Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/54/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky : A. W., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, K., proti odporcovi : W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, K., o určenie výživného, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. -41, zo dňa 24.1.2012, takto

rozhodol:

Vo výrokoch určenia výživného a nedoplatku na výživnom, odvolaním nenapadnutých, ostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Vo výrokoch zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti, a náhrady trov konania, rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zaviazal odporcu platiť navrhovateľke výživné vo výške 140 eur mesačne od 8.11.2011, vždy do 20.-teho dňa mesiaca vopred. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 8.11.2011 do 31.1.2012 v sume 382 eur určil odporcovi zaplatiť do 30.-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 a nasl. Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na to, aby odporca ako rodič navrhovateľky jej platil výživné. Navrhovateľka je študentkou 3.ročníka vysokej školy a svojim štúdiom sa pripravuje na výkon svojho povolania. Pri určení vyživovacej povinnosti prihliadol aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu ako otca, matky navrhovateľky, ako aj odôvodnené potreby navrhovateľky. O trovách konania rozhodol podľa ust. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil a odporcu zaviazal povinnosťou platiť jej výživné v sume 250 eur od 8.11.2011, vždy do 20.-teho dňa mesiaca vopred, ako aj dlh na výživnom za obdobie od 8.11.2011 do vyhlásenia rozsudku, a to do 30.-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd pochybil v tom smere, keď uviedol, že žiadala výživné v sume 140 eur, avšak toto sa nezakladá na pravde, nakoľko to bola len ústna dohoda jej rodičov ako určenie minimálnej výšky výživného s tým, že otec bude bežne zabezpečovať jej ďalšie výdavky, čo sa však nestalo. Poukazovala na to, že ročné náklady spojené s jej štúdiom na vysokej škole činia 1400 eur, ako aj ďalšie mesačné náklady na školné, či ostatné výdavky, pričom uvedenú skutočnosť súd nevzal do úvahy. Uviedla, že životná úroveň jej

otca je nepomerne vyššia oproti jej úrovni, nakoľko sa sústavne pripravuje na štúdium. Rovnako tak ako zo strany matky, tak aj zo strany otca má právo na zabezpečenie rovnakého príspevku na výživu. Iným spôsobom navrhovateľke na jej výživu neprispieva, pričom okrem určeného výživného súdom, jej odmieta prispievať na štúdium.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a postupom bez nariadenia pojednávania v zmysle , rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala voči odporcovi určenia vyživovacej povinnosti vo výške 300 eur od 1.11.2011, úhrady školného za rok 2010/2011 v sume 700 eur a 1 400 eur za rok 2011/2012, ako aj príspevku sumy 50% na školné aj v ďalších dvoch rokoch štúdia a to najneskôr do 15.7. príslušného roka, kedy má školné zaplatiť. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či odporca je schopný prispievať výživné spolu s úhradou nedoplatku na výživnom, určené prvostupňovým súdom tak, aby neboli ohrozené jeho základné životné potreby, resp. či výživné je primerané odôvodneným potrebám navrhovateľky.

Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne, podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov dieťaťa a podobne. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, a pod.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné potreby a podobne).

Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.

Vychádzajúc z týchto skutočností prvostupňový súd postupoval správne, keď s prihliadnutím na ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine rozhodoval o návrhu navrhovateľky na určenie výživného. V tomto smere vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď zaviazal odporcu platiť navrhovateľke výživné vo výške 140 eur mesačne počnúc dňom 8.11.2011. Ako správne konštatuje prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s čím sa i odvolací súd stotožňuje, že výživné zo strany odporcu je primerané, postačujúce na uspokojenie potrieb navrhovateľky, i s prihliadnutím na jeho možnosti a schopnosti, a preto odvolací súd rozhodnutie v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil.

V danom prípade je nepochybné, že navrhovateľka má rozsiahle výdavky so štúdiom, ktoré je spoplatnené. Aj odvolací súd však má za to, že odporca v súčasnej dobe nie je schopný si plniť voči navrhovateľke vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu. Z predložených dôkazov, ako aj z výpovedí účastníkov vyplynulo, že odporca má zhoršený zdravotný stav, k dispozícií mal súd údaje z daňového priznania (r. 2010) a tiež je potrebné brať do úvahy jeho ďalšie vyživovacie povinnosti.

Pretože vo svojom odvolaní navrhovateľka neuviedla iné skutočnosti, pre ktoré by bolo možné prvostupňové rozhodnutie považovať za nesprávne, súd odvolanie považoval za nedôvodné, a rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

Vo výrokoch určenia výživného a nedoplatku na výživnom, odvolaním nenapadnutých, ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle ust. s použitím ust. , a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo si žiadne trovy neuplatnili, resp. im žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.