Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Co-22-2023.pdf
PDF · 128.05 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/22/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: A. B., C. XXX/X, XXX XX D., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanej: E. B., D. A., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Svätoslav Vaško, advokát, so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, IČO: 42232805, o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 9C/16/2021-216 zo 4.11.2022, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla značky Citroën Berlingo Multispace 1.6HDI 92k Best. Coll, EVČ: G.- XXXXX, VIN: H., farba hnedá metalíza svetlá. Priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že uznesením súdneho komisára I. I. J. č. k. 7D/24/2020-80, Dnot 280/2020 z 20.4.2021, bolo rozhodnuté o prejednaní dedičstva po poručiteľovi H. B., nar. X.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX (manžel žalovanej), a to za prítomnosti jeho dedičov, ktorými boli žalovaná ako manželka poručiteľa v zastúpení advokátom I. E. B. E. a dve maloleté deti poručiteľa a žalovanej v ich zastúpení opatrovníčkou K. L., D. A. (ďalej len „dedičia“), a to tak, že po schválení dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) uzavretej medzi žalovanou ako pozostalou manželkou poručiteľa na jednej strane a deťmi poručiteľa, ako jeho ďalšími dedičmi na strane druhej, v rámci vyporiadania BSM ktorého nebolo vyporiadavané sporné motorové vozidlo, ale iba dve osobné vozidlá zn. Škoda, EVČ: G. a EVČ: G.; následne uzavreli dedičia dedičskú dohodu, podľa ktorej aj sporné motorové vozidlo zn. Citroën s EVČ G. v hodnote 6.500,- eur, okrem ďalších troch osobných motorových vozidiel pripadlo do výlučného vlastníctva žalovanej bez jej povinnosti vyplatiť finančnú náhradu ustupujúcim dedičom.
3. Listom zo 7.5.2021 právny zástupca žalobcu a spol. vyzýval žalovanú, aby zjednala nápravu nezákonného stavu, keďže do dedičstva po poručiteľovi (manželovi žalovanej) v dedičskom konaní sp. zn. 7D/24/2020, Dnot 280/2020, mal byť zahrnutý aj majetok, ktorý ku dňu smrti nebol vo vlastníctve poručiteľa a to okrem sporného motorového vozidla, to boli aj pohľadávky poručiteľa voči žalobcovi a spol., ako aj rodinný dom s príslušenstvom a jeho vybavením a stavebný materiál. Právny zástupca žalobcu vyzýval žalovanú, aby tento nezákonný stav napravila, a to buď vyhlásením u notára prejednávajúceho dedičstvo po poručiteľovi; čestným prehlásením; prevodom vlastníckeho práva k
spornému motorovému vozidlu alebo iným vyhovujúcim spôsobom tak, aby cit. „... ktoré nepatrili poručiteľovi, neboli predmetom dedičstva po poručiteľovi.“
4. Identický list zo 7.5.2021 právny zástupca žalobcu a spol. zaslal na zjednanie nápravy protiprávneho stavu aj súdnemu komisárovi I. J., keďže do dedičstva po poručiteľovi v dedičskom konaní sp. zn. 7D/24/2020, Dnot 280/2020 mal byť zahrnutý aj majetok, ktorý ku dňu smrti nebol vo vlastníctve poručiteľa.
5. Faktúrou č. XXXXXXXX z 13.1.2014, splatnou 20.1.2014, spoločnosť TORNO, s.r.o. (I. K.) ako dodávateľ účtovala žalobcovi, IČO: XXXXXXXX, ako odberateľovi jemu dodaného osobného motorového vozidla zn. Citroën Berlingo Multispace 1.6HDi 92k Best. Coll, VIN: H., farba hnedá metalíza svetlá, kúpnu cenu 14.800,- eur s DPH, z kúpnej ceny ktorej bola žalobcom záloha v sume 3.700,- eur uhradená už 13.1.2014 (chyba v písaní cit. „13.1.0204“, pozn. súdu), pričom kúpna cena mala byť uhradená na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX (C.).
6. Podľa výpisov z bankového účtu žalobcu v Prima Banke, a.s., žalobca v období 1.1.2014 - 31.1.2014 konkrétne dňa 13.1.2014 na VS: XXXXXXXXXX zaplatil sumu 3.700,- eur (záloha na kúpu sporného motorového vozidla); v období 1.1.2015 - 30.1.2015, konkrétne dňa 12.1.2015 poukázal žalobca v prospech účtu C. sumu 3.700,- eur, ktorá podľa vyjadrenia žalobcu mala byť prvou z po zálohe nasledujúcich troch splátok kúpnej ceny sporného motorového vozidla; v období 1.1.2016 - 29.1.2016, konkrétne dňa 14.1.2016 poukázal žalobca v prospech účtu C. sumu 3.700,- eur, ktorá podľa vyjadrenia žalobcu mala byť druhou z po zálohe nasledujúcich troch splátok kúpnej ceny sporného motorového vozidla a v období 31.12.2016 - 31.1.2017, konkrétne dňa 3.1.2017 poukázal žalobca v prospech účtu C. sumu 3.700,- eur, ktorá podľa vyjadrenia žalobcu mala byť treťou a poslednou z po zálohe nasledujúcich troch splátok kúpnej ceny sporného motorového vozidla (3.700 x 4 = 14.800).
7. Podľa žalovanou predložených príkazov na úhradu, dal žalobca v Prima Banke a.s. príkazy na úhradu sumy po 3.700,- eur zo svojho účtu v tejto banke, v prospech účtu C., a to v dňoch 14.1.2016 a 3.1.2017.
8. Podľa potvrdenia Prima Banky, a.s. z 12.1.2015 žalobca vložil na svoj bankový účet v tejto banke sumu 3.700,- eur.
9. Listom z 12.10.2020, adresovaným žalobcovi ohľadom poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, Generali poisťovňa, a.s. informovala žalobu, že pre povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel k spornému motorovému vozidlu s EVČ: G., na obdobie od 19.1.2021 - do 18.1.2022 bude suma poistného 110,78 eur, ktoré poistné bolo splatným 19.1.2021.
10. Pokladničný blok z 21.1.2021, preukazuje úhradu sumy 110,78 eur osobou M. B. na VS: XXXXXXXXXX, t.j. označenie čísla poistnej zmluvy (viď vyššie, pozn.).
11. Generali poisťovňa, a.s. vystavila v prospech žalobcu ako poistníka motorového vozidla CITROËN s EVČ: G. XXX G. tzv. „Zelenú kartu“ č. C., t.j. medzinárodnú automobilovú poisťovaciu kartu, a to na obdobie od 19.1.2021 - do 18.1.2022.
12. Podľa objednávky z 13.1.2014 si u spoločnosti TORNO, s.r.o. objednal sporné motorové vozidlo - Citroën Berlingo Multispace 1.6HDI 92k Best. Collection objednal Peter Demo, IČO XXXXXXXX, ktorý ho podľa preberacieho protokolu z 13.1.2014 aj prevzal, a to v zmysle odovzdávacieho protokolu z 13.1.2014 od dodávateľskej spoločnosti TORNO, s.r.o..
13. Podľa inventárnej karty bolo sporné motorové vozidlo pod inventárnym číslom XXXXX, ktoré bolo nadobudnuté 13.1.2014 od spoločnosti TORNO, s.r.o. za cenu 14.800,- eur vrátane DPH (cena bec DPH 12.333,33 eur), zaradené do hmotného investičného majetku žalobcu.
14. Podľa „plánu daňových odpisov hmotného majetku“ bolo sporné motorové vozidlo od januára 2014 odpisované z majetku žalobcu po dobu 4 rokov, a to v 1. odpisovej skupine, rovnomenrým spôsobom odpisovania z vstupnej ceny 12.333,33 eur, pričom so zostatkovou hodnotou -2,- eur bolo odpísané v roku 2017.
15. V danom prípade sa žalobca určovacou žalobou domáha určenia svojho výlučného vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu - zn. Citroën Berlingo Multispace 1.6HDI 92k Best. Coll, EVČ: G., VIN: H., farba hnedá metalíza svetlá, ktoré bolo podľa tvrdenia žalobcu nezákonne zaradené do dedičstva po jeho nebohom bratovi, ktorý bol súčasne manželom žalovanej, keďže toto sporné motorové vozidlo nebolo ku dňu smrti manžela žalovanej v jeho vlastníctve, a teda ani žalovaná, ktorá si na toto sporné motorové vozidlo robí ako vlastníčka nárok, ho titulom dedenia nemohla do vlastníctva nadobudnúť, z ktorého dôvodu sa tak vlastníctvo k tomuto spornému motorovému vozidlu stalo sporným.
16. Žalobca svoje vlastnícke právo k spornému motorovému vozidlu dôvodí tým, že toto sporné motorové vozidlo 13.1.2014 kúpil a zo svojho bankového účtu aj splatil celú jeho kúpnu cenu, takže mu vlastnícky patrí, pričom na preukázanie týchto svojich tvrdení žalobca predložil jednako objednávku sporného motorového vozidla z 13.1.2014 o jeho objednaní si žalobcom u dodávateľskej spoločnosti TORNO, s.r.o. (dodávateľ), spolu s preberacím a odovzdávacím protokolom z 13.1.2014 o jeho odovzdaní a prevzatí žalobcom od označeného dodávateľa; faktúru č. XXXXXXXX z 13.1.2014, vystavenú za predaj sporného motorového vozidla dodávateľskou spoločnosťou TORNO, s.r.o. pre žalobcu (IČO XXXXXXXX) ako jeho odberateľa a to na kúpnu cenu 14.800,- eur s DPH; ďalej žalobca predložil výpisy zo svojho bankového účtu o úhrade jednako zálohy z tejto kúpnej ceny v sume 3.700,- eur dňa 13.1.2014, ako aj jej ďalších troch splátok v sumách po 3.700,- eur v dňoch 12.1.2015; 14.1.2016 a 3.1.2017 (3.700 x 4 = 14.800) a napokon žalobca predložil aj doklady o evidovaní sporného motorového vozidla v jeho hmotnom investičnom majetku a o odpisovaní jeho hodnoty z tohto majetku od jeho nadobudnutia v roku 2014 až do roku 2017.
17. Na druhej strane žalovaná uvedené a preukázané tvrdenia žalobcu nepoprela a nerozporovala v tom rozsahu, že žalobca skutočne toto sporné motorové vozidlo v roku 2014 kúpil a že zaň zaplatil aj zálohu, avšak žalovaná má za to, že túto zálohu z kúpnej ceny za kúpu sporného motorového vozidla žalobcovi neskôr (bez uvedenia dátumu, kedy sa tak malo stať, pozn.) refinancoval (t.j. preplatil) jej manžel a že manžel žalovanej zaplatil aj zostávajúce tri splátky jeho kúpnej ceny, a to tak, že poukazoval v prospech účtu žalobcu sumu tej ktorej splátky, z finančných prostriedkov ktorých potom žalobca splátku zaplatil, v ktorom dôsledku toto sporné motorové vozidlo jej manžel od žalobcu po nejakom čase jeho užívania žalobcom kúpil, keďže žalobca si chcel kúpiť iné auto a manžel žalovanej toto sporné motorové vozidlo aj užíval, a to až do januára 2017, kedy so žalovanou uzavrel manželstvo a od ktorej doby toto sporné motorové vozidlo už užívala žalovaná spolu s deťmi, z ktorých dôvodov má žalovaná za to, že sporné motorové vozidlo patrilo ku dňu smrti jej nebohému manželovi, a preto ho titulom dedenia v dedičskom konaní sp. zn. 7D/24/2020 žalovaná aj legitímne nadobudla do svojho výlučného vlastníckeho práva.
18. Žalovaná však na preukázanie dôveryhodnosti týchto ňou tvrdených skutočností predložila iba potvrdenie banky o vložení samotným žalobcom, nie manželom žalovanej, sumy 3.700,- eur na vlastný účet žalobcu dňa 12.1.2015; príkazy žalobcu dané samotným žalobcom k jeho bankovému účtu na realizáciu úhrady splátok kúpnej ceny zo 14.1.2016 a z 3.1.2017 z finančných prostriedkov na účte žalobcu a tiež predložila v spise sa už nachádzajúcu faktúru č. XXXXXXXX z 13.1.2014, vystavenú za predaj sporného motorového vozidla dodávateľskou spoločnosťou TORNO, s.r.o. pre žalobcu (IČO XXXXXXXX) ako jeho odberateľa a to na kúpnu cenu 14.800,- eur s DPH dôvodiac, že všetky tieto doklady týkajúce sa sporného motorového vozidla žalobca odovzdal manželovi žalovanej pri tom, ako toto sporné motorové vozidlo žalobca jej manželovi predal, ktoré doklady tak majú, podľa žalovanej, tento predaj medzi žalobcom a manželom žalovanej preukazovať. V uvedenej spojitosti, okresný súd uvádza, že z uvedených, žalovanou predložených dôkazov však žiadna taká, ňou tvrdená obchodná transakcia ohľadne sporného motorového vozidla medzi žalobcom a manželom žalovanej objektívne nevyplýva, keďže z týchto žalovanou predložených dôkazov je zrejmé iba to, že žalobca si sám na svoj účet vložil nejakú finančnú hotovosť bez účelu jej určenia a tiež, že žalobca dal k svojmu účtu príkazy na realizovanie platieb, pričom pokiaľ ide o faktúru č. XXXXXXXX z 13.1.2014, ktorou bola žalobcovi ako kupujúcemu sporného motorového vozidla fakturovaná jeho kúpna cena, tak ohľadne tohto dôkazu je spornou aj jeho autenticita ako originálneho dôkazu predloženého žalovanou, pretože tento dôkaz sa už v čase jeho predloženia žalovanou, nachádzal v súdnom spise a bol aj zaslaný na vyjadrenie žalovanej, takže je nepreukazným, či žalovaná naozaj týmto dôkazom disponovala ako dôkazom získaným od svojho manžela alebo či ním disponovala majúc ho zo súdneho spisu, na ktorú objektívnu pochybnosť vo svojich vyjadreniach poukázal aj žalobca, a to za situácie, kedy žalovaná tento dôkaz, o ktorom tvrdí, že je autentický a že ho má od svojho nebohého manžela, nepredložila ako dôkaz o jej manželovi svedčiacom vlastníckom práve k spornému motorovému vozidlu
už v dedičskom konaní sp. zn. 7D/24/2020. Inými slovami, a contrario (dôkaz opakom), zo žalovanou predložených dôkazov nie je zrejmým ani to, žeby jej manžel vkladal hotovosť na bankový účet žalobcu a už vôbec nie to, na aký účel by tak bol manžel žalovanej činil; ani to, žeby manžel žalovanej odovzdával žalobcovi nejakú konkrétnu finančnú hotovosť, tobôž vyslovene nie na účel kúpy sporného motorového vozidla, keďže nielenže nebola napr. dokladom o odovzdaní a prevzatí finančnej hotovosti medzi žalobcom a manželom žalovaným proti ich podpisom preukázaná takáto odovzdávka peňazí, ale nebol preukázaný ani tok týchto, údajne manželom žalovanej žalobcovi odovzdávaných finančných prostriedkov z finančných zdrojov manžela žalovanej (napr. výpisom z účtu manžela žalovanej, žeby bol pred údajným hotovostným odovzdaním týchto finančných prostriedkov žalobcovi tieto predtým napr. vybral zo svojho účtu a pod.).
19. V žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania ňou tvrdeného vzniku kúpnej zmluvy ohľadne predaja a kúpy sporného motorového vozidla medzi žalobcom na jednej strane a manželom žalovanej na strane druhej, ktorá kúpna zmluva síce v tomto prípade kúpo-predaja auta ako hnuteľnej veci, nemusí mať v zmysle zákona nevyhnutne písomnú formu (§ 46 OZ) a teda môže byť uzavretá aj ústne, aj keď písomná kúpna zmluva aj pri predaji a kúpe motorového vozidla je nanajvýš vhodnou na ochranu obidvoch zmluvných strán a to nie len na preukázanie jej vzniku, ale napr. aj na uplatnenie si nárokov napr. z vád, či poškodení vozidla alebo jeho absentujúcich vlastností tvrdených pri predaji a pod.. Takže v nadväznosti na uvedené, je síce pravdou, že žalovaná ani nemusela predložiť písomnú kúpnu zmluvu o predaji a kúpe sporného motorového vozidla medzi žalobcom a jej manželom, ktorá písomná kúpna zmluva sa napokon nevyžaduje ani pri prepise (odhlásení a prihlásení) motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel, avšak v tom prípade, t.j. v prípade uzavretia ústnej kúpnej zmluvy auta, je dôkazom o jej uzavretí to, že pri prepise tohto zobchodovaného auta v evidencii motorových vozidiel z pôvodného vlastníka alebo držiteľa na jeho nového vlastníka alebo držiteľa, je nevyhnutným, aby pri tomto úkone boli prítomní obaja účastníci tohto právneho úkonu kúpo-predaja a to buď osobne alebo ak je jeden z nich, ako vlastník alebo držiteľ vozidla zastupovaný, tak musí na toto jeho zastupovanie pri tomto úkone byť druhým účastníkom predložené ním (rozumej osobne neprítomným vlastníkom alebo držiteľom) udelené splnomocnenie a to s jeho úradne osvedčeným podpisom, pričom tento prepis v evidencii motorových vozidiel musí byť vykonaný do 30 dní odo dna kedy došlo k zmene vlastníka alebo držiteľa motorového vozidla (§ 116 Zákona o cestnej premávke). Okrem toho podľa citovaných ustanovení Zákona o prevádzke vozidiel, dôkazom o prvom prihlásení alebo o prihlásení zmeny v evidencii motorových vozidiel je aj verejná listina a to osvedčenie o evidencii časť I a časť II, ktorá je tiež evidenčným dokladom k motorovému vozidlu. No a napokon podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pri evidencii zmeny vlastníka alebo držiteľa motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel je nevyhnutným, aby sa nový jeho vlastník alebo držiteľ preukázal platným potvrdením o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla.
20. Ak by aj došlo k uzavretiu ústnej kúpno-predajnej zmluvy ohľadne sporného motorového vozidla medzi žalobcom a manželom žalovanej, tak manžel žalovanej, ako jeho nový vlastník alebo držiteľ by disponoval všetkými uvedeným dokladmi a to osvedčením o jeho evidencii časť I a časť II s vyznačeným jeho menom ako vlastníka alebo držiteľa, bez dokladu ktorého nie je možná prevádzka motorového vozidla a tiež platným potvrdením o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto sporného motorového vozidla, ktoré doklady by žalovaná tak mohla predložiť ako dôkazy svedčiace, resp. preukazujúce, že medzi žalobcom a jej manželom došlo skutočne k uzavretiu ústnej kúpno- predajnej zmluvy ohľadne sporného motorového vozidla, no žalovaná žiadny takýto dokaz netvrdila a ani nepredložila, v ktorom dôsledku tak žalovaná nepreukázala existenciu kúpy sporného motorového vozidla, jej dnes už nebohým manželom od žalobcu, z ktorého dôvodu, by bolo možným ustáliť, že toto sporné motorové vozidlo by patrilo manželovi žalovanej ku dňu jeho smrti a teda, že ho žalovaná mohla po svojom manželovi zdediť do svojho výlučného vlastníckeho práva tak, ako to tvrdí žalovaná a ako jej to absolútne nepochopiteľne, aj napriek oficiálnym údajom z evidencie motorových vozidiel, bez ďalšieho uveril aj súdny komisár pri prejednávaní dedičstva po manželovi žalovanej. Je síce pravdou, že notár prejednávajúci dedičstvo nerieši spory, ako to vo svojom vyjadrení súdny komisár aj uviedol, avšak v prípade ak nastane spor napr. o zaradenie veci do dedičstva po poručiteľovi, je nutným odkázať dedičov, aby si svoj spor vyriešili ak nie dohodou, tak súdnou cestou a na uvedenú dobu dedičské konanie prerušiť, pričom v tomto prípade spor o zaradenie sporného motorového vozidla do dedičstva po nebohom manželovi žalovanej bol nastolený nie síce vyjadreniami dedičov, ale tento spor bol nastolený kolíziou medzi údajmi z evidencie motorových vozidiel a tvrdením žalovanej, ktorým tvrdeniam však,
súdny komisár bez ďalšieho uveril, aj keď subjekt, ktorý bol podľa údajov v evidencii motorových vozidiel vedený ako držiteľ sporného motorového vozidla nebol účastníkom dedičského konania sp. zn. 7D/24/2020, a teda na obranu svojich práv nemohol vzniesť žiadne námietky (viď citovanú časť rozhodnutia krajského súdu z konania o odvolaní proti neodkladnému opatreniu v tejto veci, pozn. súdu).
21. Okrem toho, ak by aj teoreticky došlo k situácii, že niekedy pred splatnosťou, po zálohe z 13.1.2014 nasledujúcej, prvej splátky kúpnej ceny, ktorá splátka bola žalobcom zaplatená 12.1.2015, by boli žalobca a manžel žalovanej uzavreli ústnu kúpnu zmluvu o kúpo-predaji sporného motorového vozidla bez toho, aby vykonali následný zákonom imperatívne vyžadovaný prepis v evidencii motorových vozidiel, tak ako sa to malo stať podľa tvrdení žalovanej, ktorá uviedla, že už táto v poradí prvá splátka kúpnej ceny 12.1.2015 mala byť zaplatená z peňazí jej manžela, tak ani táto situácia nie je pre okresný súd objektívne uveriteľnou a ani preukázanou. Žalovaná totižto na preukázanie uvedeného svojho tvrdenia navrhla vypočuť svoju sestru a jej manžela, avšak keďže žalovaná nepoprela tvrdenie žalobcu, že žalovaná sa so svojim manželom zoznámila iba cca 7 mesiacov pred uzavretím ich manželstva 7.1.2017, tak potom, v čase medzi 13.1.2014, kedy bola zaplatená záloha z kúpnej ceny a 12.1.2015, kedy bola zaplatená prvá jej splátka, t.j. v období, kedy sa žalovaná so svojim manželom ešte ani nepoznali, tak ani žalovaná a ani jej rodinní príslušníci nemohli mať objektívne vedomosť o pomeroch medzi žalobcom a jeho bratom, ktorý v tom čase ešte nebol v manželskom a ani len v priateľskom vzťahu so žalovanou. Svedectvo uvedených osôb by tak vo vzťahu k tejto okolnosti vzhľadom k uvedeným časovým okolnostiam bolo iba sprostredkovaným tvrdení žalovanej, navyše ktorá sama taktiež nemôže o týchto skutočnostiach podať bezprostredné svedectvo, pretože v tom čase ich ani nemohla byť osobne účastnou. Navyše uvedená teoretická situácia údajného uzavretia ústnej kúpnej zmluvy bez uskutočneného prepisu sporného motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel, je neuveriteľnou aj preto, že keďže manžel žalovanej v zmysle dedičského rozhodnutia sp. zn. 7D/24/2020 vlastnil viaceré aj osobné motorové vozidlá (konkrétne tri, ktoré zdedila žalovaná, takže aj v tomto smere je málo uveriteľnou jej argumentácia, že bez sporného motorového vozidla nemala ako zabezpečovať prepravu svojich detí do škôlky, pozn.), tak pri vynaložení všetkej objektívnej starostlivosti a obozretnosti, by bolo len ťažko uveriteľným, že manžel žalovanej, ktorý prevádzkoval aj iné motorové vozidlá, nemal vedomosť o tom, že kúpu motorového vozidla je pre jeho prevádzku nevyhnutné zaevidovať aj v evidencii motorových vozidiel.
22. Argumentácia žalovanej počas konania kulminovala, a to počnúc od jej tvrdenia, že jej nebohý manžel od žalobcu sporné motorové vozidlo kúpil, a to už v čase, odhliadnuc od akontácie, pred splatením prvej splátky jeho kúpnej ceny, ktorá bola zaplatená 12.1.2015, v ktorom čase sa však ešte ani žalovaná s jej manželom nepoznali a o tejto skutočnosti teda žalovaná nemohla mať osobne vedomosť a v tomto smere ani nepredložila žiadne listinné dôkazy, nehovoriac o tom, ako už aj bolo uvedené, že žalobca nemohol manželovi žalovanej predať niečo, čo mu nepatrilo, keďže sporné motorové vozidlo aj žalobca nadobudol do svojho vlastníctva až po splatení celej jeho kúpnej ceny až 23.1.2017; následne sa v tejto argumentácii žalovaná posunula k tvrdeniu, že jej manžel sporné motorové vozidlo od žalobcu kúpil v roku 2017, kedy sa so žalovanou oženil, a teda, že od tej doby manžel žalovanej sporné vozidlo vydržal do vlastníctva, avšak v konaní nebolo vykonaným dokazovaním preukázané ani len ústne uzavretie akejkoľvek kúpnej zmluvy medzi žalobcom a manželom žalovanej po 7.1.2017, kedy sa žalovaná vydala, t.j. nebolo preukázané, žeby po 7.1.2017 manžel žalovanej zaplatil alebo žeby bol splácal žalobcovi kúpnu cenu za sporné vozidlo, keďže zaplatenie kúpnej ceny je jednou z podstatných náležitostí kúpo-predaja, preukázaním zaplatenia ktorej by bolo možným preukázať vznik napr. ústnej kúpnej zmluvy, takže nebol preukázaný ani prvý zo zákonných predpokladov vydržania, a to existencia hoc aj domnelého (vadného) právneho titulu nadobudnutia veci na základe ktorého by sa kupujúci mohol v dobrej viere domnievať, že vec si kúpil hoc aj na základe právne nie perfektného úkonu, a teda, že táto vec mu patrí; napokon argumentácia žalovanej vygradovala na pojednávaní do tvrdenia, že nie manžel žalovanej, ale priamo žalovaná, ktorá sporné vozidlo užívala od uzavretia manželstva so svojim manželom, že teda priamo žalovaná k nemu týmto užívaním vydržala vlastnícke právo, avšak aj v tomto smere, okresný súd opakovane poukazuje, že na vydržanie vlastníckeho práva k veci nepostačuje iba užívanie veci, ale aj ďalšie predpoklady, pričom ani v tomto prípade nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, žeby žalovaná napr. od žalobcu sporné vozidla bola kúpila alebo žeby jej ho žalobca bol daroval alebo podobne, t.j. ani tu nebola preukázaná existencia hoc aj domnelého (vadného) právneho titulu nadobudnutia veci na základe ktorého by sa žalovaná mohla v dobrej viere domnievať, že sporné motorové vozidlo jej patrí.
23. Nebol preukázaný ani ďalší zákonný predpoklad vydržania, a to je dobromyseľnosť, napokon na pojednávaní sama žalovaná uviedla, že naliehala na svojho manžela, aby sporné vozidlo počas jeho života dal prepísať na seba, takže tak žalovaná, ako aj jej manžel museli a mali vedomosť, že sporné vozidlo im nepatrí, a teda pri jeho užívaní nemohli byť dobromyseľní v tom, že im patrí.
24. Naopak v konaní bolo preukázané, že sporné motorové vozidlo manžel žalovanej začal užívať v súvislosti s výkonom zamestnania u žalobcu, keďže jeho pracovnou náplňou u žalobcu bol rozvoz jedla, takže je objektívne uveriteľným, že na výkon tejto práce manžel žalovanej potreboval motorové vozidlo, ktoré mu teda z toho dôvodu žalobca poskytol, na plnenie si prace podľa pracovného zaradenia, ktoré tak manžel žalovanej užíval ako služobné vozidlo, titulom užívania ktorého na uvedený účel, si však ani manžel žalovanej a ani žalovaná, ktorá vstúpila do právneho postavenia svojho manžela, nemôžu odvodzovať vydržanie vlastníckeho práva k tomuto spornému motorovému vozidlu. Na uvedenom nič nemení ani to, že žalobca, ako zamestnávateľ manžela žalovanej, nemal výhrady, aby toto služobné sporné motorové vozidlo užíval manžel žalovanej alebo aj priamo žalovaná aj na ich súkromné účely, čo je uveriteľným nie len na blízky príbuzenský pomer žalobcu a žalovanej, ale aj vzhľadom na takto bežne zaužívanú podnikovú prax aj inými zamestnávateľmi a napokon aj vzhľadom k tomu, že manžel žalovanej si plnil svoje pracovné povinnosti (rozvoz jedla), aj keď už svojim vlastným motorovým vozidlom (škoda octavia), čo bolo jeho vlastným rozhodnutím, a teda žalobca ako jeho zamestnávateľ nemal dôvod napr. odňať manželovi žalovanej služobné sporné vozidlo pre neplnenie si pracovných povinností, na účely plnenia ktorých mu bolo toto sporné vozidlo pridelené. Uvedené užívanie sporného motorového vozidla však nepostačuje na záver, že žalovaná alebo jej manžel k nemu vydržali vlastnícke právo.
25. Keďže žalobca uniesol dôkazné bremeno o ním tvrdenom svojom vlastníckom práve k spornému motorovému vozidlu, ktoré kúpil, zaplatil zaň, prevádzkoval ho a evidoval vo svojom hmotnom majetku, a ktoré dôkazné bremeno žalobca v tom dôsledku preniesol na žalovanú, ktorá však toto na ňu prenesené dôkazné bremeno vecného popretia žalobcom tvrdeného a preukázaného vlastníckeho práva neuniesla, okresný súd žalobe žalobcu vyhovel a určil, že vlastníkom sporného motorového vozidla je žalobca tak, ako to vyplýva z výrokovej často tohto rozhodnutia.
26. V spojitosti so žalovanou zmieneným zádržným právom k spornému motorovému vozidlu, ktorá problematika nie je napokon predmetom tohto konania o určenie vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu, treba uviesť, že jednako týmto postojom žalovaná vlastne uznáva vlastníctvo žalobcu k spornému motorovému vozidlu, keďže má za to, že zadržiava jemu vlastnícky patriacu vec na zabezpečenie svojej pohľadávky voči nemu a jednako pohľadávka titulom ktorej by si žalovaná chcela toto zádržné právo realizovať, nie je nespornou, keďže bola taktiež žalovanej priznaná v dedičskom konaní sp. zn. 7D/24/2020, iba na základe jej tvrdenia bez možnosti žalovaného vyjadriť sa a navyše ani v tomto konaní žalovaná nepredložila žiadny dôkaz o právnom titule vzniku a existencie tejto pohľadávky.
27. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
28. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
29. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
30. Poukázala na to, že predmetné motorové vozidlo užívala hneď po svadbe so svojím manželom, t.j. od roku 2017. Toto motorové vozidlo pôvodne zakúpil žalobca v roku 2014 pre svoje podnikateľské účely – rozvoz jedál. Rodina žalobcu a nebohého manžela žalovanej vlastní penzión v rodnej obci. Tak to bolo aj v roku 2014 a v roku 2017, pričom v penzióne bola zamestnaná skoro celá rodina žalobcu. Vlastnili niekoľko áut, ktoré si medzi sebou požičiavali a vymieňali. Tak to bolo aj v prípade sporného motorového vozidla. Žalobca sporné motorové vozidlo po určitom čase užívania prenechal nebohému
manželovi žalovanej, pričom sa dohodli na tom, že ten mu bude uhrádzať každý rok výšku ročnej splátky za leasing v sume 3.700,- eur. Po svadbe nebohý manžel žalovanej jej toto sporné motorové vozidlo prenechal a žalovaná ho užívala nepretržite na osobné účely od narodenia prvého dieťaťa v roku 2017.
31. Žalovaná v dobrej viere, že jej sporné motorové vozidlo patrí sa oň náležite starala a investovala doň aj nemalé finančné prostriedky, čo preukázala listinnými dokladmi.
32. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné skúmať, kto sa od roku 2017 o sporné motorové vozidlo staral po servisnej stránke a z hľadiska vykonávania technických a emisných kontrol, ako to vyžaduje zákon. Z predložených dôkazov vyplýva, že servis a kontroly vyžadované zákonom zabezpečovala žalovaná so svojím nebohým manželom.
33. Súd prvej inštancie sa teda dostatočne nevyporiadal s možnosťou, že žalovaná nadobudla motorové vozidlo do osobného vlastníctva titulom vydržania. Účelom vydržania je totiž zabezpečenie ochrany tzv. nedoloženým právnym vzťahom vyplývajúcim z neperfektných alebo neformálnych úkonov s tým, aby sa za splnenia zákonných podmienok uviedli do súladu so skutočným stavom, a to v prípadoch, keď sa účastníci nesprávali presne v zmysle zákonných ustanovení. Žalovaná je vo vzťahu k spornému motorovému vozidlu dobromyseľným držiteľom. Sporné motorové vozidlo užívala s vedomím, že jej nebohý manžel uhradil sumy jednotlivých splátok až d do úplného splatenia sporného motorového vozidla.
34. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
35. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrvali sporové strany na svojich doterajších stanoviskách.
36. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
37. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené vady konania, ktoré by mohli mať za následok znemožnenie žalovanej uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
38. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
39. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
40. Podľa § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
41. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
42. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
43. Podľa § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
44. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
45. Podľa § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
46. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že predmetné motorové vozidlo nadobudol žalobca na základe faktúry č. XXXXXXXX z 13.1.2014, splatnej 20.1.2014, od spoločnosti TORNO, s.r.o.. Zároveň žalobca hradil aj poplatky súvisiace s povinným zmluvným poistením predmetného motorového vozidla, a to podľa zistení súdu prvej inštancie aj v rokoch 2021 – 2022. Poukazoval na to, že toto motorové vozidlo nemalo byť zaradené do majetku patriaceho poručiteľovi, t.j. nebohému manželovi žalovanej.
47. Správne sú zistenia súdu prvej inštancie, že predmetné motorové vozidlo bolo síce v užívaní žalovanej, avšak tejto sa nepodarilo preukázať skutočné nadobudnutie vlastníckeho práva k tomuto motorovému vozidlu, a to či už titulom prevodu tohto motorového vozidla na jej nebohého manžela alebo iným spôsobom.
48. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenie § 2 ods. 23 až 26 zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého manžel žalovanej nebol zapísaný ako držiteľ tohto motorového vozidla, týmto bol vedený žalobca a k prepisu motorového vozidla teda nedošlo. V tejto súvislosti správne poukázal súd prvej inštancie na to, že žalovaná v tomto smere nepreukázala prevod motorového vozidla na jej manžela. Pokiaľ ide o platenie časti leasingových splátok za predmetné motorové vozidlo, dokazovanie na súde prvej inštancie preukazuje prevody vykonané žalobcom, avšak nie manželom žalovanej. Za týchto okolností nebolo preukázané, že došlo k predaju predmetného motorového vozidla zo strany žalobcu manželovi žalovanej, pretože podklady, ktoré mala žalovaná k dispozícii (t.j. najmä fa č. XXXXXXXX z 13.1.2014), nedokazujú, že došlo skutočne k predaju tohto motorového vozidla jej manželovi. Naopak predmetné motorové vozidlo bolo z hľadiska účtovného vedené v majetku žalobcu a z hľadiska účtovného boli vo vzťahu k nemu vykonávané aj tzv. odpisy.
49. Preto nemožno konštatovať, že došlo k prevodu vlastníckeho práva predmetného vozidla úkonom žalobcu na manžela žalovanej, prípadne aj na žalovanú, pokiaľ by sa tak malo stať za trvania manželstva žalovanej.
50. Je potrebné súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu vydržaním žalovanej, nakoľko táto mala predmetné motorové vozidlo v držbe a užívaní a starala sa aj o jeho údržbu a opravy.
51. V tejto súvislosti treba konštatovať, že výsledky vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie potvrdili, že so zreteľom na spoločné podnikateľské aktivity žalobcu a manžela žalovanej (ako aj samotnej žalovanej a ďalšej rodiny) bolo bežné, že motorové vozidlá sa užívali spoločne v rámci rodiny, aj keď evidenčne boli vedené len na niektorom z jej členov, t.j. v danom prípade vo vzťahu k predmetnému motorovému vozidlu na žalobcovi. Táto okolnosť však neznamená, že zo strany žalovanej bolo preukázané, že vstúpila do držby predmetného motorového vozidla na základe hodnoverného titulu, ktorý by ju legitimizoval k presvedčeniu, že sa stala vlastníčkou tohto motorového vozidla a že teda po takomto vstupe do držby predmetné motorové vozidlo drží a užíva s vedomím, že jej vozidlo patrí. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje, že takýto dôkaz žalovaná so zreteľom na vyššie uvedené okolnosti užívania aj iných vozidiel nepreukázala, pričom samotná okolnosť, že sa starala o motorové vozidlo a hradila jeho servis, nie je dôkazom užívania tohto vozidla s vlastníckymi účinkami, ktoré by mohlo byť dôvodom pre konštatovanie vydržania. To, že sa žalovaná o predmetné motorové vozidlo starala a zabezpečovala jeho servis je logickým dôsledkom toho, že vozidlo mala
v držbe a užívala ho. Zrejme by nebolo dosť dobre únosné, aby potrebné servisné náklady hradil žalobca (hoci bol vlastníkom predmetného motorového vozidla), pokiaľ reálne toto vozidlo užívala žalovaná. Ako však správne konštatoval súd prvej inštancie, samotné užívanie motorového vozidla a starostlivosť oň nemôže založiť dostatočný záver o vzniku vlastníckeho práva žalovanej k tomuto vozidlu vydržaním.
52. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď konštatoval, že žalovanej sa nepodarilo preukázať prevod predmetného motorového vozidla na jej manžela a taktiež ani nadobudnutie vlastníckeho práva k tomuto motorovému vozidlu vydržaním z jej strany a žalobe vyhovel. Pretože správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
53. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).