Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/6/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska5, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., C. XX, zast. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. XX, o zaplatenie 17.499,23 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku -165 z 11.11.2022 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17,491,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.499,23 € od 11.5.2022 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 99,92 %.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 17.499,23 € s príslušenstvom titulom nesplateného úveru, ktorú pohľadávku nadobudol od postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0218/2021/CE z 23.3.20121. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že postupca dňa 12.10.2015 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. 5120002417 (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 25.000 €, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 371,66 €, a to až do celkovej čiastky 35.677,75 €. Žalovaný si zmluvné povinnosti neplnil a splátky úveru neuhrádzal riadne a včas, preto ho právny predchodca žalobcu upozornil na omeškanie s úhradou splátok a možné zosplatnenie úveru listom zo dňa 30.10.2020. Keďže žalovaný dlžné splátky neuhradil, právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 1.12.2020, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 2.12.2020. Žalovanému bola žaloba doručená postupom podľa (ďalej len ,P“). K žalobe sa nevyjadril a v konaní ostal nečinný.

3. Vec posúdiac podľa , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,Ú“), , , , súd prvej inštancie prijal záver o čiastočnej dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku. Prieskumom Zmluvy zistil, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere z 12.10.2016, ktorú uzavreli právny predchodcu žalobcu a žalovaný, je nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa , resp. pri celkovej čiastke 35.677,75 €, ktorú má žalovaný zaplatiť, je nesprávne uvedená výška, nakoľko v zmluve sa uvádza len jediný údaj o výške splátok, a to sumou 371,66 €, čo pri 96 splátkach predstavuje celkovú čiastku úveru 35.679,36 €. Nakoľko uvedené náležitosti sú v zmluve uvádzané nesprávne, spôsobuje to podľa ZoSÚ o spotrebiteľských úveroch bezúročnosť a bezpoplatkovosť

poskytnutého úveru. Žalobcovi tak priznal len nárok na vrátenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi skutočne poskytnutou istinou (25.000 €) úveru a doposiaľ vykonanými platbami žalovaného (7.508,77 €), t. j. 17.491,23 €. Spolu s dlžnou sumou súd v súlade s priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5 % ročne, avšak len odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, a to z dôvodu, že nemal za preukázané doručenie Oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a v spojení s ust. vzhľadom na to, že žalobca mal úspech v časti o zaplatenie 3.442,30 € a neúspech v prevyšujúcej časti istiny, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení úspešnosť v rozsahu 99,96 % a neúspech v rozsahu 0,04 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavoval 99,92 %.

4. Rozsudok v zamietavom výroku napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa , a . Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie ohľadom nesprávnej výšky celkových nákladov spotrebiteľa. Trval na tom, že tento údaj je v Zmluve uvedený správne. Poukázal na to, že podľa časti I. čl. 1 bodu 1 Zmluvy predstavuje výška splátky sumu vo výške 371,66 € mesačne so splatnosťou k 1. dňu v kalendárnom mesiaci s tým, že výška poslednej splátky úveru je uvedená v splátkovom kalendári. Podľa časti I. čl. I bodu 1 Zmluvy predstavuje celková čiastka spojená s úverom sumu vo výške 35.677,75 €. Podľa bodu 5.17 Obchodných podmienok E. E., F., pre hypotekárne a splátkové úvery (ďalej len „Úverové podmienky“): „Posledná splátka je vo výške zostatku Pohľadávky Banky.“ Celkové náklady žalovaného spojené so spotrebiteľským úverom predstavujú sumu vo výške 35.677,75 €, ktoré pozostávajú z nákladov spotrebiteľa v zmysle ZoSÚ, a to konkrétne zo všetkých predpísaných úrokov a poplatkov. Výpočet celkovej čiastky, ktorú musí žalovaný zaplatiť v súvislosti s poskytnutím úveru použitý okresným súdom, považoval žalobca za svojvoľný, nakoľko nezohľadňuje výšku poslednej splátky v sume zostatku pohľadávky podľa bodu 5.17 Úverových podmienok. Posledná splátka úveru je v súlade s bodom 5.17 Úverových podmienok tvorená zostatkom Pohľadávky Banky. Vzhľadom k uvedenému predstavovala výška poslednej splátky sumu 370,05 €. Z uvedeného dôvodu súd podľa názoru žalobcu vec nesprávne právne posúdil a zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ by akceptoval záver súdu o výške celkových nákladov v sume 35.679,36 €, s čím sa však žalobca nestotožňuje, ide o absolútne zanedbateľný rozdiel (1,61 €), ktorý nemohol ovplyvniť schopnosť žalovaného rozoznať rozsah svojho záväzku a pre ktorý je sankcia bezúročnosti a bez poplatkovosti voči veriteľovi neprimerane prísna. Žalovaný nemohol byť v dôsledku uvedeného v žiadnom prípade postupcom uvedený do omylu v otázke výšky svojich záväzkov zo Zmluvy a súd svojím rozhodnutím neprimerane prísno sankcionoval veriteľa za situácie, kedy Zmluva spĺňa náležitosti vyžadované zákonom. Žalobca sa nestotožnil ani s právnym posúdením súdu, v zmysle ktorého súd čiastočne zamietol uplatňovaný úrok z omeškania (za obdobie od 24.3.2021 do 11.5.2022) s odôvodnením, že nemal za preukázané doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky. Žalovaný sa dostal do omeškania momentom, kedy prestal splácať pohľadávku riadne a včas (t. j. najneskôr momentom mimoriadnej splatnosti pohľadávky), a preto doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky nemôže mať na úrok z omeškania žiadny vplyv. Ak by aj postupca nedoručil žalovanému oznámenie o postúpení pohľadávky (čo však doručil), žalovaný by bol v omeškaní aj v období pred postúpením pohľadávky a veriteľovi by tak voči nemu naďalej patril nárok na úrok z omeškania. Otázka preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky je tak vo vzťahu k uplatňovanému úroku z omeškania bez právneho významu a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak napriek tomu dospel k záveru o opaku. Žalobca si v žalobe uplatnil tiež úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 17.491,23 € od 24.3.2021 (odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky) do zaplatenia. Je zrejmé, že v čase postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní (na čo bol upozornený viacerými výzvami zo strany pôvodného veriteľa) a zmena v osobe veriteľa, ktorá nastala z titulu postúpenia pohľadávky na uvedené nemala vplyv, keďže zmenou v osobe veriteľa sa práva a povinnosti zmluvného záväzku nezmenili. Postúpením pohľadávky prešlo právo na plnenie (vrátane úroku z omeškania) a s ním spojené práva na nového veriteľa (žalobcu). Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, prípadne ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril a v odvolacom konaní ostal nečinný.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z a a

z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, a ) dospejúc k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Odvolateľ v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa , a , t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Odvolateľ odvolaním napadol len zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie. Výrok, ktorým súd žalobe z časti vyhovel, nebol predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudol právoplatnosť.

9. Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie práva procesné, ktoré jej zákon priznáva. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené a .

10. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

11. Odvolací dôvod podľa je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a odvolacie dôvody boli naplnené. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , z týchto dôkazov však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj nesprávne právne závery, ktoré sú v skutkových okolnostiach prípadu predčasné. Súd prvej inštancie síce aplikoval správne zákonné ustanovenia, aplikované ustanovenia však nesprávne interpretoval a vec nesprávne právne posúdil. Okrem toho súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

13. Svojimi odvolacími námietkami urobil odvolateľ predmetom odvolacieho prieskumu správnosť záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe Zmluvy. K uvedenému záveru súd dospel na podklade zistenia, že Zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, keďže tento údaj nepredstavuje sumu rovnajúcu sa súčinu počtu splátok a ich výšky.

14. Podľa § 2 ZoSÚ sa na účely tohto zákona rozumie: g/ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok, h/ celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: k/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

16. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie resp. nesprávnosti údaja o výške celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvedené súd zdôvodnil tým, že údaj o celkovej čiastke sa nerovná súčinu počtu splátok a ich výšky. Tu však odvolací súd upozorňuje na legálne definície jednak pojmu celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a tiež pojmu celkové náklady spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom uvedené v § 2 ZoSÚ. V zmysle tohto ustanovenia je celková čiastka definovaná ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, nie ako súčin počtu splátok a ich nominálnej výšky. Celkové náklady potom predstavujú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe spolu s poistnými a nákladmi spojenými so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa ZoSÚ, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Zákon o spotrebiteľských úveroch nikde neupravuje, že celková čiastka má predstavovať sumu rovnajúcu sa súčinu počtu splátok a ich výšky. Celková čiastka predstavuje istinu poskytnutého úveru zvýšenú o zmluvný úrok za dohodnuté obdobie a prípadne poplatky alebo provízie, ak boli v zmluve dohodnuté. Je zrejmé a aj celkom logické, že výsledná suma nemusí byť vždy ,,pekne“ deliteľná počtom splátok, preto v takých prípadoch posledná splátka úveru nemusí byť v rovnakej výške ako tie predchádzajúce za účelom doplatenia len vyčísleného zostatku pohľadávky. Odvolací súd na tom nevidí nič zlé a takto rozvrhnuté splátky nemožno považovať za rozporné s § 9 ods. 2 ZoSÚ. Okrem toho informácia o tom, že posledná splátka úveru bude v inej výške než všetky ostatné jej predchádzajúce splátky je v Zmluve jasne a zrozumiteľne uvedená, teda spotrebiteľ bol o tejto skutočnosti informovaný, s tým, že výška poslednej splátky je uvedená v Splátkovom kalendári, ktorý je podľa záverečných ustanovení Zmluvy prílohou Zmluvy. V konaní žalobca síce Splátkový kalendár nepredložil, avšak súdu prvej inštancie nič nebránilo v tom, aby na jeho predloženie žalobcu vyzval v záujme riadne právneho posúdenia merita veci. Právny záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie resp. nesprávnosti údaja o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť považuje odvolací súd za nesprávny. To však neznamená, že úver poskytnutý na základe Zmluvy nemôže byť bezúročný a bez poplatkov z iných dôvodov, ktorými sa však súd prvej inštancie už nezaoberal.

17. Odvolací súd poukazuje aj na nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní dňa 16.9.2022 v zmysle oboznámil prítomné strany sporu s predbežným právnym posúdením veci, pričom na základe dovtedy predložených listinných dôkazov a pri aplikácii zákonných ustanovení , Zákona o ochrane spotrebiteľa, dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Po vyhlásení strán sporu, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v súlade s vyhlásil dokazovanie za skončené. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi týmto pojednávaním a verejným vyhlásením rozsudku strany nenamietali žiadne ďalšie skutočnosti. Napriek tomu súd v konečnom rozhodnutí vyhodnotil ako spornú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ, bez toho aby žalobca mal možnosť sa k uvedenej skutočnosti pred vydaním rozhodnutia vyjadriť. Okrem toho súd prvej inštancie svoj záver nedostatočne odôvodnil, keď uviedol len, že údaj o celkovej čiastke je nesprávny, pretože nepredstavuje sumu rovnajúcu sa súčinu počtu splátok a ich nominálnej výšky. Z akého

zákonného ustanovenia pri prijatí tohto záveru vychádzal resp. akým výkladom ktorých zákonných ustanovení dospel k takému záveru neuviedol a uviesť ani nemohol, keďže žiadne ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch pojem celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť takto nedefinuje. Výklad prezentovaný súdom prvej inštancie je tak v rozpore s eurokonformným výkladom príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedený procesný postup súdu preto považuje odvolací súd za nesprávny, v rozpore s princípom právnej istoty a zákazom prekvapivých rozhodnutí. Odvolací súd má za to, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.

18. Obsah práva na spravodlivý proces (right to a fair trial) je, „rozmeniac ho na drobné“, pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

19. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, ktoré súd priznal len odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, tento záver odvolací súd považuje za nesprávny. Odvolací súd podotýka, že oznámenie o postúpení pohľadávky dlžníkovi má len deklaratórny charakter, nie konštitutívny, preto v žiadnom prípade nemožno od jeho doručenia resp. nedoručenia dlžníkovi odvodzovať nárok postupníka na úroky z omeškania. Pokiaľ súd prvej inštancie ako predbežnú otázku vyriešil platnosť postúpenia pohľadávky a danú aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto spore, potom dňom účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky nastali právne účinky spojené s týmto právnym úkonom, teda prechod všetkých práv pôvodného veriteľa na nového veriteľa.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v súlade s a zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. Po vrátení veci súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vec opätovne prejedná a rozhodne. V novom rozhodnutí súd vyrieši aj doposiaľ neriešené otázky, a to splnenie zákonných obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (, ZoSÚ), splnenie povinnosti veriteľa podľa ZoSÚ ( ZoSÚ), otázku primeranosti odplaty za poskytnutý úver ( , nariadenia č. ) a možné premlčanie žalobou uplatneného nároku ( ). Súd dôkladne posúdi všetky relevantné skutočnosti potrebné pre zistenie dôvodnosti uplatneného nároku, zabezpečí si pre svoje závery dostatočný skutkový podklad procesne predpokladaným spôsobom tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán, vysporiada sa s listinnými dôkazmi aj ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci procesne predpísaným spôsobom, umožni stranám uplatniť prípadné ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po posúdení podľa relevantného hmotného práva rozhodnutie následne odôvodní tak, aby sa dôsledne, presvedčivo a logicky vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán, s námietkami uvedenými v odvolaní a zároveň aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. , ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).