Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/56/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou, v právnej veci navrhovateľa: D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Z. F., X. mája XXXX proti odporkyni: U. X., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Z. F., E. XXX, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela voči odporkyni z a m i e t a.

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 07.02.2012 domáhal voči odporkyni určenia povinnosti prispievať na jeho výživu mesačne sumou 5 Eur z dôvodu, že od januára 2012 v dôsledku nedostatku pracovných príležitostí bol nútený pozastaviť živnosť a je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bez nároku na dávky v nezamestnanosti. Iný príjem nemá.

Súd požiadavke navrhovateľa vyhovel vydaním rozkazu na plnenie č. k. -18 zo dňa 13.02.2012, ktorý si odporkyňa prevzala dňa 22.02.2012.

Voči vydanému rozkazu na plnenie odporkyňa podala v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že s týmto nesúhlasí, nakoľko navrhovateľ sa nepokúsil o dohodu s odporkyňou o vyriešení jeho nepriaznivej situácie. Takýto postup odporkyňa považuje za výsmešný a vidí za ním snahu navrhovateľa zbaviť sa povinnosti prispievania na výživu ich spoločného mal. syna. Navrhovateľ si túto jemu uloženú povinnosť (rozhodnutím č. k. zo dňa 11.04.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2007) od októbra 2011 riadne neplní, v dôsledku čoho bola odporkyňa nútená podať trestné oznámenie pre prečin zanedbania povinnej výživy. Odporkyňa sa mu snažila pomôcť sprostredkovaním pracovného pohovoru, na ktorom však neprejavil záujem riadne sa zamestnať. Odporkyňa spláca hypotekárny úver a má vyživovaciu povinnosť voči jednému mal. dieťaťu.

Súd v danej veci postupoval podľa (ďalej len „OSP“) a nenariadil pojednávanie, vzhľadom k tomu, že toto nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, vo veci je možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasili. Súd rozhodoval podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 72 ods. 1 - 3 Zákona o rodine (ZR)

- rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

- ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

- príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Oprávneným na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela je manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Miera schopnosti, resp. neschopnosti živiť sa sám je odvodená zo subjektívnych (napr. zlý zdravotný stav, strata kvalifikácie z dôvodu dlhodobej absencie v zamestnaní, a i.) alebo objektívnych skutočností (napr. osobná starostlivosť o maloleté dieťa do 3 rokov veku, resp. osobu, ktorá si vyžaduje nepretržitú opateru, a i.) na strane oprávneného. Pri rozhodovaní sa teda súd primárne zaoberá osobnými potrebami, možnosťami či schopnosťami a majetkovými pomermi oprávneného. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z rozvedených manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. zo dňa 11.04.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2007. Účastníci spolu nežijú a každý z nich má vlastnú domácnosť. Navrhovateľ ako živnostník v januári 2012 pozastavil činnosť, čo odôvodnil nedostatkom pracovných príležitostí, toho času je evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie a poberateľ dávok v hmotnej núdzi vo výške 118,30 Eur mesačne; má vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi súdom určenú vo výške 66,40 Eur mesačne.

Odporkyňa je zamestnaná ako skladový referent v spoločnosti INA Kysuce, a.s. s priemerným mesačným príjmom cca XXX Eur. Toho času žije spolu s maloletým synom v dvojizbovom byte, za ktorý spláca hypotekárny úver mesačne vo výške 200 Eur. Okrem toho platí splátku za auto vo výške 100 Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má voči mal. synovi, o ktorého zabezpečuje starostlivosť výhradne ona, nakoľko navrhovateľ si svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu od októbra 2011 dobrovoľne neplní.

Navrhovateľ, ktorý v sporovom konaní nesie nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach, dostatočne nepreukázal neschopnosť živiť sa sám, ktorá je základným aspektom na priznanie príspevku na rozvedeného manžela - nepreukázal subjektívne ani objektívne okolnosti brániace mu v možnosti nájsť si adekvátne zamestnanie, čo vyplýva aj z toho, že odporkyňa mu sprostredkovala pracovný pohovor, na ktorom však neprejavil záujem zamestnať sa a naďalej poberá dávky v hmotnej núdzi. Vzhľadom k tomu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa v zmysle ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa ako úspešná účastníčka konania má právo na náhradu trov, ktoré jej v konaní vznikli. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa si náhradu trov neuplatnila, resp. súd nezistil na strane odporkyne preukázateľný vznik trov konania, rozhodol súd tak, ako je uvedené v odseku II. výrokovej časti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 07.02.2012 domáhal voči odporkyni určenia povinnosti prispievať na jeho výživu mesačne sumou 5 Eur z dôvodu, že od januára 2012 v dôsledku nedostatku pracovných príležitostí bol nútený pozastaviť živnosť a je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bez nároku na dávky v nezamestnanosti. Iný príjem nemá.

Súd požiadavke navrhovateľa vyhovel vydaním rozkazu na plnenie č. k. -18 zo dňa 13.02.2012, ktorý si odporkyňa prevzala dňa 22.02.2012.

Voči vydanému rozkazu na plnenie odporkyňa podala v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že s týmto nesúhlasí, nakoľko navrhovateľ sa nepokúsil o dohodu s odporkyňou o vyriešení jeho nepriaznivej situácie. Takýto postup odporkyňa považuje za výsmešný a vidí za ním snahu navrhovateľa zbaviť sa povinnosti prispievania na výživu ich spoločného mal. syna. Navrhovateľ si túto jemu uloženú povinnosť (rozhodnutím č. k. zo dňa 11.04.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2007) od októbra 2011 riadne neplní, v dôsledku čoho bola odporkyňa nútená podať trestné oznámenie pre prečin zanedbania povinnej výživy. Odporkyňa sa mu snažila pomôcť sprostredkovaním pracovného pohovoru, na ktorom však neprejavil záujem riadne sa zamestnať. Odporkyňa spláca hypotekárny úver a má vyživovaciu povinnosť voči jednému mal. dieťaťu.

Súd v danej veci postupoval podľa (ďalej len „OSP“) a nenariadil pojednávanie, vzhľadom k tomu, že toto nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, vo veci je možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasili. Súd rozhodoval podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 72 ods. 1 - 3 Zákona o rodine (ZR)

- rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

- ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

- príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Oprávneným na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela je manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Miera schopnosti, resp. neschopnosti živiť sa sám je odvodená zo subjektívnych (napr. zlý zdravotný stav, strata kvalifikácie z dôvodu dlhodobej absencie v zamestnaní, a i.) alebo objektívnych skutočností (napr. osobná starostlivosť o maloleté dieťa do 3 rokov veku, resp. osobu, ktorá si vyžaduje nepretržitú opateru, a i.) na strane oprávneného. Pri rozhodovaní sa teda súd primárne zaoberá osobnými potrebami, možnosťami či schopnosťami a majetkovými pomermi oprávneného. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z rozvedených manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. zo dňa 11.04.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2007. Účastníci spolu nežijú a každý z nich má vlastnú domácnosť. Navrhovateľ ako živnostník v januári 2012 pozastavil činnosť, čo odôvodnil nedostatkom pracovných príležitostí, toho času je evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie a poberateľ dávok v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX Eur mesačne; má vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi súdom určenú vo výške XX,XX Eur mesačne.

Odporkyňa je zamestnaná ako skladový referent v spoločnosti INA A., a.s. s priemerným mesačným príjmom cca XXX Eur. Toho času žije spolu s maloletým synom v dvojizbovom byte, za ktorý spláca hypotekárny úver mesačne vo výške XXX Eur. Okrem toho platí splátku za auto vo výške 100 Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má voči mal. synovi, o ktorého zabezpečuje starostlivosť výhradne

ona, nakoľko navrhovateľ si svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu od októbra 2011 dobrovoľne neplní.

Navrhovateľ, ktorý v sporovom konaní nesie nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach, dostatočne nepreukázal neschopnosť živiť sa sám, ktorá je základným aspektom na priznanie príspevku na rozvedeného manžela - nepreukázal subjektívne ani objektívne okolnosti brániace mu v možnosti nájsť si adekvátne zamestnanie, čo vyplýva aj z toho, že odporkyňa mu sprostredkovala pracovný pohovor, na ktorom však neprejavil záujem zamestnať sa a naďalej poberá dávky v hmotnej núdzi. Vzhľadom k tomu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa v zmysle ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa ako úspešná účastníčka konania má právo na náhradu trov, ktoré jej v konaní vznikli. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa si náhradu trov neuplatnila, resp. súd nezistil na strane odporkyne preukázateľný vznik trov konania, rozhodol súd tak, ako je uvedené v odseku II. výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.