Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/49/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v právnej veci navrhovateľa: F. E., Z.. XX.X.XXXX, B. G. X, A. zastúpená advokátom JUDr. Miroslavom Katunským, so sídlom Floriánska 16, Košice proti odporcovi: 1./ Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 35815256, org. zložka Regionálne centrum Košice, 2./ SPP - Distribúcia, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 35910739 v konaní o zaplatenie 3962,19 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh proti odporcovi v 1. a 2. rade z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi v 2. rade trovy konania vo výške 198,00 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 25.4.2005 domáhala zaplatenia sumy 119.365,- Sk (3962,19 eur) s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.

Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. XXC XXX/XXXX H. vydaní nehnuteľnosti, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.11.2001 sa navrhovateľka stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: orná pôda, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXXX pre kat. územie A. - P. F., vedenou Katastrálnym úradom v A.Š. , Q. A. A..

Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že na predmetnom pozemku je umiestnený plynový uzáver vo vlastníctve odporcu, ktorý bol na tento pozemok umiestnený v rámci stavby ".-D. A. Č. J. - V., X. C.". Tento plynový uzáver mal brániť navrhovateľke v riadnom výkone vlastníckeho práva k dotknutému pozemku.

Navrhovateľka ďalej vo svojej žalobe uviedla, že nemá vedomosť o existencii právne relevantnej skutočnosti - rozhodnutia, na základe ktorej malo dôjsť k obmedzeniu jej vlastníckeho práva k pozemku na parc. č. XXX/XXX, a to umiestnení stavby - plynového uzáveru, ktorá stavba je vo vlastníctve odporcu. Ďalej uviedla, že jej nebola vyplatená primeraná náhrada za tento zásah do vlastníckeho práva podľa Stavebného zákona. Je teda toho názoru, že je nepochybné, že plynový uzáver bol na pozemku vo vlastníctve navrhovateľky umiestnený neoprávnene a kedže odporca užíva plynový uzáver bez právneho titulu a bez akejkoľvek náhrady je toho názoru, že jej vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia , získaného z titulu užívania neoprávnenej stavby odo

dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku od 7.11.2001 (deň právoplatnosti rozsudku o vydanie nehnuteľnosti) do dňa podania žaloby 21.3.2005 a to vo výške 50,- Sk za 1 m2 ročne, pri výmere pozemku XXX F. čo činí 119.365,- Sk (3962,19 eur).

Navrhovateľka vyzvala odporcu na dobrovoľné vydanie bezdôvodného obohatenia, snažila sa vec riešiť mimosúdne avšak bezúspešne a z toho dôvodu podala žalobu na Okresný súd Košice II.

Okresný súd Košice II dňa 9.5.2006 pod sp. zn. XXRo/XXX/XXXX vydal platobný rozkaz, na základe ktorého zaviazal odporcu v 1. rade na zaplatenie sumy 119.365,- Sk spolu s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca v 1. rade odpor, kde odporca v 1. rade v rámci odporu vzniesol i námietku miestnej príslušnosti, pričom žiadal, aby vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava II ako miestne príslušnému súdu, pričom v odpore uviedol, že Okresný súd Bratislava II je všeobecným súdom odporcu. Zároveň odporca žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť s poukazom na ust. § 22 ods. 1 písm. a./ zákona č. Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenského zákona), podľa ktorého prislúchalo Plynárenským podnikom oprávnenie zriaďovať a prevádzať na cudzích pozemkoch v rozsahu vyplývajúcom z rozhodnutia o prípustnosti stavby plynovodné siete.

Na základe námietky miestnej príslušnosti odporcu v 1. rade Okresný súd Košice II v zmysle ust. postúpil spis na Okresný súd Bratislava II ako súdu miestne príslušnému na ďalšie konanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala zaplatenia sumy 119.365,- Sk (3962,19 eur) spolu s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia získaného užívaním neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že návrh na súd na začatie konania podala z toho titulu že nemala žiadnu relevantnú vedomosť o existencii právnej skutočnosti a to predovšetkým akéhokoľvek jej známeho rozhodnutia o obmedzení jej vlastníckeho práva. Navrhovateľka teda uviedla, že žiada náhradu za obmedzenie jej vlastníckeho práva, ktoré podľa jej vedomosti nemá žiaden dovolený právny dôvod . Vo svojich vyjadreniach uviedla, že boli to práve odporcovia v 1. a 2. rade, ktorí v priebehu konania poukázali na zákonné oprávnenie zriadiť a prevádzať plynárenské zariadenie (plynový uzáver) v zmysle (Plynárenský zákon) a jeho ustanovenie ./ uvádza, že plynárenským podnikom prislúcha oprávnenie zriaďovať a prevádzať na cudzích pozemkoch v rozsahu vyplývajúcom z rozhodnutia o prípustnosti stavby plynové siete. Navrhovateľka uviedla, že odporcovia predložili stavebné povolenie zo dňa 17.3.1997 na stavbu ".-D. križovatka Č. J.

- V., prepojenie ciest" z ktorého malo podľa odporcov vyplývať rozsah oprávnenia zriadiť na pozemku navrhovateľky plynový uzáver. Navrhovateľka ďalej uviedla, že z predmetného rozhodnutia nie je zrejmé žiadne označenie a vymedzenie pozemku parc. č., ktoré označenie by popisovalo zásah do parcely vo vlastníctve navrhovateľky.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporcami uvádzané oprávnenie prevádzať plynovú sieť podľa citovaného zákonného ustanovenia, nech už je to akokoľvek si vyžaduje ako súčasť stavby pre svoju realizáciu stavebné povolenie, no pre užívanie resp. "prevádzanie" ako uvádza ust. § 22 ods. 1 Plynárenského zákona tzv. kolaudačné rozhodnutie resp. rozhodnutie o povolení užívania stavby. Bola toho názoru, že bez tohto povolenia teda v podobe právoplatného rozhodnutia nie je možné "prevádzať" stavbu. Podľa jej názoru oprávnenie prevádzať stavbu teda mohlo vzniknúť len právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia.

Podaním doručeným tun. súdu dňa 6.6.2008 právny zástupca navrhovateľky navrhol, aby do konania pristúpil na strane odporcu ďalší účastník konania, ako odporca v 2. rade pre zachovanie právnej istoty navrhovateľky. Návrhom navrhovateľky, ktorým táto požiadala o pristúpenie ďalšieho odporcu do konania požiadal o i zmenu petitu, ktorým svoj pôvodný petit rozšírila.

Podľa , na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

Podľa § 95 ods. 2 O..s.p. , súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

S poukazom na žiadosť navrhovateľky o pristúpení ďalšieho účastníka na strane odporcu a o pripustenie zmeny petitu jej návrhu s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd svojím uznesením zo dňa 8.10.2009 pod č. - 161 návrhu vyhovel.

Podľa ust. patrí plynárenskému podniku oprávnenie umiestňovať a prevádzkovať na cudzom pozemku plynovodné siete , pričom podľa ust. a Plynárenského zákona , plynovodnú sieť tvoria zariadenia na rozvod vyhrievacích plynov a plynovodné prípojky. Súčasťou zariadení na rozvod vyhrievacích plynov , sú nielen oceľové či plastové potrubia, ale aj jednotlivé armatúry a "tvarovky" , ktorými sa tieto potrubia spájajú, otvárajú či uzatvárajú, ako aj zariadenia na zvyšovanie a znižovanie tlaku plynu.

Plynový uzáver nachádzajúci sa na pozemku navrhovateľky bol na predmetný pozemok umiestnený, ako vyvolaná investícia stavby ".-D. A. Č. J. - V., X. C.. Tento uzáver je súčasťou plynárenského zariadenia - plynovodu, ktorý bol na daný pozemok preložený na základe stavebného povolenia. Nejedná sa teda o "izolovaný" objekt, ktorý by nesúvisel s plynovodnou sieťou, ale jeho účelom je v prípade potreby uzavrieť príslušnú časť plynovej siete, nachádzajúcu sa pod zemským povrchom a pod týmto uzáverom.

Rozsah oprávnenia plynárenského podniku je teda špecifikované priamo v ustanoveniach Zb ( tohto zákona) v spojení s ust. (Elektrizačný zákon). Z týchto ustanovení vyplýva oprávnenie zriadiť a prevádzkovať na cudzom pozemku plynovodnú sieť, vstupovať na pozemok, odstraňovať stromovie a podobne. Rozhodnutím, ktorým bola výstavba plynárenského zariadenia na pozemku navrhovateľky povolená, nestanovuje vo vzťahu k oprávneniam plynárenského podniku žiadne obmedzenia, ani tieto oprávnenia bližšie nešpecifikuje, čo však neznamená, že oprávnenia nevznikli.

Položka plynárenského zariadenia, v rámci ktorej bolo toto zariadenie umiestnené na pozemok navrhovateľky, je v zmysle ustanovení Stavebného zákona považovaná za líniovú stavbu. V čase uskutočnenia výstavby tohto zariadenia, nebolo praxou stavebných úradov uvádzať vo výroku rozhodnutia (príslušného stavebného povolenia), špecifikáciu všetkých pozemkov, na ktorých môže byť stavba umiestnená.

Podľa názoru súdu to, že podmienky stavebného povolenia boli dodržané , vyplýva i z kolaudačného rozhodnutia č. L..-XX/XXXXX-XXX zo dňa 25.5.1998 , ktorým príslušný stavebný úrad povolil užívanie stavby D.-D. A. Č. J. -V., prepojenie ciest , konkrétne stavebných objektov L., L. T. L.. Z rozhodnutia nevyplýva, že by pri výstavbe zariadení došlo k odchýleniu sa od trasy , ktorá bola povolená stavebným povolením vydaným 17.3.1997 pod č. L.. - XX/XXXXX.

Pokiaľ ide o otázku náhrady za obmedzenie užívania nehnuteľnosti , súd mal za to, že túto upravuje ust. § 22 ods. 5 Plynárenského zákona v spojení s ust. § 22 ods. 2 Elektrizačného zákona.

Podľa ust. § 22 ods. 2 Elektrizačného zákona , za výkon oprávnení uvedených v § 22 ods. 1 neboli energetické podniky povinné poskytovať náhradu. Ak bol však vlastník , alebo užívateľ nehnuteľnosti zriadením vedenia podstatne obmedzený k užívaniu nehnuteľnosti , mohol žiadať u orgánu, ktorý bol

podľa predpisov o povoľovaní stavieb kompetentný pre povolenie stavby energetického diela , aby mu energetický podnik poskytol primeranú jednorázovú náhradu. Táto žiadosť musela byť pod stratou nároku podaná do 3 mesiacov odo dňa , keď sa dielo uviedlo do trvalej prevádzky (užívania).

Navrhovateľka považovala náhradu podľa tohto ustanovenia za náhradu v spojitosti s obmedzeniami dočasného charakteru. Avšak zriadením plynovej siete a jej umiestnením na pozemok akéhokoľvek vlastníka, nedochádza k obnoveniu možnosti vlastníka dotknutú nehnuteľnosť užívať bez obmedzení a teda zániku oprávnení plynárenského podniku. Odporca je teda oprávnený mať na pozemku navrhovateľky plynárenské zariadenie, prevádzkovať ho, pričom vlastník pozemku nemôže napr. dotknutý pozemok resp. jeho časť predstavujúcu ochranné pásmo plynárenského zariadenia, využívať na stavebné účely. Obmedzenie užívania nehnuteľnosti v ochrannom pásme plynárenského zariadenia vyplýva z ust. vyhlášky č. .

Odporca v 2. rade doložil do súdneho spisu kolaudačné rozhodnutie č. L.. XX/XXXXX-XXX zo dňa 25.5.1998 s vyznačenou doložkou právoplatnosti, z ktorej vyplýva, že predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.6.1998 , teda ešte za účinnosti Plynárenského a Elektrizačného zákona. Od tohto dňa teda začala plynúť trojmesačná prekluzívna lehota , počas ktorej mohol vlastník , alebo dotknutý užívateľ nehnuteľnosti požiadať o poskytnutie jednorázovej náhrady. Uplynutím tejto lehoty, nárok na poskytnutie náhrady za podstatné obmedzenie užívania nehnuteľnosti zanikol.

Súd mal za to, že plynárenské zariadenie - plynový uzáver za umiestnenie ktorého navrhovateľka žiadala poskytnúť náhradu , bol na pozemku navrhovateľky vybudovaný ako súčasť stavby plynovodnej siete (položiek plynárenských zariadení), postavených na základe stavebného povolenia vydaného Krajským úradom v Košiciach dňa 17.3.1997 pod č. L.. - XX/XXXXX.

Vzhľadom na obdobie výstavby tohto zariadenia spravuje sa toto právnym režimom vyplávajúcim zo o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. a./ Plynárenského zákona v spojení s ust. § 22 ods. 3 Elektrizačného zákona, oprávnenie zriadiť a prevádzkovať plynárenské zariadenie na pozemku navrhovateľky nadobudol plynárenský podnik povolením na stavbu vedenia resp. nadobudnutím správy vedenia. Povolenie na stavbu plynárenských zariadení nadobudlo právoplatnosť dňa 17.3.1997. Právoplatnosťou tohto (nie až kolaudačného rozhodnutia, ako uvádza vo svojich podaniach navrhovateľka), zároveň vzniklo oprávnenie prevádzať stavbu.

Podľa ust. § 22 ods. 5 zákona 79/1957 Elektrizačného zákona : povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1 viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.

Podľa ust. § 26 zákona 79/1957 Elektrizačného zákona : vecné bremená podľa ust. § 22 postihujú aj národný majetok, nezapisujú sa do pozemkových kníh a neplatia o nich predpisy o premlčaní a vydržaní.

Podľa ust. o energetike oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona zostávajú nedotknuté.

Súd je toho názoru, že oprávnenia plynárenského podniku nadobudnuté v minulosti ostávajú rovnako zachované aj podľa v súčasnosti platných právnych predpisov a to o energetike.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko , čo vyšlo za konania najavo včítane toho čo uviedli účastníci.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva povinnosť účastníkov konania označiť dôkazné prostriedky a to nielen na podporu svojich tvrdení , ale všetky, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci.

Súd vykonané dokazovanie potom hodnotí na základe zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov , podľa vlastnej úvahy a prihliada na všetko čo v priebehu konania zistil. Úvaha súdu však neznamená jeho ľubovôlu opri hodnotení dôkazov, ale táto úvaha musí vychádzať zo zistených skutočností; V odôvodnení rozsudku potom musia byť uvedené hľadiská ktorými sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. Procesnou požiadavkou zároveň je , aby poznatky súdu boli v súlade s objektívnou realitou.

Požiadavka, že v občianskom súdnom konaní musí súd vychádzať zo skutočného stavu veci je vyslovená tak v Ústave SR , ako i v jednotlivých ustanoveniach (,, , a podobne) a vyjadruje základnú zásadu občianskeho súdneho procesu. Pojem skutočný stav veci je totožný s pojmom objektívna realita , ktorá s prejednávanou vecou súvisí a tvorí predmet konania. Je teda procesnou požiadavkou, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli s objektívnou realitou.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov podľa ust. , kedy vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti , mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný , navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a z toho dôvodu návrh v plnom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o odporcu v 1. rade tento nebol v konaní pasívne legitimovaný , nakoľko s účinnosťou od 1.7.2006 došlo v dôsledku vkladu časti podniku spoločnosti SPP , a.s. Bratislava do spoločnosti SPP - Distribúcia, a.s. Bratislava a k následnému prechodu všetkých práv a povinností ktoré sa viažu ku vkladanej časti podniku. Vkladom časti podniku prešli na odporcu v 2. rade všetky vlastnícke práva plynovej siete vrátane časti tejto siete nachádzajúcej sa na pozemku navrhovateľky. V zmysle univerzálnej sukcesie odporca v 1. rade stratil spôsobilosť byť účastníkom tohto konania. Odporca v 2. rade neužíva pozemok navrhovateľky bez právneho dôvodu a preto návrh i proti odporcovi v 2. rade súd zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. a úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania. Trovy konania odporcu v 2. rade sú vo výške 198,00 € a pozostávajú zo súdneho poplatku za podaný odpor.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za neprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutková stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.