Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-99-2022.pdf
PDF · 106.76 KB
Case nature
Area
Subarea
49C/99/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tore Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: KCM - Trailer Service s.r.o., so sídlom Bratislavská 1838, 010 01 Žilina, IČO 46 450 211, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č.: 55710/L, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO 36 436 640, proti žalovaným: 1/ Y. Š., neznámy (resp. nezistený) vlastník, 2/ Y. Š., rod. Pavlová, neznámy (resp. nezistený) vlastník, žalovaní 1/, 2/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdková 36, 811 04 Bratislava, o zriadenie vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby súpisné číslo XXX, popis stavby administratívna budova, postavenej na pozemku parc. č. XXXX vedenej na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie Ž. spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez časť priľahlého pozemku parcela registra „X. Č.. XXXX o výmere 1372 m2, druh pozemku záhrada v rozsahu výmery 759 m2 podľa geometrického plánu úradne overený dňa 29.04.2022 Okresným úradom Žilina pod č. J.-XXX/ XXXX zastavuje. II. Súd zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka stavieb: stavby bez súpisného čísla, popis stavby kompresorová stanica, postavená na pozemkoch parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, stavby bez súpisného čísla, popis stavby trafostanica, postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X, stavby bez súpisného čísla, popis stavby výrobná hala, postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X, všetky stavby zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom Ž.K., katastrálny odbor pre obec Ž., katastrálne územie Ž. (ďalej označené ako „Stavby“), spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez časť priľahlého pozemku parcela registra „. Č.. XXXX o výmere 1372 m2, druh pozemku záhrada, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Ž., katastrálny odbor, v rozsahu výmery 759 m2 podľa geometrického plánu č. XX XXX XXX-XX/XXXX zo dňa 20.04.2022 vyhotovený vyhotoviteľom ObsoGeoŽilina, s.r.o., autorizačne overený dňa 20.04.2022 Ing. Dagmar Mikolášikovou a úradne overený dňa 29.04.2022 Okresným úradom Žilina pod č. J.-XXX/XXXX (ďalej označený ako „Geometrický plán“), a ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
III. Žalovaní 1/, 2/ a každý budúci vlastník pozemku parcela registra „X. Č.. XXXX o výmere 1372 m2, druh pozemku záhrada je povinný strpieť a umožniť žalobcovi a každému ďalšiemu vlastníkovi Stavieb prechod a prejazd cez tento vymedzený pozemok registra „X. Č.. XXXX a to v rozsahu výmery 759 m2 podľa určenia v Geometrickom pláne.
IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/, 2/ jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 19.430,49 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Súd žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresný súd Žilina dňa 01. 12. 2022 sa žalobca domáhal, aby súd v prospech vlastníka stavieb: administratívna budova č.s. XXX na KNC XXXX, kompresorová stanica na KNC XXXX/X, KNC XXXX/X, trafostanica na KNC XXXX/X, výrobná hala na KNC XXXX/X vedených na LV XXXXX k.ú. Ž. zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty - právo prechodu a prejazdu cez časť KNE XXXX záhrada o výmere 759 m2, oddelenú geometrickým plánom č. over. J.-XXX/XXXX zo dňa 29.04.2022, zpmč. XXXX, uloženia povinnosti žalobcovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalovaným v rade 1/ a 2/ jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 19430,49 €, ako aj nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení svojej žaloby žalobca uviedol, že KCM - Trailer Service s.r.o. je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXXXX k.ú. Ž. (obec Ž., okres Ž.) ako: a) stavby: administratívna budova č.s. XXX na KNC XXXX, kompresorová stanica na KNC XXXX/X, KNC XXXX/X, trafostanica na KNC XXXX/X, výrobná hala na KNC XXXX/X a b) pozemky: KNC XXXX/X, zast. pl. a nádvorie o výmere 2189 m2, KNC XXXX/X, zast.pl. a nádvorie o výmere 18 m2, KNC XXXX, zast. pl. a nádvorie o výmere 307 m2, KNE XXXX, zast. pl. a nádvorie o výmere 179 m2. Žalovaní v rade 1/ a 2/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX k.ú. Žilina ako parcela KNE XXXX záhrada o výmere 1372 m2. Jediný prístup k svojim nehnuteľnostiam (stavbám) mal byť cez pozemok zapísaný na LV XXXX k.ú. Ž. ako parcela KNE XXXX záhrada o výmere 1372 m2, t.j. cez pozemok žalovaných v rade 1/ a 2/. Žalobca v predmetných stavbách, ku ktorým sa domáhal zriadenia vecného bremena práva cesty vykonáva podnikateľskú činnosť, preto má byť nevyhnutné, aby mal k stavbám zabezpečený prístup z verejnej komunikácie, či už pešo, osobnými/nákladnými motorovými vozidlami, pretože bez prístupu motorovými vozidlami do vyššie uvedených stavieb, by nebolo možné vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. K jeho stavbám má existovať prístup z verejnej komunikácie na KNC XXXX/X výhradne cez pozemok KNE XXXX, ktorý je podľa geometrického plánu č. over. J.-XXX/XXXX zo dňa 29.04.2022, zpmč. XXXX totožný s KNC XXXX/X záhrada o výmere 1424 m2, pričom právo cesty, prechodu a prejazdu sa má realizovať cez časť KNE XXXX záhrada o výmere 759 m2, tak ako je vymedzená vyššie citovaným geometrickým plánom. Právo cesty cez pozemok KNE XXXX má byť núdzovým riešením, keďže nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavieb na verejnú komunikáciu. Skutočnosť, že žalovaní vedení príslušným orgánom evidencie katastra nehnuteľností sú osobami neznámymi a zastúpenými štátom zriadenou právnickou osobou, ktorou je Slovenský pozemkový fond malo vyplývať z údajov katastra, jednak z právnych predpisov. Podaním zo dňa 09.09.2022 mal prostredníctvom svojho právneho zástupcu zákonnému zástupcovi žalovaných v rade 1/ a 2/ Slovenskému pozemkovému fondu navrhnúť uzavretie dohody o zriadení vecného bremena (práva cesty), avšak Slovenský pozemkový fond sa k jeho návrhu nevyjadril. Uviedol, že v prípade, že žalovaní v rade 1/ a 2/ budú v rámci vyjadrenia k žalobe s touto žalobou súhlasiť, nárok na náhradu trov konania si voči nim uplatňovať nebude. Výška výplatku za zriadenie práva cesty mala byť ustálená znaleckým posudkom súdneho znalca Ing. Jána Kandrika č. 62/2022 zo dňa 06.07.2022 vo výške 19430,49 €.
3. Dňa 28. 02. 2023 bolo na súd doručené vyjadrenie zástupcu žalovaných 1/, 2/ k žalobe (na č. l. 58 spisu), v ktorom uviedol, že na základe predložených informácii a vykonaným interným prieskumom vyjadruje nesúhlas so zriadením vecného bremena, nakoľko sa domnieval, že nie je splnená zákonná podmienka podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže prístup vlastníka k stavbe je možné zabezpečiť aj inak. Podľa vizualizácie skutkového stavu prostredníctvom ortofoto máp vyjadril pochybnosť ohľadne výlučného vstupu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu výhradne cez pozemok vo vlastníctve žalovaných - nehnuteľnosť, ktorá je predmetom zriadenia vecného bremena. Malo byť zrejmé, že vstupy k nehnuteľnosti je možné realizovať aj inak. Z verejne dostupných informácii má vyplývať, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Ž.: CKN č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2737 m2, CKN č. XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere 72 m2, CKN č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1001 m2, CKN č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 42 m2. Mal za to, že k majetku vo výlučnom vlastníctve žalobcu je aktuálne dobrý prístup cez verejnú komunikáciu od ulice F. a následne pozemky, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu (LV č. XXXX) tak ako to má vyplývať aj z googlemap záberov, ktoré prikladal. Zriadením vecného bremena, tak ako navrhuje žalobca by podľa jeho názoru bol majetok nezistených/neznámych vlastníkov
znehodnotený neúmerne k tomu, aké možnosti prístupu má žalobca aktuálne k dispozícii - vstup od ulice F. X a vstup od ulice F. X. Na základe informácie od žalobcu, že podaním zo dňa 9.9.2022 sa mal obrátiť so žiadosťou o uzavretie dohody o zriadení vecného bremena na SPF sa obrátil s internou žiadosťou na Centrum stanovísk a vecných bremien SPF a po obržaní ich stanoviska vyjadrenie k žalobe mal doplniť. Žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
4. Dňa 16. 03. 2023 bolo na súd doručené vyjadrenie žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu (na č. l. 71 spisu), v ktorom uviedol, že iný prístup k nehnuteľnostiam možný nie je a na preukázanie tejto skutočnosti navrhoval vykonať obhliadku na mieste samom.
5. Dňa 25. 05. 2023 sa vo veci konalo pojednávanie, a to za účasti právneho zástupcu žalobcu, konateľa žalobcu a zástupcu Slovenského pozemkového fondu ako zástupcu žalovaných 1/, 2/ (zápisnica o pojednávaní na č. l. 90 - 94 spisu), pojednávanie bolo odročené za účelom vykonania obhliadky na mieste samom.
6. Dňa 10. 08. 2023 sa vo veci konala obhliadka na mieste samom, a to za účasti konateľa žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a zástupcu Slovenského pozemkového fondu ako zástupcu žalovaných 1/, 2/ (zápisnica z obhliadky na č. l. 100 - 102 spisu, fotografie z obhliadky na č. l. 107 - 111 spisu).
7. Dňa 14. 08. 2023 bolo na súd doručené vyjadrenie žalobcu k obhliadke na mieste samom, ako aj čiastočné späťvzatie žaloby (na č. l. 113 - 114 spisu).
8. Dňa 25. 08. 2023 bolo na súd doručené vyjadrenie zástupcu žalovaných 1/, 2/ k obhliadke (na č. l. 120 - 121 spisu).
Súd na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:
9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom Ž., katastrálny odbor pre katastrálne územie Ž. na č. l. 12 spisu mal súd zistené, že žalobca je výlučným vlastníkom stavieb - administratívna budova súpisné číslo XXX, postavená na pozemku parcela č. XXXX, kompresorová stanica postavená na pozemku parcela č. XXXX/X E. XXXX/X, stavby - trafostanica postavená na pozemku parcela č. XXXX/X, stavby - výrobnej haly postavenej na pozemku parcela č. XXXX/X.
10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Ž., katastrálny odbor pre katastrálne územie Ž. (na č. l. 61 spisu) mal súd zistené, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov registra „C“ parcela č. XXXX/X o výmere 2737 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXX/X o výmere 72 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, pozemku parcelné číslo XXXX/X o výmere 1001 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parcelné č. XXXX o výmere 42 m2, druh pozemku trvalý trávny porast.
11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Ž., katastrálny odbor (na č. l. 14 spisu) mal súd zistené, že žalovaní 1/, 2/ majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pozemok registra „E“ parcela č. XXXX o výmere 1372 m2, druh pozemku záhrada.
12. Znaleckým posudkom čú. 62/2022 Ing. Jána Kandrika z 06. 07. 2022 bola stanovená všeobecná hodnota vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. XXXX/X, k. územie Ž. v sume 19 430,49 eur (znalecký posudok na č. l. 20 - 25 spisu.)
Súd predmetnú sporovú vec posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
13. Podľa ustanovenia § 151n ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
14. Podľa ustanovenia § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
K výroku č. I. uznesenia súd uvádza nasledovné:
15. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporová poriadok (ďalej označený len ako „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
16. Podľa ust. 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
17. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
18. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým dňa 14. 08. 2023 vo svojom vyjadrení doručenom na tunajší súd uviedol, že žalobu berie späť v časti, v ktorej žiadal zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby - administratívna budova cez časť priľahlého pozemku parcela registra „E“ č. XXXX vymedzenú geometrickým plánom a s prihliadnutím na súhlas zástupcu Slovenského pozemkového fondu ako zástupcu žalovaných 1/, 2/ s čiastočným späťvzatím žaloby v uvedenom rozsahu, ktorý bol udelený na pojednávaní konanom vo veci dňa 17. 10. 2023, súd výrokom I. tohto rozsudku konanie v uvedenej časti zastavil.
K výrokom II. - IV. rozsudku:
19. Súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca zo svojho pozemku parc. č. XXXX/X nemá prístup k zadnej časti výrobnej haly postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X, čo vyplýva aj z fotografií č. 4, č. 5, č. 7 a č. 8 na č. l. 107 rub, 108, 108 rub a109 spisu, ktoré boli vyhotovené súdom na obhliadke na mieste samom dňa 10. 08. 2023. Na obhliadke bola zo strany zástupcu Slovenského pozemkové fondu vyhotovená po ustálení jej umiestnenia aj bordová čiara, ktorá mala zobrazovať hranicu medzi pozemkom vo vlastníctve žalobcu, t.j. pozemku parc. č. XXXX/X a pozemkom vo vlastníctve žalovaných parc. č. XXXX (hranica je viditeľná na fotografii č. 5 z obhliadky na mieste samom). Z vymedzenia tejto hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX a XXXX/X je možné zhodnotiť, že do časti výrobnej haly, ktorá sa nachádza za kompresorňou nie je možný akýkoľvek prístup (či už pešo alebo motorovými vozidlami) okrem prístupu z pozemku parc. č. XXXX vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu, ktoré nebolo v tomto spore žiadnym spôsobom popreté, je výrobná hala postavená pozemku parc. č. XXXX/X jedna súvislá budova. Z obhliadky na mieste samom, ako aj z fotografií vyhotovených na nej vyplynulo, že pokiaľ by sa kamión (keďže predmet podnikania žalobcu zahŕňa najmä prácu s kamiónmi) chcel otočiť pri poslednej časti výrobnej haly, resp. aj pri prvej časti výrobnej haly (ktorá sa nachádza pred kompresorňou), toto by pre úzky priestor nachádzajúci sa pri začiatočnej časti výrobnej haly nebolo možné. Jedinou možnosťou, ako sa môže kamión otočiť a tak vyjsť na verejnú komunikáciu cez pozemok patriaci žalobcovi (parc. č. XXXX/X), je otočiť sa na pozemku žalovaných 1/, 2/, ktorý sa nachádza pri poslednej časti výrobnej haly za kompresorňou. Keďže stavba
- výrobná hala je jedna stavba, nie je možné zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu len k jej časti, súd preto vzhľadom na nemožnosť sa k zadnej časti výrobnej haly dostať iným spôsobom ako prechodom/prejazdom cez pozemok vo vlastníctve žalovaných, mal naplnené predpoklady pre zriadenie vecného bremena cez časť priľahlého pozemku vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/ parc. č. XXXX v rozsahu jeho výmery 759 m2, ktorá je vymedzená geoemtrickým plánom č. XX XXX XXX-XX/XXXX zo dňa 20. 04. 2022 vyhotovený Ing. Dagmar Mikolášikovou, a ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku (ďalej v tomto odôvodnení označený ako „Geometrický plán“).
20. Vo vzťahu k tvrdeniu zástupcu žalovaných 1/, 2/, že žalobca by si mohol vybudovať stavebnými úpravami, resp. úpravou činností vykonávaných vo výrobnej hale upraviť prístup do všetkých jej častí súd uvádza, že pokiaľ by mal žalobca realizovať také stavebné úpravy, ktoré by mali prepojiť všetky časti výrobnej haly, resp. kompresorne, narušila by sa, podľa vyjadrenia konateľa žalobcu statika týchto stavieb. Toto tvrdenie konateľa žalobcu nebolo zo strany zástupcu žalovaných 1/, 2/ popierané. Pokiaľ by aj žalobca prepojil celú výrobnú halu tak, aby bolo možné prejsť súvisle cez celú túto stavbu, nebolo by možné bez prejazdu cez pozemok vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/ prejsť cez túto stavbu nákladnými vozidlami. Podnikanie žalobcu je totiž v značnej miere spojené s nákladnými vozidlami, čo v tomto spore nebolo sporným.
21. K zriadeniu vecného bremena k stavbe kompresorovej stanice je potrebné uviesť, že do časti kompresorne, ktorá má vchod z pozemku žalovaných (par. č. XXXX) nie je možný prístup z inej cesty ako z pozemku XXXX. Táto skutočnosť medzi stranami sporu ani nebola sporná. Pokiaľ by mal žalobca realizovať stavebné úpravy za účelom prepojenia celej kompresorne z vchodu, ktorý vedie z pozemku XXXX/X, podľa vyjadrenia konateľa žalobcu by bola narušená statika tejto stavby. Toto tvrdenie nebolo zástupcom žalovaných 1/, 2/ žiadnym spôsobom popierané, preto z neho súd vychádzal ako z tvrdenia nesporného s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP. Keďže do tejto časti kompresorne nie je možnosť iného prístupu (či už prechodu alebo prejazdu) ako cez pozemok parc. č. 3387 súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
22. Čo sa týka prístupu žalobcu do stavby trafostanice (postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X), vchod do nej je z pozemku žalovaných, trafostanica je dokonca postavená na pozemku parc. č. XXXX/ X, a nie je do nej možný prístup z iného priľahlého pozemku. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu navyše neboli sporné. Pokiaľ sa zástupca žalovaných 1/, 2/ odvolával na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 3903/2008, podľa ktorého podľa ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov umožnia prístup susediacemu vlastníkovi k septiku za účelom údržby, súd poukazuje na fotografiu trafostanice (č. 4) na č. l. 107 rub spisu, na ktorej je vyobrazená stavba trafostanice, ktorá podľa názoru súdu je súčasťou areálu žalobcu, v ktorom vykonáva podnikateľskú činnosť. Podľa názoru súdu vzhľadom na charakter tejto stavby, jej vzhľad, jej začlenenie do areálu, ako aj nemožnosť žalovaných 1/, 2/ využívať pozemok pod touto stavbou je návrh žalobcu, aby mal k tejto stavbe zriadené právo vecného bremena dôvodný.
23. Súd konštatuje, že ďalšie významné skutočnosti, ktoré pri svojom rozhodnutí zvažoval boli, že žalovaní 1/, 2/ v tomto spore sú neznámi vlastníci, ktorí nie sú v tomto prípade (súdom zriadeného vecného bremena k časti pozemku v ich vlastníctve) obmedzení. Žalovaní 1/, 2/ predmetný pozemok nevyužívajú, a vzhľadom na umiestnenie pozemku parc. č. XXXX v areáli, v ktorom žalobca prevádzkuje svoju podnikateľskú činnosť je otázne vôbec aké obmedzenie vo využívaní predmetnej časti pozemku zo strany žalobcu by pre žalovaných predstavovalo. Pri zriadení vecného bremena súdom spočívajúceho v práve cesty je potrebné zvážiť všetky negatívne účinky, ktoré so sebou prinesie zriadenie nevyhnutnej cesty pre zaťažený pozemok. Súd také negatívne účinky pre žalovaných 1/, 2/ v súdenej veci nevzhliadol. Navyše, v prípade, ak by sa žalovaní 1/, 2/ stali „známymi“ vlastníkmi, Slovenský pozemkový fond im vyplatí náhradu za obmedzenie, ktoré spočíva vo vykonávaní práva cesty cez pozemok zo strany žalobcu, ktorú mu žalobca vyplatí ako náhradu za zriadenie vecného bremena.
24. V prípade podnikateľskej činnosti žalobcu právo cesty v sebe jednoznačne zahŕňa právo cesty aj kamiónmi, resp. nákladnými alebo inými motorovými vozidlami, keďže medzi predmety podnikania žalobcu podľa výpisu z obchodného registra žalobcu na č. l. 17 spisu patrí aj údržba motorových vozidiel, a bez realizácie tohto práva by sa preto stali predmetné stavby pre žalobcu nepoužiteľnými.
25. Súd na základe vyššie uvádzaných dôvodov dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zriadenie vecného bremeno spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktoré spočíva v práve prechodu a prejazdu cez časť pozemku parc. č. XXXX určenú Geometrickým plánom (výrok II. rozsudku), vo výroku III. tohto rozsudku je pritom zadefinovaná povinnosť žalovaných 1/, 2/ vo vzťahu k zriadenému vecnému bremenu strpieť a umožniť žalobcovi a každému ďalšiemu vlastníkovi predmetných stavieb (výrobná hala, trafostanica, kompresorňa) prechod a prejazd cez vymedzenú časť pozemku parc. č. XXXX.
26. Súd výrokom IV. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ (a to prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, keďže žalovaní 1/, 2/ sú neznámi vlastníci a zo zákona ich zastupuje Slovenský pozemkový fond) jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena v sume 19 430,49 eur, keďže táto suma bola stanovená ako všeobecná hodnota vecného bremena prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX znaleckým posudkom č. 62/2022 Ing. Jána Kandrika, ktorý bol vyhotovený dňa 06. 07. 2022 (na č. l. 20 - 25 spisu). Zástupca žalovaných 1/, 2/ túto hodnotu nenamietal a ani nespochybňoval, preto súd hodnotu určenú predmetným znaleckým posudkom ako primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena zohľadnil vo výroku IV. tohto rozsudku.
27. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej označený ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Žalobca bol v tomto spore úspešnejší ako žalovaní 1/, 2/ (keďže v časti, v ktorej konanie nebolo výrokom I. tohto rozsudku zastavené, bolo jeho žalobe zo strany súdu vyhovené), súd mu však voči žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal. Žalovaní 1/, 2/ sú totiž neznámi vlastníci a v prípade, ak by im súd uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, takýto výrok rozsudku by nebol reálne vykonateľný a ani vymožiteľný. Slovenský pozemkový fond totiž v spore vystupuje ako zákonný zástupca žalovaných 1/, 2/, avšak nie ako subjekt, ktorému by mohli byť ukladané povinnosti, a nie je ani povinný plniť za žalovaných 1/, 2/ ich prípadné záväzky voči žalobcovi. Súd preto tieto dôvody žalobcovi výrokom V. tohto rozsudku náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt do stal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).