Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_12P-289-2011.pdf
PDF · 117.24 KB
No categories available
12P/289/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. D., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, dieťa rodičov - matky: P. Š., nar. X.X.XXXX, bytom X., T.. Š. XXXX/X, v konaní zastúpená: JUDr. Nadežda Wolfová Boľová, advokátka so sídlom Galanta, Šafárikova 1522, a otca: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX, v konaní zastúpený: Mgr. Robert Čibrik, advokát so sídlom Šaľa, Hlavná 14, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd maloletého H. D., nar. XX.X.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého striedavo v týždňových intervaloch.
Matka je povinná zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého počas doby každého párneho kalendárneho týždňa, a to od stredy párneho kalendárneho týždňa od 17.00 hod. do nasledujúcej stredy nepárneho kalendárneho týždňa do 17.00 hod. .
Otec je povinný zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého počas doby každého nepárneho kalendárneho týždňa, a to od stredy nepárneho kalendárneho týždňa od 17.00 hod. do nasledujúcej stredy párneho kalendárneho týždňa do 17.00 hod. .
Rodičia si budú dieťa odovzdávať zakaždým v stredu v kalendárnom týždni v čase o 17.00 hod. .
Otec je povinný v stanovenom čase prevziať dieťa v mieste bydliska matky a matka je povinná dieťa prevziať v stanovenom čase v mieste bydliska otca. Každý z rodičov je povinný odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého z rodičov s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť.
Každý z rodičov bude maloletého H. zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súd výživné na maloletého H. neurčuje.
Rodičia majú právo sa s maloletým H. stretávať v čase, keď maloletý bude u druhého z rodičov, bez obmedzení zo strany súdu tak, ako sa v každom jednotlivom prípade na tom dohodnú.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 4.7.2011 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému H. D. tak, že maloletého zverí do jej osobnej starostlivosti, zároveň určí výživné pre maloletého. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý pochádza z jej partnerského vzťahu s otcom dieťaťa, s ktorým nikdy nežila v spoločnej domácnosti a vzťah, ktorý trval približne šesť rokov, ukončili ešte pred narodením dieťaťa. Ona býva už dva roky v podnájme so svojím priateľom, ktorý sa o ňu a maloletého stará a pomáha jej v harmonickom vzťahu syna vychovávať. Je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Otec maloletého býva v byte u rodičov, toho času je nezamestnaný, neprispieva jej na synovu výživu, so synom sa stretáva, rovnako i starí rodičia. Maloletý je zdravý, má primerané výdavky k veku. Okrem maloletého rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť.
Otec sa k návrhu matky vyjadril písomne podaním z 8.9.2011, s návrhom matky nesúhlasil a navrhol, aby bol maloletý H. zverený do jeho osobnej starostlivosti. Poukázal na to, že maloletý v súčasnosti žije s ním a on zabezpečuje všetky jeho potreby. On žije v rodinnom dome so svojimi rodičmi, svoju bytovú otázku teda riešiť nemusí, a keďže ho rodičia vo výchove maloletého aktívne podporujú, maloletý má zabezpečené všetky potreby k svojmu vývoju. Naopak, bytová situácia matky, ktorá sa neustále so svojím priateľom sťahuje, neprospieva maloletému, navyše matka maloletého toho času čaká dieťa so svojím súčasným priateľom s pravdepodobným termínom pôrodu koncom septembra 2011 a je zrejmé, že z dôvodu pôrodu ďalšieho dieťaťa istý čas nebude schopná osobne zabezpečiť starostlivosť o maloletého H. a aj neskôr by jej nestála sociálna situácia mohla zanechať negatívne následky na riadnej výchove maloletého. Zároveň otec namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Piešťany z dôvodu, že matka sa s dieťaťom zdržuje už dlhšiu dobu v X., pričom maloletý sa nachádza striedavo u oboch rodičov v X., resp. Š., čo je v obvode Okresného súdu Galanta a žiadal postúpiť vec tomuto súdu, keďže kolízny opatrovník bude preskúmavať pomery v domácnosti oboch rodičov dieťaťa.
Okresný súd Piešťany uznesením č. k. 10P/38/2011-30 zo dňa 28.9.2011 preniesol svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Galanta, ktorému po právoplatnosti citovaného uznesenia spis odstúpil na konanie dňa 3.11.2011.
Otec maloletého dieťaťa sa následne návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 9.11.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd maloletého H. D. zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že styk matky s maloletým dieťaťom súd ponechá neupravený. Konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13P/291/2011. Okresný súd Galanta uznesením č. k. 13P/291/2011-10 zo dňa 23.11.2011 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12P/289/2011 z dôvodu, že rozhodnutie v tejto veci bude podstatné pre posúdenie pokračovania v konaní o návrhu otca vedeného pod sp. zn. 13P/291/2011.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, prečítaním sa oboznámil rodným listom maloletého H., správami a potvrdeniami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, správou kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov na strane rodičov maloletého, rodným listom maloletého A. M., výsluchom svedkov H. M., O. P., P. D. staršieho, Ž. Q., ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Maloletý H. D. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ súdom upravované neboli.
Matka vypočutá na pojednávaní ako účastníčka konania trvala na svojom návrhu, maloletého H. žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Poukázala na to, že ona umožňuje otcovi pravidelné stretávanie sa s maloletým podľa predchádzajúcich dohôd s ním, nebráni mu v styku, avšak dochádza medzi nimi k nezhodám v tom, že otec nedodržiava dohody, svojvoľne predlžuje pobyt dieťaťa v jeho domácnosti
a dieťa jej vracia oneskorene. Pred narodením jej druhého syna, maloletého A. M., nar. X.XX.XXXX, ktorý podchádza z jej mimomanželského vzťahu s H. M., otec dieťaťa mal maloletého H. u seba s jej súhlasom asi dva týždne a po narodení druhého syna ešte asi týždeň, za posledný polrok dieťa chodilo k otcovi prevažne každý víkend od piatku do nedele, avšak za posledné tri mesiace od narodenia druhého dieťaťa, tento styk bol problematický, najmä vzhľadom na to, že otec odmietal dieťa jej vydať, preto bola nútená podať na súd aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala dočasného zverenia, resp. odovzdania maloletého do svojej starostlivosti, zároveň sa obrátila aj na orgány činné v trestnom konaní, na čo jej bolo dieťa otcom následne aj odovzdané. Taktiež dňa 25.3.2012, keď bola na prechádzke s maloletým H., jej otec zobral maloletého násilím, bola privolaná aj polícia s tým, že vec sa rieši v priestupkovom konaní. Po tom, čo bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým súd dočasne upravil styk otca s maloletým, sa dieťa nachádzalo u otca viackrát, avšak styk nebol dodržiavaný v zmysle rozhodnutia súdu, ale bol predlžovaný. Čo sa týka výživného matka uviedla, že od narodenia maloletého jej otec výživné na syna neplatil, avšak s poukazom na príjem otca, navrhla určiť minimálne výživné na dieťa, úpravu styku otca s maloletým ponechala na úvahu súdu. Ďalej uviedla, že v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s maloletým H., s priateľom H. M. a s ich spoločným synom A. v trojizbovom byte v podnájme, kde náklady na bývanie predstavujú sumu 300,- Eur mesačne, je na materskej dovolenke s maloletým A., jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku. Jej priateľ je slobodný, okrem mal. A. inú vyživovaciu povinnosť nemá, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur mesačne, je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, predtým pracoval na základe dohody o vykonaní práce do 31.12.2011. Poukázala na to, že maloletý H. bude mať v apríli 2012 dva roky, je zdravý, predškolské zariadenie nenavštevuje, náklady na jeho odôvodnené potreby sú primerané jeho veku, najmä na plienky, ošatenie, pričom maloletý svojho otca vníma pozitívne, avšak aj k jej priateľovi má vybudovaný kladný vzťah, oslovuje ho taktiež „tato“, keďže tento je pri maloletom od jeho narodenia. Matka poprela, že by mala nezhody so svojím priateľom. Potvrdila, že pri starostlivosti o maloleté deti jej pomáha babka, čo je však bežné.
Otec vypočutý na pojednávaní ako účastník konania s návrhom matky nesúhlasil a vzhľadom na frekvenciu a dĺžku pobytov dieťaťa u neho, aj s poukazom na jeho schopnosť riadne sa postarať o maloletého, resp. prešetrené pomery v jeho domácnosti navrhol nariadiť striedavú osobnú starostlivosť maloletého v týždňových intervaloch, výživné rodičom na dieťa neurčiť. Poukázal na to, že od narodenia prejavuje záujem o syna. Pred narodením sa so synom stretával tri až štyri dni v týždni, v čase pred pôrodom druhého dieťaťa matky a po návrate matky z pôrodnice bol syn u neho asi tri týždne, následne po narodení druhého dieťaťa syn bol v prevažnej miere v týždňovej starostlivosti rodičov, avšak je pravdou, že keď si to matka zmyslela, syn bol u matky nepretržite dva týždne a týždeň u neho. Matka dieťaťa je náladová, často mení svoje názory, z tohto dôvodu je forma a intenzita jeho stretávania sa s maloletým závislá od matky dieťaťa. Potvrdil, že ohľadom stretávania sa s maloletým nastali konfliktné situácia medzi ním, matkou dieťaťa, resp. jej priateľom, avšak matke dieťa vždy vrátil. Od decembra 2011 pre odmietavý postoj matky ohľadom komunikácie si styk s dieťaťom dohadovali cez sms-správy, a dieťa sa tak nachádza v týždňových intervaloch od stredy do nasledujúcej stredy u neho, resp. následne týždeň u matky. Po vydaní predbežného opatrenia súdu o dočasnej úpravy styku otca s dieťaťom sa maloletý nachádzal so súhlasom matky u otca v období od 17.4.2012 do 29.4.2012, od 11.5.2012 do 22.5.2012 a od 2.6.2012 do 12.6.2012. Otec potvrdil, že z titulu výživného matke na maloletého neprispieval, avšak keď ho matka požiadala, poskytol jej vždy finančnú výpomoc v rozsahu od 10,- až 50,- Eur, okrem toho syn od začiatku má zabezpečené všetko, čo potrebuje. Poukázal i na to, že okrem maloletého Romana inú vyživovaciu povinnosť nemá, žije v spoločnej domácnosti s rodičmi v ich rodinnom dome. Naposledy bol zamestnaný u zamestnávateľa I.D.C. Holding, a.s. Sereď do 31.3.2011, zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer okamžite pre absencie, ktoré však mal z dôvodu potreby zabezpečiť starostlivosť o syna. Aktuálne nemá žiadny príjem, nie je nikde zamestnaný, ani evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, a to z dôvodu, že s rodičmi má dohodu, že do doby kým, sa bude starať o maloletého H., umožnia mu bývanie v ich domácnosti a budú ho aj finančne podporovať.
Svedok H. M. súdu uviedol, že je priateľom matky maloletého, ktorú spoznal v čase, keď bola tehotná s maloletým H.. Po narodení maloletého H. otec si ho brával k sebe na víkendy, resp. aj starí rodičia. Matka a otec dieťaťa sa viac-menej vždy dohodli, kedy si otec dieťa zoberie, fungovalo to medzi nimi takto do narodenia druhého dieťaťa, maloletého A., následne po jeho narodení si však otec nárokoval na maloletého H. dlhšie obdobia a pobyt dieťaťa napriek dohodám predlžoval, resp. aj v súčasnosti dohodnutý termín vrátenia dieťaťa nedodržiava, predlžuje ho. Svedok uviedol, že do dohôd rodičov
ohľadne stretávania sa nezasahuje, bolo by však vhodné, aby bol jasne určený styk s dieťaťom, aby sa rodičia dieťaťa vyhli konfliktom. Otec kontaktuje matku sms-správou alebo si rodičia zavolajú a buď si príde pre dieťa k nim otec alebo dieťa on s matkou odvezú do Š.E.. Svedok vylúčil, že by mali zlé vzťahy s matkou, stalo sa len raz, že sa pohádali niekedy na jeseň 2011, ale na druhý deň sa udobrili. Uviedol, že síce je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, brigáduje však na základe dohody o vykonaní práce s príjmom cca. 500,- Eur mesačne, a preto je schopný zabezpečiť výchovu a výživu obom maloletým deťom s tým, že väčšinu nákladov na výživu a výchovu maloletého H. zabezpečuje on s matkou dieťaťa. S maloletým H. má vytvorený blízky vzťah. Čo sa týka poskytovania vecných plnení maloletému H., tieto poskytovali skôr starí rodičia z otcovej strany.
Svedkyňa O. P., sestra matky maloletého dieťaťa súdu potvrdila, že maloletý H. sa stretáva s otcom tak, že matka sa telefonicky dohodne s rodičmi otca, tento si potom zoberie maloletého a dieťa je u nich, väčšinou je to cez víkend. Poukázala na to, že matka mala problém sa dopracovať k synovi, keď dieťa bolo podľa dohody pred pôrodom druhého dieťaťa matky u otca a matka sa po návrate z pôrodnice dožadovala vrátenia dieťaťa, ale jej ho nevrátili a riešilo sa to cez políciu. Odvtedy má matka obavy dieťa dávať otcovi, lebo sa bojí, že jej ho nevrátia. Maloletý sa cíti dobre aj u otca, aj u matky.
Svedok P. D., starý otec maloletého z otcovej strany uviedol, že po narodení maloletého H. zhruba pol roka styk otca s dieťaťom fungoval bez problémov, otec dieťaťa býval s nimi a maloletý bol u nich tri až štyri dni. Dokonca aj v čase, keď dieťa bolo u matky, dieťa chodievalo k nim s prababkou, ktorá na čas, keď si odskočila do kostola, maloletého nechala v domácnosti starých rodičov, potom si dieťa vyzdvihla a vrátila matke. Po presťahovaní sa z mesta do Š. maloletý bol v domácnosti svedka už na dlhšie obdobia, 7 až 8 dní, rodičia dieťaťa sa vždy dohodli. Závažnejšie problémy nastali po narodení druhého dieťaťa matky, keď druh matky začal určovať, ako bude prebiehať styk, kedy a na akú dobu môže matka dať syna otcovi. Svedok potvrdil, že do času kým otec dieťaťa bol zamestnaný, celé jeho výpaly išli na syna a odkedy stratil prácu, oni nakupujú maloletému všetky potrebné veci. V čase, keď sa vnuk nachádza v starostlivosti otca, tento sa mu venuje celý čas, dieťa je na otca citovo veľmi naviazané, je šťastné u nich. Čo sa týka zabezpečenia starostlivosti o maloletého po materiálnej stránke svedok uviedol, že otec je schopný zabezpečiť túto starostlivosť prostredníctvom svojich rodičov.
Svedkyňa Ž. Q., stará matka matky maloletého dieťa súdu uviedla, že v čase narodenia maloletého H. matka už žila so svojím druhom pánom M. v podnájme. Bola prítomná, keď po narodení vnuka mali záujem dieťa navštíviť otec aj so starým otcom, kedy došlo k hádke medzi otcom dieťaťa a druhom matky. Do času, kým starí rodičia a otec dieťaťa bývali v X., chodievala k nim spolu s maloletým, a stávalo sa, že na čas, kým bola v kostole, dieťa nechala v domácnosti otca, resp. starých rodičov. Videla, že všetci na dieťati lipnú, majú ho radi, preto k nim aj chodila. Keď sa odsťahovali do Š., taktiež k nim chodievala spolu s dieťaťom, vozil ich tam aj späť starý otec dieťaťa s tým, že o takýchto návštevách bola informovaná aj matka dieťaťa. Pred narodením druhého pravnuka sa maloletý H. nachádzal v starostlivosti otca, resp. starých rodičov aj dlhšiu dobu a to aj po narodení druhého pravnuka. V súčasnosti si ho taktiež nosia na viac dní, pre dieťa chodia starí rodičia spolu s otcom dieťaťa k matke s tým, že následne dieťa vracajú starí rodičia spolu s otcom dieťaťa, alebo si matka ide pre dieťa k nim spolu s druhom. Svedkyňa potvrdila, že medzi rodičmi sú problémy pri stretávaní sa otca s dieťaťom, nakoľko často dochádzalo medzi nimi k hádkam pri odovzdávaní, resp. preberaní vnuka. Uviedla, že maloletý H. a druh vnučky majú vybudovaný kladný citový vzťah a pokiaľ sa vyskytujú hádky medzi matkou dieťaťa a jej druhom, tieto vznikajú podľa nej z toho, že vnučka si dobre rozumie s otcom dieťaťa a jej druh je na ňu žiarlivý.
Zo správy kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa z prešetrených pomerov na strane rodičov dieťaťa z 10.1.2012 vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletého. V čase šetrenia u matky neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na zanedbanie starostlivosti o dieťa zo strany matky, taktiež v čase šetrenia na strane otca neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by poukazovali na to, že otec sa o maloletého nevie postarať.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa s poukazom na to, že obaja rodičia sú schopní zabezpečiť starostlivosť o maloletého a v podstate od jeho narodenia sa o dieťa starali striedavo, navrhla nariadiť striedavú osobnú starostlivosť maloletého a výživné rodičom neurčiť.
Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 3 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa § 65 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 6 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti
každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletý H. D. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, pričom práva a povinnosti rodičov k dieťaťu doposiaľ súdom upravované neboli. Vyhodnotiac zistený skutkový stav vo veci súd dospel k záveru, že v danej veci sú splnené všetky zákonné predpoklady pre zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Je nesporné, že rodičia maloleté dieťaťa spolu nežijú, resp. ani spolu nikdy nežili, a o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému H. sa nedohodli, čím je daný dôvod pre postup súdu podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, teda úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností k tomuto maloletému dieťaťu. Za situácie, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, pričom otec prezentoval v konaní svoj záujem o striedavú osobnú starostlivosť, bolo povinnosťou súdu skúmať, či táto striedavá osobná starostlivosť bude v záujme maloletého.
Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov, a pokiaľ to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má lepšie predpoklady k jeho výchove. V tomto konaní však nebolo preukázané, že by práve záujem maloletého dieťaťa bránil zveriť ho do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, práve naopak, obidvaja rodičia totiž sú spôsobilí maloletého vychovávať, preukázateľne majú vytvorené vhodné materiálne podmienky, vrátane bytových pomerov k hmotnému zabezpečeniu dieťaťa a svojou doterajšou starostlivosťou o dieťa dávajú záruku jeho riadnej výchovy. Vzájomné citové väzby medzi dieťaťom a každým z rodičov sú hlboké, obojstranné, čo potvrdili okrem rodičov aj výpovede svedkov. Zohľadniac skutočnosť, že rodičia sa od narodenia maloletého Romana starali prakticky striedavo, dieťa si striedali na základe vzájomnej dohody a to aj po narodení druhého dieťaťa matky viac-menej v týždňových intervaloch, ako i fakt, že napriek predbežnej úprave styku otca zo strany súdu (uznesenie č. k. 12P/289/2011-12 zo dňa 5.4.2012) sa maloletý nachádzal v osobnej starostlivosti svojho otca s výslovným súhlasom matky počas dlhšieho obdobia, než určil súd, súd mal za to, že sú splnené všetky predpoklady pre aplikáciu ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, a teda nariadil striedavú osobnú starostlivosť maloletého zo strany oboch rodičov a v záujme právnej istoty účastníkov konania presne určil dĺžku trvania tejto osobnej starostlivosti u každého z rodičov (týždňové intervaly), vrátane času, miesta a spôsobu odovzdávania, resp. preberania maloletého dieťaťa tak, aby nedochádzalo ku konfliktom medzi rodičmi, pričom súd prihliadal i na to, aby každý z rodičov mal k dispozícii s dieťaťom ucelený víkend.
Jedinou prekážkou pre výrok o striedavej výchove maloletého bol v skutočnosti len nesúhlas matky, opierajúci sa o jej obavy z toho, že otec jej dieťa po dohodnutom styku včas nevráti. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou však môže byť relevantný len vtedy, pokiaľ je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Nakoľko však matka svoje tvrdenia v tomto smere nepreukázala, pričom za takýto dôkaz nemožno považovať ani záznam polície o podaní oznámenia matkou na otca dieťaťa z 25.3.2012, ktorý konštatuje, že otec si dieťa vzal násilím od matky, keďže v konaní bolo preukázané, že ani matka nerešpektovala rozhodnutie súdu, týkajúce sa úpravy styku otca s maloletým na základe uznesenia Okresného súdu Galanta č. k. 12P/289/2011-112 zo dňa 5.4.2012, keď otcovi dňa 16.4.2012 neumožnila styk s dieťaťom, preto nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou, prameniaci z jej obáv o nevrátenie dieťaťa otcom, je podľa názoru súdu založený na nepreskúmateľnom dôvode. V dôsledku toho na ňom nemožno založiť rozhodnutie, ktorým by nebolo návrhu otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov vyhovené. Opačný postup by bol totiž v rozpore so základnými právami druhého rodiča na spravodlivý proces (článok 36 Listiny) a súčasne zásahom nielen do jeho základného práva vychovávať a starať sa o svoje dieťa (článok 32 ods. 4 Listiny), ale i do základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Poukazujúc na uvedené závery preto súd maloletého H. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, a to i napriek nízkemu veku dieťaťa (dva roky), nakoľko podľa názoru súdu takto určený rozsah striedavej osobnej starostlivosti každého z rodičov o dieťa je najoptimálnejší, keďže prakticky od narodenia maloletého takýmto spôsobom aj fungoval, pričom nielenže každému z rodičov poskytuje rovnocenný časový priestor, ale i dostatočný priestor na aktivity s dieťaťom, na
ucelenejšie výchovné pôsobenie na dieťa, a naproti tomu dieťaťu zabezpečuje väčší kľud a pocit stability výchovného prostredia aj počas víkendov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že akákoľvek striedavá výchova predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť vzájomne komunikovať a spolupracovať na výchove dieťaťa a zvlášť v jeho záujme. To je však podmienené predovšetkým vyspelosťou oboch rodičov, potlačením ich vzájomnej rivality a bojom o dieťa a absenciou pohnútok na trýznenie druhého rodiča cez svoje vlastné dieťa. V prípade, že rodičia nebudú schopní vzájomne komunikovať v záujme maloletého dieťaťa ohľadom jeho výchovy a potrieb, môže to byť do budúcna dôvodom na začatie súdneho konania na zmenu úpravy rodičovských práva povinností k maloletému dieťaťu a to aj bez návrhu. Súd zároveň v danej veci znalecké dokazovanie, ktoré navrhol otec, nenariadil, keďže mal za to, že takýto dôkaz by bol nadbytočný a nehospodárny, a doposiaľ vykonané dokazovanie poskytlo dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci.
Čo sa týka zastupovanie maloletého dieťaťa a správy jeho majetku, súd rozhodol, že každý z rodičov bude maloletého H. zastupovať a spravovať jeho majetok, pretože rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom ani jeden z rodičov nebol pozbavený rodičovských práv a povinností, ani mu nebol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený, a pre takéto rozhodnutie súd v danom prípade ani nevzhliadol dôvody.
Súd pri rozhodovaní o určení výživného sa spravujúc ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine, počas striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné na maloletého H. neurčil. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že majetkové a zárobkové pomery rodičov dieťaťa sú v zásade porovnateľné, keď matka je na materskej dovolenke s príjmom pozostávajúcim z rodičovského príspevku a otec je nezamestnaný, aktuálne bez príjmu, taktiež súd zohľadnil, že dĺžka osobnej starostlivosti každého rodiča o dieťa je rovnaká, počas ktorej bude jeho povinnosťou potreby dieťaťa zabezpečovať v plnom rozsahu.
Súd súčasne rozhodol, že rodičia majú právo sa s maloletým H. stretávať v čase, keď maloletý bude u druhého z rodičov, bez obmedzení zo strany súdu tak, ako sa v každom jednotlivom prípade na tom dohodnú, kde sa predpokladá vzájomná komunikácia rodičov v záujme maloletého dieťaťa..
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.