Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-146-2022.pdf
PDF · 120.45 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/146/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX, B., a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. X, B., t. č. v G. F. D. H. I. J. K., D. L. XX, K., o návrhu navrhovateľa: M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX, B., o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť matky na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy vo výške 30 % životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne, na sumu 100 € mesačne, ktorú je matka povinná uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, v prospech účtu príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a to počnúc dňom 1.10.2023.
II. Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy vo výške 30 % životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne, na sumu 100 € mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, v prospech účtu príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a to počnúc dňom 1.10.2023.
III. Zročné výživné matke ani otcovi nevzniklo.
IV. Týmto rozhodnutím sa mení rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava II, č.k. 61P/120/2015-13 zo dňa 3.9.2015 v časti o výške výživného na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným bývalému Okresnému súdu Bratislava II dňa 23.08.2022 sa navrhovateľ domáhal zvýšenia výživného na maloletého zo sumy vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktorú by otec a matka boli povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, počnúc dňom 20.07.2022.
2. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že Rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 61P/120/2015 zo dňa 23.06.2015 bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti a rodičom dieťaťa bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého každý vo výške 30 % zo sumy životného minima, počnúc od 23.06.2015. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v čase pôvodného rozhodovania o výživnom maloletý žil spolu s ním v spoločnej domácnosti. Pracoval ako vodič v Dopravnom podniku mesta Bratislava, poberal rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Jeho mesačný príjem predstavoval sumu približne 800 eur. Otec bol v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou,
matka vo výkone trestu odňatia slobody v Leopoldove. V súčasnosti je otec nezamestnaný, matka bola prepustená z výkonu trestu odňatia slobody. V čase podania návrhu bol maloletý žiakom 3. triedy na J. C. N. B. D. B. a jeho mesačné výdavky vyčíslil navrhovateľ nasledovne: domáca strava (raňajky, desiaty, večere) cca. 60, eur, ošatenie 100 eur, hygienické potreby 20 eur, ročný poplatok za ZRPŠ 25 eur, školské potreby 50 eur, lieky a vitamíny 30 eur, poplatok za družinu 50 eur. Spolu s maloletým žijú v spoločnej domácnosti v dvojizbovom byte, nájomné predstavuje mesačne sumu 220 eur. Mesačný príjem navrhovateľa predstavuje sumu (príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti, prídavok na maloletých a starobný dôchodok) približne 750 eur. Od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletého, na strane navrhovateľa ako aj na strane povinných rodičov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného pre maloletého. Navrhovateľ žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 61P/120/2015 zo dňa 23.06.2015 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca a matky, a to tak, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť každého rodiča na sumu 100 eur mesačne. Ako dôkazy k návrhu pripojil nasledujúce listiny: rodný list maloletého, rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 61P/120/2015-13 zo dňa 03.09.2015, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa, potvrdenie o poberaní starobného dôchodku, potvrdenie o poberaní opakovaného príspevku dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom maloletého, potvrdeniami o príjme navrhovateľa, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 61P/120/2015-13 zo dňa 03.09.2015 a celým spisom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 61P/120/2015, i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z rodného listu súd zistil, že rodičmi maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, sú rodičia - matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX.
5. Rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 61P/120/2015-13 zo dňa 03.09.2015 bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti M. B., nar. XX.XX. XXXX, ktorý je oprávnený a povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Zároveň bola rodičom, otcovi a matke uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého, každý vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk navrhovateľa.
6. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 61P/120/2015 súd zistil nasledovné skutočnosti:
Z podania otca zo dňa 04.08.2015 súd zistil, že otec bol v tom čase umiestnený v G. F. D. H. O., bol zaradený do pracovnej činnosti, dobrovoľne prispieval na výživu maloletého vo výške 30 až 35 eur, čo predstavovalo 60 až 65 % z jeho pracovnej odmeny, bol nemajetný (nevlastnil žiadne nehnuteľnosti či hnuteľné veci väčšej hodnoty ani žiadnu finančnú hotovosť), žiadne iné vyživovacie povinnosti nemal.
Z podania matky zo dňa 13.08.2015 súd zistil, že matka bola v tom čase umiestnená v G. F. D. H. B., nebola zaradená do pracovnej činnosti, nakoľko v uvedenom zariadení nebola práca pre ženy umožnená. Matka nevlastnila žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty ani žiadnu finančnú hotovosť, ďalšiu vyživovaciu povinnosť mala k svojmu synovi P. B., nar. XX.XX.XXXX.
Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 03.09.2015 súd zistil, že navrhovateľ býval v 2-izbovom byte v osobnom vlastníctve spolu s dvomi maloletými deťmi.
7. Z potvrdení o poberaní prídavku súd zistil, že navrhovateľ poberá prídavok na dieťa na maloletého a na P. B., nar. XX.XX.XXXX.
8. Z potvrdenia o výplate dôchodkovej dávky zo dňa 22.08.2022 súd zistil, že navrhovateľ poberal starobný dôchodok vo výške 553,50 eur. K dátumu vyhotovenia potvrdenia boli vykonávané zrážky z dôchodku v sume 75,10 eur mesačne.
9. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 02.03.2023 z konania vedeného bývalým Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 11P/146/2022 o zvýšenie výživného na maloletého P. B., nar. XX.XX.XXXX, súd zistil, že matka súhlasila so zvýšením jej uloženej vyživovacej povinnosti zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne na sumu 100 eur mesačne. Matka sa nachádzala v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody, kde nebola pracovne zaradená. Uviedla, že predbežne by ju mali prepustiť v júli 2023.
10. Z rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 11P/146/2022-82 zo dňa 02.03.2023 súd zistil, že matke bola zvýšená vyživovacia povinnosť na maloletého P. B., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne na sumu 100 eur mesačne.
11. Zo správy zo sociálneho šetrenia súd zistil, že kolízny opatrovník vykonal dňa 10.10.2023 niekoľkonásobné neohlásené sociálne šetrenie pomerov v domácnosti navrhovateľa na adrese D. E. XX, B.. Od doručenia žiadosti od súdu zo dňa 31.07.2023 sa niekoľkokrát pokúšal telefonicky alebo osobne spojiť s navrhovateľom, na telefonický kontakt nikto nereagoval. Dňa 10.10.2023 sa im podarilo dostať do bytového domu, nakoľko však nie sú na bytových dverách menovky, byty nie sú riadne označené, nebolo možné identifikovať byt v ktorom sa má nachádzať navrhovateľ s maloletými deťmi a nebolo možné prešetriť sociálne pomery v rodine a vykonať pohovor s maloletým v domácnosti navrhovateľa.
12. Z podania navrhovateľa zo dňa 15.10.2023 súd zistil, že maloletý je žiakom IV.A triedy na J. N. J. D. L. Q.. N. mu finančne vychádza v ústrety tam, kde môže, ale napriek tomu má výdavky na stravu, ošatenie, obuv, hygienu. Ako ďalšie výdavky uviedol benzín a sezónne športové oblečenie (maloletý hrá futbal v športovom klube Vrakuňa, kam ho vozí autom, vozí ho aj na zápasy, ktoré sú mimo Bratislavy), školské výlety, exkurzie, školské pomôcky, rodinný výlet, návšteva k príbuzným mimo Bratislavu, návšteva rodičov počas výkonu trestu vo väzenskom zariadení mimo Bratislavu.
13. Z potvrdenia o pracovnej odmene za september 2023 súd zistil, že otec je zaradený na prácu na pracovisko R., J., kde odpracoval 11 dní s hrubou pracovnou odmenou 10,87 eur a čistou pracovnou odmenou 9,54 eur.
14. Súd v zmysle § 180 Civilný sporový poriadok vec prejednal v neprítomnosti matky, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie ako aj procesné poučenie doručené v súlade s § 106 ods. 1 Civilný sporový poriadok. Predvolanie si riadne prevzala dňa 07.08.2023. Na pojednávanie dňa 18.10.2023 sa nedostavila, svoju účasť neospravedlnila.
15. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 18.10.2023 uviedol, že maloletý je žiakom 4. ročníka a oproti času poslednej úpravy, kedy ešte nechodil do školy ani na krúžky, tak jeho náklady vzrástli. Stravu v škole má zadarmo a strava doma na dieťa stojí cca 100 eur. Ďalšie výdavky sú na ošatenie, obuv, hygienické potreby v sume cca 50 eur mesačne. Ďalej mesačne platí členské na futbal (50,- Eur mesačne - uvedené v konaní 11P/146/2022) a výdavky spojené s dopravou (benzín na zápasy, tréningy a do školy). Ďalšie výdavky na dieťa sa vynakladajú na školské pomôcky, školské výlety, exkurzie, výlety, ako aj návštevy vo väzenskom zariadení. Navrhovateľ ďalej uviedol, že býva vo svojom 2-izbovom byte spolu s dvomi maloletými deťmi, ktoré má v náhradnej osobnej starostlivosti. Na maloletého P. mu zvýšené výživné matka neplatí. Dostáva dôchodok 600 eur, z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poberá 360 eur mesačne na obe deti a rodinné prídavky 120 eur na dve deti. Mesačné náklady na bývanie sú 200 až 220 eur. Štvrťročne musí doplácať na lieky sumu cca 30 eur. Zvýšenie výživného žiadal na sumu 100 eur mesačne od podania návrhu. O matke nemá žiadnu vedomosť už asi 2 mesiace, svojho syna nevidela odkedy bola prepustená a keď pre ňu do zariadenia prišli. S otcom maloletého v poslednom čase nie je v žiadnom kontakte.
16. Otec na pojednávaní dňa 18.10.2023 uviedol, že dostal jeden rok nepodmienečne za napadnutie verejného činiteľa a 10.12.2023 mu končí trest. Bude sa snažiť uchádzať o zamestnanie a bude sa starať o svojho syna. So synom má dobrý vzťah, volajú si keď je u jeho mamky. Navrhovateľovi bude pomáhať keď ho prepustia, taktiež aj s ním má dobrý vzťah. Vie, že syn je na neho citovo naviazaný a zatiaľ ho nebude chcieť zveriť do starostlivosti. Otec ďalej uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na 100 eur, avšak ak sa dá od tohto mesiaca, pretože nechce byť hneď zadlžený a zase sa dostať do výkonu trestu pre neplatenie výživného. Syn chodieva k jeho mame, ktorá mu občas kúpi aj nejaké oblečenie, alebo dá vreckové. Vo výkone trestu otec pracuje, šije topánky, avšak výplata je 0 eur, o čom založil do spisu
výplatnú pásku. Vzdelanie má základné, vyživovaciu povinnosť má iba jednu. Zamestnať by sa chcel v kuchyni alebo na stavbe.
17. Navrhovateľ na základe argumentov otca súhlasil s tým, aby bolo výživné zvýšené od októbra 2023. S otcom sa vie dohodnúť na stretnutiach, nikdy mu v tom nebránil. K druhej babke maloletý chodí, málokedy mu niečo kúpi, o čom by vedel. Následne súhlasil aj s tým, aby výživné bolo zvýšené aj voči matke od tohto mesiaca na sumu 100 eur. Matka (ktorá je jeho dcérou) bývala s ním a niekedy sa aj týždeň, dva neukázala.
18. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 18.10.2023 navrhol súdu návrhu navrhovateľa vyhovieť, rodičia sa opakovane dostávajú do výkonu trestu, čím si vlastnou vinou znemožnia dosiahnutie nejakého príjmu. Následne súhlasil aj so zvýšením výživného od októbra 2023.
19. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o rodine") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
22. Podľa § 62 ods. 5 prvá veta zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
25. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
27. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný
zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
28. V ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 121 Civilného mimosporového poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Z ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine a § 121 Civilného mimosporového poriadku tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí zamerať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65).
29. Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len prípady, ak sa preukážu také okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci konaní o výživnom. Relevantnú zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcej úpravy. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
30. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania prvšieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.
31. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to v prvom rade výškou mesačného príjmu, výškou mesačných nákladov a položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne aj majetkové možnosti dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, či pracovnými skúsenosťami. Majetkové pomery možno preukázať výpismi z listov vlastníctva, pričom sa do týchto pomerov započítavajú aj výnosy z majetku.
32. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie tunajší súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je opodstatnený. Porovnávajúc pomery oboch rodičov a maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi je nutné konštatovať, že od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie 8 rokov a jednoznačne došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa. Vyživovacia povinnosť otca a matky k maloletému dieťaťu bola naposledy upravená v roku 2015 a to Rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 61P/120/2015-13 zo dňa 03.09.2015. Uvedeným rozhodnutím bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý je oprávnený a povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Zároveň bola rodičom uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého, každému vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk navrhovateľa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2015 a vykonateľnosť dňa 27.10.2015 a v časti výroku o výživnom dňa 16.11.2015.
33. V čase posledného rozhodnutia o výživnom (t. j. v roku 2015) sa otec nachádzal v G. F. D. H. O., bol zaradený do pracovnej činnosti, dobrovoľne prispieval na výživu maloletého vo výške 30 až 35 eur, čo predstavovalo 60 až 65 % z jeho pracovnej odmeny, bol nemajetný (nevlastnil žiadne nehnuteľnosti či hnuteľné veci väčšej hodnoty ani žiadnu finančnú hotovosť), žiadne iné vyživovacie povinnosti nemal.
V súčasnosti sa otec nachádza v G. F. D. H. K., dňa 10.12.2023 mu končí trest. Na pojednávaní uviedol, že vo výkone trestu pracuje, šije topánky, avšak žiaden príjem z tejto činnosti nemá, o čom založil do spisu výplatnú pásku. Vzdelanie má základné, vyživovaciu povinnosť má iba voči maloletému A.. Po prepustení by sa chcel zamestnať v kuchyni alebo na stavbe.
34. Matka bola v čase posledného rozhodnutia o výživnom (t. j. v roku 2015) umiestnená v Ústave na výkon trestu Bratislava, nebola zaradená do pracovnej činnosti, nevlastnila žiadne nehnuteľnosti, hnuteľné veci väčšej hodnoty ani žiadnu finančnú hotovosť, ďalšiu vyživovaciu povinnosť mala k svojmu synovi P. B., nar. XX.XX.XXXX.
Matka v predmetnom konaní na výzvu súdu na preukázanie svojich príjmov, výdavkov a majetkových pomerov nereagovala, na pojednávanie sa nedostavila. Otec uviedol, že má informácie, že matka je opätovne vo výkone väzby. Matka má okrem maloletého A. ešte jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to voči svojmu maloletému synovi P. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100 eur mesačne.
35. Z vykonaného dokazovania ďalej súd zistil, že maloletý v roku 2015 v čase rozhodovania o náhradnej osobnej starostlivosti už sa fakticky v starostlivosti navrhovateľa nachádzal, v tom čase mal 2 roky.
V súčasnosti je maloletý žiakom 4. triedy na J. N. J. D. L. Q.. Navrhovateľ mesačné výdavky na dieťa vyčíslil nasledovne: strava doma cca 100 eur, ošatenie 100 eur, hygienické potreby 20 eur, ročný poplatok za ZRPŠ 25 eur, školské potreby 50 eur, lieky a vitamíny 30 eur, poplatok za družinu 50 eur. Ďalej mesačne platí členské na futbal 50,-Eur, sezónne športové oblečenia a výdavky vynakladá aj na dopravu, benzín na zápasy, tréningy a do školy (maloletý hrá futbal v športovom klube Vrakuňa, kam ho vozí autom, vozí ho aj na zápasy, ktoré sú mimo Bratislavy), školské výlety, exkurzie, školské pomôcky, rodinný výlet, návšteva k príbuzným mimo Bratislavu, návšteva rodičov počas výkonu trestu vo väzenskom zariadení mimo Bratislavu. Maloletý žije s navrhovateľom v spoločnej domácnosti, v dvojizbovom byte spolu s nevlastným bratom P., takisto ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
36. Navrhovateľ v čase posledného rozhodnutia o výživnom (t. j. v roku 2015) pracoval ako vodič v Dopravnom podniku mesta Bratislava, poberal rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, jeho mesačný príjem predstavoval sumu približne 800,-Eur.
V súčasnosti je navrhovateľ poberateľom starobného dôchodku. Jeho mesačný príjem predstavuje sumu cca 750,-Eur (príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti, prídavok na maloletých a starobný dôchodok). Z potvrdenia o výplate dôchodkovej dávky zo dňa 22.08.2022 súd zistil, že navrhovateľ poberá starobný dôchodok vo výške 553,50 eur. K dátumu vyhotovenia potvrdenia boli vykonávané zrážky z dôchodku v sume 75,10 eur mesačne. Na pojednávaní dňa 18.10.2023 navrhovateľ uviedol, že dôchodok poberá vo výške 600,- eur, z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poberá 360 eur mesačne na obe deti a rodinné prídavky 120 eur na dve deti. Na maloletého P. mu zvýšené výživné
(100 eur) matka neplatí. Navrhovateľ býva stále vo svojom 2-izbovom byte spolu s dvomi maloletými deťmi, ktoré má v náhradnej osobnej starostlivosti. Mesačné náklady na bývanie vyčíslil v sume 200 až 220 eur. Štvrťročne musí vzhľadom na zdravotný stav doplácať na lieky sumu cca 30 eur.
37. Porovnávajúc pomery v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi, súd dospel k záveru že na strane dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa. V čase predchádzajúcej úpravy výživného mal maloletý 2 roky, v súčasnej dobe má 10 rokov, navštevuje 4. ročník základnej školy. Majetkové pomery dieťaťa boli v čase predchádzajúcej úpravy totožné so súčasným stavom. Rodičia starostlivosť o dieťa zanedbávali, pričom z uvedeného dôvodu bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. V súčasnosti sa s rodičmi stretáva sporadicky, napríklad na návšteve v zariadení na výkon trestu odňatia slobody, alebo v zariadení na výkon väzby.
38. V čase predchádzajúcej úpravy výživného sa otec nachádzal vo výkone trestu, v súčasnosti je opäť vo výkone trestu odňatia slobody. Majetkové pomery otca ostali v porovnaní s predchádzajúcim stavom rovnaké (nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty). Otec na pojednávaní uznal, že došlo k zvýšeniu cien a výdavkov a k zmene potrieb maloletého a súhlasil so zvýšením výživného na sumu 100 eur.
39. Matka bola v čase predchádzajúcej úpravy vo výkone trestu. Zo súvisiaceho spisu (11P/146/2022) vyplynulo, že v júli 2023 bola prepustená z výkonu trestu, otec však na pojednávaní uviedol, že podľa jeho informácii by matka mala byť opätovne vo väzbe. Matka sa k návrhu nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila. Zo spisového materiálu v konaní vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 11P/146/2022 o zvýšenie výživného na maloletého P. B., nar. XX.XX.XXXX bolo zistené, že matka súhlasila so zvýšením výživného zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne na sumu 100 eur mesačne. Súd teda pri rozhodovaní o výške výživného na maloletého A., prihliadol aj na túto skutočnosť.
40. Súd nemá pochybnosti o tom, že so zvyšovaním fyzického veku dieťaťa sú spojené vyššie výdavky osobnej potreby ako náklady na stravu, ošatenie, trávenie voľného času, školské učebnice nevyhnuté pre štúdium a pod. Navrhovateľ vyčíslil výdavky na maloletého v celkovej sume cca 400,- Eur mesačne, čo súd vyhodnotil ako výdavky opodstatnené a zodpovedajúce veku a potrebám dieťaťa. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť platby za bývanie (pomerná časť nákladov), stravovanie, zdravotnú starostlivosť, poplatky za návštevu školského zariadenia a mimoškolských aktivít. Nebolo povinnosťou navrhovateľa predkladať všetky pokladničné bločky o nákupoch vecí pre dieťa, súd vychádzal najmä z poznatkov o všeobecných cenách tovarov s prihliadnutím na vek dieťaťa. Takýmito nákladmi sú výdavky na stravu, ošatenie a zabezpečenie hygienických potrieb, pričom uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne.
41. Súd po zistení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že je v možnostiach oboch rodičov platiť vyššie výživné ako 30 % životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne. Skutočnosť, že rodičia sa opakovane a pravidelne nachádzajú vo väzbe a následne vo výkone trestu odňatia slobody, nemožno v konečnom dôsledku vyhodnotiť v neprospech dieťaťa, a to najmä s ohľadom na fakt, že v uvedených zariadeniach sa nachádzajú vlastným zavineným konaním, ktoré je v rozpore s platnými zákonmi a právnym poriadkom. Uvedená skutočnosť ich nezbavuje povinnosti prispievať na výživu maloletého a finančne sa podieľať na zabezpečení jeho odôvodnených potrieb, resp. nemožno prenášať túto povinnosť na štát a na navrhovateľa. Rodičia majú potenciál na platenie vyššieho výživného ako je stanovená minimálna výška, sú v produktívnom veku, nachádzajú sa v lokalite s množstvom pracovných príležitostí. Po prepustení z väzby alebo z výkonu trestu majú potenciál nájsť prácu a platiť výživné vo výške 100 eur mesačne. Pri svojom rozhodovaní súd zohľadnil aj skutočnosť, že rodičia sa s maloletým stretávajú nepravidelne, nevynakladajú žiadne finančné prostriedky nad rámec výživného, nekupujú maloletému darčeky, neprispievajú na jeho potreby, neuhrádzajú žiadne platby na spoločných stretnutiach. Súd záverom poukazuje na to, že výška výživného je stále sumou neúmerne nízkou vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa, nepokrývajúcou ani tie najzákladnejšie potreby maloletého ako napr. na bývanie, stravu, oblečenie, výdavky spojené s návštevou školského zariadenia.
42. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože ani jeden z rodičov neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa živiť a ktoré je teda výživou odkázané na svojich rodičov.
43. Súd na základe žiadosti otca a so súhlasom navrhovateľa a kolízneho opatrovníka upravil vyživovaciu povinnosť rodičov odo dňa 01.10.2023, čím žiadne zročné výživné nevzniklo.
44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.