Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/20/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobkyne: R. E., H.. XX.X.XXXX, C. Z. XXXX/XX, K. Ľ., v zastúpení JUDr. Martinou Gombošovou, advokátkou, Moldavská cesta 6, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31690904, v zastúpení JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom, Ondavská 17, 040 11 Košice, o určenie, že poistný vzťah trvá a účastníci sú zmluvou viazaní takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že poistný vzťah medzi účastníkmi konania vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5149800133 zo dňa19.10.1999 trvá a účastníci sú touto zmluvou o poistení viazaní.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 760,22 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vzájomný návrh v y l u č u j e na samostatné konanie.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.2.2010 domáhala, aby súd určil, že že poistný vzťah medzi účastníkmi konania vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5149800133 zo dňa 26.10.1999 trvá a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o poistení osôb č. 5149800133 (ďalej len poistná zmluva). Svoje povinnosti si riadne plnila vrátane pravidelných platieb poistného. Žalovaný jej plnenia vždy akceptoval, teda nemôže byť sporné, že zmluva bola uzavretá. Žiadnym právnym úkonom nezadala príčinu na ukončenie vzťahu, ani oň nežiadala. Napriek tomu jej žalovaný oznámil ukončenie poistného vzťahu. Ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany svojho práva podotkla, že obchodnú praktiky žalovaného súvisiace s jednostranným oznámením zo strany žalovaného o ukončení poistného vzťahu z dôvodu nesprávne nakalkulovaného poistného produktu považuje za zakázané a teda neplatné. Poukázala na ust. , , , , , -3, a , , , -4 a , a písm. za) a , , , a , a

Naliehavosť právneho záujmu odôvodnila tým, že v dôsledku konania žalovaného je v stave neistoty, či jej poistná zmluva naďalej trvá, pričom tento stav môže ukončiť iba súd navrhovaným výrokom rozsudku. Nakoľko z dôvodu konania poistiteľa je v neistote ohľadne trvania poistného vzťahu, nevie zhodnotiť mieru, do akej je chránená pred rizikom prípadných nepredvídateľných životných udalostí a či si má zabezpečiť poistenie týchto rizík u iného poistiteľa. Osoby oprávnené z poistenia by taktiež nemohli voči poistiteľovi uplatniť práva, ktoré prislúchajú iba žalobkyni osobne. Ak by zmluva bola právnym úkonom poistiteľa platne ukončená, tak by nárok žalobkyne na odkupnú hodnotu podliehal premlčaniu, ktoré by mohlo márne uplynúť bez toho, aby mala žalobkyňa vedomosť o ukončení zmluvy.

Svoje tvrdenia o tom, že poistný vzťah trvá, žalobkyňa opiera o to, že uzatvorené poistné zmluvy sú platné a zaväzujú, ak sa zmluvné strany slobodne a bez omylu dohodli na ich obsahu a spĺňajú všetky zákonom stanovené náležitosti. Vzhľadom na neexistenciu oprávnenia jednostrannej zmeny zmluvy je poistnú zmluvu možné zmeniť iba dohodou zmluvných strán. Kým sa zmluvné strany na zmene poistnej zmluvy nedohodnú, platí medzi nimi pôvodná dohoda. Žalobkyňa sa s poisťovňou nikdy nedohodla na zmene pôvodne uzatvorenej zmluvy, ktorá by umožňovala poisťovni jednostranne zmeniť uzatvorenú zmluvu. V zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci povinný predávať výrobky a poskytovať služby za dohodnuté ceny. V dôsledku neochoty jednej strany zmeniť zmluvu za jej trvania nie je možné zmluvu jednostranne ukončiť, ak na to chýba zákonný alebo zmluvný podklad. Okrem toho je možné poukázať na citované ustanovenie , podľa ktorého nemôže poistiteľ vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Iných zákonných dôvodov na jednostranné ukončenie zmluvného stavu niet, a preto je akékoľvek oznámenie o jednostrannom ukončení poistného vzťahu neplatné, nemá a nemôže mať relevantné právne účinky. Zmluvné strany sú si naďalej povinné plniť zmluvu.

Žalovaný svojím konaním, ktorým jednostranne vypovedal poistenie naplnil definíciu konania v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle ustanovenia je jeho konanie v rozpore s vžitými tradíciami najmä na základe jednostranného ukončenia poistného vzťahu z jeho strany, čím toto konanie vykazuje zjavné znaky diskriminácie. Konanie žalovaného vybočuje z pravidiel morálky aj tým, že je spôsobilé a to vzhľadom na jednostranné ukončenie zmluvy spôsobiť mi ujmu.

Podľa predtým vyjadreného názoru žalovaného mal byť k takémuto kroku (oznámenie o ukončení vzťahu) nútený prikročiť v dôsledku krokov dohliadacieho orgánu - Národnej banky Slovenska (ďalej len NBS). S jeho stanoviskom odporcu, že mu boli uložené protichodné povinnosti jednak administratívnym právnym aktom, tak aj zákonným ustanovením nemožno súhlasiť. Podľa vyjadrení NBS v rovnakom prípade, rozhodnutie dohliadacieho orgánu neobsahuje povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v neprospech žalobkyne. Tým pádom nie je možné považovať vzniknutú situáciu ani za objektívnu nemožnosť čiastočného plnenia v pôvodne nakalkulovanej výške, ani za situáciu nezávislú od vôle a činnosti poisťovne. V každom zmluvnom vzťahu je potrebné rozlišovať verejnoprávnu a súkromnoprávnu stránku, a preto žalobkyňa nemôže znášať následky sporov medzi žalovaným a dohliadajúcimi orgánmi. Škodu takto vzniknutú nie je možné preniesť na spotrebiteľov. Preto ani prípadné nesplnenie si povinností pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte (či už zavinená alebo nezavinená), či nenaplnenie miery solventnosti môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré nemôžu mať vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv. Národná banka Slovenska nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobkyňou a ani nie je subjektom, ktorý by sa dopustil deliktu voči nej. To znamená, že žalobkyňa si nemôže uplatniť žiaden nárok voči NBS, preto v zmluvnom vzťahu uzatvorenom so žalovaným nemôže žalobkyňa znášať následky prípadného protiprávneho konania NBS. Žalovaný zbavovaním sa svojej zodpovednosti v tej súvislosti naplnil definíciu obchodnej praktiky, ktorá sa za každých okolností považuje za nekalú a teda zákazanú, v zmysle bodu 18. prílohy č.1 k o ochrane spotrebiteľa, ktorý uvádza, že za každých okolností sa za nekalú obchodnú praktiku považuje aj poskytnutie vecne nesprávnej informácie o podmienkach na trhu alebo o možnosti nájsť výrobok s úmyslom donútiť spotrebiteľa, aby získal výrobok za menej výhodných podmienok, ako sú normálne podmienky na trhu.

Poistná zmluva nemohla byť uzatvorená v dôsledku omylu odporcu (nesprávne určený prepočet, prípadne omyl v inej skutočnosti), a ani prípadný omyl žalovaného nezakladá žalobkyni povinnosť zmeniť zmluvu a doplatiť určité čiastky. Nie sú splnené podmienky omylu v zmysle , keďže o prípadnom omyle žalovaného žalobkyňa nevedela, vedieť nemohla a ani ho nevyvolala. Je preto presvedčená, že právo namietať relatívnu neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu omylu žalovaného nie je dané a aj v prípade, ak by dané bolo, žalobkyňa namieta jeho premlčanie. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Žalobkyňa preto nemôžem niesť následky pochybení žalovaného pri plnení si verejnoprávnej povinnosti. Okrem toho taktiež poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého nie je právny úkon neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Chybne nastavený mechanizmus, resp. nevýhodne formulované ustanovenie zmluvy pritom nie je možné považovať za chybu v písaní alebo počítaní.

V zmysle ustanovení obchodné praktiky žalovaného je možné považovať za nekalé a teda za zakázané. Podľa obchodná praktika sa považuje za

nekalú ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti. Požiadavky odbornej starostlivosti odporca zanedbal svojím konaním, prípadným nesplnením si povinností pri výpočte technických rezerv, či inou chybou pri výpočte, či nenaplnením miery solventnosti. Rovnako svojím konaním podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie žalobkyne ako priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe. Zákon vo vzťahu k druhej kumulatívnej podmienke vymedzil aj pojem podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa, keď v § 2 písm. r.) určil, že podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa je využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Právne podstatné je, že každá obchodná praktika, ktorá je nekalá, sa môže realizovať nielen dokonaným konaním, ale aj ohrozovacím správaním (nielen spôsobí protiprávny následok, ale stačí hrozba, že protiprávny následok nastane). Oznámenie o zániku poistenia na základe nesprávne nakalkulovaného produktu je práve v tejto súvislosti ohrozovacím správaním zo strany odporcu, keďže je spôsobilé podstatne narušiť ekonomické správanie klienta, a to vo vzťahu či už k výberu z jednotlivých alternatív, ktoré ponúkol odporca alebo k samotnému poistného vzťahu. Podľa za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie a agresívna obchodná praktika. Klamlivou je taká obchodná praktika, ktorá môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa. Práve špekulácie žalovaného ohľadne nemožnosti pokračovania v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované je spôsobilé priviesť žalobkyňu ako spotrebiteľku do omylu ohľadne zániku poistenia. Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Nekalosť obchodnej praktiky žalovaného teda spočíva v tom, že oznámenie o zániku poistenia na základe nesprávne nakalkulovaného produktu obsahuje nesprávne informácie ohľadne možnosti jednostranného ukončenia poistného vzťahu z jeho strany, a preto je nepravdivé a rovnako toto konanie, vrátane celkového prevedenia, uvádza do omylu, alebo je spôsobilé uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj keď je táto informácia vecne správna, a to má za následok alebo môže spôsobiť, že spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Žalovaný konal tak, že pod nátlakom jednostranného ukončenia poistného vzťahu z jeho strany bol spôsobilý uviesť žalobkyňu do omylu a spôsobiť, že príjme rozhodnutie, ktoré by ináč nikdy neprijala. Účelom ochrany pred nekalými obchodnými praktikami je chrániť spotrebiteľa pred kúpou výrobku alebo služby pod nátlakom. Zákon o ochrane spotrebiteľa zakazuje aktívne aj pasívne správanie, ktorého podstatou sú nedovolené obchodné praktiky. K porušeniu ochrany spotrebiteľa teda môže dôjsť konaním (klamlivé konanie) aj nečinnosťou (klamlivé zanedbanie). Podstatnou pri nekalých obchodných praktikách žalovaného je skutočnosť, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nedostala všetky relevantné informácie pre rozhodnutie o uskutočnení obchodnej transakcie. Práve naopak informácie, ktoré jej žalovaný poskytol spĺňajú znaky klamlivého opomenutia a teda nekalej obchodnej praktiky, ktorá je zakázaná. Informácie, ktoré jej ako spotrebiteľke boli zo strany žalovaného v oznámení o zániku poistenia poskytnuté sú skreslené, neúplné, nejednoznačné, dvojzmyselné, teda také, ktorými žalovaný manipuluje s poskytnutou informáciou za účelom privedenia žalobkyne a všetkých ostatných klientov k rozhodnutiu prijať odkupnú hodnotu a akceptovať jednostranné ukončenie poistnej zmluvy.

Žalovaný sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním dňa 15.7.2010, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Uviedol, že žalovaný je vzhľadom na jeho predmet činnosti podmienený nielen , aj ďalšími predpismi súkromného práva, resp. verejno-právnymi predpismi, ale zároveň je veľmi striktne podriadený špecifickým prepisom upravujúcim podnikanie v oblasti poisťovacej činnosti. Predovšetkým sa jedná o o poisťovníctve, o Národnej banke SR a o dohľade nad finančným trhom. Naproti tomu otázku uzatvárania zmlúv, aj konkrétne poistných zmlúv upravuje , ktorý je základným predpisom súkromného práva. Predmetom poistno-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bol poistný produkt poistnej sadzby UDP-K pre prípad smrti alebo dožitia, ktorého podstatou je kalkulácia sadzby poistného vyjadrujúca adekvátnosť, t.j. matematickú závislosť medzi poistným a poistným plnením. Sadzba poistného a jej kalkulácia ovplyvňuje nielen predmet právneho vzťahu, ale aj jeho obsah, pretože výsledkom tejto kalkulácie je číselné vyjadrenie vzájomnej povinnosti žalobcu a žalovaného z poistenia, teda vyjadrenie poistenia má dať poistník, aby koľko a v prípade ktorej poistnej udalosti mala dať poisťovňa. Právny vzťah založený poistnou zmluvou spadá do kategórie občiansko-právnych vzťahov. V prípade tohto občiansko-právneho vzťahu však dochádza

k podstatne väčšej miere k prelínaniu súkromného práva s právom verejným, ktoré tak prinajmenšom nepriamo ovplyvňuje obsah, ako aj existenciu tohto občiansko-právneho vzťahu. Za situácie, ak subjekt právneho vzťahu, ako aj jeho predmet je determinovaný verejným právom, pričom obsah právneho vzťahu je v konečnom dôsledku v číselnom vyjadrení predmetom právneho vzťahu podmienený, nie je na mieste právnu úpravu poistno-právneho vzťahu redukovať na úroveň právnej úpravy obsiahnutej v , a to tým skôr, že všeobecne-záväzná právna úprava poisťovníctva bola už od počiatku vzniku zmluvného vzťahu, ktorého obnovenia sa žalobca dožaduje, predmetom výraznej verejno-právnej regulácie. Ak dvojstranný právny vzťah, v ktorom majú mať subjekty rovné postavenie pozostáva z elementov závislých na tretej autorite, potom je celý právny vzťah s účinkami rovnako pre obidve právne subjekty nepriamo závislý na tretej autorite. Dôvodom toho, prečo sa zmena kalkulácie poistnej sadzby UDP-K musela nevyhnutne dotknúť oboch zmluvných strán. Predmetná poistná sadzba, vrátane jej kalkulácie bola zahrnutá v obchodnom pláne poisťovacej činnosti z poisťovne a tvorila súčasť povolenia poisťovne na výkon poisťovacej činnosti na základe rozhodnutia MF SR č.j. zo dňa 30.5.1995. Dňa 31.7.1999 bola vykonaná previerka činnosti žalobcu zameraná na súlad medzi produktmi ponúkanými na trhu a schválenými všeobecnými poistnými podmienkami a obchodným plánom, z ktorého protokolu orgán dozoru konštatoval, že tieto produkty, vrátane UDP- K sú v súlade s obchodným plánom predloženým Ministerstvu financií SR. Počnúc dňom 18.2.2003 prebehol v sídle žalovaného dohľad na mieste nad činnosťou poisťovne uzatvorený protokolom z 28.5.2003, kedy bolo zistených 6 pochybení z oblasti účtovníctva, či formálneho výkazníctva, pričom však Úrad pre finančný trh SR nezistil žiadne pochybenia v kalkulácii poistnej sadzby v UDP-K, ani v prípade iných produktov. došlo s účinnosťou nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únii, t.j. od 1.5.2004 k novelizácii , ktorý bol doplnený o ustanovenie , ktorý znel: Poisťovňa je povinná určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Toto ustanovenie zákona bolo neskôr právnym základom vytýkaného nedostatku v kalkulácii poistného, sadzby UDP- K. Následne došlo s účinnosťou od 1.9.2005 k zrušeniu Úradu pre finančný trh a k prenosu pôsobností Úradu v oblasti dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom na Národnú banku Slovenska. V období od 30.4.2007 do 21.2.2008 prebehol v sídle žalovaného dohľad na mieste vykonaný NB Slovenska, Útvarom dohľadu nad poisťovníctvom, ktorá v protokole z dohľadu č. z 29.10.2007 ako nedostatok označila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente, a to poistno-matematické modely produktov životného poistenia, ktorý obsahuje kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv produktov životného poistenia, nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným. Listom NBS č. ODO-262/2008 z 15.2.2008 oznámila skončenie dohľadu a uviedla, že určuje a oznamuje lehoty, v ktorých je žalovaný povinný prijať a splniť svoje opatrenie na odstránenie nápravu zistených nedostatkov, pričom toto bolo uložené opätovne listom č. ODO-3126/2008 z 18.3.2008. S účinnosťou od 1.4.2008 vstúpil do platnosti o poisťovníctve, ktorý nahradil o poisťovníctve. Ustanovenie pôvodného zákona prešlo do ustanovenia . Dňa 7.4.2008 sa uskutočnilo stretnutie skupiny dohľadu Národnej banky Slovenska so zástupcami poisťovne, kedy bolo uvedené, že poistné bolo poisťovňou počítané z poistnej sumy na smrť, pričom malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K, a to je chybné z poistno-matematického pohľadu, t.j. nízke, nesprávne kalkulované poistné je kľúčovým problémom. NBS označila ako zistený nedostatok okolnosť, že pri produkte UDP-K kalkulačné vzorce na výpočet poistného nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky z poistenia. Na základe uvedeného uložila poisťovni prijať a splniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v termíne do 31.3.2008, neskôr do 30.4.2008. Problémom malo byť nízke, nesprávne kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť, namiesto (čo je poistno-matematicky správne) z poistnej zmluvy na dožitie. Podľa nadväzne podľa je poisťovňa povinná pod sankciou uloženia opakovaných pokút až do výšky 20.miliónov Sk určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv. Z popísaného skutkového stavu a citovaného právneho stavu vyplynula pre žalovaného nevyhnutnosť poistný produkt sadzby UDP-K prepočítať a výšku poistného stanoviť tak, aby zohľadňovala poistno-matematicky všetky záväzky z poistenia, z čoho vyplynuli 3 alternatívne riešenia: a) znížiť poistnú sumu na dožitie pri zachovaní pôvodného inkasa poistenia, b) zvýšiť inkaso poistného pri zachovaní pôvodného nároku v prípade dožitia sa konca poistenia, alebo c) poistenie

pre neočakávanú podstatu zmenu v poistení ukončiť s výplatou príslušnej odkupnej hodnoty, ktorá k danému momentu poistno-matematicky zodpovedala dovtedy inkasovanému poistnému. Opatrenia prijaté poisťovňou neboli svojvoľné, ale prijaté v nevyhnutnom rozsahu a vynútene z príčin založených orgánom dohľadu (resp. jeho právnym predchodcom), na základe zistených nedostatkov a pokynov orgánu dohľadu, z dôvodu dodržania ustanovení o poisťovníctve. Ďalej sa žalovaný vo svojom vyjadrení zaoberal nesúladom výkonu dohľadu nad poisťovníctvom s SR, aj s poukazom na , t.j. ustanovenia upravujúce prerušenie konania.

Žalovaný ďalej uviedol, že spôsoby zániku poistenia upravené v ust. -802 sa na prejednávaný prípad nevzťahujú, pretože k ukončeniu poistenia nedošlo ani z dôvodu výpovede poistenia zo strany poistníka, ani pre neplatenie poistného po výzve poisťovne, či pre odstúpenie žalovaného z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov zo strany žalobcu v momente uzatvárania poistnej zmluvy. Tento výpočet možných spôsobov ukončenia poistenia je demonštratívny. Základom argumentácie žalobcu je zásada, že raz uzavretá zmluva sa má plniť, resp. zmluvu možno meniť iba so súhlasom oboch zmluvných strán ( ). Argumentácia žalobcu však neberie do úvahy špecifickosť skutkového deja, ktorý je úplne raritný a ktorý ukončeniu poistenia žalobcu predchádzal. Citované ustanovenie a pripúšťa výnimku z pravidla, že zmluvy sa majú plniť a že je možné ich meniť v zásade iba dohodou zmluvných strán. Meniť zmluvný vzťah bez dohody strán znamená nevyhnutne meniť záväzkový vzťah jednostranne. V skutkovo výnimočných situáciách je teda právne možné zmluvný vzťah meniť aj jednostranne, ak to pripúšťa. Žalovaný sa v momente uzavretia poistnej zmluvy zaviazal voči žalobcovi k podmieneným budúcim záväzkom v podobe poistných plnení vo výške vypočítanej podľa kalkulácií poistnej sadzby UDP-K aprobovanej orgánom kontroly. Pri vzniku záväzku vychádzalo obe zmluvné strany z legitímneho očakávania, že čo štát v rozhodovacom procese na základe správneho poriadku v konečnom dôsledku schváli, je materiálne aj formálne správne, záväzné a nemeniteľné. Uložením pokynu prijať opatrenia na odstránenie chyby v kalkulácii poistného produktu UDP-K sa však pomery závažným spôsobom (bez zavinenia žalobcu či žalovaného) zásadne zmenili. Identifikácia chyby v kalkulácii predmetu poistno-právneho vzťahu, ktorá bola základom stanovenia výšky vzájomných peňažných nárokov od počiatku poistenia a z ktorej obe zmluvné strany vychádzali, znamenala pre žalovaného tieto závažné z objektívneho práva vyplývajúce právne dôsledky: a) jasné a správnym orgánom identifikované porušenie zákonného ustanovenia o poisťovníctve; b) vznik zodpovednosti za správny delikt a tým vznik rizika opakovaných, a vzhľadom na pôvodnú dĺžku trvania poistného vzťahu, aj dlhodobo ukladaných pokút až do výšky 20.000.000,- Sk ( ) za každý prípad; c) vznik zodpovednosti za správny delikt v podobe poskytovania inej finančnej služby ako poistenia, pretože finančný produkt založený na nesprávnom poistno-matematickom prepočte nie je vo svojej podstate poistným produktom ale iným finančným produktom, čo znamená, že poisťovňa koná nad rámec povolenia na poisťovaciu činnosť, čo vyvoláva druhé riziko sankcie až do výšky 20.000.000,- Sk a to opakovane ( ) a zároveň vznik zodpovednosti za trestnú činnosť v podobe neoprávneného podnikania; d) konanie v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku a typické nekalo-súťažné konania v hospodárskej súťaži spočívajúce v tom, že za tú istú cenu (poistné) poskytujú iné poisťovne poistenie kalkulované správne pri záväzkoch v matematicky správnej (nižšej) výške, teda ten istý produkt za matematicky adekvátne, vyššie ceny, čo zakladá zodpovednosť poisťovne za zakázanú obchodnú praktiku - tzv. dumpingu cien

- na relevantnom trhu. Za takto popísanej situácie nebolo možné od žalovaného spravodlivo (rozumne) očakávať, že zotrvá v nesprávne nakalkulovanom budúcom poistnom plnení, ku ktorému sa za úplne inej skutkovej situácie pred relatívne dlhším časom zaviazal, pretože zotrvať v takomto záväzku by znamenalo zároveň porušiť rad iných všeobecne záväzných právnych predpisov. v a nasl. osobitne neupravuje dôsledky podstatných zmien v objektívnych okolnostiach a v právnom prostredí. Dôsledky podstatnej zmeny pomerov v záväzku právneho subjektu na určité budúce plnenie upravuje , ktorého analogické použitie bolo jedným z právnych dôvodov ukončenia poistenia uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným. analógiu legis pri aplikácii jeho ustanovení pripúšťa. Výnimočne je možné záväzok meniť aj jednostranne ( ) a v prípade záväzku z poistenia aj iným spôsobom, ako upraveným v až , pretože tam uvedené spôsoby sú iba demonštratívne. Skutkové okolnosti prípadu spočívajúce v podstatnej zmene prostredia, v ktorom bolo poistenie poskytované, boli tak špecifické a nepredvídateľné, že ich nebolo možné vopred právne ani myšlienkovo postihnúť, pretože boli založené na odôvodnenom očakávaní založenom na dôvere v prezumpciu správnosti aktov orgánov verejnej správy. Pre ich jedinečnosť takéto právne vzťahy nie sú osobitne upravené. však upravuje právne vzťahy podliehajúce v čase podstatným zmenám analogicky v prípade budúcich

záväzkov tak, že ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, takýto záväzok zaniká. Skutková podobnosť situácie predvídanej v hypotéze ustanovenia so situáciou, ktorá predchádzalo zrušeniu poistenia žalobcu bola daná budúcim charakterom záväzku, podstatnou zmenou pomerov a nemožnosťou od poisťovne požadovať, aby v budúcom záväzku pokračovala za cenu porušovania všeobecne záväzných právnych predpisov. To bolo základom a právnym dôvodom, pre ktorý poistenie po vyčerpaní riešení, za ktorých by poisťovňa mohla v budúcom záväzku zotrvať, zo zákona zaniklo. Je nemožné zároveň plniť po práve a tým istým konať protiprávne. Takýto konflikt medzi súkromnoprávnou povinnosťou a zákazom vyplývajúcim z právnej normy, je riešený absolútnou neplatnosťou právneho úkonu podľa , teda neplatnosťou toho práva, ktorému povinnosť zodpovedá. Ak by aj nastala poistná udalosť (dožitie), ani táto by nemusela pre žalobcu znamenať právnu garanciu nároku v pôvodnej nesprávne stanovenej výške. V prejednávanom prípade je objektívna nemožnosť kalkulačne nesprávneho poistného plnenia daná právnymi predpismi. Praktickým dôsledkom toho je to, že žalobca nemá nárok na tú časť plnenia pre prípad dožitia sa konca poistenia, ktorá presahuje právnymi predpismi prípustnú a vyžadovanú, matematicky správnu kalkuláciu.

Žalovaný ďalej poukázal na na ustanovenie , kedy uviedol, že problém nároku z poistenia vo výške presahujúcej matematicky správnu kalkuláciu poistného produktu je možné posúdiť aj ako chybu v počítaní, dôsledkom ktorej nie je pravidelne neplatnosť právneho úkonu ako celku, ale zákonom daná možnosť opravy chyby v počítaní za trvania právneho vzťahu ihneď po jej zistení. S poukazom na ustanovenie a žalovaný namietal, že príkaz na úhradu takéhoto poistného plnenia, ktoré nie je kryté poistným, je príkazom k povinnosti, ktorá vyplýva z výkonu práva rozporného s dobrými mravmi, pretože adresáta zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti jeho právam nezaslúžená, neadekvátna, nevyvážená a tým práve v konečnom dôsledku v rozpore s dobrými mravmi. Takýto výkon práva by nemal požívať právnu ochranu a jeho dôsledkom by mala byť neplatnosť právneho úkonu v tej časti, ktorá je neadekvátnosťou postihnutá. Ani nerešpektovanie existujúcich jasných zákonných príkazov a zákazov, ktoré poisťovni znemožnili zotrvať v poistení so žalobcom, žalobcovi právne nemôže zaručiť jeho možné budúce nároky v pôvodnej podobe. Ak verejné právo či pokyn orgánu verejnej moci autoritatívne zaviaže podriadený administratívno-právny subjekt k určitému konaniu a tento subjekt (aj keď v inej právnej pozícii) je zmluvne oprávnený či povinný voči svojmu zmluvnému partnerovi k určitému oprávneniu či povinnosti, k takejto povinnosti môže byť oprávnený či povinný v medziach daných oným verejným právom či pokynom orgánu verejnej moci, ktorý tak nepriamo stanovuje medze zmluvnej voľnosti podriadeného subjektu vstupovať a následne realizovať zmluvné oprávnenia alebo povinnosti, hoc jeho zmluvný partner nemusí byť (a v okolnostiach prípadu ani nie je) sám osobe subjektom jeho regulácie; tento zmluvný partner by si na základe prezumpcie znalosti právnych predpisov totiž mal byť vedomý, že uzatvára kontrakt, ktorého obsah je predmetom pozornosti orgánov verejnej moci a to s výhodami, ktoré štátna správa nad predmetom a obsahom zmluvného vzťahu prináša, ako aj s rizikom chýb, ktoré z toho mohli vyplynúť. Zotrvanie v spornom poistnom vzťahu za pôvodných podmienok by okrem rizika vzniku sankcií, ktoré pre žalovaného vyplývajú zo a opatrenia orgánu dohľadu na odstránenie nedostatkov, znamenalo jednak prehlbovanie vzniku škody na jeho majetku, jednak zvyšovanie škody na strane štátu oproti bezprávnemu zvýhodneniu žalobcu spočívajúcom v neadekvátne vyplatenom poistnom plnení, ktoré si poistným nepredplatil.

Žalovaný v závere namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na pozitívnom vyslovení výrokov, ktorých sa v konaní domáha, pretože dnes nie je možné nijakou žalobou o určenie práva alebo právneho vzťahu navodiť stav právnej istoty v takom peňažnom práve, ktoré ako nárok (žalovateľné subjektívne právo) možno vznikne až v budúcnosti. Ani úspech žaloby nebude pre neho znamenať vznik nároku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia v matematicky adekvátnej výške, ani vyváženosť prípadného možného, dnes však neistého poistného plnenia pre prípad dožitia sa poistného konca doby poistenia v pôvodnej výške.

Na podaniach zo dňa 12.6.2012 žalovaný ďalej uviedol, že poistenie zaniklo v okolnostiach prípadu zo zákona pre dodatočnú, objektívnu, právnu nemožnosť plnenia podľa v dôsledku neskoršej zmeny právnych predpisov spojení s neskorším opatrením orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Právne účinky neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s opatrením orgánu dohľadu znamenali zákaz poskytovania ďalšej poistnej služby za predpokladu, že poistné nezohľadňuje všetky budúce záväzky z poistenia. Žalovaný citoval rozhodnutie NS SR č.k.: zo dňa 20.3.1997 (R 109/1998), ktorý v ňom uviedol, že ak dôjde k objektívnej zmene právneho predpisu

po vzniku záväzku, v dôsledku ktorej plnenie stane sa nemožným, záväzok (aj zo súkromného práva) môže zaniknúť. Žalovaný vykonaný postup pre zrušením poistenia teda odôvodňoval ustanovením , ktorým bol novelizovaný s účinnosťou od 1.5.2004 a poisťovniam v ňom uložená povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Zavedením teda došlo k objektívnej zmene právneho predpisu. V čase vzniku poistného vzťahu patrili poistné zmluvy medzi tzv. regulované zmluvy, t.j. také zmluvy, pri ktorých je verejný záujem na ich vyváženosti tak veľký, že bol vytvorený osobitný úrad poverený vykonávaním ex ante kontroly týchto zmlúv. Tieto zmluvy predstavujú medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. Žalovaný doplnil svoje vyjadrenia a uviedol, že v priebehu trvania právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik tohto právneho vzťahu a to v dôsledku nemožnosti plnenia (dodatočnej, právnej a objektívnej) majúc svoj pôvod v zmene právneho predpisu, o poisťovníctve, ktorá nastala po uzatvorení poistnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom. bol v rámci prechodných a záverečných ustanovení vložený nový , podľa ktorého odseku 1, poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005 (s tam uvedenými výnimkami). Žalovaný teda musel postupovať a postupoval v súlade s týmto ustanovením a bezodkladne po zistení rozhodujúcich skutočností (nesprávne určené poistné) zosúladiť svoje právne pomery s novými ustanoveniami zákona o poisťovníctve. Vznikom tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia minimálne v časti poistného plnenia, ktoré vo vzťahu k dohodnutému poistnému bolo vyššie ako malo správne poistno-matematicky byť. Podľa zákona o poisťovníctve, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak (dnes ). Tento nový právny stav u žalovaného zakladá následnú, právnu a objektívnu nemožnosť plnenia ako plnenia nedovoleného, tzn. plnenia, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, pričom rozpor nastal až po vzniku právneho vzťahu.

V súvislosti s nutnosťou právneho posúdenia nemožnosti plnenia poukázal žalovaný aj na nutnosť posúdenia zodpovednosti za škodu v súvislosti s touto právnou vecou. Vo svetle uvádzaných okolností pri predbežnej úvahe o možnej náhrade škody môže sa dospieť k záveru, že v tejto konkrétnej prejednávanej veci bude subjektom oprávneným si žiadať náhradu škody žalobca a nie žalovaný a subjektom zodpovedným za škodu bude štát (Ministerstvo financií SR), nie žalovaný, pretože následná zmena zákona o poisťovníctve je objektívnou skutočnosťou, ktorú žalovaný nijako neovplyvnil a ktorá v spojení s nesprávnym rozhodnutím MF SR z roku 1995 mala za následok nemožnosť poskytovať žalobcovi poistnú ochranu v pôvodne dohodnutom rozsahu a žalobca túto poistnú ochranu požadovať nemôže a nemôže sa dožadovať výplaty poistného plnenia pre prípad dožitia pôvodne dohodnutého v zmluve. Zodpovedným za túto situáciu nie je žalovaný, ale štát. Žalobca nemôže voči žalovanému uplatňovať svoje práva tým spôsobom, že sa bude dožadovať porušenia zákona žalovaným. Takýto výkon práva nepožíva právnu ochranu.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že súčasťou predmetného kalkulačného vzorca je premenná, kde došlo k chybe. V dôsledku toho nastali objektívne skutočnosti, v dôsledku ktorých zanikol vzťah medzi účastníkmi, nie v dôsledku jednostranného vypovedania, ako tvrdí druhá strana.

Žalovaný počas konania taktiež podal vzájomný návrh, v ktorom uviedol, že štát vydaním povolenia na podnikanie ohľadom poistenia, ktorého sa žaloba dotýka, potvrdil, že kalkulácie a sadzby dotknutého poistenia poistno - matematicky zohľadňujú dlhodobú splniteľnosť záväzkov v zodpovedajúcej miere. Povolenie oprávňovalo a zaviazalo žalovaného uzatvárať poistné zmluvy na daný typ poistenia výhradne so štátom povolenými sadzbami poistného. Až na základe Protokolu č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007 príslušný orgán štátu identifikoval „Nedostatok“ v činnosti žalovaného. Nedostatok spočíval v tom, že poistné podľa príslušných poistno - matematických metód nezohľadňovalo všetky záväzky z poistenia. Nesprávnosť kalkulácií poistenia UDP-K potvrdil aj znalecký posudok, ktorý dal žalovaný vypracovať, aby nezávisle odborne preveril závery orgánu dohľadu.

Poistné je cenou poistenia. Výšku poistného, ktorá sa ukázala ako nedostatočná a neprimerane nízka, určil orgán štátu v sadzbách poistného ( ). Cena poistenia bola v okolnostiach prípadu určená tretím subjektom - Ministerstvom financií SR v roku 1995. Takto stanovená cena sa ukázala ako zrejme neprimeraná. Pojem „neprimeranosť“ definujú Princípy v čl. 1:302, pričom v rámci hodnotenia tohto pojmu ukladajú vziať do úvahy aj povahu zmluvy a zvyklosti a prax príslušného odvetvia. Podľa čl.6:105 v spojení s čl.6:106, ods. 2 Princípov európskeho zmluvného práva „Ak je cena alebo iná podmienka určená treťou osobou zrejme neprimeraná, má byť nahradená primeranou cenou alebo primeranou podmienkou.“ Cit. čl. 6:105, čl.6:106, ods. 2 v spojení s čl. 1:101, ods. 4 oprávňuje súd ku úprave neprimeranej ceny tak, aby sa stala primeranou.

Zásada, že zmluvy sa majú plniť, nie je absolútna a má svoje obmedzenia. Obmedzenie predstavuje napríklad záujem na ochrane spotrebiteľa, ktorý má vyvážiť značnú nerovnováhu vyvolanú dodávateľom v neprospech spotrebiteľa. Vyváženie prípadnej nerovnováhy má viesť k rovnovážnemu postaveniu a nemá spôsobovať opačnú nerovnováhu alebo inú poruchu tentokrát v neprospech dodávateľa.

Podstatná zmena vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností, o ktorej sa zmluvné strany dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu, ak má vplyv na obsah záväzkového vzťahu, spôsobuje narušenie prirodzenej spravodlivosti medzi zmluvnými stranami a dopadá obzvlášť ťaživo na jednu zo zmluvných strán, je okolnosťou, s ktorou je možné spojiť prelomenie zásady pacta sunt servanda v podobe následnej úpravy zmluvného záväzku alebo jeho zániku. K takémuto riešeniu sa prikláňajú právne dokumenty Európskej únie ako sú Princípy európskeho zmluvného práva, Európsky návrh spoločného referenčného rámca ako aj princípy Zásad UNIDROIT. Označené právne dokumenty obsahujú také ustanovenia, ktoré sú právnymi dokumentmi Európskej únie považované za relevantné právne princípy základných zásad súkromného zmluvného práva v Európskej únii. Zásady Európskeho práva by mali mať aplikačnú a interpretačnú prednosť pred vnútroštátnym právom aj v Slovenskej republike.

Význam Princípov európskeho zmluvného práva je však najmä v tom, že majú slúžiť ako všeobecné pravidlá zmluvného práva (čl. 1:101, ods. 1), pričom „môžu poskytnúť riešenie otázok, ktoré rozhodujúci právny poriadok alebo rozhodujúce právne normy neriešia“ (čl. 1:101, ods. 4). Princípy európskeho zmluvného práva obsahujú výkladové argumenty, ktoré presahujú slovenský právny poriadok, prelínajú sa právnymi poriadkami západnej a európskej právnej kultúry a majú preto charakter univerzálnych právnych princípov. Princípy európskeho zmluvného práva v čl. 6:111 vyžadujú v situácii, ak sa po uzavretí zmluvy objavia zmenené okolnosti, ktoré činia plnenie zo zmluvy pre niektorú zo strán extrémne obtiažne, ak tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy predvídateľné, aby dotknutá strana iniciovala jednania o novom obsahu zmluvy.

Podľa majú súdy dbať o ochranu práv a oprávnených záujmov oboch účastníkov. Poskytnutá súdna ochrana má byť spravodlivá. Žalobca sa prostredníctvom súdneho konania snaží dosiahnuť judikovanie nespravodlivého stavu, ktorý mu má v budúcnosti zabezpečiť poistné plnenie pre prípad dožitia za zjavne neprimeranú cenu. Žaloba žalobcu a vzájomný návrh žalovaného sa týkajú tých istých účastníkov a skutkovo aj právne spolu súvisia, žalovaný vzájomnou žalobou za pomoci tzv. eventuálneho petitu navrhuje, aby konajúci súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom rozhodol takto:

Určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy č. 5149800133 zo dňa 19.10.1999 trvá a žalovaný má voči žalobcovi právo na poistné vo výške 14,9040 Eur mesačne od uzavretia poistenia do 20.10.2009.

alebo pre prípad, že súd prvý petit zamietne, aby rozhodol takto:

Určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy č. 5149800133 zo dňa 19.10.1999 trvá a žalobca má voči žalovanému právo na poistnú sumu pre prípad dožitia sa konca poistenia vo výške 1.528,7741 Eur.

alebo pre prípad, že súd prvý aj druhý petit zamietne, aby rozhodol takto:

Určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy č. 5149800133 zo dňa 19.10.1999 v časti poistenia rizika smrti trvá a v časti poistenia dožitia sa konca poistenia zanikol.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške časti poistného uhradeného žalobcom za poistenie rizika dožitia sa konca poistenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

alebo pre prípad, že súd prvý, druhý alebo tretí petit zamietne, aby rozhodol takto:

Určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy č. 5149800133 zo dňa 19.10.1999 trvá a žalobca má voči žalovanému právo na poistnú sumu pre prípad dožitia sa konca poistenia vo výške určenej súdom.

Na výzvu súdu na pojednávaní, aby žalovaný upresnil, čoho sa vzájomným návrhom domáha, právny zástupca žalovaného uviedol, že ide o eventuálny petit. Môže byť rozhodnuté len o jednej z týchto možností. Ide o rôzne varianty: jedna hovorí o tom, že treba doplatiť poistné, druhá o tom, že ak nebude doplatené poistné, bude poskytnuté nižšie poistné plnenie, tretia o čiastočnom ukončení zmluvy a vyplatení bezdôvodného obohatenia a štvrtá je ponechaná na voľnú úvahu súdu, tú variantu zatiaľ nevie špecifikovať.

Žalobkyňa sa k argumentácii žalovaného vyjadrila v písomných podaniach nasledovne:

Procesnoprávna námietka žalovaného - podmienka naliehavého právneho záujmu na určení toho, že právny vzťah trvá a hmotnoprávne námietky žalovaného - a) verejnoprávny účinok na súkromnoprávny vzťah, b) možnosť jednostrannej zmeny, resp. zániku zmluvy, c) analogická aplikácia (clausula rebus sic stantibus), d) nemožnosť plnenia a povinnosť plniť pri zákaze plnenia, e) chyba v písaní, f) rozpor s dobrými mravmi.

Žalovaný vo svojom stanovisku popiera existenciu naliehavého právneho záujmu na určení toho, že poistný vzťah trvá. Vychádza z toho, že v súčasnosti nemá byť možné navodiť stav právnej istoty v takom peňažnom práve, ktoré ako nárok možno vznikne až v budúcnosti. Žalobkyňa však trvá na tom, že záujem na určení nie je daný iba možnosťou vzniku nároku na poistné plnenie na strane žalobcu, keďže poistný vzťah je aj otázkou investičných preferencií žalobcu a jeho záujmu zabezpečiť iné osoby v prípade jeho životnej udalosti. Nie len budúci zvýhodnený (prípadná tretia osoba) má preto právny záujem na určení existencie právneho vzťahu. V dôsledku konania žalovaného je práve žalobkyňa v stave neistoty, či poistná zmluva naďalej trvá, pričom tento stav neistoty môže ukončiť iba súd navrhovaným výrokom rozsudku. Žalovaný presviedča, že ak súkromnoprávny vzťah pozostáva z elementov závislých na tretej autorite, potom je (...) právny vzťah nepriamo závislý na tejto tretej autorite, čo by malo vyplývať z logického argumentu a minori ad maius. Argumentáciu považuje žalobkyňa za nepresvedčivú. Zďaleka neplatí, že všetky súčasti právneho vzťahu sú určované verejným právom (už samotné rozhodnutie vstúpiť do právneho vzťahu je absolútne nezávislé na verejnoprávnej ingerencii). Rozlišovanie verejnoprávnej a súkromnoprávnej úrovne vzťahu má pritom svoju hlboko zakorenenú tradíciu. Je podporované aj judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorý na adresu verejnoprávnych zásahov do súkromnoprávnych zmlúv uviedol: „Zmluvy sa zásadne musia dodržiavať (pacta sunt servanda). Od zmluvy (...), ktorú treba posudzovať výlučne podľa predpisov súkromného práva, t.j. a , možno odstúpiť len vtedy (platí to aj pre zrušenie zmluvy), ak je to uvedené v zákone alebo dohodnuté účastníkmi zmluvy ( a ). (...) Žiaden zmluvný účastník nemôže od súkromnoprávnej zmluvy odstúpiť verejnoprávnym aktom - na základe zákona, čo platí aj pre zrušenie zmluvy.“ Zásada odlišnosti verejnoprávnej a súkromnoprávnej úrovne je právne záväzne upravená aj v , podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Týmto ustanovením sa normuje nezávislosť platnosti súkromnoprávneho úkonu od verejnoprávnych zákazov. Verejnoprávne limity sa do súkromného práva premietajú výlučne prostredníctvom ustanovenia , podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Verejnoprávna regulácia nevedie k modifikácii obsahu zmluvy a ani k možnosti jednostranne súkromnoprávny vzťah zmeniť alebo zrušiť. Všetky návrhy a tvrdenia súvisiace s verejnoprávnou reguláciou predmetného vzťahu preto žalobkyňa navrhla zamietnuť a dôkazy nevykonať, nakoľko je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, podľa ktorej by nemali byť v súdnom konaní riešené otázky, ktoré s vecou nesúvisia.

Ocenila konštruktívny prístup žalovaného, keď súhlasne s ňou tvrdí, že ukončenie zmluvy žalovaným v prejednávanom prípade nie je kryté ustanoveniami § až 802 . Týmto považuje žalobkyňa túto otázku viac za nespornú a v konaní ostáva preskúmať, či existujú aj iné spôsoby zániku poistného vzťahu a či boli v tomto prípade naplnené. Zotrváva na stanovisku v žalobe, že nebol splnený žiadny zákonný spôsob ukončenia právneho vzťahu či už ex lege alebo na základe jednostranného právneho úkonu odporcu.

Žalovaný ale tvrdí, že v skutkovo výnimočných situáciách je právne možné zmluvný vzťah meniť aj jednostranne, ak to pripúšťa. Je nepopierateľnou skutočnosťou, že v niektorých výnimočných prípadoch pripúšťa jednostrannú zmenu zmluvy. Takáto výnimka je ale vždy taxatívne a explicitne stanovená. Žalovaný ale nepoukazuje na žiadne zákonné ustanovenie a ani na žiadne ustanovenie dohody, ktoré by takéto oprávnenie zakladalo. Nemožno však súhlasiť s tvrdením, že civilný kódex pripúšťa jednostrannú zmenu zmluvy v skutkovo výnimočných prípadoch. Zmena zmluvy je prípustná iba za podmienok ustanovených v hypotéze tej ktorej právnej normy a nie všeobecne hmlistým spôsobom v skutkovo výnimočných prípadoch. Nemožno súhlasiť ani s ďalšou variáciou žalovaného na túto tému, konkrétne snahu o analogickú aplikáciu mechanizmu clausula rebus sic stantibus (za stavu nezmenených pomerov), ktorý by mal jednostranné ukončenie zmluvného vzťahu odôvodniť. Žalovaný sa snaží vytvoriť dojem, že možnosť ukončiť zmluvu v dôsledku podstatnej zmeny pomerov je všeobecnou zásadou zmluvného práva. Opak je však pravdou. V slovenskom súkromnom práve je zásadný rozdiel medzi stupňom záväznosti zmluvy na jednej strane a zmluvy o budúcej zmluve na strane druhej. Pokiaľ záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve na uzatvorenie zmluvy je skutočne viazaný na existenciu určitých pomerov, z ktorých strany pri dojednávaní zmluvy o budúcej zmluvy vychádzali a v prípade ich podstatnej zmeny tento záväzok zaniká ( , resp. ), tak záväzok na plnenie zo zmluvy práve v dôsledku podstatnej zmeny pomerov nezaniká a ani sa nemodifikuje. Snaha o analogické aplikovanie princípu, ktorý zákon explicitne (a systematicky) obmedzuje iba na prípady zmluvy o budúcej zmluvy aj na všetky záväzky zo zmlúv je ďaleko za hranicami prípustnej analógie. Neprípustným spôsobom by sa narušili hranice medzi zmluvou a zmluvou o budúcej zmluve, ktoré sú v slovenskom práve mimoriadne jasne vytýčené.

Ďalším z nosných tvrdení žalovaného je úvaha, opakovane sa vynárajúca v jeho vyjadreniach, podľa ktorej nie je možné uložiť odporcovi dve protichodné povinnosti, jednak vyplývajúce zo správneho rozhodnutia a z uzatvorenej zmluvy. Avšak okrem poukazu na tvrdenie svojho zamestnanca ničím nepreukázal, že správny rozhodnutím by mu mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím dohliadacieho orgánu mu mohla byť uložená iba povinnosť vytvoriť dodatočné technické, či iné finančné rezervy pre krytie rizík z týchto produktov. Ako je možné vyvodiť z citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR, verejnoprávnym úkonom nie je možné zasiahnuť do obsahu súkromnoprávnej zmluvy. Z toho dôvodu, ako aj s odvolaním sa na opakovane odôvodňovanú nezávislosť súkromnoprávneho vzťahu od verejnoprávnych dimenzií považuje žalobkyňa tvrdenia žalovaného za nesprávne.

Týmto neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že zotrvávanie v pôvodne uzatvorenej zmluve by malo viesť k rozporu s kogentnými právnymi predpismi. Účel právnych predpisov, ktorými sa určujú povinné technické, kapitálové a iné rezervy povinne vytvárané poisťovňou je zabezpečenie fungovania poistného systému a nie zákaz uzatvárania poistných zmlúv s určitým obsahom. Preto nepovažuje žalobkyňa za presvedčivé ani tvrdenia žalovaného o tom, že splnenie poistnej zmluvy za pôvodne dohodnutých podmienok je nemožné. Nanajvýš inovatívne v porovnaní s drvivo prevládajúcou právnou mienkou pôsobí tvrdenie, že plnenie peňažnej sumy je nemožné.

S ohľadom na uvedené a s poukazom na argumentáciu o oddelenosti súkromnoprávnej a verejnoprávnej roviny právnej úpravy vzťahu žalovaným navrhované dôkazy - Protokol o kontrole, Protokol o vykonanom dohľade zo dňa 28.5.2003, Protokol z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s., Oznámenie o skončení dohľadu na mieste, žiadosť o predĺženie termínu - odpoveď, Notárska zápisnica osvedčujúca právne významnú skutočnosť a priebeh deja, Vyjadrenie zodpovedného aktuára poisťovne sa tak na predmet konania nevzťahujú a nie je dôvod ich vykonať ani sa k nim zo strany žalobkyne vyjadrovať. Podľa tvrdenia žalovaného by dôsledkom chyby v písaní údajne mala byť zákonom daná možnosť opravy chyby v počítaní za trvania právneho vzťahu ihneď po jej zistení. Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho

zákonníka nie je právny úkon neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Chybne nastavený mechanizmus, resp. nevýhodne formulované ustanovenie zmluvy o poistení pritom nie je možné považovať za chybu v písaní alebo počítaní. Zákon neumožňuje jednej strane aktívne vstúpiť do obsahu zmluvné vzťahu s tým, že opravuje chyby v písaní alebo počítaní. Chyby a preklepy sa majú podľa platných právnych predpisov riešiť buď výkladom alebo dohodou o odstránení chyby. Na jednostrannú akciu žalovaného nie je priestor.

Podľa tvrdenia žalovaného je príkaz na plnenie pôvodne dohodnutého poistného plnenia v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaného zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti jeho právam nezaslúžená, neadekvátna a nevyvážená. Žalovaného však nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách či podnikateľských stratégiách navrhol. Bolo by nanajvýš zvláštne, ak by malo byť dbanie o plnenie si povinností za strany podnikateľa v spotrebiteľsko-právnom vzťahu skutočne považované za rozporné s dobrými mravmi.

Žalobkyňa k návrhom žalovaného na prerušenie konania uviedla, že prípadný záver o nesúlade predmetných ustanovení zákona o poisťovníctve s SR by nemohol v dôsledku zákazu retroaktivity zasiahnuť do právneho stavu pred takýmto rozhodnutím. Právne nepodložená je predstava žalovaného, že v prípade ak by ústavný súd dospel k záveru o protiústavnosti dohľadu nad poisťovníctvom vykonávanom NBS, mohli by sa dostať do právneho stavu pred vydaním rozhodnutia NBS voči žalovanému, ktorým NBS skonštatovala nesprávnu kalkuláciu poistného UDP-K a ktorým mu uložila povinnosť odstrániť tento nedostatok. Ústavný súd pritom vôbec nerozhoduje - a ani v prípade prerušenia konania podľa písmeno b.) by nerozhodoval - o platnosti alebo obsahu súkromnoprávneho vzťahu. Vysvetlenie motívu žalovaného, resp. jeho prísľub, že by k spornému konaniu nedošlo, ak by bol dozor, resp. dohľad uskutočnený v súlade s ústavným poriadkom, nemá žiaden význam pre toto konanie. Predmetom tohto konania nie je motív konania žalovaného, ale súlad jeho konania s právom. Predmetom sporu nie je otázka legálnosti vykonaných aktivít zo strany dohliadajúceho orgánu, ale otázka existencie alebo neexistencie právneho vzťahu medzi účastníkmi, predmetné sú teda jedine občianskoprávne predpisy upravujúce zmluvu o poistení uzavretú medzi účastníkmi konania. Žalovaný mal v konaní a postupom proti záverom dohľadu NBS možnosť namietať postup NBS pri výkone dohľadu aj neoprávnenosť výkonu dohľadu NBS. Pre posúdenie tohto sporu sú dôležité občiansko-právne predpisy upravujúce zmluvu o poistení, nie právne predpisy upravujúce postavenie žalovaného ako podnikateľa. Ani prípadný záver o vylúčení NBS z vykonávania dohľadu nad poisťovníctvom by nemohol v dôsledku zákazu retroaktivity zasiahnuť do právneho stavu pred takýmto rozhodnutím a určite by jeho rozhodnutie nemohlo mať vplyv na súkromnoprávne vzťahy, do ktorých vstúpili súkromné osoby bez ohľadu na verejnoprávnu reguláciu dohľadu nad výkonom poisťovníctva. Súdny dvor Európskych spoločenstiev pritom vôbec nerozhoduje a ani v prípade prerušenia konania podľa by nerozhodoval - o platnosti alebo obsahu súkromnoprávneho vzťahu. Predmetom sporu nie je otázka legálnosti aktivít vykonaných zo strany dohliadajúceho orgánu, ale otázka existencie alebo neexistencie právneho vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom.

Právna zástupkyňa žalobkyne počas pojednávania ďalej vo veci argumentovala, že nič nebránilo žalovanému nastaviť si krytie rezerv v širšom rozsahu. Uvedený vzorec vyjadruje len vzťah medzi poistným plnením a poistným, nie vzťah, ktorý by určoval krytie rezerv. V ďalšom písomnom podaní upozornila na skutočnosť, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že správnym rozhodnutím Národnej banky Slovenska ako dohliadajúceho orgánu, by mu mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy. Národná banka Slovenska ako dohliadajúci orgán dokonca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.5.2008:“... zdôrazňuje, že Prvej československej poisťovni Rapid neuložila zvýšiť poistné produktu UDP-K.“ Rozhodnutím dohliadajúceho orgánu mohla byť žalovanému uložená jedine povinnosť vytvoriť dodatočné technické či iné finančné rezervy pre krytie rizík z týchto produktov. Žalovaného nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách či podnikateľských stratégiách navrhol, naopak podcenil tvorbu dodatočných technických či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské riziko.

K vzájomnému návrhu žalobkyňa písomne uviedla, že ho žiada zamietnuť. Žalovaný ho odôvodnil ustanoveniami Princípov európskeho zmluvného práva (ďalej ako „Princípy), stavia ju okolo centrálnej myšlienky spravodlivého usporiadania vzťahov aplikáciou čl. 6:105 v spojení s čl. 6:106 ods. 2 Princípov. tieto, ako vyplýva z ich 1. čl. sa aplikujú ak sa strany dohodli na ich začlenení do zmluvy alebo na tom, že sa nimi bude ich zmluva spravovať (čl. 1:101).

Článok 1:101 ods. 3 Princípov vymenúva spôsoby resp. možnosti aplikácie Princípov a to v prípade ak si zmluvné strany dojednali pre spravovanie ich zmluvy všeobecné právne zásady alebo obdobné pravidlá, alebo si nezvolili žiadny právny poriadok pre spravovanie ich zmluvy. Zo znenia samotnej poistnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom je zrejmé, že zmluvné strany tejto poistnej zmluvy si jasne zvolili právny poriadok aj právne normy, ktoré spravujú túto poistnú zmluvu, strany sa nedohodli na použití všeobecných právnych zásad ani iných obdobných pravidiel a rovnako ani na začlenení týchto Princípov resp. na spravovaní zmluvy týmito Princípmi. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v súlade so samotnými Princípmi európskeho zmluvného práva je ich aplikácia na poistnú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi vylúčená. Predmetné Princípy zatiaľ neboli prijaté ako všeobecne záväzný právny akt EÚ, čo rovnako potvrdzuje fakt nepoužiteľnosti týchto Princípov na právny vzťah účastníkov konania vyplývajúci z ich poistnej zmluvy. Odôvodnenie použitia Princípov aj pre predmetnú poistnú zmluvu, ktoré spočíva v konštatovaní, že zásady európskeho práva by mali mať výkladové pravidlá, ktoré presahujú slovenský právny poriadok, prelínajú sa právnymi poriadkami západnej a európskej právnej kultúry a majú preto charakter univerzálnych právnych princípov, nie je dostatočným odôvodnením použitia týchto Princípov aj na právny vzťah účastníkov konania, najmä s ohľadom na skutočnosť, že použitie týchto Princípov tieto sami ustanovujú v článku 1:101, pričom z tohto článku jednoznačne vyplýva vylúčenie predmetnej poistnej zmluvy z použitia Princípov európskeho zmluvného práva, resp. nadbytočnosť použitia týchto Princípov v konkrétnom zmluvnom vzťahu účastníkov konania.

Žalovaný vo vzájomnej žalobe odkazuje na znenie článku 6:105 v spojení s článkom 6:106 ods. 2: „Ak je cena alebo iná podmienka určená treťou osobou zrejme neprimeraná, má byť nahradená primeranou cenou alebo primeranou inou podmienkou.“ a rovnako na článok 6:111 ods. 2 a 3: „Ak sa plnenie zmluvy stane z dôvodu zmeny okolností nadmerne zaťažujúce, strany sú povinné začať rokovanie o úprave alebo zrušení zmluvy...“. Žalovaný sa snaží vzbudiť dojem a to aj samotnou aplikáciou citovaného článku o tom, že cena poistenia bola určená tretím subjektom, uvádza: „Cena poistenia bola v okolnostiach prípadu určená tretím subjektom - Ministerstvom financií SR v roku 1995“, ďalej uvádza: „ Poistné je cenou poistenia. Výšku poistného, ktorá sa ukázala ako nedostatočná a neprimerane nízka, určil orgán štátu v sadzbách poistného.“ V zmysle ustanovenia zákona o poisťovníctve platného a účinného v rozhodnom čase: „ Na podnikanie a na zmenu predmetu podnikania poisťovne alebo poisťovacieho spolku so sídlom na území Slovenskej republiky udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky (ďalej len „“). O žiadosti sa rozhoduje v správnom konaní najneskoršie do troch mesiacov po jej predložení.“ Ustanovenie predmetného zákona ďalej uvádza náležitosti žiadosti na podnikanie a zmenu podnikania poisťovne. V súlade s ustanovením zákona o poisťovníctve platného a účinného v rozhodnom čase: „Súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby.“ Z vyššie uvedeného je absolútne zrejmé, že jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného a teda cenu poistenia, ktorý ju zapracoval do svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií s tým spojenými a určením pravdepodobnosti bol žalovaný a nikdy nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo jedine subjektom, ktorý na podklade úplnej žiadosti žalovaného, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti vrátane ceny poistenia, vydal povolenie na podnikanie v oblasti poisťovníctva pre žalovaného. Na podklade takéhoto konania dozorného orgánu, ale nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola cenou určenou treťou osobou. Aj na tomto základe je preto opakovane vylúčené použitie Princípov a to vrátane článku 6:105 v spojení s článkom 6:106 ods. 2 Princípov. Je absolútne zrejmé, že cenu poistenia určoval žalovaný a aj vzhľadom na náležitosti obchodného plánu v súlade s ust. mal dostatočný prehľad nie len o samotnej cene, ktorú ustanovil, ale aj o kalkuláciách sadzieb poistného a tabuľkách pravdepodobnosti, z ktorých kalkulácia vychádza. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza: „Žaloba sa prostredníctvom súdneho konania snaží dosiahnuť judikovanie nespravodlivého stavu, ktorý mu má v budúcnosti zabezpečiť poistné plnenie pre prípad dožitia za zjavne neprimeranú cenu.“ Žalobkyňa s poukazom na ustanovenie čl. 11 ods. 3 zákona poukazuje na skutočnosť, že je to práve žalovaný, ktorý si ustanovil svoj podnikateľský plán - obchodný plán s takýmito cenami poistenia. Nikto ho nikdy nenútil navrhnúť také sadzby poistného, aké vo svojej žiadosti navrhol, je preto minimálne nepochopiteľné, v čom momentálne vidí zjavnú neprimeranosť tých istých sadzieb, ktoré on sám navrhol a ktoré dostatočne odôvodnil nie len kalkuláciami týchto sadzieb, ale aj tabuľkou pravdepodobnosti, z ktorých kalkulácie vychádzajú a ktoré si odporca stanovil sám ako záväzné pre výkon svojej podnikateľskej činnosti.

Vo vzťahu k aplikácii článku 6:111 Princípov navrhovateľka opakovane upozorňuje na nesúvislosť tohto ustanovenia Princípov s prejednávanou vecou. Navrhovateľka niekoľkokrát v spore upozorňovala na nemožnosť klasifikovania vzniknutej situácie u žalovaného ako stavu, kde plnenie zmluvy sa stalo z dôvodov zmeny okolností nadmerne zaťažujúcim. V danom prípade však na strane žalovaného nejde o nadmerne zaťažujúcu povinnosť plniť. Žalovaný si takúto cenu poistenia stanovil v poistnej zmluve sám. Žalobkyňa je spotrebiteľkou, ktorá bez možnosti akýchkoľvek zásahov do poistnej zmluvy túto mala možnosť prijať, resp. neprijať. Akákoľvek povinnosť plniť je u žalovaného - aj vzhľadom na mnohé predchádzajúce vyjadrenia NBS - jednoznačne možná, tobôž ak hovoríme o plnení finančnom, ako je tomu v tomto prípade. Žiaden z argumentov žalovaného vyjadrený vo vzájomnej žalobe zo dňa 6.6.2012 tak nemá dôvod byť úspešný.

Na základe návrhu žalobkyne zo dňa 9.8.2011 (z dôvodu ustálenia dátumu uzavretia predmetnej poistnej zmluvy medzi účastníkmi) súd pripustil zmenu návrhu v znení: Poistný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5149800133 zo dňa 19.10.1999 trvá a žalobkyňa a žalovaný sú touto zmluvou o poistení viazaní.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa ako poistník a poistená zároveň uzavrela dňa 19.10.1999 so žalovaným ako poistiteľom poistnú zmluvu č. 5149800133 produkt UDP-Ks úrazovým pripoistením, v ktorej boli dojednané: dátum začiatku poistenia 20.10.1999, dátum konca poistenia 20.10.2014, doba platenia poistného 10 rokov, poistná doba 15 rokov, mesačné poistné 310 Sk, poistná suma pre prípad smrti 40.000 + 50.000 Sk, pre prípad dožitia 60.330 Sk, pre prípad trvalých následkov úrazu 50.000 Sk a pre prípad plnej invalidity 50.000 Sk. V zmluve bolo uvedené, že pre toto poistenie platia ustanovenia a Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP a.s. Košice. V zmysle sa dojednáva, že toto poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch mesiacov po uzavretí zmluvy s osemdennou výpovednou lehotou. Inak sa môže poistenie vypovedať zo strany poisteného najneskôr šesť týždňov pred koncom každého poistného obdobia.

Listom zo dňa 22.4.2008 nazvaným ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP

- K žalovaný oznámil žalobkyni, že nakoľko došlo k zisteniu, že kalkulované poistné nezohľadňuje všetky záväzky z jeho poistenia a z čoho vyplynulo, že inkasované poistné bolo a je nižšie ako má byť podľa príslušných poistno-matematických metód a postupov, žalobcovi predkladá tri alternatívy ako postupovať v zmluvnom vzťahu a to: alternatíva a) zachovať pôvodnú faktickú výšku poistného bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou metódou a postupom určeným poisťovňou, t.j. nezvyšovanie poistného; alternatíva b) udelenie súhlasu s dopočítaním poistného a s jeho ďalším zvýšením podľa metodiky stanovenej NBS; alternatíva c) neudelenie súhlasu s dopočítaním poistného ani s postupom podľa písm. a) a po ukončení poistenia žiadosť o zaslanie odkupnej hodnoty stanovenej a vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008 po odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky NBS najneskôr do 90 dní od 15.5.2008. Žalovaný v liste uviedol, že v prípade, ak do 10.5.2008 na priloženej návratke neobdrží od žalobcu žiadnu reakciu, poistenie žalobcu bude jednostranne zrušené k 15.5.2008 (alternatíva c/).

Listom zo dňa 15.5.2008 - Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K - odpoveď žalovaný vyčíslil jednotlivé alternatívy konkrétnymi sumami.

Listom zo dňa 15.5.2008 žalobkyňa žalovanému oznámila, že si nevyberá ani jednu z ponúkaných alternatíva vyjadrila, že vydieračské metódy žalovaného považuje za drzé a zavádzajúce, že ponuku obdržala neskoro, bez uvedenia nových súm a že v liste NBS sa nič nepíše o zmene výšky poistného. Listom zo dňa 11.6.2008 žalovanému oznámila, že trvá na zachovaní zmluvy v pôvodnom znení, odmieta zrušenie zmluvy a žiadala vysvetlenie k jednotlivým ponúkaným alternatívam.

Listom zo dňa 20.6.2008 žalovaný oznámil žalobkyni, že dňa 16.5.2008 o 00,00 hod. došlo na základe ustanovení v nadväznosti na list poisťovne o prepočte pri produkte UDP-K ku zrušeniu poistnej zmluvy č. 5149800133 a to s výplatou odkupnej hodnoty podľa . Ďalej oznámil, že týmto okamihom došlo k zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. s tým, že poistné udalosti,

ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto poistnou zmluvou kryté. Konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy je odbytné vo výške 19.159 Sk a nespotrebované poistné 355 Sk.

Listom zo dňa 4.7.2008 žalobkyňa vyjadrila svoj nesúhlas so zrušením poistnej zmluvy aj s novými VPP a upozornila ho, že neposlala žiadnu žiadosť podľa č. 11 ods. 2 VPP aj na tlačové správy NBS z 22.5.2008 a 30.4.2008, žiadala o pokračovanie uzavretej zmluvy.

Podľa výpisov z účtu žalobkyne, žalobkyňa riadne uhrádzala dojednané poistné až do októbra 2009.

Tlačovou správou zo dňa 30.4.2008 Národná banka Slovenska oznámila svoje stanovisko k informáciám žalovaného a to, že jeho tvrdenia v liste týkajúceho sa prepočtu a zvýšenia poistného, citácia: „Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. obdržala vo februári 2008 od Národnej banky Slovenska, právneho nástupcu Ministerstva financií SR v oblasti dohľadu nad finančným trhom, list, ktorým uložila poisťovni prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť Vaše poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno-matematicky zachovať Vaše poistné sumy. Z uvedeného vyplýva, že zvyšovanie Vášho poistného, resp. jeho spätné prepočítanie, nezapríčinila poisťovňa, ale nesprávny postup štátnych orgánov“ sú nepravdivé a zavádzajúce.

Podľa tlačovej správy NBS z 22.5.2008 NBS neuložila žalovanej zvýšiť poistné produktu UDP-K.

Kalkulácia poistného, bola schválená pred uzavretím poistnej zmluvy, a odsúhlasená dozorujúcim orgánom pre poisťovne dňa 30.5.1995, v tom čase Ministerstvom financií SR. Dňa 18.2.2003 bol vykonaný dohľad nad činnosťou poisťovne, ktorý bol zavŕšený protokolom Úradu pre finančný trh, ktorý nezistil žiadne pochybenia v kalkulácii poistnej sadzby UDP-K, ani iných produktov. Na základe dohľadu vykonávaného NBS v období od 30.4.2007 do 21.2.2008 táto však konštatovala nedostatky v kalkulačných vzorcoch NBS listom č. ODO 2262/2008 zo dňa 15.2.2008 a určila lehoty, v ktorých je povinný prijať a splniť opatrenia na odstránení a nápravu zistených nedostatkov najneskôr do 30.4.2008.

V protokole NBS z dohľadu vykonaného u žalovaného od 30.4.2007 do 5.9.2007 bolo konštatované, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu na danú skutočnosť upozornila zástupcov poisťovne. K tomu zástupcovia žalovaného uviedli, že ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne matematické metódy, ktoré sú zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu technických rezerv v informačnom systéme PČSP a.s. nebol sprístupnený, a teda nebolo možné overiť správnosť tohto algoritmu.

Listom NBS z 15.2.2008 boli určené a oznámené lehoty žalovanému na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a na predloženie písomných správ o tom, a to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu, prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v protokole z dohľadu vykonaného v PČSP Rapid a.s., predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti nedostatočnosti technických rezerv, a to do 31.3.2008 prijať opatrenia na nápravu nedostatkov, do 10.4.2008 predložiť NBS správu o splnení prijatých opatrení. Uvedené lehoty boli predlžené listom z 18.3.2008 a to nasledovne do 10.4.2008, 30.4.2008 a 12.5.2008.

V notárskej zápisnici N 29/2008, Nz 23331/2008 zo dňa 2.6.2008 je uvedené, že hlavným problémom medzi dohľadom a PČSP Rapid a.s. je otázka kalkulácie poistného a nadväzne otázka tvorby technických rezerv. Poistné bolo poisťovňou vypočítané poistnou udalosťou na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné z poistno-matematického pohľadu. Ide o nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K.

V znaleckom posudku č. 4/2008 v bode 2.4.1 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o. je uvedené, že porovnaním s hodnotou technickej rezervy na životné poistenie vo výške 584.961 tis. Sk uvedenej v hlavnej účtovnej knihe PČSP zostavenej k 31.3.2007 skupina dohľadu identifikovala nedostatočnosť vytvorenej technickej rezervy na životné poistenie PČSP k uvedenému dňu vo výške minimálne 318.501 tis. Sk. Ďalej sa v znaleckom posudku v bode 2.5 uvádza, že možno uviesť, že v priebehu rozhodného

obdobia nedošlo v PČSP k vzniku skutočnej škody v dôsledku nesprávneho určenia výšky poistného v produkte UDPK, ale poisťovni ušiel zisk ako rozdiel medzi pôvodným predpisom poistného v produkte UDP-K a novým predpisom poistného a tiež zisk z disponibilného kapitálu, ktorý bolo možné použiť na nákup štátnych dlhopisov.

Podľa čl. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, schválené Ministerstvom financií SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 (ďalej len “VPP”), poistné plnenie je dohodnutá suma alebo dôchodok, ktoré sú podľa poistnej zmluvy poskytnuté poistiteľom v prípade poistnej udalosti.

Podľa čl. 3 bodu 2 VPP, poistná zmluva je uzavretá podpísaním zmluvnými stranami. U zmlúv, u ktorých sa nevyžaduje písomná forma, je poistná zmluva uzavretá zaplatením poistného.

Podľa čl. 5 bodu 1 VPP, ak poisťovňa v súlade s ustanoveniami odmietne plniť pre vedomé porušenie povinnosti pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistenie zanikne dňom odmietnutia plnenia. Zaplatené bežné poistné poisťovňa nevracia, z jednorazového vráti iba zostávajúcu nespotrebovanú časť.

Podľa čl. 5 bodu 2 VPP, ak odstúpi poisťovňa od poistnej zmluvy z dôvodu vedome nepravdivého a neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom zodpovedaní by zmluvu neuzavrela, vráti poistníkov zaplatené poistné znížené o náklady, ktoré jej vznikli s uzavretím poistnej zmluvy. Poistník je povinný vrátiť poisťovni to, čo z poistenia plnila.

Podľa čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid a.s. poistenie je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdržala. Ak poistník uvedie v žiadosti neskorší dátum, ku ktorému má byť poistenie s výplatou odbavného zrušené, zruší sa poistenie k tomuto dátumu.

Podľa čl. 13 bodu 1 VPP, poistnou udalosťou v životných poisteniach môže byť: smrť poistného, dožitie poisteného dňa dojednaného v poistenej zmluve, plná invalidita poisteného, ku ktorej dôjde počas trvania poistenia. Podľa čl. 16 bod 1 VPP, z poistenia pre prípad smrti alebo dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť dojednanú poistnú sumu ak poistený zomrie v dobe trvania poistenia, alebo ak sa poistný dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.

Súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, nakoľko mal za dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo veci.

Podľa , návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa , poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzatvára poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Podľa , súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa , poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

Podľa , poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.

Podľa , možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie zanikne.

Podľa , poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa , poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa , pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Podľa , poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie o vrátení poistného.

V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa , záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť ani keď poskytne odstupné.

Podľa , ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa. , ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. Podľa , strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana. Podľa , dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa , veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.

Podľa , ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

Podľa , plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa až 3 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa , tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

Podľa o poisťovníctve, na vznik poisťovne a podnikanie v poisťovníctve, ako aj na zmenu predmetu činnosti poisťovne a jej zlúčenie alebo splynutie s inou právnickou osobou je potrebné povolenie, ktoré udeľuje na základe žiadosti . O žiadosti rozhodne najneskôr do troch mesiacov po jej predložení. Poisťovňa sa zapisuje do obchodného registra.

Podľa § 12 ods. 1 až 3 cit. zák. všeobecné poistné podmienky obsahujú najmä vymedzenie udalosti, z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť plnenie (poistná udalosť) a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah a splatnosť poistného plnenia, ustanovenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, ako aj poistné obdobie, čas platnosti poistnej zmluvy a princípy, podľa ktorých sa poistení budú podieľať na prebytkoch poistného. Osobitné poistné podmienky sú poistné podmienky, ktoré sa odchyľujú od všeobecných poistných podmienok alebo ich dopĺňajú a ktoré sa majú používať pre určité skupiny poistných zmlúv. Poisťovňa predkladá poistné podmienky podľa odsekov 1 a 2 a ich zmeny na schválenie . O žiadosti rozhodne najneskôr do troch mesiacov po jej predložení.

Podľa a cit. zákona platobnou schopnosťou poisťovne sa na účely tohto zákona rozumie jej schopnosť uhradiť v príslušnom objeme a čase záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv. Poisťovňa je povinná preukazovať platobnú schopnosť ročne, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.

Podľa o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

Podľa o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005 s výnimkou ustanovenia a , s ktorými sú povinné tieto subjekty zosúladiť svoje právne pomery najneskôr do 20. marca 2007.

Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala určenia, že poistný vzťah, založený zmluvou o poistení osôb č. 501020027 zo dňa 2.12.1996 trvá a účastníci sú ňou viazaní (dojednanými zmluvnými podmienkami). Na základe uvedenej zmluvy vznikol medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah.

Naliehavý právny záujem žalobkyne je daný v tom, že týmto určením sa odstráni stav právnej neistoty žalobkyne a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nakoľko z dôvodu konania poistiteľa je v neistote ohľadne trvania poistného vzťahu, nevie zhodnotiť nieru, do akej je chránená pred rizikom prípadných nepredvídateľných životných udalostí a či si má zabezpečiť poistenie týchto rizík u iného poistiteľa a nevie, či v prípade nastania poistnej udalosti touto poistnou zmluvou predpokladanej, žalovaný pristúpi k plneniu.

V zmysle stanoviska obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo 16.12.2005 sp.zn. charakter a účel poistného vzťahu vyjadruje predovšetkým . Poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba - poisťovateľ a na druhej strane fyzická alebo právnická osoba - poistník. Žalobkyňa ako poistník so žalovaným ako poisťovateľom dňa 2.12.1996 uzavreli poistnú zmluvu č. 501020027, ktorej predmetom je poistenie osôb. Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne dohodli. Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu - poistnej uzavretej medzi poisťovňou, právnickou osobou a poisteným, fyzickou osobou súd zistil, že obsahom daného právneho vzťahu je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v zmysle , pri tvorbe obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez akejkoľvek regulácie verejným právom, a uzavrel, že ide o výlučne súkromno-právny vzťah.

Právna úprava spotrebiteľských zmlúv podľa a nasl. sa týka najmä zmlúv, ktoré majú charakter adhéznej (typovej) zmluvy, ktoré sa v praxi o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzavierajú s veľkým počtom spotrebiteľov a ktorých podstata, spočíva v tom, že navrhovateľ zmluvy vo svojom návrhu stanovuje ich obsah vopred (najčastejšie na vopred vytlačených formulároch) s tým, že ten z adresátov, ktorý má o uzavretie týchto zmlúv záujem, môže návrh zmluvy buď prijať an bloc, alebo ho neprijať a zmluvu tak neuzavrieť. Adresát návrhu nemá teda možnosť zmeniť obsah predloženého návrhu zmluvy. Do adhéznej zmluvy sa môžu doplniť len niektoré nevyhnutné údaje, ktoré z povahy veci nemožno vopred vyplniť (napr. označenie zmluvných strán, dátum uzavretia zmluvy, množstvo, doba plnenia a pod.). Z hľadiska typu poistnú zmluvu medzi účastníkmi súd posúdil ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia a ani výšku poistného nemohla žalobkyňa v žalovaným vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy individuálne ovplyvniť, mohla sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto navrhovanej podobe uzavrie, alebo nie.

V konaní bolo tiež nesporne preukázané, že postavenie a činnosť odporcu pri výkone poisťovníctva sú zo strany štátnych orgánov regulované normami verejného práva, predovšetkým o poisťovníctve, o Národnej banke Slovenska a

Z.z. o dohľade nad finančným trhom a na základe toho boli preukázané zásahy štátu do podnikateľskej činnosti odporcu od počiatku podnikania schválením matematického vzorca v rámci obchodného plánu poisťovacej činnosti poisťovne MF SR (č.j. zo dňa 30.5.1995), previerkou činnosti odporcu orgánom dozoru MF SR (dňa 31.7.1999) pričom neboli zistené žiadne závažné nedostatky, kontrolou Úradu pre finančný trh Slovenskej republiky (od 18.2.2003) ako nastupujúcim orgánom po MF SR, kedy boli zistené nedostatky v oblasti účtovníctva či formálneho výkazníctva, ďalej dohľadom vykonaným NBS, ako nastupujúcim orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom po Úrade pre finančný trh Slovenskej republiky (v období od 30.4.2007 do 21. 2.2008, Protokol č.ODO-12990/2007 z 29.10.2007), kedy bolo zistené, že „kalkulačné vzorce uvedené v Poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP (žalovaný) zaväzuje plniť v prípade vzniku poistnej udalosti, pričom najkritickejšie produkty boli UDP-K a Kapitál, nakoľko problémom bolo nízke, kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť namiesto z poistnej sumy na dožitie a v neposlednom rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie nedostatkov.

Ďalším z nosných tvrdení žalovaného bola úvaha, podľa ktorej nie je možné uložiť odporcovi dve protichodné povinnosti, jednak vyplývajúce zo správneho rozhodnutia a z uzatvorenej zmluvy. Avšak okrem poukazu na tvrdenie svojho zamestnanca ničím nepreukázal, že správnym rozhodnutím mu mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím dohliadacieho orgánu mu mohla byť uložená iba povinnosť vytvoriť dodatočné technické, či iné finančné rezervy pre krytie rizík z týchto produktov. Týmto neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že zotrvávanie v pôvodne uzatvorenej zmluve by malo viesť k rozporu s kogentnými právnymi predpismi. Účel právnych predpisov, ktorými sa určujú povinné technické, kapitálové a iné rezervy povinne vytvárané poisťovňou je zabezpečenie fungovania poistného systému a nie zákaz uzatvárania poistných zmlúv s určitým obsahom.

Zásada odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej úrovne je napríklad upravená v , podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie aj v o ochrane spotrebiteľa (platného v čase uzavretia zmluvy), podľa ktorého povinnosti predávajúcich, výrobcov, dovozcov alebo dodávateľov majú aj osoby, ktoré prevádzkujú činnosti uvedené v až e) bez príslušného oprávnenia. Žalovaný presviedča, že ak súkromnoprávny vzťah pozostáva z elementov závislých na tretej autorite, potom je nepriamo na nej závislý. Avšak nie všetky súčasti takého súkromnoprávneho vzťahu sú určované verejným právom (napr. už samotné rozhodnutie vstúpiť doň je absolútne nezávislé na verejnoprávnej ingerencii). V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR žiaden zmluvný účastník nemôže od súkromnoprávnej zmluvy odstúpiť vereno-právnym aktom - na základe zákona, čo platí aj pre zrušenie zmluvy. Z uvedeného vyplýva záver, že žalovaný bol povinný zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v Poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia v zmysle novej zákonnej úpravy zákona o poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a v lehotách určených dohliadajúcim štátnym orgánom NBS a pod hrozbou vysokých pokút, avšak nepreukázal, že táto náprava sa mala dotknúť už uzavretých poistných zmlúv, takýto - žalovaným uvádzaný výklad ani nevyplýva z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu (Podľa vyjadrení NBS v rovnakom prípade, žalovanému neuložila povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v neprospech klientov), ide o účelový výklad žalovaného na daný prípad. Na základe takto zisteného skutkového stavu nemožno konštatovať zásahy verejno-právnej regulácie štátneho kontrolného orgánu do súkromno- právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta, čo nemôže viesť k prenosu alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov alebo za prípadne nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromno-právnom vzťahu, a ani k modifikácii obsahu súkromno-právnej zmluvy, či k možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromno-právny vzťah. Žalobkyňa, ktorá nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu z NBS, nemôže znášať následky sporov medzi žalovaným a dohliadajúcimi orgánmi, ani si uplatniť žiaden nárok voči NBS. Prípadnú škodu takto vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov. Nesplnenie si povinností pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv. Súd podotýka, že predmetom sporu nie je otázka legálnosti aktivít dohliadajúcich orgánov, ale otázka existencie právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným.

Žalovaný sa v konaní snažil vzbudiť dojem, že cena poistenia (poistné) bola určená tretím subjektom

- Ministerstvom financií SR v roku 1995. V zmysle ustanovenia na podnikanie poisťovne udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom na základe žiadosti. Ustanovenie predmetného zákona ďalej uvádza náležitosti žiadosti. Podľa zákona o poisťovníctve platného a účinného v rozhodnom čase, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného a teda cenu poistenia, ktorý ju zapracoval do svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií s tým spojenými a určením pravdepodobnosti, bol žalovaný, a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo len subjektom, ktorý na podklade úplnej žiadosti žalovaného, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti vrátane ceny poistenia, vydal povolenie na podnikanie v oblasti poisťovníctva pre žalovaného. Na podklade takéhoto konania dozorného orgánu, ale nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola cenou určenou treťou osobou.

Žalovaný listom zo dňa 20.6.2008 oznámil žalobkyni, že žalovaný nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované, a že dňa 16.5.2008 o 0,00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. (právny predchodca žalovaného). Zároveň jej oznámil, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto poistnou zmluvou kryté. Súčasne žalobcovi oznámil, že suma 28.608 Sk (odkupná hodnota a nespotrebované poistné) jej bude následne vyplatená šekovou poukážkou.

Ustanovenie čl. 11 ods. 2 VPP upravuje podmienky a čas zániku poistnej zmluvy s vyplatením odbavného tak, že takúto zmluvu možno ukončiť iba na žiadosť poistníka. Žalobkyňa žalovaného nikdy nepožiadala o zrušenie poistenia, preto nemožno aplikovať ustanovenie článku 11 ods. 2 citovaných VPP pre zánik poistenia zo strany žalovaného. Žalobkyňa nikdy neadresovala žalovanému úkon, ktorým by akýmkoľvek spôsobom prejavils svoju vôľu uzavretú poistnú zmluvu zrušiť, práve naopak, vo svojej korešpondencii (list zo dňa ) prejavila svoju vôľu zotrvať v poistnom vzťahu so žalovaným za nezmenených zmluvných podmienok. Jednostranný úkon žalovaného - Oznámenie o zániku poistenia nemá oporu ani v ustanoveniach , podľa ktorých je to nedovolený právny úkon a nemá oporu ani vo VPP-ŽP, ktoré boli súčasťou uzavretej poistnej zmluvy. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia VPP, na ktoré sa žalovaný v oznámení odvolával, žalovaný nemal právo podať žiadosť o zrušenie poistenia s vyplatením odbavného, pretože nositeľom tohto práva je iba poistník, teda žalobca. Ak žalobca aj nereagoval na ponuky žalovaného na zmenu obsahu poistnej zmluvy, jednoznačne prejavil svoj záujem zotrvať v právnom záväzku so žalovaným v takom rozsahu a za takých podmienok, ako bol medzi nimi riadne uzavretý, čomu bez pochybnosti porozumel aj žalovaný a preto sa snažil ich právny vzťah založený poistnou zmluvou skončiť.

Osobitné dôvody zániku poistenia upravuje v ustanoveniach upravujúcich poistnú zmluvu - a nasl. Ako to vyplýva z ust. , a , poistenie môže zaniknúť výpoveďou, nezaplatením poistného, odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy alebo odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciu žalovaného spočívajúcou v tvrdení, že podľa možno skončiť poistenie i inak ako je uvedené v jeho ustanoveniach až . Tieto ustanovenia upravujú zánik poistenia tak, že ich nemožno rozširovať spôsobom ako to tvrdí žalovaný. Slovné spojenie použité v , že poistenie zanikne aj tak, je potrebné vykladať len v súvislosti s textom predchádzajúceho ustanovenia , ktoré rieši zánik postenia výpoveďou. nadväzujúci na ako ďalší spôsob (okrem výpovede) zániku poistenia zakotvil nezaplatenie poistného v tam presne určených prípadoch a lehotách. Predmetom poistenia medzi žalobkyňou a žalovaným je poistenie osôb v zmysle . Zákon jednoznačne zakotvuje nemožnosť vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Z vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy poistenie vypovedať do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia predpokladá aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania. V danom prípade k zániku poistnej zmluvy z dôvodu výpovede nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované. K zániku poistenia nedošlo ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia , čo nakoniec účastníkmi konania ani nebolo tvrdené. K zániku poistenia nedošlo ani v zmysle . Žalovaný ako poistiteľ od poistnej zmluvy neodstúpil z dôvodu

vedomého porušenia povinností uvedených v (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia). Taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany žalovaného v zmysle .

Súd dospel k záveru, že nedošlo k zániku poistného vzťahu, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov. Nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle , ktoré upravuje túto možnosť zrušenia zmluvy v prípade, ak je to zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade, z článku 3 bodu 8 VPP vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy, ale len do prvých dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy, čo sa nestalo. V konaní taktiež nebolo preukázané, žeby medzi účastníkmi konania v zmysle došlo k dohode o tom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, pretože žalobca neprijal žiadnu zo žalovaným ponúkaných zmien poistných podmienok. Súd ďalej skonštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to ustanovené v .

Kľúčová argumentácia žalovaného o zániku poistenia medzi účastníkmi konania bola postavená na jeho tvrdení, že k zániku poistného vzťahu došlo v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle . Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po vzniku záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dlžníka (napríklad jeho platobná neschopnosť) záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť, inak je postihnutý následkami zavineného nesplnenia záväzku. Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné i pre kohokoľvek iného (nielen pre osobu dlžníka), záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti). So subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska nemožnosť nemá za následok zánik záväzku. Okrem faktickej (fyzickej) nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok je objektívne neuskutočniteľný, môže nastať prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom vydaným po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia. Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia. Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Rozlišovacie kritérium plnenia nemožného a plnenia obtiažneho je uvedené v ustanovení , ktoré výslovne stanovuje, že plnenie nie je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že žalovaný sa uzavretou poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie), a teda nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy, plnenie z predmetnej poistnej zmluvy teda je v zmysle zákona možné. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny.

Ak žalovaný argumentoval právnou nemožnosťou plnenia poukazujúc na rozsudok NS SR sp.zn. z 20.3.1997 súd má za to, že v danom prípade ide o odlišné okolnosti tohto prípadu od okolností uvedených v rozsudku NS SR a že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovaného by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik jeho nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistníkovi), resp. ušlého zisku,

čo však nebolo predmetom tohto konania. Aj napriek tomu si súd dovoľuje poznamenať, že je nesprávny záver žalovaného o tom, že len žalobca je oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody predstavujúci rozdiel medzi sumami dohodnutými v poistnej zmluve a sumami, ktoré je momentálne žalovaný ochotný splniť. Žalobca vstupoval do právneho vzťahu jedine so žalovaným a práve preto presúvanie ťarchy vymáhania náhrady škody na žalobcu súd považuje za neprijateľné. Súd má jednoznačne za to, že žalovaný je povinný aj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti plnenia zotrvať v poistnom vzťahu so žalobcom za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak aj bolo žalovanému uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť uzavretých poistných zmlúv. Nevyplýva to z textu Protokolu NBS, ide len o účelový výklad žalovaného. Odkazovanie na citovanej novely zákona o poisťovníctve taktiež nemá opodstatnenie, pretože toto ustanovenie upravuje aplikáciu právnej normy na vzťahy a nároky z nich vzniknuté do účinnosti tohto zákona, t.j. do 1.3.2002, kedy uvedený zrušil doterajší právny predpis - o poisťovníctve. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 2.12.1996, teda v čase kedy vyššie ust. ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená princíp aretroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp vychádza zo zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp aretroaktivity sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon. Aj v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva. S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel súd k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania. Keďže žalobkyňa žalovaným navrhnuté alternatívne riešenia zmeny obsahu poistnej zmluvy neakceptovala, t.j. jeho návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijala, účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 2.12.1996.

Súd dodáva, že hrozbu finančnej podnikateľskej straty v prípade zotrvania žalovaným v poistných zmluvách s poistenými za podmienok, ako boli dohodnuté pred novelou o poisťovníctve ( , účinný od 15.4.2004) u žalovaného nie je možné považovať za záujem chránený zákonom, ktorý by odôvodňoval jeho protiprávne konanie spočívajúce v jednostrannom ukončení zmluvného vzťahu a ktoré by ho bolo možné charakterizovať ako konanie v krajnej núdzi, a teda toto konanie nemôže požívať zákonnú ochranu v zmysle .

V danom prípade nemožno konštatovať ani to, že by uzavretie predmetnej poistnej zmluvy bolo neplatné pre chyby v počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. To, že žalovaný uviedol matematicky chybné sumy poistných plnení, nemožno chápať a vykladať ako chybu v počítaní. Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalovaným uvedená a daná a nepochybne bola i jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobkyňu viedli k uzavretiu tejto zmluvy so žalovaným. Nie sú teda splnené ani podmienky omylu v zmysle ust. , keďže o prípadnom omyle žalobkyňa nevedela, vedieť nemohla, ani ho nevyvolala. Navyše, ako uviedla žalobkyňa, právo namietať relatívnu neplatnosť zmluvy nemôže ten, kto ju sám spôsobil a je premlčané.

V neposlednom rade súd uvádza, že na daný prípad nemožno ani analogicky použiť výklad ustanovenia (obsahujúce mechanizmus clausula rebus sic stantibus - za stavu nezmenených pomerov),, ktorý sa týka výlučne záväzku uzavrieť budúcu zmluvu. Žalovaný sa

snažil vytvoriť dojem, že možnosť ukončiť zmluvu v dôsledku podstatnej zmeny pomerov je všeobecnou zásadou zmluvného práva. Opak je však pravdou. Zmena zmluvy je prípustná iba za podmienok ustanovených v hypotéze tej ktorej právnej normy a nie všeobecne hmlistým spôsobom v skutkovo výnimočných prípadoch. V slovenskom súkromnom práve je zásadný rozdiel medzi stupňom záväznosti zmluvy na jednej strane a zmluvy o budúcej zmluve na strane druhej. Pokiaľ záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve na uzatvorenie zmluvy je skutočne viazaný na existenciu určitých pomerov, z ktorých strany pri dojednávaní zmluvy o budúcej zmluvy vychádzali a v prípade ich podstatnej zmeny tento záväzok zaniká, tak záväzok na plnenie zo zmluvy práve v dôsledku podstatnej zmeny pomerov nezaniká a ani sa nemodifikuje. Žalovaný sa v konaní taktiež namietal, že plnenie dohodnutého poistného v zmysle poistnej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR zo 7.5.2009 sp. zn. súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy. Tvrdenie žalovaného, že plnenie pôvodne dohodnutého poistného pre navrhovateľku je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ho zaväzuje k povinnosti, ktorá oproti jeho právam nezaslúžená, neadekvátna a nevyvážená je nedôvodné. Práve naopak, s ohľadom na základný princíp zmluvného práva „pacta sunt servanda - zmluvy sa musia dodržiavať“ vyplývajúci z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, na princíp rovnosti strán záväzkového právneho vzťahu, na platné zásady právneho štátu (zákaz retroaktivity, právnu istotu v zmluvných vzťahoch), na zásadu odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej regulácie právnych vzťahov ako aj na základe predchádzajúcich právnych záverov súdu súd dospel k záveru, že plnenie z predmetnej poistnej zmluvy tak, ako bolo dohodnuté, neodporuje dobrým mravom zakotveným v ust. . Naopak, práve žalovaný, ako namietala žalobkyňa, používal v zmysle o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky, ak uvádzal vecne nesprávne informácie (ohľadne nemožnosti pokračovania v poistení a možnosti jednostranného ukončenia poistného vzťahu z jeho strany, v dôsledku čoho bol spôsobilý uviesť žalobkyňu do omylu a spôsobiť, že prijme rozhodnutie, ktoré by ináč nikdy neprijala) a používal praktiky v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti (zanedbaním, resp. nesplnením si povinností pri výpočte technických rezerv, chybou pri výpočte, prípadne nenaplnením miery solventnosti). Súd dodáva, že podľa o ochrane spotrebiteľa, platného v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok. Tu súd považuje za potrebné poznamenať, že žalovaného nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských stratégiách navrhol, a ktoré boli nepochybne jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov k uzavretiu zmluvy so žalovaným. Naopak, žalovaný podcenil tvorbu dodatočných technických či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské riziko. Plnenie si zmluvných povinností voči spotrebiteľom zo strany podnikateľa nemožno považovať za odporujúce dobrým mravom.

Súd skúmal platnosť zmluvy o poistení, ktorá je predmetom tohto konania aj z hľadiska jej prípadnej absolútnej neplatnosti, na ktorú je povinný súd prihliadať zo svojej úradnej povinnosti a skonštatoval, že v tomto konaní nebol zistený žiaden dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy vrátane dodatkov, nakoľko táto nie je v rozpore so žiadnym ustanovením ani v rozpore s iným zákonom platným v čase jej uzavretia, súd nezistil, ani že by táto zmluva svojim účelom zákon obchádzala a z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody neplatnosti zmluvy podľa príslušných ustanovení .

Pokiaľ ide o možnosť posúdenia vzťahu účastníkov v zmysle ustanovení Princípov európskeho zmluvného práva, ktoré žalovaný súdu v konaní predložil, k tomu súd uvádza, že samotný Článok 1:101 ods. 3 Princípov vymenúva spôsoby resp. možnosti aplikácie Princípov a to v prípade ak si zmluvné strany dojednali pre spravovanie ich zmluvy všeobecné právne zásady alebo obdobné pravidlá, alebo si nezvolili žiadny právny poriadok pre spravovanie ich zmluvy. Zo znenia samotnej poistnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom je zrejmé, že zmluvné strany tejto poistnej zmluvy si jasne zvolili právny poriadok aj právne normy, ktoré spravujú túto poistnú zmluvu, strany sa nedohodli na

použití všeobecných právnych zásad ani iných obdobných pravidiel a rovnako ani na začlenení týchto Princípov resp. na spravovaní zmluvy týmito Princípmi. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v súlade so samotnými Princípmi európskeho zmluvného práva je ich aplikácia na poistnú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi vylúčená. Predmetné Princípy zatiaľ neboli prijaté ako všeobecne záväzný právny akt EÚ, preto nie je dôvod posudzovať vzťah účastníkov podľa ich ustanovení.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou medzi účastníkmi konania v danom prípade nedošlo žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom, poistný vzťah teda naďalej trvá (koniec poistného vzťahu bol dojednaný k 20.10.2014). Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, súd dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva nezanikla žiadnym zo spôsobov upravených v a nezanikla ani z dôvodov podľa VPP, je to riadna a platná právna zmluva, ktorá v čase rozhodnutia súdu existuje a jej účastníci sú jej obsahom viazaní. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že právo na ich náhradu priznal žalobkyni, ktorá bola úspešná v konaní. Žalobkyňa si uplatnila trovy konania vo výške 835,46 Eur ako trovy právneho zastúpenia.

Podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

V danom prípade je predmetom konania určenie, že poistný vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o poistení trvá. Súd má za to, že s poukazom na vyššie citované ustanovenie vyhlášky, nie je možné hodnotu práva vyjadriť v peniazoch, a preto je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určená ako jedna trinástina výpočtového základu, t. j. v roku 2008 v sume 48,63 Eur (1.465 Sk), v roku 2010 v sume 55,49 Eur, v roku 2011 57 Eur a v roku 2012 58,69 Eur. Súd žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia nasledovne: odmenu za 1 úkon právnej služby (prevzatie a prípravu zastupovania 9.9.2008) realizovaný v roku 2008 vo výške 48,63 Eur, za 4 úkony z roku 2010 (písomné podania - žaloba zo 16.2.2010, vyjadrenia k podaniam žalovaného z 23.8.2010, 19.10.2010 a účasť na pojednávaní 18.10.2010) po 55,49 Eur, za 2 úkony v roku 2011 (písomné vyjadrenie k podaniu žalovaného z 2.3.2011 a písomné upresnenie žalobného návrhu z 9.8.2011) po 57 eur a za 3 úkony v roku 2012 (písomné vyjadrenia k podaniam žalovaného z 15.6.2012 a 18.6.2012 a za účasť na pojednávaní 28.6.2012) po 58,69 Eur, spolu 560,66 Eur + režijný paušál vo výške 72,86 Eur (1 x 6,31 Eur za rok 2008, 4 x 7,21 Eur za rok 2010, 2 x 7,41 Eur za rok 2011 a 3 x 7,63 eur za rok 2012) + 20 % DPH vo výške 126,71 Eur.

O povinnosti žalovaného nahradiť žalobcom trovy konania v celkovej výške 760,22 Eur na účet ich právneho zástupcu súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa ust. ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

Nakoľko vo veci žalobného návrhu mal súd dostatočne preukázaný skutkový stav pre rozhodnutie vo veci, vylúčil samostatný vzájomný nárok žalovaného, ktorý je potrebné ešte upresniť, na samostatné konanie.

Poučenie:

Proti tretiemu výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné. ( )

Proti prvému a druhému výroku tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 2 písomných vyhotoveniach.

V zmysle v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.