Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-207-2011.pdf
PDF · 73.21 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/207/2011
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s. so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpený usadenou euroadvokátkou : JUDr. Helena Strachotová, so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7, proti odporcovi : U. L., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: T., U. XXX/XX, o zaplatenie 2.458,93 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo 6. mája 2011pod č. k. 6C/56/2011-31 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania účastníkov z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1.925,55 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne na čas od 22.04.2011 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 100 eur, ktoré sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok počnúc 15. dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo aj jednej splátky sa stáva zročný celý dlh. Súd návrh o zaplatenie 533,38 eura s príslušenstvom zamietol a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 319,32 eura. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ odporcovi poskytol úver v sume 2.157,27 eura. Ročná úroková sadzba bola medzi účastníkmi dohodnutá vo výške 22 %. Podľa názoru súdu, dohodnuté úroky z úveru medzi účastníkmi v uvedenej výške treba považovať za takú výšku úroku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, pretože takáto úroková miera zjavne presahuje mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Priemerná úroková sadzba na takýto druh spotrebiteľského úveru poskytnutého komerčnými bankami bola v čase uzavretia zmluvy vo výške 15 %. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru považoval za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ sa môže domáhať iba vrátenia toho plnenia, ktoré poskytol odporcovi na základe neplatnej zmluvy podľa zásad uvedených v § 457. Je nepochybné, že navrhovateľ odporcovi poskytol celkovú sumu 2.157,27 eura odporca zaplatil 231,72 eura, preto je povinný zaplatiť 1.925,55 eura. Vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol, pretože z absolútne neplatnej zmluvy navrhovateľovi iné právo nevzniklo. Úroky z omeškania navrhovateľovi priznal od 22.04.2011, pretože pri neplatnej zmluve povinnosť vrátiť to, čo účastník nadobudol vzniká až po doručení výzvy na plnenie. Za takúto výzvu považoval súd návrh podaný na súd. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 OSP a navrhovateľovi priznal pomernú náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ v jeho zamietajúcej časti a domáhal sa zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že je presvedčený, že výška úroku v tomto prípade nie je v rozpore s dobrými mravmi a úroková miera nemôže byť hodnotená ako neprimerane vysoká. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP. V danom prípade účastníci uzatvorili 14.03.2008 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého navrhovateľ odporcovi poskytol úver v sume 64.990,- Sk, ktorú sumu sa odporca zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 2.481, -Sk, pričom mal vykonať 36 splátok. RPMN bolo dohodnuté 24,32 % a ročná úroková sadzba 22 %. Súd prvého stupňa túto zmluvu považoval za absolútne neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výška úrokov dohodnutá na 22 % zjavne presahuje mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje a považuje ho za nesprávne. Občiansky zákonník ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomných vzťahov medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Súd prvého stupňa skonštatoval, že priemerná úroková sadzba na takýto druh spotrebiteľského úveru poskytnutý komerčnými bankami bola v čase uzavretia zmluvy vo výške 15 %. Ak mali účastníci v zmluve dohodnuté úroky z úveru vo výške 22 % nemohol zaujať ten právny názor, že takáto výška úrokov zjavne presahuje mieru úrokov poskytovanú peňažným ústavom v čase uzatvorenia zmluvy, keď táto nepresahuje ani jednonásobne obvyklú úrokovú mieru. Preto nemohol dospieť k záveru o neplatnosti takýchto dojednaní pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto v ďalšom konaní bude zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi považovať za platný právny úkon a následne bude posudzovať nárok navrhovateľa v jeho zamietajúcej časti z hľadiska odstúpenia navrhovateľa od zmluvy, keď je nesporné, že na č.l. 8 spisu sa nachádza odstúpenie od úverovej zmluvy. Súd prvého stupňa ďalej posúdi, či nárok navrhovateľa vyplýva z obsahu dojednanej zmluvy alebo nastupujú nároky navrhovateľa po odstúpení od zmluvy. Platným odstúpením od zmluvy zanikajú aj všetky vedľajšie záväzky vrátane záväzku na zmluvnú pokutu, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé. Ak však nárok na zmluvnú pokutu vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia, nárok na zmluvnú pokutu nezaniká, ale je obmedzený len do doby platného odstúpenia od zmluvy. Občiansky zákonník upravuje právo odstúpiť od zmluvy predovšetkým ako sankciu za omeškania dlžníka (§ 517 ods. 1 OZ), ale aj za iné porušenie zmluvných povinností, napr. č. 597, § 623, § 679 Občianskeho zákonníka. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty je samostatným majetkovým nárokom s vlastným samostatným skutkovým základom. Preto navrhovateľ uplatňujúci sám si nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty musí presne vyčísliť v peňažitej čiastke, ktorej zaplatenia sa domáha. Vzhľadom na to, že daný právny vzťah účastníkov konania je občianskoprávny vzťah a navrhovateľ poukazoval na odstúpenie od zmluvy, je potrebné, aby svoj návrh špecifikoval, či sa domáha plnenia zo zmluvy alebo plnenia, ktoré nastáva po jej odstúpení od zmluvy. V závere odvolací súd poukazuje na ust. § 153 ods. 1 OSP, ktoré v prípade, ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že niektorá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti, výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že účelom takéhoto výroku súdu je, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa použitia takejto podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Z uvedeného vyplýva , že požiadavke určitosti takéhoto súdneho výroku zodpovedá taký výrok súdneho rozhodnutia, v ktorom je neprijateľná zmluvná podmienka doslovne citovaná zároveň s
označením zmluvy, ktorej je súčasťou, číslom zmluvy a jej dátumom. Obdobne je treba konkretizovať všeobecné zmluvné podmienky dátumom ich prijatia, prípadne čísla. Z hľadiska určitosti výroku súdneho rozhodnutia a tiež z hľadiska vykonateľnosti rozhodnutia je potrebné opísať znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky tak, ako je uvedené v zmluve. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa platnej právnej úpravy súd môže vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj ex offo, pritom však musí umožniť účastníkom konania vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aby tak dosiahol svoje rozhodnutie predvídateľným spôsobom. Inak by v prípade určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky odňal dodávateľovi možnosť konať pred súdom a tak bez ďalšieho vytvoril vo vzťahu k tomuto výroku stav pre kasačné rozhodnutie apelačného súdu (§ 220 ods. 1 písm. f/ OSP). V novom rozhodnutí súd prvého stupňa opätovne rozhodne aj o náhrade trov konania účastníkov, pričom rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.