Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoP-59-2012.pdf
PDF · 79.83 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/59/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloleté deti: U., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX, X., obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom J. P. X., deti rodičov Ing. R. X., bytom B. XXX, V. P. L. a X. X., bytom B. XXX, V. P. L., (adresa na doručovanie G. XX), o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13. marca 2012, č. k. 4P 61/2011-21 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej U. zo sumy 70 eur na sumu 120 eur mesačne a k maloletému L. zo sumy 70 eur na sumu 90 eur mesačne, a to u oboch počnúc dňom 01.11.2011. Týmto zmenil rozsudok tamojšieho súdu č. k. 4C 379/2008-29 zo dňa 31.03.2009 v časti výživného na mal. U. a mal. L.. Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. U. za obdobie od 01.11.2011 do 29.02.2012 vo výške 200 eur a na mal. L. za to isté obdobie vo výške 80 eur povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 15 eur na každé dieťa spolu s bežným výživným k rukám matky pod stratou výhody splátok. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom tamojšieho súdu č. k. 4C/379/2008-29 zo dňa 31.03.2009 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky a otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu mal. X. sumou 85 eur, mal. U. sumou 70 eur a maloletého L. sumou 70 eur mesačne. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z príjmu matky, ktorý bol vo výške 528,43 eur a otca vo výške 537,34 eur. Otec bol v tom čase zamestnaný v spoločnosti R. s.r.o. G. ako nákupca, pričom súčasne bol aj spoločníkom tejto spoločnosti s peňažným vkladom 30.000,- Sk. Obaja rodičia mali v tom čase vyživovaciu povinnosť k plnoletému Y., na ktorého otec prispieval sumou 85 eur mesačne na základe rozsudku č.k. 7P/696/2008-87 zo dňa 09.12.2009. Otec maloletých detí mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. F. X., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej z jeho vzťahu s L. P.. V súčasnosti maloletá U. navštevuje Strednú umeleckú školu v Z., druhý ročník, má náklady spojené s ubytovaním na internáte, so stravou a s cestovným. Maloletý L. je žiakom 9. ročníka Základnej školy v O. U. O. X., kam dochádza z B.. Matka maloletých detí je zamestnaná, dosahuje priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 541,28 eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Otec maloletých detí je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 522,95 eur, žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, ktorá dosiahla v mesiaci január 2012 príjem vo výške 446,39 eur. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej F. X., nar. XX.XX.XXXX. Obom rodičom ubudli dve vyživovacie povinnosti k synom Y. a X., Y. je toho času zamestnaný, žije v spoločnej domácnosti s matkou. X. predčasne ukončil štúdium na strednej škole, je toho času nezamestnaný a tiež žije v spoločnej domácnosti s matkou maloletých detí. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodné vzhľadom na obdobie, ktoré uplynulo od
poslednej úpravy výživného a s tým spojený prirodzený nárast výdavkov na strane oboch maloletých detí. Súd porovnal príjmové schopnosti oboch rodičov s obdobím pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti a dospel k záveru, že k výrazným zmenám v príjmoch oboch rodičov nedošlo. Podstatne sa však zmenila situácia v tom smere, že obom rodičom ubudla vyživovacia povinnosť na dve deti, spolu vo výške 170 eur. Považoval za spravodlivé vydeliť z tejto sumy 70 eur a túto použiť na zvýšenie výživného na obe deti, konkrétne na maloletú U. zvýšil výživné o 50 eur s poukazom na nárast jej výdavkov v súvislosti s návštevou strednej školy a na maloletého Jakuba o 20 eur s poukazom na nárast bežných výdavkov. Vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť zvýšil s účinnosťou od 01.11.2011, vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.11.2011 do 29.02.2012, t.j. za obdobie štyroch mesiacov, na maloletú U. vo výške 200 eur a maloletého L. vo výške 80 eur. Uvedené nedoplatky povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach na každé dieťa po 15 eur podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, domáhal sa jeho zmeny tak, že výživné na mal. U. bude zvýšené na sumu 100 eur mesačne a na mal. L. ostane neznemené. Poukázal na to, že jeho príjem počas roka nie je stály, nakoľko pracuje v poľnohospodárstve. V mimosezónnych mesiacoch je suma uvedená v rozsudku pre neho neprijateľná. Dom, ktorý bol v jeho osobnom vlastníctve, dal do užívania matke a maloletým deťom bez nároku na nájomné. Žije s priateľkou a troma deťmi v starom rodinnom dome a prispieva na náklady spojené s opravami a užívaním domu. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére F., ktorú má so svojou priateľkou. Jeho priateľka má z prvého manželstva 2 deti, ich otec sa o ne vôbec nestará, pričom najväčšie náklady má s jej 16-ročnou dcérou Z., ktorá má poúrazovú komplikáciu trvajúcu od januára 2011. Dcéra priateľky Z. bola niekoľkokrát hospitalizovaná, nemôže navštevovať školu, len samotné lieky ich doteraz stáli 300 eur. V súčasnosti čaká na zavedenie neurostimulátora do chrbtice z dôvodu neprestávajúcich veľkých bolestí. Vytýkal, že súd nezobral do úvahy príjem najstaršieho syna Y., ktorý žije v spoločnej domácnosti s matkou, pričom od 01.04.2012 sa zamestnal aj syn X., z čoho vyplýva, že výdavky na domácnosť sa matke znížia.
Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že dcére U. sa zvýšili náklady prechodom na strednú školu, keď okrem pravidelnej úhrady ubytovania, stravy a cestovného si jej štúdium na umeleckej škole vyžaduje priebežné zabezpečovanie školských potrieb. Mesačne je to asi 10 eur, pričom v máji sa mal. U. zúčastnila kurzu, poplatok za pobyt bol 73 eur, cestovné 10 eur, nákup materiálu na maľovanie asi 25 eur. Syn L. navštevuje ortodontickú ambulanciu, v súvislosti s čím má zvýšené náklady. Bol prijatý na SOŠ v O. U. O. X., bude mu treba zakúpiť okrem bežných školských pomôcok pracovný odev a obuv. Poukázala na to, že otec si voči deťom plní iba vyživovaciu povinnosť, nestará sa o ich výchovu a všestranný vývoj. Potvrdila, že v spoločnej domácnosti s ňou žijú plnoletí synovia Y. a X., obidvaja sú nezamestnaní, vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena na strane detí, najmä na strane mal. U., ktorá začala navštevovať strednú odbornú školu, začala bývať na internáte, zvýšili sa jej náklady na cestovanie. Mal. L. končí 9. ročník Základnej školy v O. U. O. X., kam denne dochádza autobusom. Pokiaľ otec vo svojom odvolaní argumentuje zvýšenými nákladmi na mal. Z. P., poukázal na to, že toto dieťa nie je jeho biologickým dieťaťom a teda nemá voči nej žiadnu vyživovaciu povinnosť.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca detí nie je dôvodné.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom dieťaťa vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:
Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2, ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne si nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa pri posudzovaní osobných, zárobkových a majetkových pomerov otca detí postupoval v zmysle hore uvedených zákonných ustanovení Zákona o rodine. Ním zistené pomery účastníkov sú dostatočným podkladom pre záver, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť zvýšené výživné na mal. U. v sume 120 eur mesačne a na mal. L. v sume 90 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2011. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil a právne posúdil, že od poslednej úpravy výživného nastala u maloletých detí zmena pomerov v tom, že sú vekovo staršie (o 2,5 roka), mal. U. je už žiačkou 2. ročníka strednej školy, matka má zvýšené náklady spojené s ubytovaním na internáte, so stravou a cestovným. Maloletý L. je žiakom 9. ročníka Základnej školy v O. U. O. X., kam dochádza z B.. I keď v porovnaní s poslednou úpravou výživného k výrazným zmenám v príjmoch oboch rodičov nedošlo, podstatná zmena pomerov nastala v tom, že obom rodičom odpadla vyživovacia povinnosť na dve deti, a to k synom X. a Y., spolu vo výške 170 eur. S prihliadnutím na takto zistené pomery oboch rodičov a najmä na zvýšené životné náklady maloletých detí sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci sú dané dôvody na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom v takej výške, ako určil súd prvého stupňa. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že má zvýšené náklady v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom mal. Z. P., dieťaťom jeho družky, k tomu je potrebné uviesť, že maloletá Z. nie je biologickým dieťaťom otca, nemá voči nej žiadnu vyživovaciu povinnosť. Odvolacie námietky otca boli preto neopodstatnené.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .