Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-20-2012.pdf
PDF · 78.42 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cb/20/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v právnej veci navrhovateľa : Orange Slovensko, a.s., Prievozská 6/A, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi : INTER TRANS SPEDIT, spol. s r.o., Svätopeterská 5, Hurbanovo, IČO: 36 522 155, v konaní zast. opatrovníčkou G. G., súdnou tajomníčkou Okresného súdu W. o zapl. 304,38 eur s prísl.
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 304,38 eur spolu s 0,05 % denným úrokom z omeškania od 2.4.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, súdny poplatok v sume 18.- eur do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 6.12.2011 návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal v návrhu označeného odporcu na zaplatenie istiny v celkovej sume 304,38 eur s príslušenstvom. K návrhu pripojil aj listinné dôkazy, ktoré preukazovali jeho tvrdenia o tom, že odporca má voči navrhovateľovi dlh z titulu nezaplatenia ceny poskytnutých telekomunikačných služieb a úrokov z omeškania.
Po zaplatení súdneho poplatku za návrh navrhovateľom dňa 21.12.2011, Okresný súd Komárno pod č.k. 5Rob/681/2011-30, vydal platobný rozkaz dňa 2.1.2012, v ktorom vyhovel návrhu v celom rozsahu, ale ktorý neskôr uznesením č.k. 5Rob/681/2011-37, dňa 21.2.2012 zrušil, pretože platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk.
Uznesením č.k. 4Cb/20/2012-40, zo dňa 28.3.2012, súd ustanovil odporcovi v súlade s ustanovením § 29 ods. 3 a 6 O.s.p. opatrovníčku súdnu tajomníčku Okresného súdu W. (drobný spor), ktorá ho v konaní ďalej zastupovala.
Na pojednávaní dňa 27.6.2012 súd pojednával v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania, pričom navrhovateľ zaslal písomné ospravedlnenie, v ktorom trval na návrhu v celom rozsahu. Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania. Opatrovníčka odporcu sa nedostavila na pojednávanie, predvolanie mala riadne vykázané. Obaja účastníci boli aj v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne poučení.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa § 120 ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Po vykonanom dokazovaní, teda po oboznámení sa s návrhmi účastníkov konania, ako aj po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými v rámci konania, súd po zhodnotení všetkých dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, po prihliadnutí na všetko, čo vyšlo za konania najavo, ustálil nasledovný skutkový a právny záver.
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o pripojení č. A1373859 zo dňa 15.6.2004, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky, v zmysle ktorých telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom odporca využíval. Navrhovateľ pri uzatvorení zmluvy vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá umožňovala odporcovi aj priradením účastníckeho telefónneho čísla využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Podmienky využívania všetkých telekomunikačných služieb boli písomne dojednané medzi účastníkmi právneho vzťahu. Používaním mikroprocesorovej SIM karty v mobilnom telefóne odporcom a neplatením faktúr v období 27.11.2009 až 27.1.2010, ako aj porušením ďalších zmluvných povinností, vznikla navrhovateľovi žalovaná pohľadávka, pretože odporca neuhradil cenu poskytnutých služieb. Nakoľko došlo k neplneniu zmluvných povinností navrhovateľ po neúspešnom pokuse o pokonávku podal návrh na súd. Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi pozostávala pri podaní návrhu na súd z celkovej ceny neuhradených služieb spolu v sume 304,38 eur.
Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.
Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, ako aj zisteného skutkového stavu, mal súd z predložených dokladov preukázané, že odporca, využíval v zmysle uzatvorenej zmluvy (kúpou impulzov) služby navrhovateľa. Odporca v čase podania návrhu na súd nezaplatil sumu, ktorá mu bola riadne vyčíslená a vyúčtovaná, ako aj v zmysle cenníka vyfakturovaná, pričom nezaplatením ceny poskytnutých služieb v rozhodnom období došlo z jeho strany k porušeniu zmluvných dojednaní a následne aj k vyčísleniu v návrhu špecifikovanej pohľadávky. Nakoľko odporca porušil vyššie uvedené a v zmluve, ako aj všeobecných obchodných podmienkach presne špecifikované zmluvné dojednania a podmienky, má navrhovateľ nárok na uhradenie žalovanej istiny, čiže jeho návrh bol podaný dôvodne.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného od 15.1.2009) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Na základe uvedeného a vyššie citovaných zákonných ustanovení účinných v čase omeškania, keďže sa odporca dostal do omeškania so splnením svojho dlhu a uplatnený úrok z omeškania nie je v rozpore s platnými zákonnými ustanoveniami, bol taktiež dohodnutý, súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania tak, ako je to určené v petite tohto rozsudku.
Rozhodnutie o náhrade trov konania je v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Výška súdom priznanej náhrady trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za dôvodne podaný návrh, ktorý navrhovateľ zaplatil v sume 18.- eur na výzvu súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre. Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.