Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/95/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o Y. P. , nar. XX.X.XXXX, do plnoletosti zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky H.. H. H., bytom R. XX, L. a otca Y. P., bytom E. XX, L., zastúpeného JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom, Černyševského 26, Bratislava o návrhu matky a plnoletého dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k Y. P., nar. XX.X.XXXX zo sumy 5.000,- Sk mesačne na sumu 250,- eur mesačne, od 1.2.2011, ktorú je otec povinný uhradiť vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám Y. P..

Zročné výživné za obdobie od 1.2.2011 do 30.6.2012 vo výške 540,- eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2012 pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -69 zo dňa 8.2.2008

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava V dňa 16.2.2011 žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému Y. zo sumy 166,- eur mesačne na sumu 332,- eur mesačne počnúc mesiacom február 2012. Svoj návrh odôvodnila tým, že zvýšili náklady spojené s výchovou maloletého, nakoľko je platené postgraduálne štúdium, výrazne narástol, objavili sa ortopedické problémy.

Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. -16 zo dňa 2.3.2011 bola prenesená miestna príslušnosť na Okresný súd Bratislava II.

Prvostupňovým rozhodnutím č.k. -92 zo dňa 15.6.2011 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k v tom čase maloletému Y. P. zo sumy 5.000,- Sk na sumu 220,- eur mesačne a vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Voči rozhodnutiu prvostupňového súdu sa včas odvolala matka ako aj Y. P.. V odvolaní matka uviedla, že otec je majiteľom 3-izb.bytu v osobnom vlastníctve o rozmere 75 m2. Ona vlastní spolu so synom dvojgarzónku o rozmere 38 m2 zakúpenú na hypotekárny úver Slovenskej sporiteľne.

Otec je vlastníkom motorového vozidla Volkswagen, ktoré pravidelne samostatne užíva. Ona ani jej syn auto nevlastnia. Otec je vlastníkom živnosti na adrese E. XX, L.. Súčasne je konateľom a predsedom predstavenstva v troch a.s., z čoho mu plynú nemalé finančné prostriedky. Proti rozhodnutiu sa odvolaj aj plnoletý Y. P., ktorý v odvolaní uviedol rovnaké dôvody ako matka.

Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. -657 zo dňa 18.1.2012 bolo rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozhodnutia krajského súdu je uvedené, že prvostupňový súd v konaní síce ustálil zmenu pomerov, avšak túto neustálil správne, resp. nezdôvodnil prečo priznal zvýšené výživné od podania návrhu, čo je v rozpore s § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Pre zmenu vyživovacej povinnosti je rozhodujúca zmena pomerov a od tejto je potom potrebné rozhodovať o zmene vyživovacej povinnosti. Prvostupňový súd sa riadne nezaoberal ani odôvodnenými potrebami Y., riadne nezistil príjem otca. Odvolací súd doplnil dokazovanie vyžiadaním si dokladu zo Sociálnej poisťovne Ministerstva vnútra SR, z ktorej bolo zistené, že otec je poberateľom príspevku za službu podľa zákona 334/91 Zb. o služobnom pomere policajtov od 01.10.1992. V súčasnosti mu je príspevok za službu vyplácaný v sume 186,85 € mesačne, z tohto je odvádzaná daň vo výške 35,50 € mesačne. Prvostupňový súd napriek návrhom matky vtedy maloletého Y. sa uvedenou skutočnosťou nezaoberal a riadne nezistil príjem otca. Nemožno nechať bez povšimnutia aj tvrdenia Y., že otec je konateľom a majiteľom viacerých spoločností, z ktorých mu plynú príjmy. Ak otec svoje príjmy nepreukáže, prichádza do úvahy postup podľa § 63 ods. 3 Zák. o rodine. Pokiaľ ide o zdravotný stav otca. s uvedenou skutočnosťou súdu neprináleží polemizovať, keďže preukaz ZŤP vystavil orgán na to oprávnený, avšak uvedená skutočnosť neznemožňuje otcovi dosahovať taký príjem, aby bol spôsobilý platiť výživné v takej výške, aby sa Y. mohol pripravovať sa na budúce povolanie. Tu treba upozorniť na skutočnosť, že Y. má potreby dospelého človeka, ktoré sú navýšené o potreby týkajúce

sa s prípravou na budúce povolanie. Taktiež je potrebné, aby prvostupňový súd vyhodnotil skutočnosť, že otec sa o Y. nezaujíma a iným spôsobom sa na jeho výžive nepodieľa, ťarcha vyživovacej povinnosti počas celého obdobia bola na matke. Pokiaľ ide o zročné výživné, odvolací súd dáva súdu prvého stupňa do pozornosti ust. , ktoré v ods. 1 určuje ako všeobecné pravidlo zásahu, že ak súd uložil v rozsudku povinnosť v tomto prípade doplatiť dlžné výživné, je potrebné ju splniť riadne, čiže v celej výške do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ustanovenie o tom, že súd určí dl lehotu alebo určí, že sa peňažné plnenie môže vykonať v splátkach je formulované skôr len ako výnimka. Použitie takéhoto výnimočného riešenia by malo byť v rozsudku presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami, najmä na strane povinného ( bez vlastného zavinenia nepriaznivá finančná situácia ). S ohľadom na dobré mravy by rozhodne povolenie takejto výnimky nemalo prichádzať do úvahy, ak dlh povinnému vznikol neplnením výživného za minulé obdobie bez vážneho dôvodu. Zároveň je potrebné prihliadnuť aj na spotrebný charakter výživného. Prvostupňový súd vo veci nedostatočne zistil skutkový stav, odôvodnenie rozhodnutia sa javí nepreskúmateľné, preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa , O.s.p, a podľa ods. 2 vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. v novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne po vykonaní potrebného dokazovania tak, že vyhodnotí vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislostí, vykoná aj iné dokazovanie ako navrhnú účastníci, ak to bude potrebné. kdeže ide o konanie, ktoré možno začať bez návrhu, vo veci rozhodne výrokom zodpovedajúcim ust. a odôvodní rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. , t.j. v ňom uvedie stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal prípadné ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov konania ( ).

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, Y. P. , kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s príjmom matky, s príjmom otca, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav:

O vyživovacej povinnosti otca voči maloletému Y. rozhodoval naposledy Okresný súd Bratislava V v konaní č.k. zo dňa 8.11.2008, v ktorom bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca zo

sumy 3.000,- Sk na 5.000,- Sk. V čase pôvodného konania bol maloletý študentom 1. ročníka strednej priemyselnej školy elektrotechnickej. Rodičia nemali iné vyživovacie povinnosti, boli rozvedení. Otec bol živnostník, dosiahol základ dane 125.119,- Sk. Matka bola zamestnaná, dosahovala priemerný mesačný príjem 35.178,- Sk netto.

V priebehu pojednávania maloletý Y. P. dosiahol plnoletosť a pripojil sa k návrhu matky.

V súčasnosti navštevuje plnoletý Y. X. ročník strednej priemyselnej školy elektrotechnickej. Do školy cestuje MHD, štvrťročný lístok stojí 33,- eur. Všetky jeho výdavky hradí matka. Tento školský rok mal zvýšené výdavky na stužkovú slávnosť ( poplatok vo výške 100,- eur, oblek). Minulý školský rok uhradil poplatok za postgraduálne štúdium a to vo výške 83,- eur. Matka mu dáva mesačne vreckové 60,- eur. Mal zvýšené

výdavky v súvislosti s podaní prihlášok na vysokú školu a učebnice ( 100,- eur). Y. bol prijatý na vysokoškolské štúdium na U. N. Y. L..

Matka je rozvedená, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Býva v 2-garsónke , náklady spojené s užívaním bytu dosahujú výšku 122,66 eur mesačne, za elektrinu uhrádza matka mesačne 15,- eur. Na kúpu bytu, ktorého kúpna cena bola 50.000,- eur si zobrala úver vo výške 50.000,- eur, ktorý spláca mesačnými splátkami vo výške 450,- eur. Pri vyporiadaní BSM jej otec maloletého vyplatil 40.000,- eur. Z tejto sumy matka uhradila trovy právneho zastúpenia, financovala rekonštrukciu dvojgarsónky, kúpu zariadenia a 12.000,- eur má uložených na termínovanom vklade. Platí si životné poistenie vo výške 92,- eur mesačne.

Matka je zamestnaná, za obdobie 06/2010 do 03/2012 dosiahla priemerný mesačný príjem 1.596,- eur netto.

Otec nesúhlasil so zvýšením vyživovacej povinnosti s odôvodnením, že mu to nedovoľuje jeho finančná situácia ani jeho zdravotný stav.

Otec je rozvedený , býva v 3-izbovom byte, náklady na bývanie dosahujú výšku 260,- eur mesačne: V byte žije aj plnoletá dcéra otca, ktorá je zamestnaná, na bývanie prispieva podľa jej možností polovičkou alebo tretinou. Otcovi bol poskytnutý úver s mesačnými splátkami vo výške 230,- eur, ktorý som si zobral na to, aby vyplatil matku maloletého pri vyporiadaní BSM. Úver je vo výške 8.000,- eur s dobou splatnosti 3 roky a spláca ho jeho dcéra. Užíva motorové vozidlo, na ktoré mu bol poskytnutý príspevok z ÚP SVR, vozidlo kúpil pred rokom , pričom jeho príspevok bol 6.000,- eur. Otec uviedol, že peniaze na kúpu motorového vozidla si požičal od kamaráta a peniaze na vyplatenie matky pri vyporiadaní BSM si požičal od svojej matky. Otec nevedel presne uviesť, z čoho pozostávajú jeho výdavky v podnikaní, je tam zahrnutý náklad na mobilný telefón vo výške 130,- eur, náklad na pohonné hmoty, nevedel uviesť v akej výške. V čase podania návrhu bol otec považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. V priebehu konania bol otcovi priznaný invalidný dôchodok vo výške 315,40 eur mesačne.

Otec je predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti L. Sk, C..R.., členom dozornej rady akciová spoločnosti C. R. a konateľ spoločnosti J. SK, R..K..S... Spoločnosť L. dosiahla za rok 2010 zisk pred zdanením vo výške 7821,76. Spoločnosť J. nemala za rok 2010 žiadne výnosy. Podľa písomného vyjadrenia spoločnosti C. R. C..R.. neboli otcovi za rok 2010 poskytnuté žiadne plnenia vyplývajúce z členstva v dozornej rade. Podľa písomného vyjadrenia spoločnosti L. Sk, C..R.., nie je Y. P. zamestnancom spoločnosti, nepoberá teda mzdu a nie je ani v inom zmluvnom vzťahu, na základe ktorého by poberal akékoľvek finančné alebo naturálne plnenia.

Podľa daňového priznania za rok 2010 dosiahol otec príjem vo výške 22.422,20, výdavky dosiahli výšku 15.864, základ dane dosiahol výšku 6.558,20.

V písomnom oznámení Ministerstva vnútra je uvedené, že Y. P. je poberateľom príspevku za službu vo výške 186,85 eur mesačne a a z uvedeného príspevku je odvádzaná daň vo výške 35,50 eur mesačne. Tieto finančné prostriedky sú uvedené aj v potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti , ktoré je prílohou daňového priznania. Tento

príjem je zahrnutý v daňovom priznaní a to v časti V oddiel. výpočet základu dane z príjmov zo závislej činnosti.

Právny zástupca otca poukazoval na to, že príspevok za službu vyplácaný otcovi je zahrnutý v príjmoch uvedených v daňovom priznaní. Poukázal na to, že otcovi bol síce vyplatený priznaný invalidný dôchodok , to sa však zrejme odzrkadlí v jeho príjmoch zo živnosti, ktoré sa znížia , keďže bol uznaný za plne invalidného.

Otec prispieval na výživu maloletého do júna 2011 sumou 166,- eur mesačne a od júla 2011 sumou 240,- eur mesačne. e

Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 260,- eur mesačne od podania návrhu.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane Y. ako aj obidvoch rodičov došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje primerané zvýšenie výživného. Y. ukončil štúdium na strednej škole, pripravuje sa na vysokoškolské štúdium. K zmenám došlo na strane matky, ktorej sa zvýšil príjem a uhrádza splátky úveru. K zmenám došlo aj na strane, ktorý začal poberať invalidný dôchodok a ktorému sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvýšil príjem.

Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z potrieb Y. ako aj z možnosti otca, pričom odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. U otca došlo k zvýšeniu príjmu, jeho základ dane sa oproti pôvodnému konaniu zvýšil o 2.405,- eur. V priebehu konania bol otcovi priznaný invalidný dôchodok, čo mesačne predstavuje príjem 315,40 eur. Na úvery otca súd neprihliadal nakoľko ich existenciu otec nepreukázal, išlo o finančne prostriedky údajne požičané od kamaráta a matky, neskôr uviedol, že úver spláca dcéra. Otec má možnosť si zvýšiť svoj príjem a aj tým, že zníži svoje výdavky, napr. 130,- eur za telefón je podľa názoru súdu neprimeraný výdavok vzhľadom na príjmy otca. Čo sa týka námietok matky uvedených v odvolaní, tie podľa názoru súdu neobstoja. Súd sa nestotožnil s názorom že v predchádzajúcom konaní nedostatočne zistil príjmy otca, vyjadrenie matky, že otec poberá výsluhový dôchodok sa nezakladali na skutočnom stave, matka nepredložila žiadne dôkazy na podporu týchto tvrdení. V konaní nakoniec bolo preukázané, že nešlo o pravdivé tvrdenia, otec nepoberá výsluhový dôchodok, príspevok za službu bol riadne zahrnutý ako príjem zo závislej činnosti do daňového priznania a prvostupňový súd sa ním zaoberal. Rovnako vyjadrenia plnoletého Y.Í., že otec je konateľom a majiteľom viacerých spoločností, z ktorých mu plynú príjmy neboli založené na skutočnom stave. Otec je členom dozornej rady, konateľom a predsedom predstavenstva. Tieto funkcie v orgánoch spoločnosti nemožno zamieňať s vlastníctvom spoločnosti, naviac z písomného vyjadrenia spoločnosti vyplýva, že z týchto funkcií otec nemá žiadny príjem a jedna zo spoločnosti nevykonáva žiadnu činnosť. Súd sa pri svojich rozhodnutiach totiž nemôže riadiť chceniami, želaniami a predstavami účastníkov a zakladať svoje rozhodnutia na insitných úvahách o „špekulatívnych podnikateľoch“. Iste, môže vyvstať otázka, prečo otec vykonáva funkciu konateľa spoločnosti bezodplatne, táto úvaha však ešte nezakladá možnosť použitia § 63 ods. 3 Zák. o rodine. Toto ustanovenie umožňuje súdu vychádzať z predpokladu, že výška priemerného mesačného príjmu predstavuje 20 násobok sumy životného minima v prípade, ak si rodič nesplní povinnosť preukázať súdu príjmy, predložiť podklady a nie v prípade, ak príjmy sú nulové, resp. v rozpore s očakávaniami oprávneného. Taktiež tvrdenia o rozdielnej životnej úrovni otca a dieťaťa nemôžu byť v tomto prípade podkladom pre rozhodovanie. Dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni rodiča, toto ustanovenie si však nemožno vykladať zjednodušujúcim príp. matematickým spôsobom, že dieťa má mať k dispozícii takú sumu finančných prostriedkov ako rodič, resp. že má právo užívať rozlohou rovnako nehnuteľnosť, príp. sa prepravovať takým istým dopravným prostriedkom ako rodič. Majetok v BSM bol riadne vyporiadaný, podľa názoru súdu bol v možnostiach matky uskutočniť za tieto finančné prostriedky a prostriedky získané úverom výhodnejšiu kúpu nehnuteľnosti. Súd poukazuje na to, že v porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa zvýšil priemerný mesačný príjem matky a to o 429,- eur mesačne ako ja na tú skutočnosť, že matka disponuje finančnými prostriedkami vo výške 12.000,- eur. Matka žiadala o zvýšenie vyživovacej povinnosti o 100%, takéto zvýšenie nebolo preukázané ani vo výdavkoch plnoletého Y. ani v príjmoch rodičov. Matka je povinná taktiež prispievať na výživu Y., je plnoletý, takže svojou starostlivosťou už nekompenzuje vyživovaciu povinnosť, je v jej možnostiach aby prispela na výživu rovnakou sumou ako otec. Pokiaľ tak učiní, bude mať Y. na výživu 520,- eur ( vrátane prídavkov na dieťa) čo je takmer 2 násobok minimálnej mzdy v Slovenskej republike. Vzhľadom na uvedené súd nevyhovel návrhu v plnom rozsahu. Vyživovaciu povinnosť súd zvýšil od 1.2.2011 tak ako v návrhu žiadala matka a plnoletý Y..

Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy plneným výživným za obdobie od 1.2.2011 do 30.6.2012 (17 mesiacov) = 540,- eur.

Za obdobie od februára 2011 do júna 2011 = 420,- eur, ( 5 mesiacov x 84 eur, naposledy plnené výživné za uvedené obdobie 166,- eur, v tomto rozhodnutí 250,- eur, rozdiel 84,- eur).

Za obdobie od júla 2011 do júna 2012 = 120,- eur, ( 12 mesiacov x 10 eur, naposledy plnené výživné za uvedené obdobie 240,- eur, v tomto rozhodnutí 250,- eur, rozdiel 10,- eur).

Vzhľadom na možnosti otca dovolil súd splácanie zročného výživného v primeraných splátkach spolu s bežným výživným. Pri svojom rozhodovaní súd bral do úvahy príjem otca, jeho status invalidného dôchodcu a tú skutočnosť, že na výživu maloletého prispieval, dokonca aj po zrušení rozhodnutia o zvýšení vyživovacej povinnosti plnil výživné nad rámec súdom určenej povinnosti.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.