Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/47/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zást. advokát JUDr. Ján Šoltés, Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: A. B., C. X, okres Košice-okolie, nar. XX.X.XXXX, zást. advokátka JUDr. Ľudmila Raffáčová, Košice, Nerudova 6, o 1 461,81 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Košice-okolie č.k. -68 zo 17. júna 2022

rozhodol:

M e n í napadnutý zamietavý výrok v časti tak, že konanie o 15 € z a s t a v u j e a vo zvyšnej jeho časti, ako aj v závisiacom výroku o trovách konania rozsudok p o t v r d z u j e .

Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Bývalý Okresný súd Košice-okolie ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví pre čiastočné späťvzatie žaloby pred prvým pojednávaním konanie o 152,44 € zastavil (§ - 146 ), vo zvyšku (o 1 309,37 €s úrokmi z omeškania 8% p.a. od 21.1.2021 do zaplatenia) žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu jeho trov.

2. Vychádzal zo zistenia, že úverujúca banka ako právny predchodca žalobcu a žalovaný 7.8.2012 podpísali žiadosť o vydanie Bankomatky Quatro, na základe ktorej banka žalovanému spotrebiteľovi poskytla predschválený úverový rámec, t.j. 900 € ako dojednanú výšku peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný mal vyčerpať platbou kartou u obchodníka vo výške schváleného úverového rámca 1.3.2012; podľa zmluvy štandardná úroková sadzba bola 22,80% p.a., úver žalovaný mal vrátiť v 48-ich splátkach (1. -47. po 30 €, 48. vo výške 21,72 €), RPMN bola deklarovaná na 27,47 %; celková čiastka, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť bola 1 431,72 €, celkové náklady spotrebiteľa 531,72 €, priemerná hodnota RPMN 21,82 %. Za obdobie od 14.6.2013 do 31.12.2020 žalovaný vyčerpal celkovo 2 170,42 € (zvyšok tvoria úroky a poplatky) a za to isté obdobie veriteľovi uhradil 2 690,82 € (13. odsek jeho odôvodnenia).

3. Právny vzťah medzi bankou a žalovaným právne posúdil nielen podľa ustanovení o úverových zmluvách ( a nasl.), ale aj podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl.), keďže táto zo strany banky vopred bola pripravená na formulári bez možnosti žalovaného meniť jej obsah a text, do ktorého sa dopisovali konkrétne údaje týkajúce sa iba žalovaného a tiež podľa ustanovení o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení k 7.8.2012 (ďalej aj len ako „ZoSÚ“), s osobitným dôrazom na obligatórnu náležitosť spotrebiteľskej úverovej zmluvy ustanovenú v jeho , v zmysle ktorého „zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“. Usúdil, že posudzovaná zmluva síce obsahuje údaj o RPMN vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia danej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane všetkých predpokladov na jej výpočet, avšak majúc na zreteli, že ročnou percentuálnou mierou nákladov v zmysle §2 písm. i) ZoSÚ sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa §19, pričom na účely výpočtu sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom(s výnimkou nákladov ustanovených v §19 ods. 2), a to podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 ZoSÚ, v zmluve deklarovaný údaj o RPMN s odôvodnením, že pri výške splátok dosadených do predpokladov výpočtu banka si počínala nekalo a v rozpore s dobrými mravmi, vyhodnotil ako nesprávny, v dôsledku čoho uzavrel, že poskytnutý úver v zmysle §11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ je nutné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov, t. j. bez právneho nároku banky a následne aj žalobcu na zmluvné úroky a poplatky.

4. Z obsahu zmluvy predloženej vo fotokópii, vzhľadom na to, že údaj o počte splátok (48) zo žiadosti o aktiváciu nevyplynul a žiadna iná zmluva pripojená nebola, pre súd vyplynulo, že do jej V. článku „Vyhlásenie klienta“ predpoklady výpočtu výslednej RPMN 27,47 % banka chcela len „napasovať“, nakoľko pracovala s počtom splátok, ktoré zrejme si určila sama, pričom z dôvodu, že výška prvej až predposlednej splátky bola iná (30 €), ako posledná splátka (21,72 €), nepovažoval za možné zistiť, akým spôsobom banka sa dopracovala k určeniu výšky RPMN. Na základe týchto skutočností uzavrel preto, že napriek tomu, že sa jednalo o čerpanie úveru prostredníctvom kreditnej platobnej karty, povinnosťou banky bolo so žalovaným uzavrieť riadne zmluvu, z ktorej by bolo zrejmé, aká je RPMN pri zadaní korektných a konkrétnych údajov, nakoľko RPMN je určitým indikátorom nákladovosti úveru a mohla byť vypočítaná už v čase, keď bol zrejmý úverový rámec a fixná mesačná splátka, majúc za to, že aj pri revolvingovom úvere je možné a nevyhnutné RPMN vypočítať podľa počiatočných základných údajov v zmluve. Spotrebiteľ musí totiž poznať všetky informácie uvedené v §9 ods. 2 ZoSÚ spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie o tom, či za uvedených podmienok (ne)bude mať záujem o predmetný úver.

5. Z týchto dôvodov dospel k záveru, že žalobca má nárok len na vrátenie sumy, ktorá žalovanému bola reálne poskytnutá. Vzhľadom na to, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný z celkovo čerpaných 2 170,42 € za to isté obdobie uhradil viac, než čo čerpal (2 690,82 €), žalobu zamietol a v konaní plne úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi s odkazom na a priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku žalobca podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie jeho žalobe o (pôvodne uplatnených) 1 461,18 € s príslušenstvom. Proti rozsudku namieta, že žalovanému v danom prípade bol poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru, a to úver revolvingový, ktorý je typický tým, že úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a veriteľom následne sa dopĺňa, pričom úverový vzťah môže fungovať neurčitú dobu a tým sa preto menia relevantné údaje pre výpočet RPMN, v dôsledku čoho na počiatku zmluvného vzťahu nie je možné určiť výšku RPMN. Napriek tomu zastáva názor, že v danej zmluve RPMN, všetky predpoklady na jej výpočet a tiež celková čiastka, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť, v zmluve sú uvedené správne, pričom priamo z prvej strany zmluvy (čl. III a čl. V) vyplývajú všetky jej náležitosti potrebné k tomu, aby úver mohol byť považovaný za úver s úrokmi a poplatkami (indikatívny výpočet RPMN, hodnota priemernej RPMN, výška splátok, termín ich splatnosti) a nebol preto zákonný dôvod na nepriznanie žalobou uplatneného nároku z dôvodu posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov.

7. Okrem toho s odkazom na rozhodnutie SD EÚ C-42/2015namieta aj proti tomu, že zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky môže byť sankcionované iba porušenie povinností veriteľa podstatným spôsobom a s poukazom na rozhodnutie SD EÚ C-565/2012 z 27.3.2014 sa dovoláva toho, že aj súdom v tomto konaní uplatnená sankcia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, v zásade spravidla nie je primeraná, ak v zmluve bude absentovať náležitosť, ktorá nemôže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah jeho záväzku.

8. Žalovaný, ktorého zástupcovi odvolanie bolo doručené 1.9.2022, nevyužil svoje zákonné právo a k odvolaniu protistrany sa nevyjadril. Žiadna zo strán ďalšie vyjadrenie vo veci neurobila.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo ( a a nasl. o odvolaní) a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

10. Rozsudok vo výroku o čiastočnom zastavení konania a rovnako ani vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku odvolaním dotknuté nie sú, tieto nadobudli preto právoplatnosť a z toho dôvodu nemohli byť predmetom odvolacieho prieskumu; predmetom odvolacieho prieskumu mohol byť preto len zamietavý výrok rozsudku a závisiaci výrok o trovách konania ( a ).

11. Rozsudok odvolacieho súdu verejne bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 18.10.2023 o 9.35 hodine v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 9.10.2023 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke ( a za použitia ).

12. V dôsledku odvolania žalobcu predmetom odvolacieho prieskumu odvolacím súdom je posúdenie, či súd prvej inštancie (ne)správne právne posúdil, že poskytnutý spotrebiteľský úver v danom prípade sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej tento aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav zo skutkových zistení vyvodzuje, aké práva a aké povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením potom je potrebné rozumieť omyl v tomto postupe súdu, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide aj vtedy, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý správne použiť mal alebo ak aj aplikoval správny právny predpis, ktorý hoci aj správne interpretoval, právnu normu na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne, a teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a o povinnostiach strán.

14. Jedným z takýchto nesprávnych právnych záverov súdu prvej inštancie podľa odvolateľa má byť záver o potrebe v zmluve o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania (revolvingový úver), o akú v konaní ide, ročnú mieru percentuálnych nákladov vôbec uvádzať, zároveň namietajúc, že vzhľadom na charakter zmluvy o revolvingovom úvere RPMN na začiatku zmluvného vzťahu určiť ani nie je možné.

15. Záver súdu prvej inštancie o potrebe RPMN uvádzať aj v spotrebiteľských úveroch formou povoleného prečerpania, ako vplýva z jeho odôvodnenia, je založený na zákonnej úprave v §19 ZoSÚ, v zmysle ktorej RPMN spotrebiteľského úveru ako celkové náklady s týmto úverom spojené, sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 tohto zákona. V prílohe 2 ZoSÚ v rámci dodatočných predpokladov na výpočet RPMN (II.) pod písm. h) výslovne pritom je uvedené, že v prípade, „ak ide o povolené prečerpanie, celková výška spotrebiteľského úveru sa považuje za vyčerpanú v plnej výške a na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“, pričom „ak doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je známa“, čím v tomto odvolacom konaní práve sa bráni odvolateľ, „ročná percentuálna miera nákladov sa vypočíta na základe predpokladu, že trvanie spotrebiteľského úveru je tri mesiace“. Právny záver súdu prvej inštancie o potrebe RPMN uvádzať aj v spotrebiteľskej zmluve formou povoleného prečerpania úveru je preto ako záver podporený citovanou právnou úpravou, ktorá s uvádzaním RPMN aj v spotrebiteľských zmluvách aj o povolenom prečerpaní priamo počíta, nepochybne správny a odvolateľ opak tohto namieta preto neopodstatnene.

16. Rovnako nepochybne správny je aj právny záver súdu prvej inštancie o absencii všetkých predpokladov na výpočet RPMN v posudzovanej spotrebiteľskej úverovej zmluve, a to z nasledovných dôvodov.

17. Ročná percentuálna miera nákladov, t. j. v zmysle zákona celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v danom prípade je deklarovaná ako 27,47 %, pričom ale štandardná úroková sadzba, hoci, ako vyplýva z obsahu posudzovanej zmluvy, ide o jediný náklad žalovaného spotrebiteľa spojený s týmto spotrebiteľským úverom, ročnú percentuálnu mieru nákladov nekopíruje, ale je len 22,80 % p. a. Uvedený rozdiel vo výške týchto hodnôt je možné logicky vysvetliť jedine tak, ako to urobil aj súd

prvej inštancie, keď uzavrel, že v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, keďže v nej v rozpore so skutočnosťou zjavne absentuje výška poplatkov, ktoré s týmto spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy spojené nepochybne sú a s ktorými na účely výpočtu RPMN zároveň nepochybne kalkulovať treba (§19 ods. 2 ZoSÚ), inak RPMN od výšky ročnej úrokovej sadzby by sa nelíšila.

18. V zmysle §10 ods. 1 písm. c) ZoSÚ výška poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých tieto poplatky sa môžu meniť, je obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy formou povoleného prečerpania a v zmysle §11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ zákonným dôsledkom porušenia povinnosti veriteľa túto náležitosť v posudzovanej zmluve uviesť, je, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tento právny záver súdu prvej inštancie je preto nepochybne správny. 19. Na správnosť tohto záveru súdu prvej inštancie bezpochyby bez vplyvu je aj námietka odvolateľa o neprimeranosti aplikovania sankcie ustanovenej v §11 ods. 1 ZoSÚ súdom na prejednávaný prípad, keďže neuvedenie výšky týchto poplatkov bezo sporu nielen môže mať, ale nepochybne aj má vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah jeho záväzku, ktorého súčasťou je práve aj táto zo zmluvy absentujúca výška poplatkov, ktorých platenie veriteľ od neho však vyžaduje. Bez ďalšieho preto aj v ponímaní žalovaného, ktoré vyplynulo z jeho odvolacích námietok, neuvedenie výšky poplatkov v zmluve je podstatným porušením povinnosti veriteľa a správnosť aplikovania zákonného dôsledku ustanoveného v §11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ na prejednávaný prípad súdom odvolateľ ani z tohto hľadiska nespochybnil preto opodstatnene.

20. Z uvedených dôvodov odvolateľom uplatnené odvolacie námietky v celom rozsahu neobstoja, a to bez potreby posudzovať naplnenie aj ďalšieho zákonného dôvodu na aplikovanie zákonného dôsledku, že úver je bezúročný a bez poplatkov (úver zo zmluvy zo 7.8.2012 sa mal vyčerpať ex ante, už 1.3.2012). Z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto odôvodnenia odvolacieho súdu záver súdu prvej inštancie, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, je teda vecne správny a nebolo preto možné vyhovieť odvolaniu žalovaného, a to už vôbec nie v rozsahu pôvodne žalovanej istiny 1 461,81 € s príslušenstvom, ako sa toho domáhal v odvolacom konaní (v spise na č. l. 74). Rozsudok v napadnutom zamietavom výroku, až na zamietnutie žaloby nad 1 294,37 € (1 461,81 – 152,44 - 15), ako vecne správny postupom podľa bolo preto potrebné potvrdiť vrátane správneho, zákonu zodpovedajúceho rozhodnutia aj o trovách konania, ktorým v konaní plne úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu jeho trov ( ).

21. Vzhľadom na to, že podaním zo 7.6.2022 žaloba bola vzatá späť nielen o 152,44 €, v ktorej časti konanie už je právoplatne zastavené, ale aj o ďalších 15 € (v spise na č. l. 49 a nasl.), súd prvej inštancie pochybil, keď o žalobe aj v rozsahu týchto 15 € rozhodoval meritórne. Napadnutý zamietavý, a teda nepochybne v neprospech žalujúceho odvolateľa vyznievajúci výrok rozsudku v tomto rozsahu bolo preto potrebné postupom podľa zmeniť a konanie aj v rozsahu „opomenutých“ 15 € zastaviť.

22. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie končí, odvolací súd postupom podľa rozhodol aj o trovách odvolacieho konania ( ), a to v súlade so zásadou úspechu zakotvenou v , keď vo veci v celom rozsahu úspešnému žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa na výnimočné rozhodnutie o trovách konania čo i len sčasti v prospech neúspešného žalobcu ( ) v danom prípade nevzhliadol ani v okolnostiach prejednávanej veci a ani v osobe žalobcu ako právneho nástupcu pôvodného veriteľa, ktorý v zmysle aplikovaného na prejednávaný prípad je povinný dbať na to, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky jej zákonné obligatórne náležitosti. O výške náhrady trov v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie

j e p r í p u s t n é , ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é, ak jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. S výnimkou prípadov ustanovených v v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).