Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/53/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného splnomocnencom: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ BAU TRADE SK, a.s., so sídlom Vonkajší rad 795, Sereď, IČO: 36 490 261, zastúpený advokátkou: Mgr. Ivica Šišoláková, so sídlom Minárčiných 888/30, Brezová pod Bradlom, 2/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX/X, D., o zaplatenie 1.621,05 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 6. marca 2023 č.k. -644, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku II. a závislých výrokoch IV. a V. o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 2/ p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie žalovaného 2/ proti výrokom I. a III. odmieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti sumy 464,13 eura zastavil; výrokom II. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.156,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.156,92 eura od 30.11.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia; výrokom III. žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 464,13 eura od 30.11.2015 do zaplatenia zamietol; výrokom IV. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pred súdom I. inštancie v rozsahu 45 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením a výrokom V. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , , (ďalej len „“ alebo „OZ“), , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákona o PZP“ alebo aj „ZoPZP“).

3. Vecne dôvodil, že žalobca si v konaní uplatňoval proti žalovaným 1/ a 2/ náhradu plnenia poskytnutého poškodenému v zmysle § 24 ods. 7 ZoPZP v súvislosti s nehodou, ku ktorej malo dôjsť 15.5.2015 a pri

ktorej malo dôjsť ku vzniku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V konaní nebolo sporné, že žalovaný 1/ bol v rozhodnom období držiteľom vozidla, ktorým mala byť spôsobená škoda a žalovaný 2/ mal predmetné vozidlo v tom čase viesť. V konaní nebolo sporné ani to, že na vozidlo IVECO, EČV: E. nebolo k dátumu 15.5.2015 uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

4. V poradí prvým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania za vyplatené znalečné v rozsahu 100 %. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie uložil, aby sa v ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne zaoberal naplnením predpokladov zodpovednosti za škodu so zohľadnením záverov znaleckého posudku Ing. Diešku a v nadväznosti na to, ako i na skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom výšky škody spôsobenej na zadnej časti motorového vozidla BMW v technicky prijateľnom rozsahu (ľavý zadný blatník, ľavý zadný disk a ľavá zadná pneumatika), doplnil dokazovanie ohľadom výšky tejto škody.

5. V ďalšom priebehu konania nasledujúcom po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, vzal žalobca žalobu v časti sumy 464,13 eura späť s tým, že zároveň uviedol výpočet skutočnej škody, ktorú si v konaní uplatňuje.

6. Žalovaný 2/ v konaní tvrdil, že bol zamestnaný v inej spoločnosti ako je žalovaný 1/, a to F. D.. D. G., ale konateľom tejto druhej spoločnosti bol tiež G. H.. Tá nehoda sa skutočne stala, bola zachytená predná aj zadná časť. Žalovaný 2/ nemal vedomosť, že vozidlo nemá PZP, mal k nemu dokonca aj bielu kartu, ktorú mu dal p. H.. Túto skutočnosť ako zamestnanec, hoci inej spoločnosti, ovplyvniť nevie. K nehode došlo okolo 15.30 - 15.45 hod na F. I. J. D., kde je zúžená cesta. Nedohodli sa s protiidúcim vozidlom kto má prednosť. Poškodený bol predok od nárazníka plus ľavé zadné koleso. K nehode prišlo tak, ako to napísali v správe. Tú spísali ešte v ten deň a na druhý deň to s poškodeným nahlásili v poisťovni Kooperativa v Seredi. Ešte v ten deň, keď došlo k nehode, to žalovaný 2/ oznámil zamestnávateľovi s tým, že má všetky papiere a že to nahlási. On mu povedal, aby to vybavil.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide zodpovednosť za škodu, žalovaný 1/ zodpovedá podľa ako prevádzateľ za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Zodpovednosť žalovaného 1/ je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, pričom kumulatívne musia byť splnené tri predpoklady pre vznik zodpovednosti, a to a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Žalovaný 2/ zodpovedá podľa za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti a ide o zodpovednosť za zavinený protiprávny úkon. Túto zodpovednosť možno uplatniť, ak sú súčasne splnené nasledovné predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Žalovaný 2/ by sa zodpovednosti zbavil, ak by v konaní preukázal, že škodu nezavinil.

8. Žalovaný 1/ namietal splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu a tvrdil, že k vzniku tvrdenej škody nemohlo prísť v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorého je držiteľom, pri nehodovom deji tak, ako bol popísaný poškodeným a žalovaným 2/.

9. Za účelom zistenia okolností nehodového deja boli oboznámené rozhodujúce listinné dôkazy, a to Oznámenie o škodovej udalosti z 18.5.2015 podpísané žalovaným 2/ a Uplatnenie nároku na náhradu škody z 18.5.2015 podpísané poškodeným F. ako tvrdenými účastníkmi nehody. Poškodený F. bol v konaní vypočutý ako svedok. Predmetné listiny, výsluch svedka, ako aj zabezpečená fotodokumentácia, boli zároveň podrobené znaleckému skúmaniu dvomi znalcami, ktorí však nedospeli k zhodným záverom. Súd uvedené dôkazy skúmal jednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti a dospel k nasledovným záverom.

10. Žalovaný 2/ ako vodič vozidla, ktorým mala byť spôsobená škoda, v oznámení škodovej udalosti opísal nehodu tak, že pri obchádzaní vozidla zaprel o blatník a zadný disk s gumou, pričom príčinou nehody mala byť úzka cesta. Rozsah poškodenia špecifikoval ako ľavý blatník, elektron a pneu. Vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil, že k poškodeniu prišlo tak, ako je popísané v oznámení o škodovej udalosti. Poškodený K. F. ako druhý účastník nehody v tlačive uplatnenie nároku na náhradu škody

uviedol, že k poškodeniu došlo nápravou pri obchádzaní vozidla na ceste. Tento popis poškodený bližšie špecifikoval pri svojej svedeckej výpovedi, keď uviedol, že on s motorovým vozidlom BMW stál, domiešavač IVECO sa ho snažil obísť, najprv mu šuchol predok, spätné zrkadlo a potom zadné koleso. Vytrhol mu zadnú pneumatiku, poškodil zadný disk, zadný lem, poškodil predný blatník na šoférovej strane a poškriabal spätné zrkadlo.

11. Svedecká výpoveď poškodeného K. F. (ktorý nie je stranou sporu) bližšie špecifikovala okolnosti nehody a spôsobené poškodenie na jeho vozidle BMW (teda z pohľadu skúmania parametrov zodpovednosti udalosti vyvolané osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku/protiprávne konanie a vznik škody v príčinnej súvislosti s ním). Znalec Ing. Dieška v bode 2.3 posudkovej časti konštatuje, že nehodový dej popísaný svedkom je prijateľný len čiastočne. Za technicky neprijateľnú časť je možné považovať uvádzaný kontakt vozidla IVECO v prednej časti vozidla BMW, na ľavom spätnom zrkadle vozidla BMW bez kontinuálneho poškodenia celej ľavej strany vozidla BMW a s uvedeným poškodením v oblasti zadného kolesa vozidla BMW. V časti 2.5 znalec konštatuje, že z vyjadrení svedka je možné ustáliť, že pri uvádzanom strete vozidla BMW a vozidla IVECO mohla byť poškodená ľavá strana vozidla BMW, minimálne v rozsahu : ľavý zadný disk, ľavá zadná pneumatika. Ďalej v bode 2.6 posudku znalec opätovne pripúšťa uvádzaný nehodový dej len čiastočne, a to, že je prijateľné, že k poškodeniu vozidla BMW došlo obchádzajúcim vozidlom IVECO a že vozidlo BMW mohlo byť pri uvedenom deji poškodené na dieloch ľavý zadný blatník, ľavý zadný disk a ľavá zadná pneumatika. Zároveň nie je možné ustáliť, či pri uvádzanom strete mohol byť poškodený ľavý predný blatník vozidla.

12. Znalec L. M. pri posudzovaní popisu vzniku a rozsahu poškodenia vychádzal zo súhrnu podkladov - Uplatnenia nároku na náhradu škody poškodeným, Oznámenia škodovej udalosti poisteným a svedeckej výpovede poškodeného pred súdom, ako aj z predloženej fotodokumentácie. Pri komplexnom posúdení účastníkmi nehody popísaného nehodového deja a zabezpečených podkladov dospel znalec k záveru, že popis vzniku a priebehu kolízie z hľadiska vzájomného pohybu vozidiel technicky nie je prijateľný v kontexte so škodou spôsobenou na vozidle BMW. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že znalec vylučuje, aby pri vzniku škody na prednej časti vozidla BMW súčasne došlo k vzniku škody na zadnej časti - zadnom blatníku a nárazníku vozidla, tak ako je to popísané v nehodovom deji účastníkmi nehody. Rozsah a charakter poškodenia vozidla BMW nezodpovedá vzájomnému nárazu s nákladným motorovým vozidlom IVECO tak, ako ho popisujú účastníci kolízie.

13. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že odvolací súd v bode 23. odôvodnenia uznesenia, ktorým bol pôvodný rozsudok zrušený, poukázal na to, že súdom ustanovený znalec Ing. Martin Dieška mal o.i. iného úlohu tiež posúdiť závery znaleckého posudku L. F. M.. I keď je v zásade neprípustné, aby jeden znalec posudzoval závery iného znalca (táto úloha prináleží znaleckému ústavu), znalec Ing. Dieška tu správne poukázal na niektoré pochybenia znalca L. M., keď tento nesprávne vychádzal z miesta kolízie na F. I. J. D. namiesto miesta kolízie na A. I. J. D., kde je odlišná šírka vozovky, a preto konštrukcia uvádzaného nehodového deja zodpovedá možnému nehodovému deju len čiastočne a tiež nezohľadnil vyjadrenie uvedené v tlačive Oznámenie škodovej udalosti poisteným „pri obchádzaní vozidla som zaprel o blatník a zadný disk s gumou“, ktoré je technicky prijateľné, keďže poistený neuviedol, či sa jedná o predný alebo zadný blatník.

14. V nadväznosti na uvedené potom súd prvej inštancie dospel ku skutkovému záveru, formulovanému odvolacím súdom v bode 24. odôvodnenia, a to že v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla Iveco/zavineným protiprávnym konaním žalovaného 2/, došlo ku vzniku škody, a to v rozsahu zadnej časti vozidla BMW (ľavý zadný blatník, ľavý zadný disk a ľavá zadná pneumatika). Znaleckým dokazovaním bola preukázaná technická prijateľnosť poškodenia motorového vozidla poškodeného v jeho zadnej časti, čo korešponduje s popisom škodovej udalosti škodcu (žalovaného 2/) uvedeným v tlačive o oznámení škodovej udalosti a dodatočne potvrdeným aj na pojednávaní, čím bola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla Iveco/zavineným protiprávnym konaním žalovaného 2/ a vznikom škody na motorovom vozidle poškodeného v tejto časti. Časť škodového deja popísaná poškodeným ako svedkom na pojednávaní síce nie je technicky prijateľná (ako vyplynulo z oboch znaleckých posudkov), a teda v časti poškodenia prednej časti motorového vozidla poškodeného absentuje i príčinná súvislosť, avšak nemožno z tohto dôvodu uplatnený nárok žalobcu zamietnuť v celom rozsahu.

15. Vzhľadom na uvedené závery žalobca vzal žalobu späť v časti sumy 464,13 eura, proti ktorému späťvzatiu žalovaný 1/ ani 2/ nič nenamietali. Súd prvej inštancie preto konanie v uvedenej časti zastavil.

16. K námietke žalovaného 2/, že nebol zamestnancom žalovaného 1/, ale pracoval pre inú spoločnosť s totožným konateľom a zároveň namietal, že mu bola odovzdaná biela karta, súd prvej inštancie konštatoval, že tieto skutočnosti žalovaného 2/ nezbavujú zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho zavineným konaním. Žalovaný 2/ žiadnym spôsobom nerozporoval, že v príčinnej súvislosti s jeho konaním vznikla poškodenému škoda. Ním uvádzané skutočnosti zároveň nepreukazujú, že by vznik škody nezavinil. Jeho tvrdenia nemajú relevanciu vo vzťahu k nároku žalobcu domáhať sa voči nemu náhrady z titulu jeho zodpovednosti za škodu v zmysle . V prípade ak sa žalovaný 2/ domnieva, že bol treťou osobou (M. D.. F. D.. D. G.) uvedený do omylu ohľadne povinného zmluvného poistenia vozidla, ktoré prevzal, akékoľvek nároky si v tejto súvislosti musí uplatňovať voči 3. osobe.

17. Pokiaľ ide o výšku, táto bola po ustálení akceptovateľného rozsahu poškodenia motorového vozidla BMW žalobcom vyčíslená na sumu 1.156,92 eura na základe predloženého výpočtu a kalkulácie. Žalovaní 1/ a 2/ výšku takto vyčíslenej škody žiadnym spôsobom nenamietali. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu vo vzťahu k žalovanému 1/ podľa a vo vzťahu k žalovanému 2/ podľa . Žalobca preukázal, že si plnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. ZoPZP, a uhradil poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tým mu vznikol nárok v zmysle ZoPZP na uplatnenie si náhrady toho čo plnil, a to voči žalovaným 1/ a / ako subjektom zodpovedným za vzniknutú škodu. Súd tak žalobe vyhovel v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1.156,92 eura a zároveň žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania, keďže žalobca vyzval žalovaných na plnenie jeho peňažnej pohľadávky výzvou doručenou žalovanému dňa 13.10.2015 a doručovanou žalovanému na adresu jeho pobytu, ktorú neprevzal v odbernej lehote. V predmetných výzvach žalobca vyzval žalovaných na splnenie pohľadávky v termíne do 29.11.2015. Keďže žalovaní svoje peňažné záväzky na základe výziev neuhradili, dňom 30.11.2015 sa dostali do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne do zaplatenia.

18. V časti úrokov z omeškania, ktoré žalobca v žalobe požadoval popri sume 464,13 eura, vo vzťahu ku ktorej bolo konanie zastavené, žalobca opomenul úroky z omeškania zahrnúť do späťvzatia. Keďže uvedený nárok na úroky z omeškania zo sumy 464,13 nebol v konaní preukázaný ako dôvodný, súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol.

19. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. , , , (ďalej len „“), vecne tým, že žalobca bol v konaní úspešný v časti priznaného nároku (72,5 %) a žalovaní v časti, v ktorej súd konania z dôvodu späťvzatia zastavil (27,5 %). Žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní pred súdom prvej inštancie pomerný úspech, súd proti žalovaným 1/ a 2/ priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 45 %. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania, súd žalovaným 1/ a 2/ ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 2/ s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil (posudzujúc ho podľa obsahu) ust. , . Dôvodil, že nebol vlastníkom motorového vozidlo zn. IVECO, EVČ: E., ktoré viedol a zapríčinil nehodu, ale vlastníkom bol L. G. H., ktorý v tej dobe nemal uzatvorené PZP. Nehoda sa stala počas pracovnej doby. Pán L. H. mu odovzdal motorové vozidlo IVECO aj s platnou bielou kartou a tvrdil, že všetky papiere sú platné, no ako sa ukázalo, vedome ho oklamal. Nikdy mu neboli doručené posudky od p. F. M. N. O. F. XXXXXXXXXXXX a ani posudok od p. Ing. Martina Diešku, takže sa nemohol dostatočne vyjadriť a namietať, čím sa porušili procesné úkony.

21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný 2/ podal odvolanie, pričom v ňom neuviedol žiadny odvolací dôvod v zmysle ust. , preto je potrebné takto podané odvolanie odmietnuť, keďže pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Ďalej uviedol, že neobstojí ani tvrdenie žalovaného 2/, že nehoda sa stala počas pracovnej doby. Žalobca poukázal na to, že žalovaný 2/ v konaní predložil pracovnú zmluvu so spoločnosťou F. D.. D. G. P., teda nie je pravdivé tvrdenie, že by išlo o dopravnú nehodu, ktorá sa stala v rámci pracovnej doby so žalovaným 1/. Ak žalovaný 2/ poukázal na skutočnosť,

že nebol zamestnancom žalovaného 1/, ale pracoval pre inú spoločnosť s totožným konateľom a zároveň namietal, že mu bola odovzdaná biela karta, potom je potrebné uzavrieť, že tieto skutočnosti žalovaného 2/ nezbavujú zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho zavineným konaním.

22. Ohľadom žalovaným 2/ tvrdeného nedoručenia znaleckých posudkov mal žalobca za to, že ide o účelové tvrdenie, pretože v rámci pojednávania dňa 6.3.2023 žalovaný 2/ nežiadal doplnenie dokazovania, uvedenú skutočnosť v rámci pojednávania nenamietal a rovnako nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. V tomto prípade nejde ani o jeden z prípadov, kedy by mal odvolací súd prihliadať na neskôr navrhnuté vykonanie dokazovania. S námietkami žalovaného 2/ sa podľa názoru žalobcu dostatočným spôsobom vysporiadal vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie.

23. Ďalšie vyjadrenia strán neboli v odvolacom konaní podané.

24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného 2/ nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo vyhovujúcom výroku II. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a .

25. Keďže žalovaný 2/ napadol svojím odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pričom výrokom I. bolo konanie čiastočne zastavené a výrokom III. bola žaloba čiastočne v časti príslušenstva zamietnutá, odvolanie žalovaného 2/ bolo potrebné vo vzťahu k týmto výrokom odmietnuť. Osobou oprávnenou podať odvolanie (t. j. osobou, majúcou subjektívnu procesnú legitimáciu) je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného 2/, ktorý napadol rozsudok súdu prvej inštancie v zastavujúcej časti (výrok I.) a v zamietajúcej časti (výrok III.) odmietol, ako podané neoprávnenou osobu, z dôvodu nedostatku jeho subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá mu nebola v neprospech (, ).

26. Vo vzťahu k funkčnej príslušnosti odvolací súd dodáva, že v danej veci bola daná funkčná príslušnosť Krajského súdu v Trnave na rozhodnutie o podanom odvolaní žalovaného 2/, pretože z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu je regresný nárok žalobcu (Slovenskej kancelárie poisťovateľov) v zmysle zákona o PZP voči žalovaným 1/ a 2/, pričom vzťah medzi stranami sporu nenapĺňa predpoklady uvedené v , teda v predmetnej veci nejde o obchodnoprávny spor, kde by bol funkčne príslušným súdom Krajský súd v Bratislave (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.8.2023).

27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu domáhajúceho sa zaplatenia sumu 1.156,92 eura s príslušenstvom (titulom regresného nároku) vyhovel, keď dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu vo vzťahu k žalovanému 1/ podľa a vo vzťahu k žalovanému 2/ podľa a zároveň preukázal, že si plnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. ZoPZP a uhradil poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tým mu vznikol nárok v zmysle ZoPZP na uplatnenie si náhrady toho čo plnil, a to voči žalovaným 1/ a / ako subjektom zodpovedným za vzniknutú škodu.

28. Žalovaný 2/ v odvolaní namietal, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces (nedoručením mu znaleckých posudkov L. M. a Ing. Diešku) a tiež, že súd prvej inštancie vec aj nesprávne právne posúdil.

29. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného regresného nároku žalobcu v zmysle zákona o PZP voči žalovaným 1/ a 2/, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom rozsahu vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

30. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcom žalovanému 2/, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to nedoručením mu znaleckých posudkov L. M. a Ing. Diešku, túto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

31. Tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak strane bol postupom súdu znemožnený prístup k súdu zriadenému zákonom, ak bolo porušené právo strany na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.

32. Podľa ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

33. Podľa ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

34. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) ak poštovú zásielku s listinným rovnopisom elektronického úradného dokumentu nemožno dodať adresátovi, na účely doručenia podľa osobitných predpisov sa za deň vrátenia poštovej zásielky odosielateľovi považuje deň doručenia informácie o výsledku doručovania.

35. Z obsahu spisu vyplýva, že znalecký posudok znalca L. F. M. N. XXXXXXXXXXXX (č.l. 165) bol žalovanému 2/ doručený dňa 20.4.2018, t.j. dňom kedy sa nedoručená zásielka vrátila súdu (č.l. 199); žalovanému 2/ bol teda predmetný znalecký posudok doručený tzv. fikciou doručenia v zmysle v spojení s , keďže mu bol súdom doručovaný na adresu jeho evidovaného pobytu C. D. XX/X, D. a z tejto adresy sa vrátil súdu ako nedoručený. Znalecký posudok Ing. Martina Diešku č. 1/2019 (č.l. 235) žalovaný 2/ osobne prevzal na adrese svojho evidovaného trvalého pobytu dňa 11.5.2019 (doručenka na č.l. 288). Doplnenie č. 1 znaleckého posudku č. 1/2019 vypracované znalcom Ing. Martinom Dieškom (č.l. 397) bolo žalovanému doručené dňa 12.10.2020, t.j. dňom doručenia informácie o výsledku doručovania (č.l. 434); žalovanému 2/ bolo teda predmetné doplnenie znaleckého posudku doručené tzv. fikciou doručenia v zmysle v spojení s a zákona o e-Governmente, keďže mu bolo doručované na adresu jeho evidovaného pobytu C. D. XX/X, D. a správca modulu elektronického doručovania oznámil dňa 12.10.2020 informáciu o výsledku doručovania predmetnej zásielky žalovanému s tým, že na

doručovacej adrese C. D. XX/X, D., je adresát zásielky (žalovaný 2/) neznámy. Z lustrácie žalovaného 2/ v registri obyvateľov SR pritom vyplýva, že žalovaný 2/ má evidovaný trvalý pobyt od 28.5.2002 na adrese C. D. XX/X, D.; prechodný pobyt od 28.1.2022 do 28.1.2024 má žalovaný 2/ evidovaný na adrese C. C. XXXX/X, Q. D..

36. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalovanému 2/ boli všetky znalecké posudky v predmetnej veci riadne doručené v priebehu rokov 2018 až 2020 na adresu evidovaného pobytu C. D. XX/X, D. (keďže inú adresu pre doručovanie písomností žalovaný 2/ súdu neoznámil) v súlade s ust. v spojení s , resp. zákona o e-Governmente, pričom k prechodnému pobytu na adrese C. C. XXXX/X, Q. D., sa žalovaný prihlásil až v roku 2022. Z týchto dôvodov odvolacia argumentácia žalovaného o nedoručení mu znaleckých posudkov neobstála. Každá osoba je zodpovedná za údaje, ktoré má uvedené vo verejných registroch vrátane registra obyvateľov. Ak sa strana sporu dlhšie nezdržiava na evidovanej adrese, môže si zabezpečiť na evidovanej adrese preberanie písomností splnomocnencom alebo si môže zariadiť posielanie písomností na adresu, na ktorej sa dlhšie zdržiava. Pokiaľ sa žalovaný 2/ na adrese svojho evidovaného pobytu nezdržiaval a nepreberal si poštu, konal nedbanlivo, avšak jeho vlastné nedbanlivé konanie nezakladá žiadnu vadu v postupe súdu prvej inštancie a už vôbec nie odňatie akýchkoľvek procesných práv žalovanému 2/. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že na pojednávaní dňa 6.3.2023, na ktorom bol žalovaný 2/ osobne prítomný (zápisnica o pojednávaní č.l. 641), súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a ostatného obsahu spisu (č.l. 1 - 640), teda žalovaný bol oboznámený s obsahom predmetných znaleckých posudkov, žiadne námietky voči vykonanému dokazovaniu nevzniesol, návrhy na doplnenie dokazovania nemal, a preto jeho námietka, že sa k znaleckým posudkom nemohol dostatočne vyjadriť a namietať ich, by obstála už len z tohto dôvodu.

37. Z obsahu podaného odvolania ďalej možno vyvodiť, že žalovaný 2/ namietal i nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, ktorý ho zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy, keďže dospel k záveru, že boli naplnené predpoklady zodpovednosti žalovaného 2/ za škodu podľa , napriek jeho tvrdeniam, že bol zo strany vlastníka motorového vozidla (L. H.), ktorým žalovaný 2/ spôsobil škodu, uvedený do omylu v tom, že na predmetné motorové vozidlo mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Žalovaný tak v podstate namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore.

38. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

39. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa odchýlil od právneho záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaným 2/ namietané skutočnosti, že nebol zamestnancom žalovaného 1/, ale pracoval pre inú spoločnosť s totožným konateľom a zároveň mu bola odovzdaná biela karta, nezbavujú žalovaného 2/ zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho zavineným konaním. Ako správne uviedol i súd prvej inštancie, žalovaný 2/ žiadnym spôsobom nerozporoval, že v príčinnej súvislosti s jeho konaním vznikla poškodenému škoda, dokonca sám i v odvolacom konaní uviedol, že škodu na motorovom vozidle svojím konaním spôsobil a ním uvádzané skutočnosti zároveň nepreukazujú, že by vznik škody nezavinil. Tvrdenia žalovaného 2/ i jeho odvolacie námietky (že bol v otázke poistenia zodpovednosti za škodu k vozidlu, ktorým spôsobil škodu, uvedený do omylu) tak boli vo vzťahu k nároku žalobcu domáhať sa voči nemu náhrady z titulu jeho zodpovednosti za škodu v zmysle bez právneho významu.

40. Odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu je nepochybné, že žalobca sa domáhal voči žalovanému 2/ tzv. postihového práva, pričom bolo v konaní nesporné, že žalovaný 2/ ako vodič zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Nesporným taktiež bolo, že žalovaný 1/ bol držiteľom vozidla, ktorým žalovaný 2/ spôsobil škodu a k tomuto vozidlu nebola uzatvorená poistná zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca si voči žalovanému 1/ uplatnil nárok titulom zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla zodpovedného podľa a nasl. za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a voči žalovanému 2/ odvodil postihový nárok zo

všeobecnej úpravy zodpovednosti podľa , keďže žalovaný 2/ zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti ako vodič, ktorý škodovú udalosť zavinil.

41. V zmysle každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (bez ohľadu na to, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Zodpovednosť za škodu podľa spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Za prevádzkovateľa sa na účely považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom, pričom takáto dispozícia má dlhodobejšie účelové určenie, pričom nie je vylúčené, aby ako prevádzkovateľ boli určené aj viaceré subjekty, ktorých zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou daného dopravného prostriedku bude solidárna ( ). Škoda je spôsobená viacerými škodcami vtedy, ak protiprávne konanie viacerých osôb viedlo k jej vzniku. Nemusí ísť o aktívne spoločné konanie, pričom zákon nerozlišuje medzi škodcom a účastníkom na delikte. Aj účastník na protiprávnom konaní inej osoby môže byť považovaný za škodcu v zmysle . Solidárna zodpovednosť viacerých škodcov sa uplatní bez ohľadu na právny režim ich zodpovednosti a viacerí škodcovia sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Poškodený si tak môže uplatniť náhradu celej škody od ktoréhokoľvek škodcu, bez ohľadu na mieru jeho účasti na delikte a každý zo škodcov je voči poškodenému povinný plniť náhradu škody v plnom rozsahu a nemá možnosť odmietnuť plnenie s poukazom na ostatných škodcov.

42. Zodpovednosť prevádzkovateľa (žalovaného 1/), ktorá je daná na základe samotnej existencie kvalifikovanej škodovej udalosti majúcej svoj pôvod v prevádzke, však nevylučuje zodpovednosť vodiča dopravného prostriedku (žalovaného 2/), ktorý spôsobil škodu pri tejto škodovej udalosti zavineným porušením právnej povinnosti podľa . Pokiaľ ide o vzťah prevádzkovateľa a vodiča ako odlišných subjektov, ustanovenie a nasl. upravujúce osobitnú zodpovednosť nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený tak môže uplatňovať právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa na základe objektívneho princípu rovnako ako voči vodičovi dopravného prostriedku podľa na základe zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení. Postavenie žalobcu v konaní je osobitným postavením vo vzťahu k takýmto osobám z dôvodu, že ide o jeho postihové právo voči osobám, za ktoré plnil na základe osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v ZoPZP. Dôvodom na vznik práva poškodeného na náhradu škody proti poistnému garančnému fondu je spôsobenie škody nepoisteným motorovým vozidlom a toto právo si môže poškodený uplatniť voči kancelárii za rovnakých podmienok, ako keby uplatnil priamy nárok proti poisťovateľovi. Úmyslom zákonodarcu, formulovaným aj v dôvodovej správe k ZoPZP, bolo, aby sa poistenie vzťahovalo ako na prevádzkovateľa a ďalšie osoby zodpovedajúce podľa a nasl. , tak i na osoby zodpovedajúce za podmienok ust. , napr. vodiča vozidla. Za osobu bez poistenia zodpovednosti je teda nutné považovať toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú podľa ZoPZP a vodič je tak v spore pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného, ktorú žalobca uhradil. Keďže škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu nato, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Keďže za neho žalobca plnil poškodenému z garančného fondu, má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa ZoPZP (v tejto súvislosti porov. R 54/2017). Námietka žalovaného 2/ o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie preto dôvodná nebola.

43. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného 2/ neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovaného 2/ z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné.

44. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

45. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalovaného 2/, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správny, vrátane závislých výrokov o náhrade trov konania (výroky IV. a V.), odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne nenapadnutými, s použitím , potvrdil.

46. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému 2/. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).