Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-20-2020.pdf
PDF · 170.04 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobkyne: D. R., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Š., L. XXXX/X, zastúpenej advokátskou kanceláriou: Korabova & Lovich, s. r. o., Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Laurinská 4, IČO 50 131 931, proti žalovanému: P. R., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom tamtiež, zastúpenému JUDr. Mgr. Petrom Rochovským, advokátom, Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, o určenie nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť - byt č. X nachádzajúci sa na D.. Podlaží bytového domu súpisného č. XXXX, vchod X, stojaci na parcelách č. XXXX T. XXXX, vedená na LV č. XXXX, kat. územia Š., s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielov na príslušenstve vo veľkosti XXX/XXXXX patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného.
Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
(1) Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.07.2020 domáhala voči žalovanému - jej manželovi určenia bytu č. X, nachádzajúcom sa na X. podlaží bytového domu súp. č. XXXX vo vchode X) vedeného v katastri nehnuteľností (na LV č. XXXX pre kat. úz. Š.) vo výlučnom vlastníctve žalovaného do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavreli dňa 07.03.2015 manželstvo, ktoré trvá. Žalovaný je stíhaný pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby vo vzťahu k žalobkyni ako poškodenej v období od augusta 2015 do apríla 2018, kedy podľa skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia žalovanému spôsoboval žalobkyni neustále psychické a fyzické utrpenie tým, že sa správal agresívne, jeho agresivita sa stupňovala a spravidelňovala, vulgárne jej nadával, viackrát ju fyzicky napadol, v dôsledku čoho poškodená žila v neustálom strese, psychickom napätí, bála sa o svoj život a zdravie. V marci 2020 bol žalovaný po tom, ako opäť pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol žalobkyňu a susedia žalobkyne v bytovom dome privolali políciu, vzatý do väzby a obvinený. Následne na návrh žalobkyne bolo nariadené tunajším súdom neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého žalovaný nesmie do sporného bytu vstupovať a priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť 5 metrov. Sporný byt, v ktorom žalobkyňa toho času býva s tromi maloletými deťmi, bol kúpený v roku 2018, kedy už viac ako 3 roky dochádzalo k psychickému a fyzickému týraniu žalobkyne zo strany žalovaného. Kúpe sporného bytu predchádzalo zo strany žalobkyne opustenie spoločnej domácnosti v apríli 2018, kedy žalobkyňa nedokázala ďalej znášať stále častejšie sa opakujúce fyzické a psychické útoky zo strany žalovaného. S prísľubom žalovaného, že zmení svoje správanie, obnovili spolužitie s tým, že v dohľadnej dobe kúpia väčší byt, nakoľko pôvodný byt už nebol pre potreby rodiny postačujúci. Proces kúpy bytu zabezpečoval žalovaný, žalobkyňa vychádzala z predpokladu, že byt bude kúpený do ich bezpodielového spoluvlastníctva, o čom žalovaný žalobkyňu neustále presviedčal a uisťoval. Pokiaľ žalobkyňa mala záujem o kúpe bytu komunikovať so
žalovaným, zakaždým ju odbil, aby to nechala naňho, začal sa agresívne správať a zväčša vyhrážať ujmou na zdraví a fyzickou likvidáciou. V novembri 2018 žalobkyni prikázal, aby sa dostavila do notárskeho úradu k podpisu bližšie nešpecifikovaných dokumentov vo vzťahu ku kúpe ich spoločného bytu. Žalobkyňa dokumenty, ktoré jej boli dňa 21.11.2018 v priestoroch notárskeho úradu predložené, podpísala v prítomnosti žalovaného, ktorý jej ich predložil bez toho, aby mala možnosť sa s nimi bližšie oboznámiť. Po podpise dokumentov žalovaný všetky rovnopisy vzal. Žalobkyňa žalovaného poslúchla na základe vyhrážok z jeho strany a dôvodnej obavy o svoj život a zdravie a svojich detí, pričom v tom čase bola pod vplyvom dlhodobého týrania zo strany žalovaného. Bola však vnútorne presvedčená, že dokumenty podpisuje pre účely kúpy bytu do BSM, čo tvrdil žalovaný. Po vzatí žalovaného do väzby bola žalobkyni doručená SMS správa od jeho sestry o tom, že má plnú moc od žalovaného, všetky doklady o kúpe bytu a zariadenia + zúženie BSM a byt ide predať, nakoľko žalovaný nemá z čoho platiť hypotéku a náklady ... Vtedy si žalobkyňa uvedomila, že žalovaný od decembra 2019 sa viackrát vyhrážal, že ju môže z bytu vyhodiť, môže byť rada, že môže u neho bývať, ... Na základe SMS správy žalobkyňa v marci 2020 lustráciou na katastrálnom portáli zistila, že ako vlastník bytu je evidovaný výlučne žalovaný. Po dohľadaní dokumentov v domácnosti našla aj odpis notárskej zápisnice zo dňa 21.11.2018, podľa ktorej mala so žalovaným uzavrieť manželskú dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predmetom ktorej bol práve sporný byt, ktorý žalovaný v dôsledku tejto dohody mal nadobudnúť do výlučného vlastníctva. Žalobkyňa považuje dohodu spísanú v notárskej zápisnici za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko ju uzatvárala v čase, kedy bola preukázateľne fyzicky a psychicky týraná zo strany žalovaného, predmetný právny úkon neurobila slobodne, k jej uzavretiu bola prinútená skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Žalovaný využil jej psychickú tieseň, keď na príkaz žalovaného podpísala akékoľvek dokumenty a bez oboznámenia sa s ich obsahom v strachu o život a zdravie svoje ako aj jej detí. Žalobkyňou navonok prejavená vôľa bola v skutočnosti vôľa žalovaného, ktorý mal v úmysle byt nadobudnúť do výlučného vlastníctva, hoci v rozhodnom období boli sporové strany manželmi a ich BSM nebolo žiadnym predchádzajúcim úkonom modifikované. Právny úkon je s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, bol urobený pod tlakom bezprávnej vyhrážky. Omyl vyvolal úmyselne žalovaný, žalobkyňa mala po celý čas záujem o kúpu bytu do BSM, žalovaný počas celej doby žalobkyni tvrdil a uisťoval ju, že byt kupujú manželia spoločne a bude ich spoločným vlastníctvom. Takýto omyl je potrebné subsumovať pod „podstatný omyl dotýkajúci sa právneho dôvodu“, nakoľko vôľa žalobkyne bola zameraná na iný právny úkon, mylne sa totiž domnievala, že je vôľa smeruje k určitému právnemu úkonu, potrebnému pre nadobudnutie bezpodielového spoluvlastníctva k bytu, zatiaľ čo išlo o opozitný právny úkon zužujúci rozsah BSM. S obsahom notárskej zápisnice sa prvýkrát žalobkyňa oboznámila v marci 2020, kedy mala prvýkrát prístup k dokumentom nachádzajúcim sa v spoločnej domácnosti. Z opatrnosti ďalej sa žalobkyňa dovoláva relatívnej neplatnosti dotknutého právneho úkonu podaním tejto žaloby s poukazom na § 49a Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu existencie podstatného omylu na strane žalobkyne, ktorý úmyselne vyvolal a udržiaval žalovaný. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 1Cdo/56/2003 zo dňa 23.09.2003 a uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Cdo/198/2011 zo dňa 09.11.2011, v znení ktorých je určovacia žaloba prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam, evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
(2) Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 29.10.2020 (č. listu 171 v spise) tým, že popiera všetky žalobkyňou uvádzané tvrdenia v žalobe, ktorými uvádza údajné neznesiteľné spolužitie so žalovaným, ktorý sa k nej mal správať agresívne, vulgárne nadávať, viackrát fyzicky ju napadnúť, v dôsledku čoho mala žiť v neustálom strese, psychickom napätí a v strachu o svoj život a zdravie, na základe ktorých nepravdivých tvrdení je už viac ako 7 mesiacov vo väzbe, pričom od počiatku tieto obvinenia odmieta. Uviedol, že ich spolužitie bolo rovnaké ako spolužitie množstva iných manželských párov, narodili sa z neho dve deti, spoločne vychovávali aj syna žalobkyne z jej predchádzajúceho vzťahu. V apríli 2018 mali ťažšie obdobie, žalobkyňa sa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť, ktorú uviedli v jeho byte. Žalobkyňu nikdy netýral, alkoholu neholdoval. Žalobkyňa si bola plne vedomá skutočnosti, že nemajú dostatok spoločných financií na zakúpenie nehnuteľnosti aj toho, že spoločný úver nedostanú, keďže má negatívny záznam v bankovom registri kvôli svojim dlžobám. Pôvodne mala žalobkyňa v úmysle obnoviť spolužitie po ukončení školského roka kvôli jej synovi. Žalovaný zle znášal odlúčenie od rodiny a on sám rozhodol, že sa porozhliadne po novom väčšom byte, naproti tvrdeniam žalobkyne práve sama žalobkyňa si bola vedomá, že nadobudnutie bytu do BSM nie je možné, keďže bola zaťažená početnými exekúciami a dlžobami. Po konzultáciách s finančným sprostredkovateľom
sa ako jediné riešenie javilo zúženie BSM a po dohovore s realitnou maklérkou im bola odporučená aj notárka, v tomto procese od začiatku až do konca bola zainteresovaná a angažovaná žalobkyňa a po dohode s ňou sa ich BSM zúžilo, ako je uvedené v notárskej zápisnici, iba tak bolo pre žalovaného možné zobrať úver na nový byt, ak na zmluve o úvere figuroval ako výlučný vlastník a sporný byt bude vylúčený z BSM. Pri výbere konkrétneho bytu mala žalobkyňa rozhodné slovo. S obsahom celej notárskej zápisnice aj s dôvodmi jej vyhotovenia bola od začiatku žalobkyňa oboznámená, jej vyhotoveniu predchádzali konzultácie s finančným sprostredkovateľom a realitnou maklérkou. Notárska zápisnica bola žalobkyňou podpísaná dobrovoľne a bez výhrad. Skutočnosti, že sporný byt sa nielen formálne, ale aj reálne nachádza v jeho výlučnom vlastníctve si bola žalobkyňa vedomá od začiatku. Žalovaný svoj pôvodný byt predal, z kúpnej ceny vyplatil dva úvery v Slovenskej sporiteľni. Kúpna cena sporného bytu 94.500 eur bola sčasti financovaná z bankového úveru vo výške 85.000 eur a zvyšok doplatil žalovaný z vlastných zdrojov, z predaja pôvodného bytu mu potom ostalo 5.000 eur, ktoré použil na rekonštrukciu nového bytu. K bytu uzavrel aj poistenie a rovnako platil aj všetky výdavky spojené s užívaním bytu. Žalobkyňa (po vzatí žalovaného do väzby) ostala bývať v spornom byte, neplatila splátky hypotéky, platila ich jeho sestra, jeho sestra platí aj výživné na maloleté deti určené neodkladným opatrením tunajšieho súdu. Jeho sestra disponuje plnomocenstvom zo dňa 16.07.2020 a jej prostredníctvom uzatvoril žalovaný dodatok č. 1 k zmluve o úvere na bývanie. Žalobkyňa bola o všetkých úkonoch smerujúcich k zúženiu BSM informovaná, bola s nimi oboznámená a uzrozumená, notárska zápisnica bola vyhotovená za jej prítomnosti a dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku ju podpísala, preto nie je možné uvažovať o absolútnej alebo relatívnej neplatnosti právnych úkonov. Žalobkyňa sa od nadobudnutia spornej nehnuteľnosti vôbec nezaujímala o splácanie hypotéky, poistenie, náklady spojené s užívaním bytu. Žalobu navrhol zamietnuť.
(3) Replikou z 29.01.2021 (č. l. 237) žalobkyňa doplnila, že na žalovaného je podaná v trestnom konaní obžaloba, trestnú vec prejednáva Okresný súd Bratislava 1 pod sp. zn. 3Tv/1/2020, z čoho je zrejmé, že výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie žalovaného pred súd v procesnom postavení obžalovaného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že ich manželské spolužitie bolo rovnaké ako v iných manželstvách a má za to, že fyzická ani psychická agresia nie je typickou súčasťou manželského zväzku v žiadnej civilizovanej spoločnosti. K týraniu žalobkyne začalo dochádzať už krátko po narodení dieťaťa (máj 2015) a trvalo do apríla 2018, kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť a opätovne od decembra 2019 do času vzatia žalovaného do väzby (v marci 2020). V kritickom období boli opakovane privolávané hliadky PZ, vo väčšine zo strany susedov v bytovom dome. Poukázala na to, že opustenie spoločnej domácnosti s tromi maloletými deťmi je bezpochyby nie jednoduché rozhodnutie, a to ani za predpokladu, keď je matka vystavovaná násiliu zo strany manžela, navyše takéto konanie žalobkyne je z viktimologického hľadiska charakteristické práve pre obete domáceho násilia a dlhodobého týrania v partnerskom vzťahu. Narušenie manželského spolužitia pred aprílom 2018 podporne preukazuje aj osobná korešpondencia od starej matky žalovaného odoslaná žalobkyni aj žalovanému v septembri 2017 (č. l. 276), v ktorom období žalovaný vo veľkej miere požíval alkoholické nápoje, o čom svedčí aj fotografická dokumentácia (č. l. 279) Žalobkyňa po opustení spoločnej domácnosti prechodne bývala u svojej matky, ktorá na svojej adrese trvalý pobyt žalobkyne a jej detí zrušila po predchádzajúcej dohode so žalobkyňou z dôvodu, že mala záujemcu o kúpu predmetného bytu, ktorý mala matka žalobkyne záujem predať. V tom období už prebiehal proces kúpy sporného bytu, z ktorého dôvodu dala žalobkyňa súhlas na zrušenie trvalého pobytu, keďže vedela, že spoločne so žalobcom sa budú sťahovať do spoločného bytu. K návrhu žalovaného na vypočutie ním označených svedkov (matky a sestry žalovaného a ich rodinnej známej) predložila obrazovo-zvukové záznamy s tým, že namieta vypočutie svedkov, ktorí majú dlhodobo negatívny až nevraživý osobný postoj voči žalobkyni, čo má vplyv na ich vierohodnosť. Označené svedkyne sa dňa 18.07.2020 dostavili spoločne do bytového domu, v ktorom sa nachádza sporný byt a pred domom na verejnosti vykrikovali na žalobkyňu, verbálne na ňu útočili a urážali ju. Žalovaný niekoľko dní pred podpisom notárskej zápisnice telefonoval žalobkyni s požiadavkou, aby zabezpečila opateru detí na termín 21.11.2018, aby sa mohla dostaviť do notárskeho úradu a podpísať bližšie nešpecifikované dokumenty pre banku. Keď žalobkyňa žiadala žalovaného o zaslanie dokumentov, žalovaný začal byť agresívny s tým, že si dokumenty bude môcť preštudovať na mieste podpisu. Keď žalobkyňa naďalej trvala na predložení dokumentov, žalovaný tvrdil, že dokumenty má u seba realitná maklérka. S ňou sa žalobkyňa stretla v minulosti trikrát, je matkou zverenca žalovaného, ktorého žalovaný trénoval v rámci tréningov futbalového klubu v Š.. K tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa bola zaťažená početnými exekúciami a dlžobami predložila žalobkyňa informáciu z Centrálneho registra exekúcií, podľa ktorej nie sú voči nej vedené žiadne exekučné konania. Žalobkyňa od novembra 2014
podnikala ako živnostník, v niektorých prípadoch vo vzťahu k odvodom na zdravotné a sociálne poistenie a preddavky na daň z príjmu požiadala o splátkový kalendár, čo žalovaný označoval za dlh žalobkyne. Nesúhlasila ani s návrhmi žalovaného na zabezpečenie dôkazov cestou súdu s poukazom na § 345 CSP. Byt, v ktorom pôvodne viedli spoločnú domácnosť, patril žalovanému, v marci 2015 bola na ňom vykonaná rekonštrukcia zo spoločných finančných prostriedkov strán, aj z výlučných prostriedkov žalobkyne. Hoci predmetný byt žalovaný predal, finančné prostriedky žalobkyne a finančné prostriedky patriace do spoločného majetku použité na rekonštrukciu bytu neboli žiadnym spôsobom vyporiadané, o jednom z úverov, ktorý žalovaný z kúpnej ceny vyplatil a bol poskytnutý žalovanému v decembri 2016, žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť. Práve žalovaný, ktorý o žalobkyni tvrdí, že údajne bola zaťažená exekúciami a dlžobami, ktoré ju stavali do pozície osoby, ktorej banky neposkytnú úver, mal v čase predaja bytu úvery v celkovej hodnote najmenej 64.800 eur. Kúpna cena sporného bytu 94.500 eur nemohla byť vyplatená tak, ako tvrdí žalovaný, nakoľko pôvodný byt predal za 69.800 eur a pokiaľ splatil úvery vo výške 64.800 eur, objektívne mu nemohlo ostať ďalších 14.500 eur na doplatok kúpnej ceny nového bytu a jeho následnú rekonštrukciu. Navyše časť kúpnej ceny 9.000 eur vo vzťahu k spornému bytu bola uhradená ku dňu podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, kedy žalovaný objektívne nemohol disponovať finančnými prostriedkami z predaja svojho bytu. Zmluva o predaji jeho pôvodného bytu (č. l. 291) a zmluva o kúpe sporného bytu boli uzatvorené v rovnaký deň, dňa 04.12.2018. Poistenie, dane a náklady za byt, aj splátky hypotekárneho úveru vo vzťahu k spornému bytu boli vždy hradené zo spoločných prostriedkov manželov, nakoľko všetky tieto úhrady žalovaný vykonával zo svojho služobného príjmu. Od času vzatia žalovaného do väzby v marci 2020 uhrádza všetky platby spojené s bytom sama žalobkyňa zo svojho účtu. Žalobkyňa trvá na tom, že pri podpise dokumentov na notárskom úrade konala pod vplyvom bezprávnej vyhrážky zo strany žalovaného, v obave o svoj život a zdravie a život a zdravie jej maloletých detí, ako aj v podstatnom omyle, že predkladané dokumenty je nevyhnutné podpísať z dôvodu, aby byt kúpili strany sporu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Neexistoval žiadny dôvod na zužovanie BSM formou notárskej zápisnice, pokiaľ mal byť sporný byt zakúpený výlučne z finančných prostriedkov žalovaného. Ďalej uviedla, že samotná notárska zápisnica trpí materiálnymi a formálnymi nedostatkami. Prvoradá je nezhoda v podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, keď podľa notárskej zápisnice bola dohodnutá kúpna cena 87.500 eur, pričom zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu predloženej žalovaným vyplýva skutočná kúpna cena 94.500 eur. Notárska zápisnica tak trpí vadou v špecifikácii obsahu právneho úkonu v zmysle § 47 ods. 1 písm. g/ Notárskeho poriadku a je z nej zrejmé, že BSM nebolo zúžené vo vzťahu ku kúpnej cene bytu, aká bola skutočne dojednaná medzi zmluvnými stranami. V zápisnici ďalej absentuje obligatórny údaj o tom, že táto bola po prečítaní účastníkmi schválená, čo vyžaduje ustanovenie § 47 ods. 1 písm. h/ Notárskeho poriadku, čo potvrdzuje tvrdenie žalobkyne, že zápisnica jej nebola zo strany notárky riadne prečítaná, žalobkyňa nemala možnosť sa s jej obsahom oboznámiť a nikdy neschválila jej znenie. Špecifikované nedostatky majú za následok neplatnosť notárskej zápisnice aj neplatnosť právneho úkonu, ktorý zápisnica obsahuje, je zmätočná a nepreskúmateľná, obsahuje rôznu nevykonateľnú úpravu práv a povinností manželov vo vzťahu k „UniCredit banka, a. s.“, pričom takto označená právnická osoba ku dňu 21.11.2018 nebola v obchodnom registri zapísaná.
(4) Duplikou zo dňa 29.03.2022 (č. l. 365) žalovaný uviedol, že fyzická a psychická agresia nebola súčasťou ani ich manželstva, rovnako však nie je typickou súčasťou manželského zväzku zatajovanie dlžôb ani podanie vymysleného trestného oznámenia len preto, aby sa žalobkyňa dostala k majetku, o ktorého nadobudnutie sa žiadnym spôsobom nepričinila. Návštevy polície plynuli z nezvládnutia situácie zo strany žalobkyne, keď sa žalovaný odmietal podieľať na jej provokáciách a umelom vyvolávaní scén a hádok. Žalobkyňa si od začiatku bola vedomá a bolo jej známe, prečo a za akým účelom sa vyhotovuje dohoda o zúžení BSM vo forme notárskej zápisnice, a to preto, lebo mala také rozsiahle podlžnosti z minulosti, že by im žiadna banka spoločne neposkytla úver, nakoľko jej úverová vierohodnosť bola prakticky nulová. K označenému ťažšiemu obdobiu v apríli 2018, kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť došlo preto, že odmietol podpísať zmluvu o pôžičke zo dňa 22.03.2017 na sumu 26.000 eur, ktorú mu žalobkyňa chcela nanútiť, aby mohla splatiť exekúciu vedenú na byt, ktorý vlastnila žalobkyňa v spoluvlastníctve s jej matkou. Táto exekúcia nebola jedinou dlžobou žalobkyne, k čomu predložil zoznam niektorých dlžôb žalobkyne, ktoré postupne vychádzali na povrch počas trvania manželstva. Poukázal na to, že dlh na kreditnej karte od VÚB, a. s., riešený aj v súdnom konaní (postúpený bankou spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s. r. o.) zaplatila za žalobkyňu matka žalovaného. Uvedená spoločnosť vymáhala od žalobkyne aj ďalšiu dlžobu. V riešení bol aj dlh žalobkyne voči Tatra banke, a. s. ohľadne prečerpania osobného účtu, ďalej nesplácaný spotrebný úver, nedoplatok sociálnej poisťovni
- všetko z obdobia október 2016 až apríl 2017. Žalobkyňa bola na rodičovskej dovolenke a jej príjem bol
minimálny a banka by im nikdy neposkytla úver na bývanie, čo bolo žalobkyni opakovane vysvetlené aj vo finančných inštitúciách a jediné riešenie bolo dohodou zúžiť BSM. Žalobkyňa pred žalovaným a jeho rodinou do poslednej chvíle exekúciu, ktorú splatila jeho matka a exekúciu na jej byte, tajila a zapierala. O presťahovaní sa do väčšieho bytu uvažoval žalovaný už pred prerušením manželského spolužitia. Uviedol, že list od starej matky žalovaného nie je o vzťahu žalovaného so žalobkyňou a ich problémoch, ale o podlomenom zdraví žalovaného s následne zistenými problémami so štítnou žľazou, z ktorého dôvodu už následne nemohol ani darovať krv ako držiteľ zlatej Jánskeho plakety. Fotodokumentácia predložená žalobkyňou a jej popis k nej účelovo prekrúca skutočnosť. Poukázal na to, že hoci jeho úvery zo septembra 2013 a decembra 2016 boli v pôvodnej výške 64.800 eur, boli riadne splácané a v čase ich vyplatenia bola ich suma podstatne nižšia. K sume 9.000 eur uviedol, že peňažné prostriedky mu poskytla jeho sestra z predaja svojho osobného motorového vozidla a svojich úspor. Žalobkyňa s dohodou o zúžení BSM súhlasila. Spôsob, akým je v notárskej zápisnici označená banková inštitúcia, nie je dôvodom na vyslovenie neplatnosti celej notárskej zápisnice, táto bola akceptovaná príslušnou bankou aj katastrálnym úradom.
(5) Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
(6) Naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c/ CSP) je základným procesným predpokladom každej určovacej žaloby (bez splnenia ktorého sa vôbec nemožno zaoberať vecnou stránkou žaloby). Naliehavý právny záujem nie je kategóriou posudzovateľnou zo subjektívneho hľadiska strany domáhajúcej sa práva takýmto spôsobom, ale je daný len v prípade, ak práve bez požadovaného určenia právne postavenie žalobcu (či viacerých žalobcov) by ostalo neistým (teda ak požadované určenie môže postavenie žalobcu zlepšiť) a ochranu právu nie je možné poskytnúť inak. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, že nehnuteľnosť patrí do BSM, bez ktorého rozhodnutia by žalobkyňa nedosiahla zmenu v katastri nehnuteľností, tu je.
(7) Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - OZ) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom spoluvlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorým mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Podľa § 143a ods. 1 OZ manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Podľa ods. 3 dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.
(8) Súd vo veci po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom č. k. 12C/20/2020-676 zo dňa 13.04.2022 tak, že žalobu zamietol, keď vyhodnotil, že napriek absencii údaja o tom, že „zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená“ v napadnutej notárskej zápisnici mal za preukázané, že účastníci samotným podpisom obsah notárskej zápisnice schválili, notárska zápisnica je platná a stala sa verejnou listinou. Ďalej uzavrel, že žalobkyňa napriek svojim tvrdeniam mala vedomosti o tom, že sporný byt je kupovaný do vlastníctva žalovaného, pričom nemal preukázané, že k podpisu notárskej zápisnice z jej strany došlo pod psychickým nátlakom. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 24Co/112/2022-779 zo dňa 22.06.2023 rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil tunajšiemu
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom odôvodnení okrem iného uviedol, že v znení § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku a argumentácie žalobkyne notárska zápisnica neobsahuje náležitosť podľa písmena g/, keď zákonom predpísaná náležitosť notárskej zápisnice o tom, že „zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená“ sa nenachádza, ani z celého textu nemožno vyvodiť, že by uvedené bolo vyjadrené inými slovami a predmetnú písomnosť tak nemožno považovať za notársku zápisnicu, a teda za verejnú listinu. Dohoda strán o zúžení BSM nebola tak uzavretá vo forme notárskej zápisnice a takáto dohoda je neplatná, pretože jej obsah je v rozpore so zákonom - nebola dodržaná forma notárskej zápisnice. Ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd musí prihliadať a pôsobí ex tunc. Poukázal na to, že dohoda o zúžení BSM pre absolútnu neplatnosť nevyvolala žiadne právne účinky a s ohľadom na zistené skutkové okolnosti musí prvoinštančný súd zvážiť, či predmetná žaloba je opodstatnená.
(9) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, zvukovým záznamom a fotodokumentáciou a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(10) Strany sporu uzavreli v F. XXXX manželstvo pred matrikou v Š., z manželstva pochádzajú dve maloleté deti (Z.. V. F. XXXX, V. T. XXXX). Žalobkyňa má v starostlivosti v znení súdneho rozhodnutia ďalšie svoje maloleté dieťa (Z.. V. F. XXXX) - č. l. 25-33.
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného cez katastrálny portál dňa 16.07.2020 (č. l. 23) je evidovaný ako výlučný vlastník sporného bytu žalovaný z titulu nadobudnutia kúpnou zmluvou a vkladom zo dňa 16.01.2019. Nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom v prospech banky.
Notárskou zápisnicou č. N 49/2018, Nz 43155/2018 napísanou dňa 21.11.2018 na notárskom úrade v Šamoríne notárkou JUDr. Dalmou Nürnbergerovou, žalobkyňa a žalovaný uzavreli „manželskú dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ (č. l. 90), ktorou žalovaný nadobudol kúpou sporné nehnuteľnosti (byt č. 6 vo vchode 9 na 3. podlaží obytného domu so súpisným č. 1057 ...) na základe kúpnej zmluvy do svojho výlučného vlastníctva. Podľa zápisnice hodnota kupovaných nehnuteľností bola dohodnutá vo výške 87.500 eur, ktorá suma mala byť v časti vyplatená hypotekárnym úverom od Unicredit banky, a. s. vo výške 85.500 eur a v ďalšej časti výlučne z finančných prostriedkov žalovaného. Na základe tohto sa strany dohodli, že záväzok z hypotekárneho úveru nebude patriť do BSM a jeho splácanie bude zaťažovať výlučne žalovaného. Zápisnica obsahuje ďalej vyhlásenie, že žalobkyňa s týmto právnym úkonom kupujúceho bez výhrad a v plnom rozsahu súhlasí a vzdáva sa nároku na nadobudnutie vyššie uvedených nehnuteľností do BSM v plnom rozsahu.
Žalovaný ako dlžník uzavrel s bankou prostredníctvom jej organizačnej zložky (UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, Bratislava) zmluvu o úvere na bývanie dňa 04.12.2018 (č. l. 178) na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 85.000 eur na financovanie nehnuteľností - sporného bytu na Dunajskej ulici. Hodnota nehnuteľností podľa ocenenia bola určená na 94.500 eur. Žalovaný úver splácal splátkami zo svojho účtu (č. l. 302). Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 04.12.2018 (č. l. 215) žalovaný ako kupujúci kúpil sporný byt na Dunajskej ulici za 94.500 eur, pričom čiastka 9.000 eur bola uhradená v deň podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a zvyšok mal byť hradený z hypotekárneho úveru. Sestra žalovaného na základe generálneho plnomocenstva uzavrela v banke dňa 12.08.2020 dodatok č. 1 k úverovej zmluve (č. l. 225) ktorým bol zmenený inkasný účet k úverovým splátkam.
(11) Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Dunajská Streda č. k. ORP-171/2-VYS-DS-2020 zo dňa 15.03.2020 bolo žalovanému vznesené obvinenie zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Sťažnosť žalovaného bola uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava 1 zamietnutá. V predmetnej trestnej veci bol žalovaný uznesením Okresného súdu Bratislava 1 vzatý do väzby (č. l. 50, 54, 63).
V trestnej veci vypovedala ako poškodená dňa 15.03.2020 žalobkyňa. Podľa zápisnice (č. l. 66, detto 531) v počiatočnej fáze výsluchu okrem iného uviedla, že partnerský vzťah so žalovaným začala v roku 2014, v marci 2015 sa vzali. Žalovaný pracuje ako profesionálny vojak a zároveň robí futbalového trénera v Š.. Od októbra 2014 sa k nemu nasťahovala, žili spolu v jeho byte v Š. na Š. R.. V apríli 2018 sa odsťahovala kvôli neustálym fyzickým a psychickým nátlakom a presťahovala sa aj s deťmi k svojej mame do Bratislavy. Od februára 2019 opäť bývali spolu, a to v byte na L. ulici v Š., ktorý je vo vlastníctve jej manžela, kde sa k nemu vrátila ...
Dňa 07.09.2020 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava 1 na okresný súd obžalobu (č. l. 254) voči žalovanému. Súdne konanie doposiaľ ukončené nebolo.
Na návrh žalobkyne zo dňa 20.05.2020 tunajší súd uznesením č. k. 11C/14/2020-120 zo dňa 15.06.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal okrem iného dispozíciu so sporným bytom (č. l. 36, 43). Na ďalší návrh žalobkyne z toho istého dňa tunajší súd uznesením č. k. 21C/14/2020 zo dňa 21.05.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému vstupovať do sporného bytu a nepribližovať sa k žalobkyni (č. l. 72, 77, 296).
(12) Žalovaný vystavil svojej sestre generálne plnomocenstvo (č. l. 89 - prvá strana plnomocenstva). Sestra žalovaného oznámila žalobkyni SMS správou (č. l. 84, 85), že byt na L. ulici bude predávať, k čomu má všetky doklady o kúpe bytu aj zariadenia a zúženie BSM, tiež plnú moc od žalovaného, s poukazom na to, že žalovaný „keďže je tam, kde je“, nemá z čoho platiť hypotéku a nájom, a príde pre kľúče od bytu a od auta. Žiadala žalobkyňu, aby predišli „škandálom pred susedmi to ti ide a ak bude treba vstúpim do bytu aj s policajtami, lebo s plnou mocou na to nárok mám“. Ďalšou SMS správou (ako reakcia na nariadené neodkladné opatrenia) oznámila sestra žalovaného žalobkyni, že v byte môže bývať do 30. júna 2020, od augusta bude byt predaný, v júli prebehnú ohliadky (č. l. 86, 88)
(13) Návrhom zmluvy o pôžičke spísaným 22.03.2017 mali spoločne strany sporu ako dlžníci dostať od tretej osoby pôžičku vo výške 26.000 eur s tým, že týmito prostriedkami mala byť uhradená exekúcia s následným zrušením exekučného záložného práva na byt v B., ktorý bol v spoluvlastníctve žalobkyne a jej matky. Listom zo dňa 10.02.2017 bolo žalobkyni oznámené, že pohľadávka vedená voči nej z Poštovej banky, a. s. pre ktorú bolo exekučné záložné právo zriadené, bola postúpená. V októbri 2016 bol voči žalobkyni podaný návrh na vydanie platobného rozkazu pre nesplatený úver poskytnutý kreditnou kartou od VÚB, a. s., na účet v tejto banke bola zo strany matky žalovaného dňa 23.02.2017 vložená suma 1.769,03 eur. Voči žalovanej bol vedený v apríli 2017 ďalší dlh, podľa výzvy vo výške 2.367,77 eur. V novembri 2016 bola žalovaná vyzvaná zo strany Tatra banky, a. s. k zaplateniu dlhu 917,85 eur a sumy 1.659,18 eur. Voči žalobkyni bola vymáhaná pohľadávka aj Sociálnou poisťovňou vo výške 93,27 eur v auguste 2015 (č l. 375-393)
(14) Žalobkyňa vo svojej výpovedi dňa 14.07.2021 (č. l. 414) k veci uviedla, že so žalovaným sa zoznámila v roku 2014, navrhol, aby sa aj s jej synom nasťahovali k nemu, v čase, keď sa rozhodli uzavrieť manželstvo, bola už tehotná. V máji sa začal správať agresívnejšie, viac pil alkohol, po narodení syna dochádzalo z jeho strany k verbálnym aj fyzickým útokom dva až trikrát do mesiaca. V roku 2017 zistil, že má dlhy voči zdravotnej poisťovni, sociálnej poisťovni, na daniach, ktoré uhradila z príspevku pri narodení dieťaťa. V apríli 2018 bolo už jeho správanie neúnosné a opustila spoločnú domácnosť. Kontaktoval ich až v júni a začal sa informovať na deti, tvrdil, že si uvedomil svoje chyby a že sa zmení. Sľúbil, že kúpia väčší byt. Byt vyhľadávala aj žalobkyňa, ale žalovaný tieto ponuky odmietal s tým, že sa po spolieha na svedkyňu C., ktorá mu pomohla aj pri kúpe predchádzajúceho bytu. Boli tri alebo štyrikrát na ohliadke bytov, pýtala sa žalovaného na financovanie, na čo reagoval tým, že to bude riešiť on, následne aj svedkyne, ktorá reagovala s tým, že to bude riešiť žalovaným. Raz potom žalovaný žalobkyni telefonoval, že má prísť k notárovi podpísať zápisnicu. Vtedy bola u svojej matky v B., kde bývala. Prišli do úradu, notárka ich usadila a odišla, v miestnosti okrem nich dvoch nikto nebol. Vedela, že ide o notársku zápisnicu, názov ani obsah dokumentu však nevidela, mala len pripravenú stranu k podpisu. Žalovaný bol nervózny, bližšie o tom rozprávať nechcel, u notárky vytiahol nejaké dokumenty a ukázal, kde to má podpísať. Žalobkyňa mala záujem dokumenty si prečítať, na čo žalovaný reagoval s tým, aby nebola hysterická, že on nemá na také veci čas. Pri odchode z notárskeho úradu jej odmietol dať zápisnicu s tým, že ju musí odovzdať v banke. Notárka im notársku zápisnicu neprečítala a notársku zápisnicu s týmto obsahom by žalobkyňa nikdy nepodpísala. Keď bývali už vo väčšom byte a mali nejaké spory, vykrikoval, že môže byť rada, že uňho bývajú, čoho význam si vtedy neuvedomovala, až po tom, keď bol vzatý do väzby a začala riešiť papiere a platby. Oslovila svedkyňu C., ktorá jej dokumenty odmietla odovzdať s tým, že byt je žalovaného. Doma potom žalobkyňa našla k bytu nejaké dokumenty ohľadne platieb, aj notársku zápisnicu o zúžení BSM. Rodina žalovaného sa jej vyhrážala, nech si rozmyslí trestné oznámenie, že z nej bude bezdomovec.
(15) Svedkyňa J. C. J. dňa 14.07.2021 (č. l. 414) vypovedala, že žalovaný je jej dlhoročný klient, spoznala ho ako trénera jej syna, oslovil ju za účelom kúpy ešte predchádzajúceho bytu, žalovanú spoznala v čase, keď predával starú nehnuteľnosť a začal riešiť väčší byt. Svedkyni uviedol, že nemôžu byt nadobudnúť spolu a podmienkou je zúženie BSM, lebo nemôže ísť do úverového vzťahu so žalobkyňou pre jej dlhy. Keď jej žalovaný telefonoval, že sa s manželkou dohodli, začala vyhľadávať byt. Mala vedomosti aj o tom, že oslovili aj iné realitné kancelárie, z jej strany boli na ohliadke dvoch bytov, keď druhý prijali a potom rozbehli proces úveru. Poskytnutie úveru zabezpečovala jej realitná kancelária, mala k dispozícii doklad o zúžení BSM, ohľadne úveru komunikovala iba so žalovaným. Nepamätala si, či počas ohliadky riešili aj financovanie bytu. Pri ohliadke si nevšimla na správaní žalobkyne, že by mala strach, žalobkyňa bola komunikatívna, reč bola ohľadne nákladov na rekonštrukciu. Vo februári 2020 so žalovaným riešili aj refinancovanie úveru, k čomu už následne nedošlo, neskôr ju oslovila žalobkyňa, aby jej svedkyňa poskytla všetky dokumenty k bytu, čo svedkyňa neskôr odmietla s tým, že zmluvu o sprostredkovaní má uzavretú len so žalovaným a bez jeho súhlasu jej dokumenty nevydá, žalobkyni poskytla iba číslo účtu banky a úverové splátky. Dokumenty nakoniec odovzdala sestre žalovaného.
(16) Žalovaný vo svojej výpovedi dňa 08.09.2021 (č. l. 460) uviedol, že v čase, keď bola žalobkyňa tehotná s ich dcérou a chystala sa lekárovi na kontrolu, našiel v jej aute oznámenia pošty o doporučených zásielkach, ktoré neprevzala. Išlo o dlh z Poštovej banky na úvere, aktuálne vo výške 21.000 eur, od svokry zistil, že žalobkyňa mala viacero dlhov a svokra už nebola ochotná ich splácať. Dlh z Poštovej banky bol už v exekúcii, z tohto dôvodu bolo zriadené exekučné záložné právo na byt žalobkyne, žalovaný v tom čase odmietol podpísať pôžičku, ktorou by mali získať sumu 26.000 eur od kamaráta svokry. Žalobkyňa často z domu odchádzala, sama, aj so starším synom, niekedy na víkend, ale aj na celý týždeň, kedy žalovaný zabezpečoval starostlivosť o deti a nákupy pomocou známych alebo sestry, vtedy zistil aj ďalšie dlhy žalobkyne, z ktorého dôvodu jej zrušil dispozíciu s kartou z jeho účtu, aj kreditnú kartu. Kvôli finančným problémom sa začali hádať. V apríli 2018, keď sa vrátil zo služobnej cesty, našiel vyprataný byt, spoločnú domácnosť obnovili v júni, v júli spoločne absolvovali dovolenku v Chorvátsku. Medzičasom však žalobkyňa staršieho syna prihlásila do školy v Bratislave, z ktorého dôvodu sa v Š. zdržiavali len cez víkendy. Kúpu väčšieho bytu zvažoval aj sám už dávnejšie, vyhľadávali na internete, osobne prezreli asi 4 až 5 bytov. Sestra ho upozorňovala, že kvôli dlhom žalobkyne od banky nedostanú spoločný úver, preto kontaktoval svedkyňu C., o čom žalobkyňa vedela, a od svedkyne dostali kontakt na notárku v Š., ktorú videl jediný raz v živote. Prišli spoločne k nej, odovzdali občianske preukazy a potrebné dokumenty, notárka ich spracovala a následne s nimi sedela a vysvetľovala obsah zúženia BSM. Žalobkyňa sa vyjadrila, že rozumie, tak isto aj žalovaný a následne dokument podpísali. Žalobkyňa bola vtedy v Š., starší syn strážil menšie deti, žalobkyňa nebola v stave, ako ho sama opisuje, tu poukázal aj na jej správu žalovanému z toho dňa. Po podpise notárskej zápisnice dostali 5 rovnopisov, tri z toho ostali v byte. Poukázal na to, že pokiaľ by mali kupovať byt do BSM, nebol dôvod ísť k notárke. Kľúče od nového bytu prevzal v januári 2019 a svojpomocne ho prerábal. Pôvodne žalobkyňa mienila s deťmi ostať u svokry kvôli škole staršieho syna do leta, ale v máji 2019 sa kvôli tomu, že vraj so svokrou sa nedá vydržať, presťahovali do Š., bolo potrebné zmeniť staršiemu synovi školu a syn potreboval mať zriadený trvalý pobyt v Š. a pokiaľ by si žalobkyňa myslela, že byt je spoločný, nemusela kvôli vybaveniu trvalého pobytu osloviť žalovaného. Následne žalovaný najbližší pondelok všetkých prihlásil na pobyt v Š.. Celý proces ohľadne bytu prebehol kvôli tomu, že žalobkyňa mala exekúcie a plombu na liste vlastníctva. Dokument vypracovala notárka, nepredkladal ho žalovaný a dostali z neho 5 výpisov, žalobkyňa mala kedykoľvek v obývačke k dokumentom prístup. Nie je pravdou, že volal žalobkyni, aby prišla z Bratislavy, nakoľko po celý čas bola v Š.. V ten deň mu aj napísala, aby prišiel za ňou do označenej predajne, ide o obchod s oblečením v Š.. V apríli 2018 žalobkyňa z domu odišla z dôvodu, že jej zrušil dispozíciu s kartou na svojom účte. Žalobkyňa nikdy o svojich dlhoch nehovorila sama, postupne ich žalovaný zistil. Notársku zápisnicu podpisovali po obede okolo jednej, vtedy prišiel po práci pre žalobkyňu, deti spali. Notárke predložil doklady len v deň podpisu.
(17) Žalovaný súdu predložil výpis SMS správ zo svojho zariadenia - komunikáciu žalovaného so žalobkyňou „D.“ (č. l. 456) zo dňa 17. novembra 2018, v ktorej po familiárnom oslovení žalovaného „tatik“ žalobkyňa s ním rieši problém s elektrinou v kúpeľni, z 21. novembra 2018, v ktorej píše „tatik kup knedlu cmuk“ a neskôr ho žiada, aby prišiel do označenej predajne, zo dňa 8. marca 2019, v ktorej žalobkyňa riešila pre svojho syna zapísanie trvalého pobytu v Š., na čo reagoval žalovaný s tým, že to vybaví v pondelok.
(18) Žalobkyňa sa k výpovedi žalovaného vyjadrila (č. l. 544) tým, že v čase, keď bola poskytnutá hypotéka na nový byt, jej dlhy už boli vyporiadané, a to z predaja bytu. Nie je pravdou, že opúšťala deti, žalovanému prenechala mladšieho syna v jednom prípade, keď bola s dcérou u lekára, bolo to niekoľko týždňov pred jej odchodom v roku 2018 a druhýkrát asi dva týždne pred odchodom, keď potrebovala vybaviť záležitosti v Bratislave a vtedy sa vrátila v sprievode polície, aby sa vyhla incidentu. Deti by inak s ním samé nenechala. Kvôli podpisu notárskej zápisnice jej žalovaný volal deň alebo dva vopred, vedel, že treba zabezpečiť opatrovanie. Poukázala na to, že SMS správy preukazujúce komunikáciu žalobkyne so žalovaným, ktoré predložil žalovaný, mohla poslať, lebo vtedy sa pokúšali o obnovu spolužitia a víkendy trávili spoločne. Keď aj chcela možno obedovať so žalovaným, po scéne, ktorú spravil u notára, odišla priamo do Bratislavy. Správa o potrebe trvalého pobytu pre syna žalobkyne bola len informatívna, nežiadala od žalovaného nič. Predajňa označená v SMS správe, sa nachádza aj v Bratislave, v tejto prevádzke si neskôr kúpila aj kabát (č. l. 526). Deti v ten deň boli určite v Bratislave, nenechala by dve malé deti v starostlivosti jedenásťročného syna, nerobí to ani v súčasnosti. O obsahu notárskej zápisnice sa dozvedela až po zadržaní žalovaného a z SMS správy jeho sestry, asi dva týždne po jeho zadržaní, pri výpovedi na polícii bola v šoku.
Žalovaný reagoval tým, že deti v deň podpísania zápisnice určite boli v Šamoríne, z práce prišiel vtedy skôr domov, deti spali a ostali so starším synom.
(19) K dokazovaniu žalobkyňa predložila DVD, podľa prehraného obrazovo-zvukového záznamu sa pred bytový dom, v ktorom bývali strany sporu, spoločne dostavili matka a sestra žalovaného, navrhovaná svedkyňa A. a jej druh, na ich podnet aj polícia. Žalobkyňa záznam nahrávala z okna bytu, pod ktoré sa postavila pani A. a na žalobkyňu vykrikovala. Žalobca predložil súdu CD s fotografiami, z prehratého obrazového záznamu vyplývali fotografie o stave predchádzajúceho bytu v apríli 2018 po opustení spoločnej domácnosti žalobkyňou, fotografie z dovolenky v Chorvátsku v júli 2018, dovolenky na Liptove v júli 2019 , z výletov, Vianoc 2018, ... k čomu poukázal na to, že z nich nevyplýva, že by žalobkyňa bola k niečomu nútená. Žalobkyňa uviedla, že ide o fotografie z obdobia, kedy sa snažili o obnovu manželského spolužitia, pričom je prirodzené, že fotografie neboli urobené v situáciách, keď ju žalovaný mlátil.
(20) Pre nenávistné prejavy súd rozhodol, že navrhovaná svedkyňa A. nebude vypočutá.
Svedkyňa L. R., sestra žalovaného, vo svojej výpovedi dňa 18.10.2021 (č. l. 547) uviedla, že spolužitie manželov - žalobkyne a žalovaného by označila ako dosť dobré, podľa ich správania u svedkyne v Novej Dubnici, kam chodili asi každé tri mesiace. Nikdy sa pred nimi (sestrou a matkou žalovaného) nehádali, tvrdenia žalobkyne o týraní, boli pre ne prekvapujúce. Svedkyňa pracuje v banke, k čomu uviedla, že banka osobe, ktorá má alebo mala dlhy na úvere, úver nedá a preto odporučila žalovanému notársku zápisnicu, so žalobkyňou o tom nehovorila. Navštívila žalovaného ešte v pôvodnom byte v čase, keď bol doma sám s oboma deťmi, k čomu jej žalobkyňa napísala, že rieši právnikov a lekárov, v byte bol neporiadok. Nový byt vybrala žalobkyňa.
Svedkyňa F. R., matka žalovaného, vo svojej výpovedi dňa 18.10.2021 (č. l. 548) uviedla, že podľa nej medzi manželmi bol normálny vzťah, informáciu po zadržaní žalovaného považovala za omyl. Svedkyňa sa so žalobkyňou prestali navštevovať, keď opúšťala deti. So spoločnou hypotékou nesúhlasila, poukázala na to, že sa môže objaviť ďalšia exekúcia a môžu o byt prísť, sama za žalobkyňu jedno exekúciu zaplatila, požiadal ju o to žalovaný. Svedkyňa F. K. dňa 18.10.2021 vypovedala (č. l. 549), že žalobkyňu pozná asi 15 rokov, žalovaného videla len raz, u matky žalobkyne. O ich spolužití jej hovorila žalobkyňa. Spočiatku vzťah manželov bol pekný, neskôr žalovaný pil a býval agresívny, vadil mu aj krik detí, z toho vznikali hádky a stupňovalo sa jeho agresívne správanie. Keď žalobkyňa prerušila spolužitie, uvažovala nad rozvodom, následne svedkyni povedala, že obnovia vzťah a idú kupovať spoločne byt, k tomu bola žalobkyňa podpísať u notára nejaké dokumenty pre banku, ale nevedela aké, lebo jej ich nedali prečítať a ani notárka nič nepovedala. Svedkyňa mala informácie aj o dlhu žalobkyne z predchádzajúceho vzťahu. Žalobkyňa jej hovorila o fyzickom násilí, že ju žalovaný párkrát zbil, vulgárne nadával.
Svedkyňa D. I., matka žalobkyne, vo svojej výpovedi dňa 18.10.2021 (č. l. 550) uviedla, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bola katastrofa od samého začiatku, už na svadobnej hostine sa žalovaný prejavil agresívne, nesúhlasila s tým, aby po prerušení spolužitia ho opäť obnovila, žalovaný žalobkyni
sľuboval kúpiť väčší byt a kvôli tomu sa svedkyňa s dcérou aj pohádala. V čase podpisu dokumentov svedkyňa opatrovala deti, od žalobkyne vedela, že žalovaný ostal nervózny, nedal jej dokumenty prečítať, nech ich len podpíše. Žalovaný pod vplyvom alkoholu žalobkyňu napádal. Svedkyňa vedela o dlhoch žalobkyne, ale len od času, keď žalobkyňa kvôli dlhu predávala byt.
(21) V trestnom konaní boli na objednávku polície vyhotovené: znalecký posudok v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých PhDr. Katarínou Haidovou v auguste 2020 (č. l. 465), RNDr. Dušanom Kešickým v júli 2020 (č. l. 513) a tiež znalecký posudok v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Máriom Strakom v júni 2020 (č. l. 484). Zo záverov 1. označeného posudku vyplýva, že v osobe žalobkyne ide o extrovertovanú osobnosť, zameranú na interakciu s inými ľuďmi, emočný život je plytší, v popredí skôr egocentrické nastavenia s plytšími prejavmi citov voči iným. Konanie žalovaného, ktoré sa mu kladie za vinu, spôsobovalo poškodenej skôr psychické utrpenie. V ich spolužití boli témy, ktoré iniciovali a živili konflikty a v takejto konfliktnej interakcii sa subjektívne mohla cítiť zranená, ponížená, nedocenená, od vzťahu mala iné očakávania. Poškodená (tu žalobkyňa) nevykazuje známky týranej alebo zneužívanej osoby, nie je v závislom vzťahu od obvineného (tu žalovaný), nezastáva sa ho, neochraňuje ho, nepreukazuje naučenú bezmocnosť. Príznaky posttraumatickej stresovej poruchy u nej neboli zistené. Nemá tendenciu úmyselne skresľovať realitu ani vymýšľať si deje, interpretácia okolností môže byť poznačená zvýšenou potrebou pozitívnej sebaprezentácie a účinnosťou obranných mechanizmov - premietanie viny na iných. Znalkyňa k posudku na hlavnom pojednávaní v trestnej veci dňa 14.06.2021 (č. l. 508) doplnila, že v prípade manželov išlo o konfliktný vzťah, ktorí prežívali záťaž v súvislosti s problémami s deťmi, s dlhmi a očakávaniami v partnerskom vzťahu. Žalobkyňa organizuje svoj život podľa svojich potrieb, nezastáva za obvineného, neochraňuje ho, neprejavuje voči nemu nijakú lojalitu, nebola u nej zistená narušená bezmocnosť, zjavne žila v konfliktnom vzťahu, ktorý sa časom gradoval, lebo z troch detí dve sú zdravotne postihnuté, čo je veľká záťaž na psychiku človeka. Podľa záverov 2. označeného posudku v prípade žalovaného ide o nezrelú osobnosť bez jednoznačnej preferencie kognitívnych a emočných mechanizmov v procesoch rozhodovania a zvládania, čím pri zníženej kapacite pre zvládanie stresu, hlavne v interpersonálnej záťaži dochádza k narušeniam v modulácii uvoľňovania emočného napätia. Oveľa adaptívnejšie sa správa v jasnom, predvídateľnom, stabilnom prostredí, pričom za takéto nie je možné považovať manželské spolužitie s poškodenou. Z 3. označeného posudku vyplýva, že žalovaný netrpel a ani netrpí aktuálne látkovou závislosťou, ani žiadnou inou poruchou, ktorá by mala podstatný vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania trestného činu. Svoje konanie mohol a vedel z psychiatrického hľadiska ovládať.
Žalobkyňa v konaní predložila znalecký posudok znalkyne v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých PhDr. Eleny Fortis č. 13/2021 zo dňa 04.03.2021 (č. l. 429), vypracovaný na účely v trestnej veci na objednávku žalobkyne. Zo záverov znalkyne vyplýva, že žalobkyňa je emocionálne a sociálne relatívne zrelá, snaží sa o dobré sebaovládanie, regulovanie svojich emócií, organizuje svoju činnosť, podlieha autokratickému vedeniu či ideologickému vedeniu, nechá sa usmerňovať, aktuálne sa cíti intelektuálne nevýkonná a ochabnutá a nerada berie na seba zodpovednosť. Prejavuje sa extrovertovaným priateľským správaním a ochotou k spolupráci, s výrazným sklonom ku kompromisom. Konanie obvineného (tu žalovaného) pociťovala ako fyzické a psychické utrpenie. Fyzické utrpenie pociťovala pri konfliktoch, psychické utrpenie pociťovala bezprostredne pri verbálne vulgárnom správaní obvineným, pociťovala ponižovanie, znevažovanie ľudskej dôstojnosti, prežívala strach. Konanie obvineného vplývalo na psychický stav poškodenej (tu žalobkyne) negatívne a v jeho dôsledku došlo k zmene psychického stavu poškodenej. Aktuálne žalobkyňa trpí situačnou depresiou miernej intenzity. Prežíva pocity menejcennosti, neadekvátnosti, nedostatok sebadôvery, sebaznehodnocovanie, je pesimistická ohľadne budúcnosti. Snahu žalobkyne o opätovné obnovenie spoločnej domácnosti po tom, ako ju opustila, možno posúdiť ako prítomnosť jedného zo znakov typických pre osobu, ktorá sa stala obeťou týrania a domáceho násilia, ktorá nie je schopná opustiť partnera - manžela. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní v trestnej veci (č. l. 508) k posudku okrem iného uviedla, že žalobkyňa pri vyšetrení uviedla, že o exekúcii z predchádzajúceho vzťahu sa žalovaný dozvedel v roku 2017 a žalovaný sa jej vyhrážal, že keby nebola tehotná, zbil by ju ako žito, jeho útoky sa do apríla 2018 po narodení dcéry stupňovali, preto odišla bývať k matke. Po tomto odchode žalovaný polroka prestal požívať alkoholické nápoje a kúpil štvorizbový byt. Vtedy sa vrátila aj s deťmi naspäť k manželovi, od decembra 2019 začal opäť popíjať, fyzicky na ňu zaútočil ...
(22) Podľa výpisu z nebankového registra klientskych informácií (č. l. 573) nemá v súčasnosti žalobkyňa žiadny dlh úverového charakteru. Z výpisu z bankového registra klientskych informácií (č. l. 577) vyplýva, že žalobkyni boli pre neplatenie splátok zosplatnené dva úvery - od Poštovej banky (teraz 365.bank, a. s.) v januári 2017 a od Tatra banky, a. s. vo februári 2021, ďalej mala poskytnutý aj úver od stavebnej sporiteľne, ktorý bol predčasne splatený v septembri 2017.
(23) Notárka JUDr. Dalma Nürnbergerová vo svedeckej výpovedi dňa 16.03.2022 (č. l. 672) uviedla, že manželov si bližšie nepamätá, iba podľa predvolania zistila prípad, že im mala spísať notársku zápisnicu v roku 2018. V danom prípade išlo o zúženie spoločného majetku manželov. Prípady vo veci zúženia BSM máva 2 až 3 do mesiaca. Vo všeobecnosti v takých veciach klienti na základe telefonického dohovoru prinesú podklady alebo ich zašlú mailom, notárka sa informuje, o aký úver ide, v akej banke, výške, k tomu predložia návrh zmluvy alebo list vlastníctva. Následne dostanú termín na podpísanie zápisnice, ktorá je predpripravená a skontrolujú sa iba fyzicky údaje účastníkov. Po jej skompletizovaní sa nechá zápisnica účastníkom prečítať, vkladá sa do notárskeho registra a po podpise aj do registra listín. Pri predmetnom procese je vždy prítomná osobne. Podľa notárky zápisnica spísaná v prípade strán sporu určite spĺňa náležitosti v znení notárskeho poriadku podľa § 47. Určite si účastníci notársku zápisnicu prečítajú, každý sa s ňou oboznámi, dá priestor na otázky a vysvetlenia. Prípad manželov nebol zrejme ničím výnimočný a preto si ho nepamätá, pokiaľ by nastal nejaký konflikt, prenechá priestor na odkomunikovanie. Prípad, že by účastník priniesol sám notársku zápisnicu k notárke, nemôže nastať. Poukázala na to, že notárska zápisnica sa spisuje na podnet účastníkov, a nikdy sa nestalo, že by sa niekto vrátil s tým, že je nevykonateľná. Uviedla, že môže nastať časový priestor, počas ktorého v jej v kancelárii ostanú účastníci sami, a to vtedy, keď si vyžiada notárka doklady a odíde doplniť údaje. Pri podpisovaní je však vždy pri účastníkoch. Proces podpísania trvá časovo do polhodiny. Odpis zápisnice určite súhlasí s jeho originálom, notárka odpis môže získať až po registrácii dokumentu do registra listín. K tomu, prečo sporná notárska zápisnica neobsahuje konštatovanie, že je účastníkmi schválená, sa vyjadriť nevedela, označenie miesta podpisu sa nachádza v úvode notárskej zápisnice, inak osobitne miesto udáva len v prípade, že sa dokument podpisuje mimo úradu.
(24) V konečnom návrhu žalobkyňa uviedla, že na základe dokazovania bol žalobný návrh podaný dôvodne a nároky voči žalovanému uplatnené sú legitímne. Má za to, že právny úkon - dohoda o zúžení BSM, obsiahnutý v notárskej zápisnici, je absolútne (event. relatívne) neplatný právny úkon vzhľadom na nedostatok slobody vôle žalobkyne podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ďalej vzhľadom na konanie žalobkyne v podstatnom omyle dotýkajúceho sa právneho úkonu vyvolaným zo strany žalovaného podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Predmetný právny úkon je neplatný aj z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí notárskej zápisnice vyžadovaných podľa § 47 ods. 1 písm. a/ a písm. h/ Notárskeho poriadku a z dôvodu rozporu vyhotovenia notárskej zápisnice s ustanovením § 47 ods. 1 písm. g/ Notárskeho poriadku. Dokazovaním bol preukázaný spôsob spolužitia strán sporu aj skutočný stav, ktorý predchádzal zakúpeniu sporného bytu v roku 2018, kedy bola žalobkyňa vystavovaná viac ako 3 roky fyzickému a psychickému násiliu zo strany žalovaného, ktorý je z tohto správania trestne stíhaný. Poukázala na to, že svedkyňa C. potvrdila, že žalovaný žalobkyňu vynechal z procesu kúpy bytu a zúčastňovala sa iba ohliadok konkrétnej nehnuteľnosti.
Žalovaný v konečnom návrhu uviedol, že tvrdenia žalobkyne k neplatnosti notárskej zápisnice, neprítomnosti notárky pri jej podpisovaní, k nedostatku vôle, slobody prejavu boli vyvrátené svedeckou výpoveďou notárky, žalobkyňa od začiatku vedela a bola uzrozumená s tým, prečo a za akým účelom je potrebné notársku zápisnicu o zúžení BSM vyhotoviť, o čom svedčí aj skutočnosť, že po vzatí žalovaného do väzby sa nepodieľa na splácaní hypotéky. Voči žalobkyni je aj v súčasnosti vedená exekúcia. Spornú zápisnicu v plnom rozsahu akceptovala banka, ktorá financovala kúpu novej nehnuteľnosti.
(25) Podľa § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku (zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti) notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, g) obsah právneho úkonu, h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
Miesto podpísania notárskej zápisnice zákon bližšie neupravuje. V prípade podpísania zápisnice v notárskej kancelárii stačí označenie obce (mesta). Označenie len názvom obce (mesta) možno považovať za splnenie náležitostí podľa písmena a). Schvaľovací prejav patrí účastníkom, text hotovej notárskej zápisnice si môže prečítať každý z účastníkov samostatne, ale rovnako ho môže všetkým účastníkom prečítať notár, prípadne jeden z účastníkov ostatným. Následne by sa mali zrozumiteľne a jednoznačne vyjadriť, či notársku zápisnicu schvaľujú.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
(26) V danom prípade súd s prihliadnutím aj na vyslovený právny názor odvolacieho súdu uzavrel, že nakoľko v spornej notárskej zápisnici sa nenachádza zákonom predpísaná náležitosť o tom, že po prečítaní účastníkmi bola zápisnica schválená a tento postup nemožno vyvodiť ani z celého textu zápisnice, neobsahuje zápisnica obligatórnu náležitosť a nemožno ju za notársku zápisnicu, a tým za verejnú listinu považovať. Potom tým nie je dodržaná zákonom predpísaná forma dohody manželov o zúžení ich bezpodielového spoluvlastníctva, z ktorého dôvodu je táto dohoda absolútne neplatná. Takáto dohoda potom nevyvoláva žiadne právne účinky a žalovaný tak v znení cit. § 143 Obč zák. nemohol nadobudnúť kúpnou zmluvou sporný byt do výlučného vlastníctva.
Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom (kúpnou zmluvou, spracovaním, vydržaním a pod.) za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom, darovaním, vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Sporný byt bol nadobudnutý (kúpnou zmluvou) počas manželstva strán sporu, nebolo preukázané, ani tvrdené, že by išlo o dar jednému z manželov alebo dedičstvo jedného z manželov, rovnako nemožno byt považovať za vec slúžiacu (výlučne) osobnej potrebe žalovaného alebo výkonu jeho povolania, či reštituovanú.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná opodstatnene, preto jej súd vyhovel a určil že sporný byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva oboch strán - manželov.
Vzhľadom na tento záver a z neho vyplývajúcu dôvodnosť podanej žaloby súd nepovažoval za potrebné vyhodnocovať ďalšie dôkazy vykonané vo vzťahu k správaniu žalovaného a k tvrdeniam žalobkyne o nedostatku jej vôle a konaní v podstatnom omyle.
(27) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
V spore bola úspešná žalobkyňa, preto jej súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).