Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-42-2012.pdf
PDF · 75.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/42/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom V. č. XX, XXX XX O., proti povinnému: X. S., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Q. č. XXX, o vymoženie 286,80 eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia bola vedená na Exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Rišiana, súdneho exekútora, so sídlom ul. V. č. XXXX, XXX XX G., pod sp. zn. Ex 3619/2006, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 2Er/301/2008-20 zo dňa 15. novembra 2011, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 2Er/301/2008-20 zo dňa 15. novembra 2011 potvrdzuje.
Povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň týmto uznesením uložil oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len „vyhláška“) povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi trovy exekúcie vo výške 73,30 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že notárska zápisnica, ktorú Exekučný poriadok za exekučný titul považuje, je verejná listina, ktorá vznikla mimosúdnou cestou, ale jej formálne a obsahové náležitosti sú vymedzené zákonom. Formálne náležitosti notárskej zápisnice predpisuje ustanovenie § 47 zákona č. 323/1992 Z. z. o notároch a notárskej činnosti. Notárska zápisnica musí obsahovať aj náležitosti uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Len pri splnení stanovených podmienok možno považovať notársku zápisnicu za formálne a materiálne vykonateľnú. Okresný súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/2000 z 13.7.2000. Uviedol, že pri spísaní predmetnej zápisnice povinný prítomný nebol. Priamo v zmluve o úvere povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra, aby v jeho mene uznal záväzok. V čase udelenia plnej moci nebola známa výška záväzku, ktorý sa mal uznať, čo spôsobilo neplatnosť právneho úkonu. Notársku zápisnicu považoval okresný súd za neplatnú aj z dôvodu existencie rozporu záujmov povinného a splnomocneného zástupcu. V zmluve o úvere bolo predtlačené plnomocenstvo pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý má zastupovať dlžníka. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by povinný mal vplyv na výber zástupcu. Takáto predurčenosť, že určitá osoba bude konať za povinného, spochybňuje základný predpoklad pri udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca. Zástupca navyše za povinného určil v notárskej zápisnici lehotu splatnosti dlhu bez toho, aby mal na to výslovné oprávnenie. Všetky uvedené vady spôsobili nevykonateľnosť predloženého exekučného titulu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Vyjadril presvedčenie, že v danom prípade súd posudzoval vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Notárska zápisnica, ktorá mala byť podkladom pre vykonanie exekúcie, bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kedy súd uznal exekučný titul za súladný so zákonom, a preto udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Uviedol, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2005 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak neurobil. Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím prekročil rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Na záver oprávnený poukázal na fakt, že v dôsledku rozhodnutia okresného súdu nebude mať možnosť zabezpečiť si iný exekučný titul, pretože jeho pohľadávka už bude premlčaná. Odvolateľ tiež nesúhlasil s výrokom, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť trovy exekúcie.
Povinný a súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými v podanom odvolaní.
Je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného.
Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie.
Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
O zastavení exekúcie (úplnom i čiastočnom) sa rozhoduje na návrh i bez návrhu. Exekútor je povinný v každom štádiu konania skúmať, či sa nevyskytli dôvody neprípustnosti exekúcie, a ak dôjde k záveru, že takýto dôvod existuje, bez ďalšieho predloží vec exekučnému súdu na zastavenie exekúcie. Obdobným spôsobom postupuje aj súd, ak zistí jeden z dôvodov predpokladaných v § 57 Exekučného poriadku.
Zastavenie exekúcie, či už na základe podaných námietok podľa § 50 Exekučného poriadku, alebo podľa § 57 Exekučného poriadku je dôsledkom absencie niektorej zo základných podmienok konania (napríklad neexistencie pohľadávky podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, zrušenia exekučného titulu podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, zákonného vylúčenia veci z exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku atď.).
V danom prípade bola exekúcia začatá na podklade exekučného titulu, ktorý trpí závažnými vadami majúcimi za následok jeho nevykonateľnosť. V tomto smere súd prvého stupňa vyčerpávajúco a logicky objasnil dôvody neprípustnosti exekúcie. Oprávnený konal v rámci výkonu svojho podnikania, keď dlžníkovi ponúkol poskytnutie úveru, pričom zmluvné podmienky formuloval on sám v predtlačenom doklade. Súčasťou formulárovej zmluvy bolo aj udelenie plnej moci Mgr. Kušnírovi. Povinný tak samostatne a slobodne neprejavil vôľu byť zastúpený splnomocneným zástupcom, ale v pozícii slabšej zmluvnej strany ako spotrebiteľ prijal predložené zmluvné podmienky. Voľba zástupcu bola vykonaná oprávneným, nie povinným. Je nutné konštatovať, že nedostatok prejavu vôle mal jednoznačne za následok neplatnosť udeleného plnomocenstva. Naviac, samotným oprávneným vopred určený splnomocnenec nemôže zastupovať povinného pretože to nedovoľuje znenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného).
Za predpokladu, že na podklade vadnej plnej moci bola vyhotovená notárska zápisnica, je nutné uzavrieť, že táto pre nedostatok prejavenej vôle nemôže vyvolať vo vzťahu k povinnému žiadne právne dôsledky. Povinný v skutočnosti neprejavil vôľu spísať spornú zápisnicu, táto tak neobsahuje všetky potrebné náležitosti predpokladané v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku v spojitosti s § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a z tohto dôvodu nemožno na jej základe viesť exekúciu.
Pokiaľ ide o tvrdenia oprávneného, ktorý argumentoval tým, že v danom prípade bolo možné exekúciu zastaviť len v štádiu konania o udelenie poverenia a že súd prekročil medze preskúmavania exekučného titulu, tieto boli vyhodnotené ako nedôvodné. Spôsobilý exekučný titul je základnou podmienkou toho, aby mohol nútený výkon rozhodnutia riadne prebehnúť. Pri zistení vád exekučného titulu, ktoré majú za následok jeho nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný na uvedené okolnosti prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania a z úradnej povinnosti, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku totiž nevyplýva možnosť preskúmavať exekučný titul len v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Práve naopak, formulácia ustanovení § 57 a § 58 Exekučného poriadku umožňuje súdu ex offo v každej časti exekúcie urobiť úsudok o neprípustnosti exekúcie, k čomu došlo aj v aktuálnej veci. Vzhľadom na závažnosť zistených vád exekučného titulu, nepovažoval krajský súd za potrebné zaoberať sa ďalším odvolacími námietkami.
Pokiaľ ide o výrok o trovách exekúcie v napadnutom rozhodnutí, okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z. z.; ku konkrétnym položkám trov exekúcie oprávnený nevzniesol žiadne námietky, preto ďalej odvolací súd rozhodnutie v danej časti nepreskúmaval.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odvolateľ
- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný a preto je povinný nahradiť povinnému i súdnemu exekútorovi trovy, ktoré im v súvislosti s týmto odvolacím konaním vznikli. Súdny exekútor, i povinný, ktorí si však náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, a preto im odvolací súd ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.