Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/42/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, t.č. E. XX/X, D., o zaplatenie 761,53 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.marca 2023 sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.marca 2023 č.k. -111 vo výroku II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov konania.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 24. marca 2023 č.k. -111 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 127,87 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 127,87 € od 13.11.2021 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ( výrok II.). Vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia v sume 761,53 € titulom istiny, sumy 70,36 € titulom zmluvného úroku, sumy 5,49 € titulom úroku z omeškania od poskytnutia úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, sumy 16,79 € titulom úroku z omeškania od zosplatnenia do poslednej úhrady, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 741,73 € od 13.11.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 €, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sa považujú za nesporné.

4. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca (v tom čase podnikajúci ešte pod obchodným menom Poštová banka, a.s.) uzatvoril so žalovaným písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere Dobrá pôžička. V bode 2.2 zmluvy boli uvedené základné parametre úveru nasledovne: druh spotrebiteľského úveru - bezúčelový úver, výška schváleného úveru - 1.500 €, počet mesačných splátok

- 48 mesiacov, termín konečnej splatnosti úveru - 15.10.2022, výška mesačnej splátky - 42,70 €, fixná úroková sadzba - 13,80 %, RPMN banky - 17,50 %, priemerná RPMN - 10,44 %, odplata - 15,24 %, najvyššia prípustná hodnota odplaty - 20,88 %, celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť - 2.049,22 €,

dátum prvej splátky 15.11.2018, dátum ďalšej splátky k 15. dňu v mesiaci. Bod 2.3 zmluvy obsahoval splátkový kalendár a bod 3.1 poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.06.2022 a zo špecifikácie žalobcu mal súd preukázané, že žalovaný čerpal sumu 1.500 € a za obdobie od 11.12.2018 do 12.11.2021 zaplatil na úver spolu sumu 1.372,13 €. Žalobca Upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 17.05.2021 upozornil žalovaného, že ku dňu 17.05.2021 je pohľadávka banky z predmetnej zmluvy viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 197,97 € a vyzval ho na jej úhradu v lehote 15 dní. Súčasne bol žalovaný upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Predmetná výzva bola žalovanému zaslaná dňa 18.05.2021 a nedoručená vrátená dňa 10.06.2021. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 14.06.2021 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie celého úveru a vyzval ho na jeho úhradu. Predmetná výzva bola nedoručená vrátená dňa 07.07.2021. Predžalobnou výzvou zo dňa 30.06.2022 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu z predmetnej úverovej zmluvy. Predmetná výzva bola žalovanému zaslaná dňa 06.07.2022.

5. Právne vec posúdil podľa ust. , , , ,,,, o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ), -4, , (ďalej len ).

6.1 Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy mal postavenie veriteľa, tak ako je definované v a žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba nepodnikateľ, teda má postavenie spotrebiteľa. Medzi žalobcom a žalovaným bola teda uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úvere vo výške 1.500 €. Žalovaný na úver uhradil 1.372,13 €, z ktorej sumy žalobca na poplatky zaúčtoval sumu 221,40 €, na úroky sumu 392,46 € a na istinu sumu 741,73 €. 6.2 Súd sa zaoberal z úradnej moci posúdením otázky premlčania pohľadávky. Dospel k záveru, že nárok bol uplatnený včas, keďže žalobca úver zosplatnil dňa 14.06.2021, mohlo sa tak stať pre splátku splatnú dňa 15.02.2021, s ktorou bol žalovaný v omeškaní tri mesiace a zároveň vo vzťahu k tejto splátke bola splnená podmienka podľa , aj podmienka podľa druhej vety , a že k uplatneniu práva na zosplatnenie došlo do splatnosti najbližšej splátky (do 15.06.2021). Premlčacia doba potom začala plynúť po uplynutí trojmesačnej doby omeškania s úhradou tejto splátky, t. j. 16.05.2021 a uplynula by 15.05.2024, a keďže žaloba bola na súd doručená 25.07.2022 bol nárok uplatnený včas. Po súdnom prieskume zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd dospel k záveru, že nenastal žiaden dôvod pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle , keďže zmluva má písomnú formu, obsahuje všetky povinné náležitosti vyžadované citovaného zákona. 6.3 Následne sa súd zaoberal otázkou, či veriteľ pri poskytnutí úveru postupoval s odbornou starostlivosťou a teda riadne zisťoval a preveroval bonitu žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca v konaní dostatočným spôsobom nepreukázal, že by naplnil podmienky v tom smere, že by bol s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosti spotrebiteľa- žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Zo žiadnych dokumentov doručených súdu nevyplýva, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom skúmal, zisťoval, či overoval príjmy žalovaného a výdavky žalovaného súvisiace najmä s jeho bežnými životnými nákladmi. Z predložených dôkazov nevyplýva, žeby žalobca zisťoval príjmy, výdavky a rodinný stav žalovaného. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval zisťovanie týchto údajov. Ako dôkaz žalobca predložil report SRBI, z ktorého vyplývajú len finančné záväzky žalovaného a report zo Sociálnej poisťovne. Žalobca tvrdil, že príjem žalovaného bol overený z externého zdroja a banka akceptovala príjem vo výške 650 €. Tento dôkaz nemožno považovať za dostatočný dôkaz preukázania príjmu žalovaného. Žalobca nepreukázal, že by zisťoval a zároveň overoval aj iné výdavky žalovaného súvisiace najmä s jeho bežnými životnými nákladmi. Z uvedeného súd vyvodil, že nebola splnená podmienka vyžadovaná podľa druhá veta citovaného zákona, a teda pre hrubé porušenie povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver, súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov. 6.4 Keďže nebolo sporné, že úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 1.500 € a žalovaný na úver zaplatil sumu 1.372,13 €, súd priznal žalobcovi rozdiel medzi týmito sumami vo výške 127,87 € a v prevyšujúcej časti pre konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobu zamietol. 6.5 Po citácii , a nariadenia vlády SR č. priznal žalobcovi aj príslušenstvo, a to úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 127,87 € od 13.11.2021 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti nárok zamietol.

6.6 O trovách konania rozhodol podľa a , a žalovanému, ktorý mal úspech v prevažnom rozsahu 86,07%, nepriznal náhradu trov konania, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

7.1 Proti tomuto rozsudku, vo výroku II. a III., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. 7.2 Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní toho, že postupoval s odbornou starostlivosťou a splnil zákonom stanovené podmienky v predzmluvných vzťahoch. Tento záver považuje za vecne nesprávny a v rozpore s platnou právnou úpravou. Po citácii , uviedol, že pred poskytnutím úveru skúmal platobnú schopnosť žalovaného, a to najmä v kontexte s prihliadnutím na účel úveru, dobu trvania úveru, pričom overoval existujúce záväzky žiadateľa a výšku príjmu žiadateľa. Včas počas konania predložil súdu reporty zo Sociálnej poisťovne a SRBI, ktoré preukazovali deklarovaný pracovný pomer a príjem žalovaného, a kompletné informácie o úverových záväzkoch žalovaného zo spoločného úverového registra informácií. Ďalej pracoval s informáciami, ktoré mu boli poskytnuté zo strany žalovaného a vyplývali zo žiadosti o spotrebiteľský úver, tzn. žiadne vyživované dieťa a rodinný stav rozvedený. Žalobca skúmal záväzky žalovaného z dostupných registrov, pričom ďalšie výdavky žalovaného v čase posúdenia bonity fakticky nie je možné relevantne posúdiť, nakoľko tieto výdavky mohol deklarovať len žalovaný, ten však dobrovoľne neoznámil žiadne iné ďalšie výdavky. Ak by tak žalovaný aj dobrovoľne urobil, žalobca by tieto nemohol objektívne posúdiť, nakoľko by nemal k dispozícii zdroj, ktorý by tvrdenia žalovaného potvrdili alebo vyvrátili. V dôsledku vyššie uvedeného preto došlo k precizovaniu právnej úpravy a zaviedla sa metodika výpočtu skúmania bonity, aby boli jasne dané zákonné limity a predpoklady výpočtu platobnej schopnosti dlžníkov, a predišlo sa tým svojvoľnému zneužívaniu uvedeného inštitútu. Následne žalobca citoval a poukázal na opatrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 14. novembra 2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Po citácii daného opatrenia uviedol, že žalobca postupoval podľa danej právnej úpravy, a teda nemusel zisťovať ďalšie skutočnosti o dlžníkovi, ktoré by nemuseli byť relevantne preukázateľné, tak ako to uviedol v odôvodnení konajúci súd. Potreba zisťovania iných nákladov na život v kontexte právnej úpravy je priam absurdná a nezákonná požiadavka, rovnako tak neakceptácia overenia príjmu z reportu zo Sociálnej poisťovne, pretože súd nezdôvodnil, v dôsledku čoho považuje uvedené overenie príjmu za nedostatočné. Jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné a arbitrárne bez toho, že overenie príjmu formou dopytu do Sociálnej poisťovne je bežnou praxou bankových inštitúcií a ide o nezávislý a dôveryhodný zdroj overenia informácií poskytnutých od žalovaného. Žalobca teda postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a deklaroval to aj uvedením presného výpočtu skúmania bonity a východísk, ktoré pre výpočet presne použil vo svojom vyjadrení zo dňa 08.02.2023. Z uvedeného dôvodu má za to, že dostatočne preukázal splnenie si povinnosti v zmysle citovaného zákona. Rozhodnutím o zamietnutí žaloby v časti bol žalobca flagrantným spôsobom ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Listinné dôkazné prostriedky, ktoré žalobca predložil, sú plne spôsobilé privodiť žalobcovi procesný úspech, preto je absurdné, že by takéto konanie zo strany dlžníka bolo v právnom štáte chránené súdnou mocou. Zdôraznil, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno pojať ako obranu pred ľahostajnosťou a nezodpovednosťou spotrebiteľa. Právne závery súdu teda považuje žalobca za zjavne arbitrárne, v dôsledku čoho neudržateľne zasahujú do jeho základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces a práva vlastniť majetok.

8. Odvolanie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 03.08.2023. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (, , ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Rozsudok vo výroku, ktorým súd čiastočne vyhovel žalobe žalobcu v rozsahu sumy 127,87 € s príslušenstvom (výrok I.) nebol napadnutý odvolaním žalovaného, ako osoby oprávnenej podať odvolanie, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

11. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (výrok II.) a súvisiaci výrok o náhrade trov konania (výrok III.).

12. Rozsudok je vo výroku v napadnutom rozsahu vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.10.2023 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 10.10.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

14. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa , , , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

15. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Rozhodnutiu súdu v napadnutom rozsahu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutom rozsahu nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia , . Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa potvrdil.

18. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutom rozsahu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že by naplnil podmienky v tom smere, a s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť spotrebiteľa – žalovaného splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust. , t. j. akýmkoľvek spôsobom skúmal či overoval výdavky žalovaného súvisiace najmä s jeho bežnými životnými nákladmi.

20. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobcu.

21. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

22. Podstatou odvolacích námietok žalobcu bolo nesprávne právne posúdenie otázky, či veriteľ pri poskytnutí úveru žalovanému konal s odbornou starostlivosťou podľa .

23. Podľa ust. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ), ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje aj porušenie ustanovení až 42.

24. Podľa ust. , veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

25. Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa (ust. ).

26. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a táto otázka nebola medzi stranami sporu sporná, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 12.10.2018 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.500 €.

27. V súvislosti s uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol právny predchodca žalobcu povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, vychádzajúc z ust. .

28. Podmienky uzatvárania spotrebiteľských zmlúv a ich súlad so zákonom sú vnútroštátne súdy povinné skúmať ex offo. Postup súdov pri prejednávaní spotrebiteľských sporov a skúmanie napr. platnosti spotrebiteľských zmlúv, neprijateľných zmluvných podmienok či nekalej povahy zmluvných podmienok je v rozhodovacej praxi všeobecných súdov v podstate ustálený a vyplýva z rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít nielen na vnútroštátnej úrovni.

29. V zmysle Smernice 93/13/EHS (čl. 6 ) sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa. ESD vo vzťahu k uvedenému judikoval výklad smernice v tom duchu, že vnútroštátne súdy sú povinné ex offo: a/ zaoberať sa nekalou povahou zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, a to hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (napr. Austurcom C-40/08) a v prípade, ak zistia nekalú povahu zmluvnej podmienky, b/ vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný (Erika Jőrös C-397/11). Uvedené rozhodnutia ESD sú plne aplikovateľné na povinnosť súdu skúmať ex offo otázku, či veriteľ pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal s odbornou starostlivosťou a skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle .

30. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak sa okrem iného zaoberal aj otázkou, či pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy žalobca s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust. .

31. Za týmto účelom výzvou zo dňa 31.01.2023 doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 01.02.2023 súd vyzval žalobcu, aby okrem iného hodnoverne preukázal, že jeho právny predchodca overoval bonitu žalovaného. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 10.02.2023 súdu oznámil,

že veriteľ deklarovaný pracovný pomer a príjem žiadateľa overoval z externého nezávislého zdroja (sociálna poisťovňa) a akceptoval jeho príjem vo výške 650 € a v rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch klienta zo spoločného registra informácií. Zároveň predložil výpočet overenia schopnosti žalovaného splácať úver v súlade s opatrením NBS č. 10/2017.

32. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

33. Z vyjadrenia žalobcu nebolo zrejmé, odkiaľ veriteľ disponoval informáciou o príjme žalovaného, keďže táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu, ktorý tvorí obsah súdneho spisu a rovnako priamo z reportu dopytu nevyplýva výška daného príjmu, keď v informácii je uvádzaný iba pojem „vymeriavací základ aspoň 715 €“. Jedná sa iba o konštatovanie žalobcu, ktoré nie je ničím preukázané. Rovnako nebolo preukázané, že veriteľ pred poskytnutím úveru žalovanému zisťoval náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť.

34. Odvolací súd poznamenáva, že z lustrácie v SRBI je možné zistiť počet existujúcich úverov a výšku mesačnej splátky týchto úverov, ktoré spotrebiteľ už má, teda iba peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa, avšak nemožno objektívne posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver.

35. Uvedený postup vyplýva priamo z ust. v spojení s ust. .

36. Nemožno akceptovať výklad ust. v zmysle ktorého k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru možno dospieť iba vtedy, ak veriteľ neskúmal bonitu spotrebiteľa jedným z uvedených spôsobov, teda buď posúdil schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Ak však veriteľ posudzoval bonitu aspoň jedným z uvedených spôsobov, nemôže dôjsť k hrubému porušeniu povinností veriteľa posudzovať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou.

37. Odvolací súd zastáva názor, že hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 je naplnené vtedy, ak nie je splnená jedna z uvedených možností, tieto podmienky musia byť totiž splnené kumulatívne. Veriteľ je povinný posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver s prihliadnutím na údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa. Zároveň musí prihliadať na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, na základe ktorých zistí (iba) to, či spotrebiteľ má aj iné úvery a rozsah ich splácania. Za hrubé porušenie povinnosti sa však podľa zák. považuje aj porušenie ustanovení až 42, teda aj ods. 20.

38. Vyššie uvedený výklad citovaného ustanovenia by totiž nenaplnil zákonodarcom sledovaný cieľ ochrany spotrebiteľa, nakoľko veriteľ by pre splnenie povinnosti predložil iba nič nehovoriaci výpis z registra alebo databázy, no zároveň by neboli zistené také ukazovatele (príjmy a výdavky svedčiace o existujúcej situácii konkrétneho klienta), na základe ktorých by bolo možné objektívne posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver.

39. Nakoľko veriteľ v prejednávanom spore nepreukázal, že zisťoval príjmy, výdavky a rodinný stav žalovaného, nemožno dospieť k inému záveru, než k tomu, že hrubo porušil povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 cit. zákona, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

40. Pokiaľ žalobca poukázal na existenciu opatrenia NBS č. 10/2017, ktoré ustanovuje podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na ust. § 5 ods. 5 ktoré upravuje výpočet výšky nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa, odvolací súd uvádza, že uvedené parametre sa vzťahujú na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

41. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 cit. zákona, dôsledkom ktorého je konštatovaná bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, je posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, a preto poukaz na opatrenie NBS nezbavuje veriteľa povinnosti skúmať aj príjmy, výdavky a rodinný stav spotrebiteľa tak, ako to precizuje hypotéza právnej normy vyššej právnej sily než je opatrenie NBS. Výška sumy životného minima, z ktorej sa vychádza pri výpočte nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa nemôže zodpovedať výške výdavkov domácnosti, ak tie nie sú overené v každom jednotlivom prípade ohľadne domácnosti konkrétneho spotrebiteľa.

42. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle ust. ako vecne správny potvrdil.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. a . Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).