Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_15CoE-93-2012.pdf
PDF · 74.6 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/93/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, pobočka Prievidza, proti povinnému: MFK TOPVAR Topoľčany, Horná Nitra, Dr. Adámiho 1238, Topoľčany, o vymoženie 10680,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/186/2003-20 zo dňa 29.02.2012, v časti zastavenia exekúcie a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/186/2003-20 zo dňa 29.02.2012 v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie v časti trov exekúcie m e n í tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Kohútovi, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, trovy exekúcie v sume 100,94 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd exekúciu zastavil, zaviazal oprávneného, aby súdnemu exekútorovi nahradil trovy exekúcie vo výške 104,62 eura do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej konštatoval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol s poukazom na ustanovenie § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14, § 15, § 22, § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Súd prvého stupňa po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu ako aj s vyjadrením súdneho exekútora mal za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného preto exekúciu zastavil. Súd v ďalšej časti uznesenia zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 104,62 eura.
Súdnemu exekútorovi priznal podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmenu vo výške 13,28 eura + 20 % DPH za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu (t. j. prevzatie a založenie spisu, správa o stave spisu spolu s vyúčtovaním, žiadosť o rozhodnutie v konaní a ukončenie spisu po zastavení konania - každý úkon 30 min.), odmenu vo výške 23,24 eura + 20 % DPH za 7 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie a 4 x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného). Ďalej súd priznal náhradu hotových výdavkov vo výške 60,80 eura - poštovné a
telekomunikačné poplatky vo výške 13,56 eura, materiál 3,32 eura a faktúry za zisťovanie účtov v sume 19,92 eura + 24,00 eura a 20 % DPH vo výške 7,30 eura. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 104,62 eura.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že nesúhlasí s výrokom o zastavení exekúcie a ani s výrokom o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie. Namietal, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný odôvodnene a oprávnený ani pri náležitej starostlivosti nemohol predpokladať, že bude konanie zastavené z dôvodu nemajetnosti povinného. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že povinný je existujúcou právnickou osobou, je možné predpokladať, že nadobudne hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. V závere dodal, že po právoplatnom zastavení exekúcie sa oprávnený dostane do nevýhodného postavenia z dôvodu možného premlčania pohľadávky. Žiadal preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť v časti týkajúcej sa zastavenia konania.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 26.03.2003, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe platobného výmeru č. 679/2002, ktorý sa stal právoplatným dňa 06.02.2002. Dňa 28.05.2003 súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Babothyovi poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 07.10.2011 súdny exekútor adresoval Okresnému súdu Topoľčany návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu nákladov exekúcie a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav v časti zastavenia exekúcie a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Nakoľko odvolací súd nezistil žiadne nesprávne posúdenie veci, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že ak sa v priebehu vykonávania exekúcie zistí, že povinný nevlastní ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, súd je povinný exekúciu zastaviť. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2, prvá veta Exekučného poriadku oprávnený.
Odvolací súd vo vzťahu k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku ďalej dodáva, že zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku oprávneného uspokojiť.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu prvého stupňa pri určovaní výšky priznaných trov exekúcie v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je z časti dôvodné.
Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade patria súdnemu exekútorovi trovy v sume 100,94 eura.
Súdnemu exekútorovi patrí odmena podľa § 14 a § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, ako ju vypočítal súd prvého stupňa vo výške 36,52 eura + 20 % DPH.
Súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhl. (poštovné) v sume 13,20 eura (11 preukázaných doručeniek založených v exekučnom spise v sume 1,20 eura). Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor nepreukázal konkrétne výdavky pri jednotlivých zásielkach (originál/ fotokópia podacieho lístka), odvolací súd vychádzal z ceny stanovenej poštovým doručovateľom - Slovenskou poštou, a.s. za cenu doporučeného listu 1. triedy, do hmotnosti 50g. Odvolací súd nepriznal poštovné v sume 0,36 eura, a to aj napriek tomu, že je nepochybné, že poštovné vzniklo, ale keďže nie je v exekučnom spise preukázané originálom potvrdenej doručenky nie je ho možné priznať.
S poukazom na § 25 vyhlášky odvolací súd uvádza, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, t. j. aj spotrebovaný kancelársky materiál, preto nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za spotrebovaný materiál.
Odvolací súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi náhradu za faktúry za zisťovanie účtu vo VÚB a.s. a zisťovanie účtu v SLSP a.s. spolu vo výške 43,92 eura.
Súdnemu exekútorovi odvolací súd priznal 20 % DPH z odmeny, nakoľko súdny exekútor preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto mu bolo možné zvýšiť odmenu o DPH.
Celkove tak súdnemu exekútorovi patrí odmena podľa § 14 a § 15 vyhlášky v sume 36,52 eura (13,28 eura + 23,24 eura zvýšenú o DPH v sume 7,30 eura), podľa § 22 vyhlášky náhrada hotových výdavkov v sume 13,20 eura a náhradu za faktúry za zisťovanie účtu vo výške 43,92 eura, spolu 100,94 eura.
Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.