č. XXX vedenom na Okresnom úrade Trnava, katastrálny odbor, a ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, a to v rozsahu 5 m od rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku registra „C“, parc. č. XXX/XX a zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX vedenom na Okresnom úrade Trnava, katastrálny odbor, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, a v celej dĺžke rodinného domu, za účelom zateplenia rodinného domu a vonkajšej povrchovej úpravy fasády rodinného domu, a to na nevyhnutne potrebný čas - najviac na dobu dvoch mesiacov odo dňa začatia udržiavacích prác a demontovali na dobu trvania prác pletivový plot ohraničujúci pozemok registra „C“, parc. č. XXX/XX od pozemku registra „C“, parc. č. XXX/XX,a to na základe exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu Trnava, sp. zn. XXC/X/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa stal vykonateľným dňa XX.XX.XXXX (ďalej v texte len ako „exekučný titul“).

2. Dňa 23.08.2023 poveril tunajší súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec (ďalej v texte len ako „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinných. Dňa 05.09.2023 vydal poverený súdny exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinným doručené dňa 12.09.2023. Dňa 20.09.2023 bol súdnemu exekútorovi v zákonom stanovenej lehote zo strany právneho zástupcu povinných doručený spoločne podaný Návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu

dňa 29.09.2023 návrh povinných na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávnených k návrhu povinných na zastavenie exekúcie.

3. V predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie povinní prostredníctvom právneho zástupcu uvádzajú, že dňa 12.09.2023 im bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie na základe: 1) vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie rozhodnutie súdu č. XXC/X/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vydal Okresný súd Trnava; 2) návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie č. k. XXXEX XXX/XX zo dňa 23. augusta 2023; 3) poverenia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica na vykonanie exekúcie číslo XXXXXXXXXX zo dňa 23.08.2023. Povinní ďalej uviedli, že v lehote podľa ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku podávajú návrh na zastavenie exekúcie súdom, ktorý odôvodňujú nasledovne cit.: „Oprávnení podali návrh na vykonanie exekúcie na základe uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 29. júna 2023 (ďalej tiež ako ,,uznesenie o NO“), pričom z tohto uznesenia je zrejmé, že konajúci súd nariadil povinným strpieť a vykonať nepeňažný nárok, avšak v upovedomení sa v bode 1) uvádza „na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie rozhodnutie súdu č. XXC/ X/XXXX - XX zo dňa 29.06.2023, ktorý vydal Okresný súd Trnava, ktorým sa ukladá povinnému...“. Z uznesenia o NO je zrejmé, že konajúci súd rozhodol iba na základe tvrdení oprávnených bez možnosti povinných sa k návrhu neodkladného opatrenia vyjadriť. Konajúci súd zároveň oprávneným lehote žalobu vo veci samej v zmysle ustanovení a nasl. . Voči uzneseniu o NO podali povinní odvolanie v zákonnej lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Dôkaz: Odvolanie voči uzneseniu o NO zo dňa 20. júla 2023. Oprávnení využili skutočnosť, že neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia a podali návrh na vykonanie exekúcie aj napriek skutočnosti, že vo veci o nariadení neodkladného opatrenia nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Povinní sa mohli prvýkrát vyjadriť k tvrdeniam oprávnených v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia až v odvolaní voči uzneseniu o NO. Konanie o nariadení neodkladného opatrenia je v súčasnosti vedené na Krajskom súde Trnava pod spis. zn. XXCo/XX/XXXX.“ Povinní tiež uviedli, že nariadením neodkladného opatrenia a najmä vykonávaním exekúcie sú porušované ústavné práva povinných, ako aj zásady civilného sporového konania, pričom povinní citovali najmä ustanovenia Čl. 12 ods. 1, Čl. 12 ods. 4,Čl. 13 ods. 1 písm. a), Čl. 19 ods. 2,Čl. 20 ods. 1, Čl. 20 ods. 3, Čl. 21 ods. 1 a Čl. 2 ods. 1, Čl. 6 ods. 1, Čl. 9 ods. . Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie ďalej uviedli nasledovné cit.: „Okresný súd Trnava vydal uznesenie o NO iba na základe tvrdení oprávnených bez možnosti povinných vyjadriť sa k návrhu. Na základe uznesenia o NO je povinným uložená povinnosť strpieť zásah do ich vlastníckeho práva a obydlia a dokonca majú na svoje náklady demontovať svoje oplotenie. Bez akejkoľvek možnosti sa brániť voči návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bolo vydané vykonateľné uznesenie o NO. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenými aj napriek vedomosti o tom, že povinní sa voči uzneseniu o NO v zákonnej lehote odvolali, považujú povinní za ďalší krok oprávnených vedúci k eskalácii už aj bez tohto konania napätým susedským vzťahom. Skutočnosť, že oprávnení mali pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie vedomosť, že sa povinní voči uzneseniu o NO odvolali, preukazuje vyjadrenie povinných k odvolaniu oprávnených zo dňa 11. augusta 2023. Povinní vo svojom odvolaní voči uzneseniu o NO spochybňujú potrebu bezodkladne upraviť pomery, ako aj skutočnosť, že by mohla byť exekúcia zmarená. Povinní považujú uznesenie o nariadení NO za vecne nesprávne, arbitrárne a nevykonateľné. Povinní sa týmto dožadujú zastavenia exekúcie, nakoľko samotným vydaním uznesenia o NO boli porušené ich základné práva, najmä právo na spravodlivý súdny proces, v ktorom by mali povinní rovnocenné postavenie a mohli riadne uplatniť svoje práva. Neodkladným opatrením prvostupňový súd v podstate meritórne rozhodol, keď v bode 27 uznesenia o NO uvádza „V predmetnej veci súd neuložil žalobcom v 1/ a 2/ rade povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (S 336 ods. I ), pretože ako bolo vyššie uvedené, týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie súdnej ochrany v rozsahu vymedzenom samotným účelom tohto neodkladného opatrenia.“ Povinní, tak bez možnosti akokoľvek sa brániť voči tvrdeniam oprávnených, sú nútení plniť neodkladné opatrenie, čím boli porušené ich SR a zákonmi SR garantované práva uvedené v bode 6. tohto návrhu. Ak by oprávnení mali záujem na serióznom vyriešení sporu, mohli a mali počkať až do právoplatného rozhodnutia o uložení, resp. neuložení povinností uvedených v neodkladnom opatrení. V prípade úspechu povinných v odvolacom konaní si povinní budú uplatňovať náhradu vzniknutej škody, ktorá im konaním o nariadenie NO, ako aj exekučným konaním vznikla. Povinní sa týmto dožadujú zastavenia exekúcie a ochrany svojich základných práv exekučným súdom. V prípade, že povinní budú v konaní pred odvolacím súdom úspešní, zanikne exekučný titul oprávnených, čím by malo dôjsť k zastaveniu exekúcie aj podľa Exekučného poriadku.“ V závere návrhu na zastavenie exekúcie povinní uviedli, že zastávajú názor, že sú splnené

všetky zákonné podmienky pre zastavenie exekúcie vedenej voči povinným v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a preto navrhujú, aby konajúci súd exekúciu vedenú voči povinným v exekučnom konaní sp. zn. XXXEX XXX/XXXX a sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zastavil.

4. Oprávnení sa k návrhu povinných na zastavenie exekúcie vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu, pričom vo svojom vyjadrení uviedli, že dňa 25.09.2023 im bol doručený návrh povinných na zastavenie exekúcie spolu s výzvou súdneho exekútora na vyjadrenie, či oprávnení s návrhom na zastavenie súhlasia. Oprávnení ďalej uviedli, nasledovné cit.: „V zmysle Exekučného poriadku súd musí exekúciu zastaviť, ak (i) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, (ii) exekučný titul bol zrušený, (iii) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť alebo (iv) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. V danom prípade nenastala žiadna z vyššie vymedzených okolností, a teda povinní vo svojom návrhu nepreukázali existenciu takej prekážky, pre ktorú by mala byť exekúcia zastavená. S tvrdeniami povinných uvedených v návrhu zo dňa 20.09.2023 sa nestotožňujeme. Sú zavádzajúce a ide o účelovú obranu v snahe bezdôvodne sa vyhnúť plneniu, ktoré ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie. Povinní majú vedomosť o nevyhnutnej potrebe oprávnených bezodkladne upraviť právne pomery medzi stranami. Paradoxne sú to povinní, ktorí poukazujú na porušenie ich ústavných práv, ako aj zásad civilného sporového konania. Opomenuli však, že exekúcia, aj súdne konanie o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré exekúcii predchádzalo, bolo vyvolané práve porušovaním práv oprávnených. Oprávnení sa v súdnom konaní domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko dlhodobé snahy o mimosúdne a teda zmierlivé vyriešenie situácie ohľadom dokončenia fasády ich rodinného domu, boli stranou povinných ignorované. Povinní neboli ochotní sprístupniť oprávneným svoj pozemok za účelom dokončenia fasády, hoci sami nepopierajú, že jej realizácia je možná výlučne z tohto pozemku. Napriek mnohonásobným výzvam oprávnených (tieto sú doložené v súdnom spise Okresného súdu Trnava sp. zn. XXC/X/ XXXX) neposkytli potrebnú súčinnosť. Naopak, prostredníctvom svojho právneho zástupcu adresovali oprávneným návrh dohody s neprijateľnými podmienkami, pričom následné pripomienky k tejto dohode neakceptovali. Z komunikácie povinných voči oprávneným, ako aj z podaní v tomto exekučnom konaní alebo v súvisiacom súdnom konaní, máme za to, že povinní konajú účelovo. Bolo tomu tak aj pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a je tomu tak aj v prebiehajúcich konaniach. Hoci oprávnení sú k dokončeniu fasády z bočnej strany svojho rodinného domu povinní v zmysle rozhodnutia č. X..E.-XX/XXXX/Tá-X vydaného dňa 16.01.2023 Obcou E., spoločným obecným úradom, zjavným a nepochopiteľným zámerom povinných je bezdôvodne znemožniť výkon týchto prác resp. umožniť ich len za podmienky finančného obohatenia sa na úkor oprávnených. Záujmom oprávnených nikdy nebolo akýmkoľvek spôsobom narúšať súkromie a obydlie povinných. Takáto obava je nedôvodná, z ničoho nevyplývajúca. Jediný dôvod nariadenia neodkladného opatrenia je ten, že oprávnení sa nevedia domôcť svojich práv vyplývajúcich z ust. v znení neskorších predpisov inak, ako súdnym rozhodnutím. Preto odmietame tvrdenie povinných o tom, že ak by oprávnení mali záujem na serióznom vyriešení sporu, mohli a mali počkať až do právoplatného rozhodnutia o uložení, resp. neuložení povinností uvedených v neodkladnom opatrení. Uvedené nie je totiž ani v súlade s rozhodnutím správneho orgánu, ani s doterajším konaním povinných. Sme presvedčení, že oprávnení postupovali správne a lege artis, keď adresovali návrh na vykonanie exekúcie, nakoľko disponujú exekučným titulom - vykonateľným uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. XXC/X/XXXX.“ V závere vyjadrenia oprávnení uviedli, že s návrhom povinných na zastavenie exekúcie nesúhlasia.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

12. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

13. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

14. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

15. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a nebol dobrovoľne splnený.

16. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh oprávneného, ktorý je procesne legitimovaný podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z exekučného titulu. Exekučný súd v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, respektíve vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie posudzoval požadované náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie, priloženie exekučného titulu opatreného doložkou vykonateľnosti, materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu a skutočnosť, či sú oprávnení a povinní osobami uvedenými v exekučnom titule. Po preskúmaní návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie súd nezistil dôvody vedúce k odmietnutiu alebo zamietnutiu návrhu, v dôsledku čoho vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

17. Exekučný poriadok proti prebiehajúcej exekúcii umožňuje povinnému uplatniť inštitút procesnej obrany podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z taxatívnych dôvodov vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný má možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie, pričom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

18. Exekučný súd po preskúmaní návrhu povinných na zastavenie exekúcie konštatuje, že návrh povinných bol podaný v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.

19. Exekučný súd k tvrdeniu povinných, že oprávnení podali návrh na vykonanie exekúcie na základe uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 29.06.2023, pričom z predmetného uznesenia je zrejmé, že konajúci súd nariadil povinným strpieť a vykonať nepeňažný nárok, avšak v upovedomení o začatí exekúcie vydanom povereným súdnym exekútorom sa v bode 1) uvádza, že ide o peňažné plnenie na základe rozhodnutia súdu XXC/X/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré vydal Okresný súd Trnava uvádza, že uvedené tvrdenie povinných je právne irelevantné a nespochybňujúce dôvodnosť predmetného exekučného konania, nakoľko zo strany povereného súdneho exekútora došlo zjavne ku chybe v písaní. Exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že z obsahu predmetného upovedomenia o začatí exekúcie je zrejmé, že sa týka nepeňažného plnenia, na ktoré bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 23.08.2023 v znení predloženého exekučného titulu.

20. Exekučný súd k tvrdeniam povinných o tom, že konajúci súd, t. j. Okresný súd Trnava, rozhodol iba na základe tvrdení oprávnených bez možnosti povinných sa k návrhu neodkladného opatrenia vyjadriť, k tvrdeniu, že bez akejkoľvek možnosti sa brániť voči návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bolo vydané uznesenie o neodkladnom opatrení a k tvrdeniu, že povinní považujú uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia za vecne nesprávne, arbitrárne a nevykonateľné uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom a exekučný súd nemožno považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, v ktorých právomoci je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia v základnom konaní či postup orgánov v základnom konaní. Úlohou exekučného súdu je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. Návrh na zastavenie exekúcie má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Predmetom rozhodovania exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a nie rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní. Skutočnosti uvedené povinnými nastali pred vznikom exekučného titulu, z uvedeného dôvodu môžu byť zo strany povinného namietané v základnom konaní. Súd s poukazom na uvedené je viazaný vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať.

21. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinnými bola aj skutočnosť, že povinní podali na Okresný súd Trnava odvolanie voči Uznesenia Okresného súdu Trnava, sp. zn. XXC/X/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX. Nakoľko ide o podanie odvolania voči rozhodnutiu o uložení neodkladného opatrenia, ktoré je predbežne vykonateľné, v tomto prípade súd konštatuje, že samotné podanie odvolania proti Uzneseniu Okresného súdu Trnava, sp. zn. XXC/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX neznamená, že odvolací súd mu vyhovie, a teda nastane dôvod na zastavenie exekúcie, čo znamená, že predmetné rozhodnutie je riadnym exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Exekučný súd k tvrdeniam povinných o tom, že ak by oprávnení mali záujem na serióznom vyriešení sporu, mohli a mali počkať až do právoplatného rozhodnutia o uložení, respektíve o neuložení povinností uvedených v neodkladnom opatrení uvádza, že podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia

vydaných v základnom konaní tzv. materiálnu vykonateľnosť a to ani postup orgánov ako už bolo vyššie uvedené. Exekučný súd je teda viazaný obsahom týchto rozhodnutí a musí z nich priamo vychádzať.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinní v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedli žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

23. Súd konštatuje, že žiaden z účastníkov konania si náhradu trov v súvislosti s podaným návrhom povinných na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku týkajúcich sa trov exekučného konania vyplýva, že exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je teda výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v exekučnom konaní uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý nebol z ich strany v exekučnom konaní uplatnený. Keďže žiaden z účastníkov nenavrhol v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval v zmysle § 199d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku o ďalších trovách exekúcie, súd o trovách konania vzniknutých účastníkom konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.