Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/150/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko s. r. o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO. 36 613 843, za ktorú koná JUDr. Juraj Kľačan, advokát - prokurista, proti povinnému U. M., narodeného XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S. č. XXX, vedenej pod sp. zn. EX 443/2008 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 01 Bratislava, o vymoženie 635, 43 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. - 38 zo dňa 21. 03. 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu s poukazom na ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „"). Exekučný súd preskúmal exekučný titul (rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o., sp. zn. ) a tiež Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 04. 2004 (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej konal a rozhodol rozhodcovský súd. Okresný súd poukázal na bod IX. písm. o) Zmluvy, resp. „Všeobecných podmienok poskytnutia úveru" podľa ktorých všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory a to jediným rozhodcom. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, nebola dojednaná individuálne a núti povinného riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Preto, ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Z uvedených dôvodov okresný súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na podporu uvedeného záveru okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C - 40/80 ASTURCOM) .

Okresný súd rozhodol i trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal.

Oprávnený sa v zákonnej 15-dňovej lehote proti uzneseniu okresného súdu odvolal. Uznesenie napadol vo výroku, ktorým bolo exekučné konanie zastavené. V podanom odvolaní ( , vety prvej, ) namietal, že okresný súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Namietal, že Zákon o rozhodcovskom konaní (v ust. ) neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovania a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Rovnako neumožňuje predmetné ustanovenie exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Obdobný záver platí aj pre konanie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Poukázal i na judikatúru Súdneho dvora ( Rozhodnutie C - 40/80) , podľa ktorého nie je prípustné, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí, pri ktorých by zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok. Nemožno preto vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.

Pokiaľ sa týka samotnej rozhodcovskej doložky, oprávnený poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu ( rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka). Podľa názoru oprávneného cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie za považuje za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi, ostáva možnosť riešiť spor v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje právo voči dodávateľovi uplatňovať aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude považovaná za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 40, 03 EUR.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), odvolanie prejednal v medziach daných ustanovením a uznesenie okresného súdu postupom podľa , bez nariadenia pojednávania podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

Podľa ust. , , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, na ktoré poukazuje. Okresný súd správne zistil, že z povahy zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa, a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ani podľa názoru odvolacieho súdu v tomto smere ďalšie dokazovanie nie je potrebné vykonať. K uvedenému záveru dospel prvostupňový súd na základe dostatočne zisteného stavu veci a napadnuté uznesenie v tomto smere riadne odôvodnil.

Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu aj s právnym názorom okresného súdu týkajúcim sa rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej v súdenej veci rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a je neplatná. Len pre úplnosť odvolací súd k veci dodáva a poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci „ASTURCOM" (na ktorý v odvolací poukázal i sám oprávnený) v ktorom judikoval, že Smernica Rady 93/13 (EHS) musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú podmienku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd posúdil obsah rozhodcovskej doložky zakotvenej v zmluve o pôžičke i s prihliadnutím na odvolacie námietky oprávneného, ktorý poukázal na zachovanú možnosť spotrebiteľa uplatniť nároky zo spotrebiteľskej zmluvy i pred všeobecným súdom.

Zmluva o pôžičke zakladá medzi zmluvnými stranami úverový vzťah upravený veriteľom vopred pripravenými podmienkami obsiahnutými v Zmluve v časti nazvanej ako „Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou". Z formálneho hľadiska má Zmluva formulárovú formu, jej návrh predstavuje vopred pripravené a hromadne používané tlačivo.

Veriteľ je v zmysle uvedenej Zmluvy dlžníkovi povinný poskytnúť finančné prostriedky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné plnenie vrátiť, navýšené o úrok z úveru (poplatok z úveru) a tiež o poplatok za uzatvorenie zmluvy. Pokiaľ teda veriteľ poskytne dlžníkovi dohodnuté finančné prostriedky (spravidla v čase podpísania zmluvy, alebo bezprostredne po ňom), nastane právny stav, kedy povinnosti dlžníka vysoko prevyšujú povinnosti veriteľa a najbližších dvadsať mesiacov ( v danom prípade) je povinný plniť výlučne dlžník.

V zmysle rozhodcovskej doložky zakomponovanej medzi všeobecnými obchodnými podmienky, všetky spory vzniknuté z takéhoto zmluvného vzťahu budú riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory a to jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu.

Prakticky tak v drvivej väčšine eventuálne vzniknutých sporov bude navrhovateľom veriteľ, pričom - podľa rozhodcovskej doložky - vopred určil, ktorý subjekt súkromnoprávnej povahy bude rozhodovať všetky spory vzniknuté z tohto zmluvného vzťahu. Vzhľadom na status veriteľa (ako podnikateľského subjektu) je preňho priaznivejšie a výhodnejšie, aby vzniknuté spory rozhodoval rozhodca, resp. rozhodcovia, ktorých vopred určil už v samotnej zmluve o úvere. Uvedenou rozhodcovskou doložkou tak oprávnený vylúčil možnosť dlžníka (spotrebiteľa) domáhať sa práva na všeobecnom súde občana. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa.

Je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd je napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Súkromný záujem na existencii rozhodcovských súdov sa zakladá na požiadavke subjektov súkromného práva - podnikateľov, aby ich spor súvisiaci s podnikaním bol rýchlo rozhodnutý a neobmedzoval ich v ďalšom podnikaní. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou.

Uvedeným právnym úvahám a záverom nasvedčuje i neskorší právny vývin a novelizácia účinným od 1. januára 2008, ktorá podľa ktorého „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré

vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní".

Pokiaľ sa týka odvolacej námietky oprávneného, že konštatovanie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, odvolací súd poukazuje na ust. . Podľa uvedeného zákonného ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Z citovaného je zrejmé, že jediným dôsledkom neprijateľnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve je jej neplatnosť. Preto ak v danej veci exekučný titul pre vykonanie exekúcie predstavuje rozhodnutie vydané rozhodcom, ktorý vo veci konal a rozhodol na základe neplatného zmluvného ustanovenia, takéto rozhodnutie nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Oprávnený v úvode podaného odvolania uviedol, že uznesenie okresného súdu napáda v celom rozsahu, v ďalšom obsahu odvolania sa však k výroku uznesenia o trovách exekúcie bližšie nevyjadril, neuviedol, v čom ho považuje za nesprávne.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia okresného súdu o trovách exekúcie, odvolací súd poukazuje na dôvody tohto uznesenia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne v celom rozsahu.

O náhrade trov druhostupňového konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a povinnému ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože si trovy konania neuplatnil ( ), z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplývajú ( ) a odvolací súd má za to, že tomuto účastníkovi ani žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.