Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-113-2012.pdf
PDF · 64.21 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/113/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Ivana Ilavského a JUDr. Janky Klčovej v trestnej veci odsúdeného J. J. v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 31.5.2012 sp.zn. 2PP/32/2012, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. júna 2012, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť J. J., sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného J. J. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva na základe dvoch rozsudkov a to konkrétne na základe rozsudku Okresného súdu v Komárne zo dňa 22.5.2008, sp.zn. 3T/25/2008 2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 23.7.2008, sp.zn. 3To/35/2008 v trvaní 6 rokov pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, 3 Trestného zákona a na základe rozsudku Okresného súdu v Komárne zo dňa 31.8.2006 sp.zn. 1T/79/2006 v spojení s uznesením samotného Okresného súdu v Komárne zo dňa 25.9.2008 sp.zn. 1T/79/2008 v trvaní 8 mesiacov a to pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona.
Okresný súd odôvodnil svoje zamietavé rozhodnutie tým, že po vykonanom dokazovaní u odsúdeného nemal za splnené podmienky pre prípadné podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V tomto smere okresný súd poukazuje predovšetkým prioritne v napadnutom uznesení na tú skutočnosť, že u odsúdeného ani alternatívny trest vo forme podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody nesplnil svoj účel a odsúdený sa opakovane, počas určenej skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody dopustil ďalšej trestnej činnosti, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený. Okresný súd okrem toho prihliadol aj na charakter spáchanej trestnej činnosti a v zmysle odpisu registra trestov tiež poukázal na to, že odsúdený má sklony k páchaniu trestnej činnosti, takže nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že by výkon trestu odňatia slobody mal u neho kladný vplyv v tom smere, že na slobode bude viesť riadny život. Podľa názoru okresného súdu v jeho osobe ide o špeciálneho recidivistu. Skutočnosť, že si počas výkonu trestu aktívne vytvára podmienky pre získavanie disciplinárnych odmien vzhľadom na to, že je vo vynútenom prostredí, kde je obmedzená jeho osobná sloboda, sama o sebe nepredstavuje dôvod, na základe ktorého by mal súd rozhodnúť kladne o podmienečnom prepustený odsúdeného. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti by bol odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom a okrem toho poukázal okresný súd aj na tú skutočnosť, že aj napriek akceptovaniu zásady prezumpcie neviny, je voči odsúdenému treba brať do úvahy aj vedené trestné stíhania pre rôznorodú závažnú trestnú činnosť.
Z týchto dôvodov potom žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie okresný súd zamietol.
Proti tomuto uzneseniu si podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil ihneď po vyhlásení uznesenia do zápisnice o konaní o verejnom zasadnutí. Sťažnosť vlastným písomným podaním odôvodnil tak, že s rozhodnutím okresného súdu sa nestotožňuje, poukázal na to, že podľa jeho názoru spĺňa všetky podmienky uvedené v § 66 Trestného zákona, čo podľa jeho názoru potvrdzuje aj hodnotenie, ktoré mu dal riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou. Poukázal tiež aj na to, že od skončenia strednej školy nikdy nebol nezamestnaný, nikdy nebol na ťarchu spoločnosti, dlhé roky podnikal, riadne platil dane a stále žil usporiadaným životom. Ten čin, za ktorý bol odsúdený úprimne ľutuje a je presvedčený, že doterajší čas strávený vo výkone trestu je pre neho dostatočný a zanechal pre neho memento po zvyšok celého jeho života. Považuje za irelevantný názor okresného súdu, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu. Zákon jasne hovorí, že po splnení podmienok uvedených v § 66 odsek 1 Trestného zákona má byť odsúdený podmienečne prepustený na slobodu. Z týchto dôvodov žiadal krajský súd, aby prehodnotil rozhodnutie Okresného súdu v Trnave a aby rozhodol o jeho podmienečnom prepustení na slobodu.
Krajský súd podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku na základe takto podanej a sformulovanej sťažnosti, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd v prvom rade dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy nevyhnutné pre objektívne posúdenie žiadosti odsúdeného J. J. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, následne všetky relevantné skutočnosti, ktoré majú svoj vplyv pri rozhodovaní o žiadosti odsúdenej, tieto vyhodnotil individuálne i v ich súhrne a dospel k správnemu záveru, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie nie je možné vyhovieť.
Krajský súd je toho názoru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia pomerne jasne a stručne odôvodnil, prečo prijal záver, že žiadosti odsúdeného nie je možné vyhovieť. Toto odôvodnenie krajský súd považuje za priliehavé, považuje ho za súladné so zisteným skutkovým stavom, a preto v podrobnostiach na závery okresného súdu poukazuje.
Považuje len za potrebné doplniť, že aj podľa jeho názoru u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v prípade prepustenia, na slobode bude viesť riadny život. Z doteraz zaznamenaného jeho odsúdenia, ako sú tieto špecifikované v odpise registra trestov vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopúšťa predovšetkým podvodných konaní za účelom získania majetkového prospechu, za tieto bol už aj právoplatne odsúdený, dokonca jedného takéhoto konania sa dopustil aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktoré mal zaznamenané, ani skúšobná doba mu nebránil pokračovať v páchaní trestnej činnosti.
Krajský súd je toho názoru, že sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti sú pomerne výrazne súčasťou jeho doterajšieho spôsobu života a preto krajský súd taktiež nevzhliadol dôvod pre to, aby mohol byť odsúdený J. J. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán sťažnosť zamietne, ak táto nie je dôvodná.
Krajský súd teda nevzhliadol dôvodnosť sťažnosti odsúdeného J. J., a preto o nej rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.