Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Er-141-2001.pdf
PDF · 80.86 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/141/2001
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného F. I., XXX XX N. XX proti povinnému V. M., F..M. XX, Z. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 514,51 EUR s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.3.2009 takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie vykonávanej na základe poverenia č. 5701 010035* Okresného súdu Bardejov zo dňa 5.2.2001 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného, v tom čase podnikateľa podnikajúceho pod obchodným menom F. I. - M. I. zo dňa 25.1.2001 spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Bezaniukom sa dňa 25.1.2001 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil Rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k.7C 457/00-17 zo dňa 27.10.2000. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 15.500,-Sk ( čo po prepočte na menu euro činí 514,51 EUR ) s príslušenstvom.
Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 010035* zo dňa 5.2.2001 sp. zn. 1Er/141/01 poveril súdneho exekútora JUDr. Ladislava Bezaniuka vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.
Dňa 16.4.2009 bolo tunajšiemu súdu Najvyšším súdom Slovenskej republiky odstúpené na ďalší procesný postup podanie povinného zo dňa 23.3.2009 označené ako „Odvolanie proti exekučnému príkazu“, ktoré povinný doručil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 27.3.2009.
V uvedenom podaní povinný v súvislosti s vydaným exekučným príkazom uviedol, že tento považuje za jednostranné rozhodnutie a odvoláva sa proti nemu. Tvrdil, že v roku 1997 bol zamestnaný vo firme F. I., pričom pracoval spolu s ďalšími zamestnancami na Morave kde im však nebola vyplácaná adekvátna mzda a diéty za vykonané práce, pričom v tom istom roku oprávnený požičal povinnému, ako aj ostatným jeho zamestnancom sumu vo výške 20.000,-Sk s tým, že ich bude 3 roky zamestnávať. Povinný ďalej tvrdil, že svoj záväzok F. I. nesplnil a zamestnancov dňa 30.11.1997 prepustil, pričom pri skončení pracovného pomeru nepožadoval vrátenie požičaných peňazí a taktiež v zápočtovom liste ani v dohode o rozviazaní pracovného pomeru sa neuvádza, že by povinný oprávnenému dlhoval nejakú finančnú čiastku. S poukazom na uvedené a tvrdiac, že počas 12-tich rokov sa nemôže dovolať pravdy povinný uviedol, že čaká na odpoveď, lebo vzhľadom na uvedené situácia je taká že nemá ani prácu ani peniaze.
Vychádzajúc z obsahu podania povinného zo dňa 23.3.2009 z ktorého možno vyvodiť, že vedenú exekúciu považuje za nedôvodnú a domáha sa jej zastavenia v celom rozsahu súd toto jeho podanie
vyhodnotil ako návrh za zastavenie exekúcie ( § 41 ods.2 v spojení s § 251 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku).
Skôr než súd pristúpi k uvedeniu dôvodov, pre ktoré o tomto návrhu povinného rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia považuje za potrebné uviesť nasledujúce, zo spisu vyplývajúce skutočnosti.
Pred podaním návrhu na zastavenie exekúcie povinný podaním súdnemu exekútorovi doručeným ešte dňa 2.3.2001 vzniesol námietky proti exekúcii, v ktorých namietal, že oprávnený dlhuje jemu aj iným jeho bývalým zamestnancom väčšiu sumu, nakoľko pracovali pre neho na Morave a nebola im vyplatená mzda v adekvátnej výške. V námietkach ďalej tvrdil, že keď oprávnený v roku 1997 prepúšťal povinného a ďalších zamestnancov zo zamestnania bez toho, aby im zabezpečil ďalšiu prácu, žiadne pozdĺžnosti povinného nespomínal, preto je ochotný baviť sa o niečom až potom, keď oprávnený vyplatí povinnému to, čo mu je dlžný.
Uznesením zo dňa 25.6.2001 č.k.1Er 141/01-13, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.7.2001 súd námietky povinného proti exekúcii zamietol. Proti uzneseniu podal povinný odvolanie v ktorom uviedol, že v roku 1997 bol zamestnancom oprávneného, ktorý mu v tom čase nevyplácal mzdu za vykonanú prácu, pričom v tom istom roku oprávnený požičal povinnému, ako aj ostatným jeho zamestnancom sumu vo výške 20.000,-Sk s tým, že ich bude 3 roky zamestnávať. Tvrdil, že svoj záväzok nesplnil a so zamestnancami rozviazal pracovný pomer a pri skončení pracovného pomeru nepožadoval vrátenie požičaných peňazí a taktiež v zápočtovom liste sa neuvádza, že by povinný oprávnenému dlhoval nejakú finančnú čiastku.
Uznesením zo dňa 26.1.2005 č.k.9CoE 10/04-26 Krajský súd v Prešove ako odvolací súd odvolanie povinného proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 25.6.2001, č.k.1Er 141/01-13 odmietol.
Pokiaľ ide o samotný návrh povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko v danom prípade exekučné konanie začalo pred 1.2.2002, je pri rozhodovaní o tomto návrhu potrebné vychádzať z relevantných ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 ( § 235 ods.2 Exekučného poriadku podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.)
Podľa § 57 ods.1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55)
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) to ustanovuje tento zákon.
Podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 57 ods.3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd konštatuje, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, nakoľko v danom prípade nebol zistený žiaden z horeuvedených dôvodov zastavenia exekúcie. Povinný neuviedol, nepreukázal a ani súd nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie. Vo vzťahu k tvrdeniam povinného súd uvádza, že týmito sa už v tomto exekučnom konaní raz zaoberal, a to pri rozhodovaní o námietkach proti exekúcii, ktoré boli založené na rovnakých dôvodoch ako návrh povinného na zastavenie exekúcie a ktoré ako nedôvodné boli právoplatne zamietnuté. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k.7C 457/00-17 zo dňa 27.10.2000, ktorý je v danom prípade exekučným titulom na podklade ktorého sa exekúcia vedie je naviac zrejmé, že skutočnosti, ktorými povinný namieta proti vedenej exekúcii boli predmetom preskúmania už v základnom konaní na tunajšom súde vedenom pod spisovou značkou 7C 457/00 ktorého výsledkom je predmetný právoplatný a vykonateľný rozsudok. Súd v tejto súvislosti poukazuje na stranu 2 odsek 4 odôvodnenia predmetného rozsudku kde súd uviedol dôvody, pre ktoré obranu povinného v základnom súdnom konaní, totožnú s tou, ktorou namieta proti vedenej exekúcii nemohol akceptovať a kde povinného ( vtedy v procesnom postavení žalovaného ) poučil, ako môže riešiť prípadné nároky voči oprávnenému ( vtedy v procesnom postavení žalobcu) z pracovného pomeru. Procesné prostriedky obrany a ochrany povinného, ktoré Exekučný poriadok v rámci exekúcie ako núteného výkonu rozhodnutí pripúšťa ( námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie ) nie sú ďalším opravným prostriedkom proti rozhodnutiu, na základe ktorého sa exekúcia vedie. V priebehu exekúcie možno v zásade prihliadať len na skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Skutočnosti, ktorými sa namietalo v základnom súdnom konaní, tak procesné ako aj hmotnoprávne a ktoré boli v tomto konaní preskúmané a premietli sa do výroku rozhodnutia, ktoré sa stalo vykonateľným podkladom na exekúciu nemôžu byť dôvodom na zastavenie exekúcie.
Vzhľadom na uvedené, nakoľko neboli zistené dôvody v zmysle ust.§ 57 ods.1 či 2 Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002 pre zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom ( dňa 31.3.2010 bol pôvodne vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ladislav Bezaniuk odvolaný z funkcie súdneho exekútora a za jeho nástupcu bol dňom 21.4.2010 ustanovený súdny exekútor JUDr. Erika Beňová, čo bolo zistené z <http://www.exekutor.sk/zoznamy.htm>), súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vykonávanej na základe poverenia č. 5701 010035* Okresného súdu Bardejov zo dňa 5.2.2001 ako nedôvodný zamietol.
Pre úplnosť súd uvádza, že nakoľko dňom 12.9.2003 oprávnený ukončil podnikateľskú činnosť, čo bolo zistené z výpisu zo živnostenského registra, k uvedenému dňu došlo k zániku jeho živnostenského oprávnenia, je v záhlaví uznesenia označený ako fyzická osoba- nepodnikateľ.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( 205 ods.2 O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.